Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoPr/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr.Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobcu Ing. P. F., A.. X.XX.XXXX, W. X.Š. A. Q., M. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná č. 37, proti žalovanému Pathox Services s.r.o. so sídlom v Košiciach, Ostrovského 1, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Martinom Špakom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Odborárov č. 49, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o nároku na náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.3.2016 č.k. 10Cpr 1/2014-311 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vo výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu, ktorý sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.7.2014, náhrady mzdy vo výške 1.600,-eur mesačne za obdobie od 11.8.2014 do platného skončenia pracovného pomeru alebo priznať náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 3.1.2014 a to v období od 7.1.2014 do 28.2.2014 na pozícii obchodného riaditeľa. Od 1.3.2014 pokračoval vo výkone rovnakej práce, konal podľa pokynov žalovaného, v jeho mene, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa. Poukázal na tvrdenia žalovaného o tom, že tento mal vedomosť o tom, že žalobca je živnostníkom a mal pozastavenú túto živnostenskú činnosť a preto sa dohodli, že kým si neobnoví živnosť, uzatvoria dohodu o pracovnej činnosti, pričom žalobca mal živnosť obnovenú od 1.3.2014. Žalovaný však namietal, že so žalobcom sa nikdy nedohodol, že tento sa stane spoločníkom spoločnosti žalovaného, ale tento mal byť iba partnerom tejto spoločnosti. S poukazom na obsah emailu žalobcu zo dňa 20.7.2014 konštatoval, že tento mal pokračovať v činnosti na základe živnosti a mal dostať zaplatené cez mandatnú zmluvu. Konštatoval, že žalovaný až dňa 27.6.2014 zaslal žalobcovi návrh pracovnej zmluvy, ktorý bol na dobu určitú od 1.7.2014 do 31.12.2014 s výškou mzdy 400,-eur mesačne, čo však žalobca neprijal. Konštatoval, že pracovná činnosť bola ukončená dňa 21.7.2014, kedy žalobcovi konateľka spoločnosti Petronela Škultétyová znemožnila vstup do firmy, odobrala mu kľúče, tablet a telefón. Súd

prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že pre posúdenie nárokov žalobcu považoval za podstatné vyriešiť otázku, či skutočne medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý platný pracovný pomer a s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v tomto smere uzavrel, že nedošlo k zhodnému prejavu medzi žalobcom a žalovaným, že títo chcú uzavrieť platnú pracovnú zmluvu. Mal za preukázané, že po skončení platnosti Dohody o pracovnej činnosti, žalobca pokračoval vo výkone rovnakej práce na tej istej pozícii obchodného riaditeľa, avšak bez dohody o výške mzdy. Na základe toho s poukazom na ust. § 42, 43 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj s poukazom na § 652 ods. 1 a 4 a § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka uzavrel, že medzi účastníkmi nedošlo k zhodnému prejavu v tom, že žalobca a žalovaný chcú uzavrieť pracovnú zmluvu. Žalobca po skončení platnosti Dohody o pracovnej činnosti pokračoval síce vo výkone rovnakej práce na tej istej pozícii, avšak bez dohody o výške mzdy. Tento nedostatok mal za následok neplatnosť pracovnej zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že podľa jeho názoru, medzi žalobcom a žalovaným vznikol tzv. faktický pracovný pomer, ku ktorému dochádza v prípade, ak pracovník začne pre organizáciu s jej vedomím vykonávať prácu, akoby v nej bol v pracovnom pomere, hoci k vzniku pracovného pomeru medzi touto organizáciou a pracovníkom nedošlo. S poukazom na to, že faktický pracovný pomer sa nemôže skončiť spôsobmi podľa § 59 Zákonníka práce a zamestnancovi neprislúcha ochrana, aká prislúcha zamestnancovi pri platnom pracovnom pomere, keďže nejde v pravom slova zmysle o pracovný pomer, nemožno uvedený vzťah skončiť právnymi prostriedkami, aké platia pre platný pracovný pomer t.j. výpoveďou, dohodou ani okamžitým skončením. Zamestnávateľ má fakticky pracovný pomer možnosť ukončiť neprideľovaním práce bez potreby právneho úkonu smerujúceho k jeho skončeniu, čo v danom prípade žalovaný aj dňa 21.7.2014 vykonal. S poukazom na tieto dôvody žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p., teda na tvrdení, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že súd nedostatočne vyhodnotil predložené písomné dôkazy a svedecké výpovede o pôsobení žalobcu v spoločnosti žalovaného v čase od 7.1.2014 do 21.7.2014. Rovnako nedostatočne posúdil konanie žalovaného aj konanie jeho konateľa Ing.Škultétyho a konateľky F. Š.O. vo vzťahu k žalobcovi a jeho činnosti počas celej doby spolupráce so žalovaným. Vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za potrebné pre celkové vyhodnotenie vzťahu medzi účastníkmi konania zopakovať podstatné skutočnosti prezentované pred súdom prvej inštancie. V ďalšej časti odvolania preto zopakoval obsah svojich podaní ako aj výpovedí. Konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca vykonával u žalovaného po celý čas spolupráce plynule bez prerušenia a bez zmeny tú istú závislú prácu a vznikol mu preto u žalovaného pracovný pomer, ale nedostatočným vyhodnotením dôkaznej situácie, svedeckých výpovedí a konania žalovaného skonštatoval, že žalobcovi vznikol v spoločnosti žalovaného iba fakticky pracovný pomer a nie platný pracovný pomer uzavretý konkludentne, ktorého určenia neplatnosti sa žalobca domáha. Nepovažuje za správne hodnotenie dôkazov vykonané súdom prvej inštancie, keď tento neprihliadol na všetky dôkazy, ktoré v konaní označil a ktoré svedčili v jeho prospech, ale prihliadol iba jediný dôkaz zo strany žalovaného a to notárom overený email z 27.2.2014 v ktorom žalovaný píše, že so žalobcom spoluprácu v pozícii obchodného riaditeľa spoločnosti dňom 28.2.2014 končí. Uviedol, že takýto email od žalovaného nikdy nedostal a žalovaný ani nepreukázal, aby on takýto email od neho prijal a prečítal si jeho obsah. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho pôsobenie u žalobcu koncom decembra 2013 a v čase od 7.1.2014 do 28.2.2014, pričom toto obdobie považuje za kľúčové pre posúdenie činnosti a jeho nárokov období od 1.3.2014 do 21.7.2014. Súd konštatoval, že nedošlo k zhodnému prejavu, že žalobca a žalovaný chcú uzavrieť pracovnú zmluvu a preto ani nedošlo k jej platnému uzavretiu. Toto nepovažuje za správny záver, keďže má za to, že so žalovaným sa dohodli na spolupráci a podmienkach ešte koncom decembra 2013, preto nie pre nedostatok dohody, ale pre nesplnenie dohodnutých podmienok zo strany žalovaného nedošlo k podpísaniu platnej pracovnej zmluvy. Medzi ním a žalovaným bola dohodnutá aj odmena za vykonanú prácu vo výške 500,-eur + partnerstvo vo firme, pričom sumu 500,- eur prisľúbil žalovaný od 1.3.2013 zvýšiť ešte aspoň o 200,-eur + partnerstvo vo firme. Dohodnutá mzda bola potvrdená jej vyplatením vo februári 2014 za predchádzajúci mesiac na účet žalobcu prišlo zdanených 90,-eur z dohody a niečo cez 375, -eur mu konateľka F. Š.Á. osobne odovzdala v obálke v kancelárii žalobcu. S poukazom na vykonané dokazovanie má za to, že z jeho strany bolo preukázané, že medzi účastníkmi vznikol platný pracovný pomer konkludentným spôsobom a z tohto dôvodu došlo k neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. V súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal účastníkmi označené dôkazy. Tieto aj boli správne vyhodnotené postupom zodpovedajúcim § 132 O.s.p.. Súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a aj vecne rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

10. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti z týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

11. Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti ktorými sú: a/ druh práce na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b/ miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c/ deň nástupu do práce a d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že z hľadiska obsahu pracovnej zmluvy zakotvuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a v prípade ak sa zmluvné strany nedohodli na niektorej z týchto podstatných náležitosti k uzatvoreniu pracovnej zmluvy by nedošlo. Sloboda určenia a obsahu pracovnej zmluvy zmluvnými stranami je takto limitovaná kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce a iných pracovnoprávnych predpisov. Zmluvné strany sa preto nemôžu dohodnúť na takom obsahu pracovnej zmluvy, ktorá by bola v rozpore s kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce. V prípade, ak by medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu písomnej pracovnej zmluvy, predpokladalo by sa, že podstatnými náležitosťami pracovnej zmluvy by boli tie náležitosti, ktoré si navzájom účastníci ústne dohodli.

13. Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý z vykonaného dokazovania vyvodil záver o tom, že žalobca v konaní nepreukázal, aby so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu v zmysle vyššie uvedených podstatných náležitosti a to tak písomnou ako ani konkludentnou formou a to za obdobie po 1.3.2014. Neexistencia takejto platnej dohody vyplýva aj zo samotných skutkových tvrdení žalobcu, keď tento v konaní ani netvrdil, aby po ukončení jeho predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu so žalovanými formou Dohody o pracovnej činnosti, ktorá bola uzavretá na dobu od 7.1.2014 do 28.2.2014 došlo medzi účastníkmi konania k jednaniu o novom pracovnoprávnom vzťahu za obdobie po 1.3.2014. Zo skutkových tvrdení žalobcu totiž vyplýva, že podľa jeho názoru sa na platnom uzavretí tohto pracovného pomeru aj za obdobie po 1.3.2014 so žalovaným dohodol ešte v decembri 2013. Pravdivosť takéhoto tvrdenia vylučuje už samotná skutočnosť, že žalobca v konaní ani nepopieral, že obdobie od 7.1.2014 do 28.2.2014 bolo medzi účastníkmi konania právne pokryté platnou Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 3.1.2014. Už samotná táto skutočnosť nedáva logický záver zhodný s tvrdeniami žalobcu o tom, že už v decembri 2013 sa mal so žalovaným dohodnúť na takýchto dvoch formách pracovnoprávneho vzťahu, teda za obdobie prvých dvoch mesiacov roku 2014 na základe Dohody o vykonaní pracovnej činnosti a za ďalšie obdobie od 1.3.2014 na základe riadneho pracovného pomeru. Tieto skutkové okolností sú naopak v zhode s tvrdeniami žalovaného o tom, že Dohoda o pracovnej činnosti mala iba preklenúť obdobie, dokiaľ žalobca nadobudne živnostenské oprávnenie, čo sa stalo od 1.3.2014. Žalobca v konaní neodstránil svoje rozporné tvrdenia, keď na jednej strane

tvrdil, že od 1.3.2014 pracoval naďalej u žalovaného v závislej činnosti na základe riadnej pracovnej zmluvy, na druhej strane však nepoprel skutočnosť, že od uvedeného dátumu nadobudol aj živnostenské oprávnenie. Skutočnosť, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o ďalšom pracovno-právnom vzťahu za obdobie po 1.3.2014 nasvedčuje aj to, že žalobca nepoberal od uvedeného dátumu od žalovaného žiadnu mzdu a tento sa v rozpore so svojimi tvrdeniami o tom, že vznikol konkludentne pracovnoprávny vzťah so žalovaným opakovane domáhal uzavretia platnej pracovnej zmluvy. Za správny považuje preto odvolací súd záver súdu prvej inštancie o tom, že pre platné uzavretie pracovného pomeru za uvedené obdobie chýba minimálne jedna z podstatných náležitosti pracovnej zmluvy a to Dohoda o mzdových podmienkach. V tejto otázke žalobca nesporne svoje dôkazné bremeno v konaní neuniesol.

14. K dôvodom prvoinštančného rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať, že považuje za nadbytočné dôvody, týkajúce sa tzv. faktického pracovného pomeru. Ide o pracovnoprávny inštitút, ktorý sa do praxe dostal v súvislosti so znením ust. § 200 v znení účinnom do 31.3.2002 (zákon č. 65/1965 Zb.), ktorý zamestnancovi priznával nárok na náhradu škody v prípade neplatnosti právneho úkonu, ktorá nebola spôsobená zamestnancom. Zamestnancovi v súvislosti s takýmto pracovným pomerom totiž nikdy nevznikli nároky podľa ustanovení § 61-64 pôvodného Zákonníka práce, teda nároky v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru. Záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi účastníkmi vznikol takýto faktický pracovný pomer nemá teda žiadny vplyv na prejednávaný nárok žalobcu a preto odvolací súd tieto dôvody považuje za nadbytočné.

15. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.