Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 74/2020
PDF · 374.28 KB
No categories available
IV. ÚS 74/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Pathox Services s. r. o.,
Ostrovského 1, Košice, IČO 46 397 281, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Špakom,
Odborárov 49, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1 CoPr 8/2017 z 31. októbra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Pathox Services s. r. o. o d m i e t a
ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla
2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Pathox Services s. r. o.,
Ostrovského 1, Košice, IČO 46 397 281 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 1 CoPr 8/2017 z 31. októbra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 CPr 1/2014
sa žalobca proti sťažovateľke ako žalovanej domáhal určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru.
2.1 Okresný súd rozsudkom sp. zn. 10 CPr 1/2014 z 11. marca 2016 (ďalej len
„rozsudok okresného súdu“) žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozsudok okresného súdu
bol potvrdený rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 CoPr 2/2016 z 24. mája 2017.
2.2 O trovách konania okresný súd rozhodol samostatným uznesením sp. zn.
10 CPr 1/2014 zo 7. augusta 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) tak,
že sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Krajský súd
na základe odvolania žalobcu svojím napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu
zmenil a sťažovateľke ako žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Sťažovateľka proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala podnet
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
na podanie dovolania generálneho prokurátora podľa § 458 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3.1 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
prípisom č. k. VI/1 Pz 18/19/1000-5 z 15. februára 2019 označeným ako upovedomenie
o spôsobe vybavenia podnetu (ďalej len „prípis“) oboznámila sťažovateľku s tým,
že preskúmala spisový materiál vzťahujúci sa na vec sťažovateľky so záverom, že dôvody
na podanie dovolania generálneho prokurátora zistené neboli. Upovedomenie o spôsobe
vybavenia podnetu bolo sťažovateľke doručené 28. februára 2019.
4. Porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru sťažovateľka vidí v arbitrárnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorom
podľa názoru sťažovateľky nevysvetlil dôvody, ktoré ho pri rozhodovaní o odvolaní proti
uzneseniu okresného súdu viedli k aplikácii § 257 CSP, v zmysle ktorého súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Sťažovateľka
v ústavnej sťažnosti zároveň argumentuje tým, že jej zo strany krajského súdu nebol
poskytnutý osobitný priestor (mimo samotného vyjadrenia sa k podanému odvolaniu) na to,
aby sa vyjadrila k možnej aplikácii § 257 CSP.
4.1 Porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru sťažovateľka zároveň vidí aj v nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti výroku
napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý znie „Mení uznesenie tak, že žalovanému
nepriznáva nárok na náhradu trov konania“ a ktorý by podľa názoru sťažovateľky mal
správne znieť tak, že „Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“.
5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„Ústavný súd konštatuje, že Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
1 CoPr/8/2017 boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa - Právo na súdnu a inú
právnu ochranu v zmysle čl. 46. ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.
Ústavný súd SR Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 CoPr/8/2017
z 31. 10. 2018 zrušuje a vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania pre
Ústavným súdom SR vo výške 415, 51 EUR...“
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
8. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019
v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi
Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná
vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení: Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia
Ladislav Duditš a Libor Duľa.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,
na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom
označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08), a preto ich namietané porušenie
možno preskúmavať spoločne.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
15. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že ústavnú
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, I. ÚS 1/2019), a preto jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom
súde. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty
neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, II. ÚS 695/2014).
16. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
17. Ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 CoPr 8/2017
z 31. októbra 2018 nadobudlo právoplatnosť 17. decembra 2018.
17.1 V zmysle § 124 zákona o ústavnom súde lehota dvoch mesiacov na podanie
ústavnej sťažnosti uplynula 17. februára 2019.
18. Z ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným
právnym zástupcom odvíja zachovanie zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej
sťažnosti ústavnému súdu od doručenia prípisu zo strany generálnej prokuratúry
(ako reakcie generálnej prokuratúry na podnet sťažovateľky na podanie dovolania
generálnym prokurátorom), a teda od 28. februára 2019 s tým, že lehota na podanie ústavnej
sťažnosti mala uplynúť 29. apríla 2019 vzhľadom na okolnosť, že 28. apríl 2019 pripadol
na deň pracovného pokoja.
19. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej
opakovane zdôrazňuje, že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ)
nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré
sú mu priamo dostupné. K takýmto mimoriadnym opravným prostriedkom patrí aj
dovolanie generálneho prokurátora. Príslušné právne predpisy totiž neukladajú generálnemu
prokurátorovi povinnosť (a podnecovateľovi nevzniká právny nárok) vyhovieť každému
podnetu. Je na posúdení generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá alebo nepodá
dovolanie (a či teda na základe argumentov podnecovateľa bude považovať zákonné
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania za splnené). Oprávnenie na podanie
dovolania generálnym prokurátorom preto nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná
ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04, IV. ÚS 564/2018).
20. Z uvedených dôvodov ústavný súd nemohol vychádzať pri posudzovaní toho,
či ústavná sťažnosť bola podaná v rámci dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 124 zákona
o ústavnom súde, zo skutočnosti, že sťažovateľka podala podnet na podanie dovolania
generálneho prokurátora. Za daných okolností bol pre posúdenie tejto otázky relevantný deň
nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.
21. Vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo
právoplatnosť 17. decembra 2018, ústavný súd uzatvára, že ústavná sťažnosť sťažovateľky
mu bola doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 124 zákona o ústavnom súde.
22. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť smerujúcu proti
napadnutému uzneseniu krajského súdu pre namietané porušenie základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy v súlade s § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietol
z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu