Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 106/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Matejom

Vidom, Papraďová 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom

postavení žalobcu sa žalobou doručenou okresnému súdu 8. apríla 2016 domáhal proti

žalovanému zaplatenia sumy 25 793,93 € s príslušenstvom (v priebehu konania okresný súd

povolil zmenu žaloby, na základe ktorej došlo k rozšíreniu žaloby, v rámci ktorej sťažovateľ

požadoval, aby okresný súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 136 339,33 €). Súdne

konanie o návrhu sťažovateľa ako žalobcu bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn.

.

2.1 Okresný súd v napadnutom konaní vydal 23. mája 2016 platobný rozkaz sp. zn.

, proti ktorému žalovaný podal odpor. Následne okresný súd vo veci samej

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 12. marca 2018 (ďalej len „rozsudok“).

2.2 Podaním z 26. marca 2018 podal žalovaný proti rozsudku odvolanie, ku ktorému

sa sťažovateľ písomne vyjadril 26. apríla 2018 a 16. júla 2018. Odvolanie bolo Krajskému

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) predložené 27. marca 2019 (konanie o odvolaní

je na krajskom súde vedené pod sp. zn. , pozn.).

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že k porušovaniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dochádzalo počas

celého konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. . V súvislosti

s uvedeným sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že prieťahy v napadnutom konaní boli

spôsobené najmä rozhodnutím okresného súdu, ktorý (po doručení návrhu na zmenu žaloby,

pozn.) v rozpore s v spojení s a Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov odročil pojednávanie nariadené

na 25. október 2016 na neurčito; nesprávne zvoleným postupom pri vykonávaní dôkazov,

v dôsledku čoho bolo potrebné dôkazy v napadnutom konaní vykonať opakovane;

vykonávaním dôkazov, ktoré neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie okresného súdu

vo veci samej, ako aj nesústredeným postupom pri doručovaní jednotlivých podaní stranám

sporu, keďže okresný súd doručoval podanie jednej strany sporu druhej strane sporu aj

po viac ako 1,5 mesiaci odo dňa, keď boli doručené okresnému súdu. V závere sťažovateľ

zdôrazňuje, že vec nebola právne ani fakticky zložitá a podľa jeho názoru bolo možné

vo veci samej rozhodnúť v kratšom časovom horizonte.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zároveň poukazuje na skutočnosť, že okresnému

súdu v napadnutom konaní trvalo jeden rok, kým predložil odvolanie krajskému súdu.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej zdôrazňuje, že okresný súd predkladal odvolanie

krajskému súdu opakovane – 19. júla 2018, 17. októbra 2018, 6. decembra 2018 a následne

27. marca 2019. V prvých troch prípadoch, t. j. pri predložení súdneho spisu 19. júla 2018,

17. októbra 2018 a 6. decembra 2018, krajský súd spis vrátil okresnému súdu bez vydania

rozhodnutia o odvolaní z dôvodu jeho predloženia v rozpore s vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom

poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy

v znení neskorších predpisov (ďalej len „spravovací a kancelársky poriadok“). V súlade

so spravovacím a kancelárskym poriadkom bol spis okresného súdu spolu s odvolaním

predložený krajskému súdu 27. marca 2019, t. j. jeden rok po podaní odvolania proti

rozsudku okresného súdu.

5. Vzhľadom na uvedený postup okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľ

podaním zo 7. januára 2019 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní. Predsedníčka okresného súdu reagovala na sťažnosť sťažovateľa listom

zo 6. februára 2019, v ktorom uviedla: „Prieťahy v konaní na súde prvého stupňa som

nezistila, preto Vašu sťažnosť hodnotím ako nedôvodnú.“

5.1 Podaním z 25. februára 2019 sťažovateľ v súlade s § 64 ods. 2 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov podal na krajskom súde „Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podanej na

OS BA III.“. Podpredseda krajského súdu reagoval na žiadosť sťažovateľa listom

z 18. marca 2019, v ktorom uviedol:

„Z chronológie procesných úkonov súdu na základe vyššie uvedeného vyplynulo, že

po vykonaní úkonov súdu prvej inštancie, t. j. odo dňa doručenia posledného vyjadrenia

žalobcu (16.07.2018) do dnešného dňa nebol súdny spis sp. zn. správne

predložený odvolaciemu súdu. Nakoľko okresný súd napriek opakovaným inštrukciám

Krajského súdu v Bratislave na odstránenie nedostatkov v predkladacích správach tieto

nedostatky neodstránil, čím nerešpektoval pokyny súdu vyššej inštancie, mám za to, že týmto

spôsobil v predmetnom konaní prieťahy a Vaša sťažnosť zo dňa 07.01.2019 mala byť

správne vyhodnotená ako dôvodná.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia som prešetril Vašu žiadosť z hľadísk

nevyhnutných pre jej náležité vybavenie, a to posúdením skutočnosti, či sťažnosť bola

predsedom okresného súdu vybavená v zákonnej lehote, či bola správne vyhodnotená

z hľadiska jej dôvodnosti, a v prípade jej opodstatnenosti, aké opatrenia boli prijaté za

účelom odstránenia zistených nedostatkov v postupe súdu a konštatujem, že Vaša žiadosť je

opodstatnená.“

6. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa - , - na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

II. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

III. , priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR (slovom: päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava

III povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť advokátovi, Mgr. Jánovi Skákalovi,

trovy právneho zastúpenia...“

7. Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € v zásadnom odôvodnil takto:

„Sťažovateľ touto sťažnosťou sleduje najmä vyslanie signálu pre všeobecné súdy, že

vyššie popísané konania (resp. nečinnosť) porušuje/ú základné právo subjektov na

prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, a že uvedené konanie nezostane bez

náležitej odozvy...

Zbytočné prieťahy v konaní spôsobili značné oslabenie žalobcovho práva

(pohľadávky v hodnote 136.339,33 EUR s príslušenstvom), keďže v čase začatia

konkurzného konania žalovaného (január 2019, pozn.) mohol sťažovateľ už disponovať

právoplatným rozhodnutím Krajského súdu o odvolaní (a teda exekučným titulom).

Nehovoriac o tom, že existencia právoplatného rozhodnutia súdu zvyšuje dôveryhodnosť

pohľadávky a spôsobilosť potvrdenej pohľadávky byť predmetom odplatného postúpenia

alebo zápočtu s treťou stranou (bez nutnosti absolvovania exekučného konania) – t. j. jej

obchodovateľnosť.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“), ktorý s účinnosťou od 1. marca 2019 upravuje

konanie pred ústavným súdom.

10. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi

Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná vo štvrtom

senáte ústavného súdu v zložení: Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav

Duditš a Libor Duľa.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

12. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. V danom prípade sa sťažovateľ v ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu (, ). Základnou povinnosťou súdu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie ku dňu podania

ústavnej sťažnosti ústavnému súdu trvalo tri roky. Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie

nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti a ani v čase predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti právoplatne skončené.

18.1 Ústavný súd, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti a jej príloh, konštatuje,

že okresný súd v napadnutom konaní v zásade postupoval bez zbytočných prieťahov. Návrh

na začatie konania bol okresnému súdu doručený 8. apríla 2016. Okresný súd 25. mája 2016

vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor. Vo veci samej následne

okresný súd 12. marca 2018 rozhodol rozsudkom, proti ktorému žalovaný podaním

z 26. marca 2018 podal odvolanie. V období od 26. marca 2018 (od podania odvolania,

pozn.) do 16. júla 2018 (do doručenia vyjadrenia sťažovateľa okresnému súdu, pozn.)

okresný súd plynulo vykonával úkony týkajúce sa odvolacieho konania. Okresný súd

odvolanie predložil krajskému súdu 27. marca 2019.

18.2 Ústavný súd zistil, že v relevantnom období sa v napadnutom konaní vyskytlo

obdobie neefektívnej činnosti okresného súdu v rozsahu ôsmich mesiacov – v čase

od 19. júla 2018, keď okresný súd prvýkrát predložil spis spolu s odvolaním krajskému súdu

na rozhodnutie, avšak v rozpore so spravovacím a kancelárskym poriadkom, v dôsledku

čoho bol spis spolu s odvolaním okresnému súdu vrátený (podobná situácia sa zopakovala

aj po predložení spisu 17. októbra 2018 a 6. decembra 2018, pozn.), do 27. marca 2019,

keď okresný súd štvrtýkrát (už v súlade so spravovacím a kancelárskym poriadkom, pozn.)

predložil krajskému súdu spis na účely rozhodnutia o podanom odvolaní. V tomto období

okresný súd v dôsledku opakovaných pochybení na jeho strane nebol schopný krajskému

súdu predložiť súdny spis spolu s odvolaním na účely rozhodnutia o podanom odvolaní.

19. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že v napadnutom postupe

okresného súdu síce zistil čiastočnú neefektívnu činnosť v trvaní ôsmich mesiacov (pozri

bod 18.2 odôvodenia), avšak nezistil žiadne také výrazné obdobia nečinnosti, ktoré by

mohol považovať za „zbytočné prieťahy“, ktoré by zároveň významným spôsobom

ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania.

20. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, že v napadnutom konaní dochádzalo

k prieťahom počas celého konania (bližšie pozri bod 3 odôvodnenia), ústavný súd uvádza,

že okresný súd v napadnutom konaní vo veci samej rozhodol necelé dva roky po podaní

návrhu na začatie konania, z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažoval námietky

sťažovateľa poukazujúce na prieťahy okresného súdu v priebehu napadnutého konania

za relevantné, keďže napadnuté konanie netrvalo tak dlho, aby sa v rámci jeho priebehu

dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch s ústavnoprávnou relevanciou.

21. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, ktorý tvrdí, že okresný súd bol nečinný

v súvislosti s predložením odvolania krajskému súdu, k tomu ústavný súd uvádza,

že samotná skutočnosť, že okresný súd predložil odvolanie krajskému súdu až po jednom

roku od jeho podania, neznamená, že bol počas celého tohto obdobia nečinný.

21.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v období

od 26. marca 2018 (od podania odvolania, pozn.) do 16. júla 2018 (do doručenia vyjadrenia

sťažovateľa okresnému súdu, pozn.) plynulo vykonával úkony týkajúce sa odvolacieho

konania. Bez ohľadu na uvedené však ústavný súd musí prisvedčiť sťažovateľovi,

že v uvedenom období sa na strane okresného súdu skutočne vyskytlo aj obdobie

nesústredenej činnosti v rozsahu ôsmich mesiacov, čo už ústavný súd konštatoval v bode

18.2.

22. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama

osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ).

23. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia zistenia možnosti vysloviť porušenie

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť

ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (práva podľa dohovoru)

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , , ).

24. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého

konania, ako i vzhľadom na jeho predmet (konanie o zaplatenie istiny s príslušenstvom)

nemožno v napadnutom konaní uvažovať o takých prieťahoch, ktorých intenzita by

po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie umožňovala ústavnému súdu

dospieť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv.

25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci sťažovateľa dospel k záveru,

že ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a z tohto dôvodu ju podľa § 56 ods. 2 písm. g)

odmietol.

26. S poukazom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez

právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

27. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak by bol okresný súd v ďalšom

období v napadnutom konaní nečinný, nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľ

zvážil možnosť opätovného podania ústavnej sťažnosti, ktorou bude namietať porušenie

svojho základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu