Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 74/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Pathox Services s. r. o.,

Ostrovského 1, Košice, IČO 46 397 281, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Špakom,

Odborárov 49, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 31. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Pathox Services s. r. o. o d m i e t a

ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Pathox Services s. r. o.,

Ostrovského 1, Košice, IČO 46 397 281 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenia základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 31. októbra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom

na Okresnom súde Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

sa žalobca proti sťažovateľke ako žalovanej domáhal určenia neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru.

2.1 Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 11. marca 2016 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozsudok okresného súdu

bol potvrdený rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 24. mája 2017.

2.2 O trovách konania okresný súd rozhodol samostatným uznesením sp. zn.

zo 7. augusta 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) tak,

že sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Krajský súd

na základe odvolania žalobcu svojím napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu

zmenil a sťažovateľke ako žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Sťažovateľka proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala podnet

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

na podanie dovolania generálneho prokurátora podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3.1 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

prípisom č. k. VI/1 Pz 18/19/1000-5 z 15. februára 2019 označeným ako upovedomenie

o spôsobe vybavenia podnetu (ďalej len „prípis“) oboznámila sťažovateľku s tým,

že preskúmala spisový materiál vzťahujúci sa na vec sťažovateľky so záverom, že dôvody

na podanie dovolania generálneho prokurátora zistené neboli. Upovedomenie o spôsobe

vybavenia podnetu bolo sťažovateľke doručené 28. februára 2019.

4. Porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru sťažovateľka vidí v arbitrárnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorom

podľa názoru sťažovateľky nevysvetlil dôvody, ktoré ho pri rozhodovaní o odvolaní proti

uzneseniu okresného súdu viedli k aplikácii , v zmysle ktorého súd výnimočne

neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Sťažovateľka

v ústavnej sťažnosti zároveň argumentuje tým, že jej zo strany krajského súdu nebol

poskytnutý osobitný priestor (mimo samotného vyjadrenia sa k podanému odvolaniu) na to,

aby sa vyjadrila k možnej aplikácii .

4.1 Porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru sťažovateľka zároveň vidí aj v nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti výroku

napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý znie „Mení uznesenie tak, že žalovanému

nepriznáva nárok na náhradu trov konania“ a ktorý by podľa názoru sťažovateľky mal

správne znieť tak, že „Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“.

5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd konštatuje, že Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa - Právo na súdnu a inú

právnu ochranu v zmysle . ods. 1 SR a právo na spravodlivé súdne konanie

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.

Ústavný súd SR Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 31. 10. 2018 zrušuje a vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania pre

Ústavným súdom SR vo výške 415, 51 EUR...“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

8. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi

Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná

vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení: Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia

Ladislav Duditš a Libor Duľa.

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z tohto vyplýva, že právne východiská,

na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom

označeným právam v zásade identické (), a preto ich namietané porušenie

možno preskúmavať spoločne.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že ústavnú

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ), a preto jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom

súde. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, ).

16. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

17. Ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 31. októbra 2018 nadobudlo právoplatnosť 17. decembra 2018.

17.1 V zmysle lehota dvoch mesiacov na podanie

ústavnej sťažnosti uplynula 17. februára 2019.

18. Z ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom odvíja zachovanie zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu od doručenia prípisu zo strany generálnej prokuratúry

(ako reakcie generálnej prokuratúry na podnet sťažovateľky na podanie dovolania

generálnym prokurátorom), a teda od 28. februára 2019 s tým, že lehota na podanie ústavnej

sťažnosti mala uplynúť 29. apríla 2019 vzhľadom na okolnosť, že 28. apríl 2019 pripadol

na deň pracovného pokoja.

19. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej

opakovane zdôrazňuje, že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ)

nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré

sú mu priamo dostupné. K takýmto mimoriadnym opravným prostriedkom patrí aj

dovolanie generálneho prokurátora. Príslušné právne predpisy totiž neukladajú generálnemu

prokurátorovi povinnosť (a podnecovateľovi nevzniká právny nárok) vyhovieť každému

podnetu. Je na posúdení generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá alebo nepodá

dovolanie (a či teda na základe argumentov podnecovateľa bude považovať zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania za splnené). Oprávnenie na podanie

dovolania generálnym prokurátorom preto nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (napr. , , , ).

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd nemohol vychádzať pri posudzovaní toho,

či ústavná sťažnosť bola podaná v rámci dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 124 zákona

o ústavnom súde, zo skutočnosti, že sťažovateľka podala podnet na podanie dovolania

generálneho prokurátora. Za daných okolností bol pre posúdenie tejto otázky relevantný deň

nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.

21. Vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť 17. decembra 2018, ústavný súd uzatvára, že ústavná sťažnosť sťažovateľky

mu bola doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v .

22. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť smerujúcu proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu pre namietané porušenie základného práva podľa

v súlade s odmietol

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu