Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 97/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Balážom, Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a v súlade

s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená

a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

schváleného na zasadnutí pléna konaného 4. decembra 2019 na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie vo veciach patriacich

do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát

ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade

s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom

spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana

Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť

sťažovateľa preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto

rozhodnutia.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní sa sťažovateľ

v právnom postavení žalobcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 48297/2017-42-II

z 10. augusta 2017. Ppoukazuje na skutočnosť, že zo strany krajského súdu neboli ku dňu

podania ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní za 19 mesiacov vykonané žiadne úkony.

5. Sťažovateľ v tomto období využil možnosť postupu podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a 31. októbra 2018 podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi

krajského súdu (ďalej len „sťažnosť“). Podpredseda krajského súdu po prešetrení veci

prípisom sp. zn. z 21. novembra 2018 konštatoval, že v napadnutom konaní

zistil nečinnosť, a preto vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú. Podľa vyjadrenia zákonného

sudcu „je pre účastníka konania menej zaťažujúce, ak nie je nútený reagovať na ďalšie

rozhodnutie prvostupňového súdu, pokiaľ sa rovnaká právna otázka (údajne) rieši

na odvolacom súde, pretože pokiaľ táto bude vyriešená , bude pre prvostupňový súd

záväznou. Pojednávanie vo veci môže byť údajne vytýčené v prvej polovici roku 2019.“.

6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta „porušenie svojho základného práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom KS BA

v konaní so spis. zn. . Sťažovateľ teda touto sťažnosťou namieta neprimerané

dlhé konanie/celkovú dĺžku konania iniciovaného jeho žalobou zo dňa 12. 09. 2017,

bez ohľadu na výskyt prípadných prieťahov, ktoré sa však tiež v konaní vyskytli, čo potvrdil

aj predseda KS BA...“.

7. Sťažovateľ zastáva názor, že obsah základného práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je širší ako obsah základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Ďalej zdôrazňuje, že „predmetom Žiadosti

je dokument, ktorý obsahuje evidenčné informácie nachádzajúce sa aj v súdnom registri

Súdneho dvora EÚ, ktoré sú verejné dostupné v sídle Súdneho dvora EÚ na základe jeho

Rokovacieho poriadku už počas samotného konania, nielen po jeho skončení...“.

8. Sťažovateľ poukazuje na to, že v obdobnej veci už bol vydaný rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd“) sp. zn.

z 22. februára 2017, ktorý sa týkal rovnakých účastníkov konania. Zastáva názor,

že „za takýchto okolností sa vyžadoval osobitne rýchly postup KS BA vo veci správnej

žaloby sťažovateľa, keďže sťažovateľ sa nemôže domôcť požadovaných informácií ani

po rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 22. 02. 2017 a napriek

jednoznačnej judikatúre Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR k sprístupňovaniu

evidenčných informácií z vnútroštátnych súdnych registrov, vrátane informácií

z prebiehajúcich konaní. Preto neobstojí tvrdenie zákonného sudcu KS BA, že údajne

prebiehajú viaceré kasačné konania vo veciach, ktoré sú obdobné ako vo veci žaloby zo dňa

12. 09. 2017. Žiadne takéto konania neprebiehajú a právna otázka už bola opakovane

vyriešená v judikatúre Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR aj samotného Krajského

súdu v Bratislave, dokonca totožného senátu KS BA (č. k. )...

... KS BA však nekoná, je nečinný a konanie trvá neprimerane dlho, aj s ohľadom

na to, čo je predmetom konania...“.

9. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Sťažnosti , sa vyhovuje.

2. Základné právo , na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod spis. zn. , porušené bolo.

3. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn.

konať v primeranej lehote.

4. , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

1 200,- EUR (slovom tisíc dvesto eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. , , sa priznávajú trovy konania/právneho

zastúpenia vo výške 346,26 EUR, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný sťažovateľovi

vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

13. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu v súlade s a skúmal,

či ústavná sťažnosť obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom (§ 39 a § 43, § 123,

a ), a súčasne zisťoval, či v danom prípade nie sú dané

dôvody na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia

podľa a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [56 ods. 2 písm. g) ].

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia práva sťažovateľa

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského

súdu v napadnutom konaní.

19. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je dôvodom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ). Ústavný

súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (, ,

) judikoval, že zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej

porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa ) môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch.

20. Ústavný súd hodnotil napadnuté konanie z pohľadu možného vzniku zbytočných

prieťahov od jeho začatia t. j. od prijatia žaloby krajským súdom 12. septembra 2017

do 10. apríla 2019, keď bola ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť, a dospel k záveru,

že z ústavnoprávneho hľadiska toto obdobie ako celok (aj keď bolo poznačené určitým

obdobím nečinnosti krajského súdu) nemožno vyhodnotiť ako také, ktoré by dovoľovalo

prijať záver o porušení práva sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo vzťahu k vykonaným úkonom v predmetnom období

ústavný súd uvádza, že po podaní žaloby krajský súd 16. novembra 2017 vyzval žalovaného

na vyjadrenie k žalobe sťažovateľa, ktoré bolo krajskému súdu doručené 4. decembra 2017

spolu s vyžiadaným administratívnym spisom žalovaného. V dôsledku sťažnosti na prieťahy

v konaní, ktorú sťažovateľ 31. októbra 2018 adresoval predsedovi krajského súdu,

sa 16. novembra 2018 k sťažnosti vyjadril zákonný sudca a 21. novembra 2018 bolo

upozornenie na prieťahy založené v spise krajského súdu. Následne 12. decembra 2018

došlo na strane sťažovateľa k zmene jeho právneho zástupcu.

21. Pozornosti ústavného súdu neuniklo, že sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou

doručenou ústavnému súdu 13. januára 2019 už domáhal vyslovenia porušenia jeho

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v identickom konaní,

aké je predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu v danom prípade. Uznesením

ústavného súdu sp. zn. z 31. januára 2019 bola ústavná sťažnosť

sťažovateľa odmietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, pretože ústavný

súd nezistil žiadne porušenie práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V posudzovanej veci pritom sťažovateľ podal opätovne ďalšiu ústavnú sťažnosť po uplynutí

približne len dvoch mesiacov od rozhodnutia ústavného súdu z 31. januára 2019

s právoplatnosťou 22. marca 2019, ktorá navyše obsahuje totožnú sťažnostnú argumentáciu,

aká bola prezentovaná v ústavnej sťažnosti z 13. januára 2019.

22. Súčasne ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného

súdu o ústavnej sťažnosti už krajský súd o žalobe sťažovateľa rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 11. septembra 2019 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného

č. 48297/2017-42-II z 10. augusta 217 a rozhodnutie žalovaného č. 360/2017-142-I

zo 14. júla 2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa zistení ústavného

súdu podal žalovaný proti predmetnému právoplatnému rozsudku krajského súdu

24. októbra 2019 kasačnú sťažnosť, pričom spisový materiál sa od 5. decembra 2019

nachádza na najvyššom súde na účel rozhodnutia o tejto kasačnej sťažnosti.

23. Ústavný súd konštatuje, že hoci celkový postup krajského súdu v napadnutom

konaní nebol celkom optimálny, keďže tento o žalobe sťažovateľa konal do právoplatného

rozhodnutia dva roky, táto dĺžka konania však sama osebe aj vzhľadom na predmet

napadnutého konania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného) resp. vzhľadom

na to, čo je pre sťažovateľa „v stávke“, nemá takú intenzitu, aby bolo možné po prijatí

ústavnej sťažnosti túto lehotu jednoznačne kvalifikovať ako neprimeranú v zmysle čl. 6

ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , ).

Znamená to teda, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie práva podľa , resp. práva podľa dohovoru

(, ).

24. Na základe uvedeného ústavný súd aj v tomto prípade odmietol ústavnú sťažnosť

smerujúcu proti postupu krajského súdu v napadnutom konaní ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd

sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v danom

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu