Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 106/2020
PDF · 427.64 KB
No categories available
IV. ÚS 106/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátom JUDr. Matejom
Vidom, Papraďová 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 23 Cb 146/2016 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 23 Cb 146/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom
postavení žalobcu sa žalobou doručenou okresnému súdu 8. apríla 2016 domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 25 793,93 € s príslušenstvom (v priebehu konania okresný súd
povolil zmenu žaloby, na základe ktorej došlo k rozšíreniu žaloby, v rámci ktorej sťažovateľ
požadoval, aby okresný súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 136 339,33 €). Súdne
konanie o návrhu sťažovateľa ako žalobcu bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn.
2.1 Okresný súd v napadnutom konaní vydal 23. mája 2016 platobný rozkaz sp. zn.
23 Cb 146/2016, proti ktorému žalovaný podal odpor. Následne okresný súd vo veci samej
rozhodol rozsudkom sp. zn. 23 Cb 146/2016 z 12. marca 2018 (ďalej len „rozsudok“).
2.2 Podaním z 26. marca 2018 podal žalovaný proti rozsudku odvolanie, ku ktorému
sa sťažovateľ písomne vyjadril 26. apríla 2018 a 16. júla 2018. Odvolanie bolo Krajskému
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) predložené 27. marca 2019 (konanie o odvolaní
je na krajskom súde vedené pod sp. zn. 1 Cob 54/2019, pozn.).
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že k porušovaniu jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dochádzalo počas
celého konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 23 Cb 146/2016. V súvislosti
s uvedeným sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že prieťahy v napadnutom konaní boli
spôsobené najmä rozhodnutím okresného súdu, ktorý (po doručení návrhu na zmenu žaloby,
pozn.) v rozpore s § 182 v spojení s § 142 a § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov odročil pojednávanie nariadené
na 25. október 2016 na neurčito; nesprávne zvoleným postupom pri vykonávaní dôkazov,
v dôsledku čoho bolo potrebné dôkazy v napadnutom konaní vykonať opakovane;
vykonávaním dôkazov, ktoré neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie okresného súdu
vo veci samej, ako aj nesústredeným postupom pri doručovaní jednotlivých podaní stranám
sporu, keďže okresný súd doručoval podanie jednej strany sporu druhej strane sporu aj
po viac ako 1,5 mesiaci odo dňa, keď boli doručené okresnému súdu. V závere sťažovateľ
zdôrazňuje, že vec nebola právne ani fakticky zložitá a podľa jeho názoru bolo možné
vo veci samej rozhodnúť v kratšom časovom horizonte.
4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zároveň poukazuje na skutočnosť, že okresnému
súdu v napadnutom konaní trvalo jeden rok, kým predložil odvolanie krajskému súdu.
Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej zdôrazňuje, že okresný súd predkladal odvolanie
krajskému súdu opakovane – 19. júla 2018, 17. októbra 2018, 6. decembra 2018 a následne
27. marca 2019. V prvých troch prípadoch, t. j. pri predložení súdneho spisu 19. júla 2018,
17. októbra 2018 a 6. decembra 2018, krajský súd spis vrátil okresnému súdu bez vydania
rozhodnutia o odvolaní z dôvodu jeho predloženia v rozpore s vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy
v znení neskorších predpisov (ďalej len „spravovací a kancelársky poriadok“). V súlade
so spravovacím a kancelárskym poriadkom bol spis okresného súdu spolu s odvolaním
predložený krajskému súdu 27. marca 2019, t. j. jeden rok po podaní odvolania proti
rozsudku okresného súdu.
5. Vzhľadom na uvedený postup okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľ
podaním zo 7. januára 2019 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní. Predsedníčka okresného súdu reagovala na sťažnosť sťažovateľa listom
zo 6. februára 2019, v ktorom uviedla: „Prieťahy v konaní na súde prvého stupňa som
nezistila, preto Vašu sťažnosť hodnotím ako nedôvodnú.“
5.1 Podaním z 25. februára 2019 sťažovateľ v súlade s § 64 ods. 2 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov podal na krajskom súde „Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podanej na
OS BA III.“. Podpredseda krajského súdu reagoval na žiadosť sťažovateľa listom
z 18. marca 2019, v ktorom uviedol:
„Z chronológie procesných úkonov súdu na základe vyššie uvedeného vyplynulo, že
po vykonaní úkonov súdu prvej inštancie, t. j. odo dňa doručenia posledného vyjadrenia
žalobcu (16.07.2018) do dnešného dňa nebol súdny spis sp. zn. 23Cb/145/2016 správne
predložený odvolaciemu súdu. Nakoľko okresný súd napriek opakovaným inštrukciám
Krajského súdu v Bratislave na odstránenie nedostatkov v predkladacích správach tieto
nedostatky neodstránil, čím nerešpektoval pokyny súdu vyššej inštancie, mám za to, že týmto
spôsobil v predmetnom konaní prieťahy a Vaša sťažnosť zo dňa 07.01.2019 mala byť
správne vyhodnotená ako dôvodná.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia som prešetril Vašu žiadosť z hľadísk
nevyhnutných pre jej náležité vybavenie, a to posúdením skutočnosti, či sťažnosť bola
predsedom okresného súdu vybavená v zákonnej lehote, či bola správne vyhodnotená
z hľadiska jej dôvodnosti, a v prípade jej opodstatnenosti, aké opatrenia boli prijaté za
účelom odstránenia zistených nedostatkov v postupe súdu a konštatujem, že Vaša žiadosť je
opodstatnená.“
6. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo sťažovateľa - , - na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 23Cb 146/2016 porušené bolo.
II. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 146/2016
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
III. , priznáva primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR (slovom: päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava
III povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
IV. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť advokátovi, Mgr. Jánovi Skákalovi,
trovy právneho zastúpenia...“
7. Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 5 000 € v zásadnom odôvodnil takto:
„Sťažovateľ touto sťažnosťou sleduje najmä vyslanie signálu pre všeobecné súdy, že
vyššie popísané konania (resp. nečinnosť) porušuje/ú základné právo subjektov na
prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, a že uvedené konanie nezostane bez
náležitej odozvy...
Zbytočné prieťahy v konaní spôsobili značné oslabenie žalobcovho práva
(pohľadávky v hodnote 136.339,33 EUR s príslušenstvom), keďže v čase začatia
konkurzného konania žalovaného (január 2019, pozn.) mohol sťažovateľ už disponovať
právoplatným rozhodnutím Krajského súdu o odvolaní (a teda exekučným titulom).
Nehovoriac o tom, že existencia právoplatného rozhodnutia súdu zvyšuje dôveryhodnosť
pohľadávky a spôsobilosť potvrdenej pohľadávky byť predmetom odplatného postúpenia
alebo zápočtu s treťou stranou (bez nutnosti absolvovania exekučného konania) – t. j. jej
obchodovateľnosť.“
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý s účinnosťou od 1. marca 2019 upravuje
konanie pred ústavným súdom.
10. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného
súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení
dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou
technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi
Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná vo štvrtom
senáte ústavného súdu v zložení: Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav
Duditš a Libor Duľa.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (I. ÚS 194/2019).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
16. V danom prípade sa sťažovateľ v ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu (IV. ÚS 205/03, IV. ÚS 225/05). Základnou povinnosťou súdu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
18. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie ku dňu podania
ústavnej sťažnosti ústavnému súdu trvalo tri roky. Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie
nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti a ani v čase predbežného prerokovania ústavnej
sťažnosti právoplatne skončené.
18.1 Ústavný súd, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti a jej príloh, konštatuje,
že okresný súd v napadnutom konaní v zásade postupoval bez zbytočných prieťahov. Návrh
na začatie konania bol okresnému súdu doručený 8. apríla 2016. Okresný súd 25. mája 2016
vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor. Vo veci samej následne
okresný súd 12. marca 2018 rozhodol rozsudkom, proti ktorému žalovaný podaním
z 26. marca 2018 podal odvolanie. V období od 26. marca 2018 (od podania odvolania,
pozn.) do 16. júla 2018 (do doručenia vyjadrenia sťažovateľa okresnému súdu, pozn.)
okresný súd plynulo vykonával úkony týkajúce sa odvolacieho konania. Okresný súd
odvolanie predložil krajskému súdu 27. marca 2019.
18.2 Ústavný súd zistil, že v relevantnom období sa v napadnutom konaní vyskytlo
obdobie neefektívnej činnosti okresného súdu v rozsahu ôsmich mesiacov – v čase
od 19. júla 2018, keď okresný súd prvýkrát predložil spis spolu s odvolaním krajskému súdu
na rozhodnutie, avšak v rozpore so spravovacím a kancelárskym poriadkom, v dôsledku
čoho bol spis spolu s odvolaním okresnému súdu vrátený (podobná situácia sa zopakovala
aj po predložení spisu 17. októbra 2018 a 6. decembra 2018, pozn.), do 27. marca 2019,
keď okresný súd štvrtýkrát (už v súlade so spravovacím a kancelárskym poriadkom, pozn.)
predložil krajskému súdu spis na účely rozhodnutia o podanom odvolaní. V tomto období
okresný súd v dôsledku opakovaných pochybení na jeho strane nebol schopný krajskému
súdu predložiť súdny spis spolu s odvolaním na účely rozhodnutia o podanom odvolaní.
19. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že v napadnutom postupe
okresného súdu síce zistil čiastočnú neefektívnu činnosť v trvaní ôsmich mesiacov (pozri
bod 18.2 odôvodenia), avšak nezistil žiadne také výrazné obdobia nečinnosti, ktoré by
mohol považovať za „zbytočné prieťahy“, ktoré by zároveň významným spôsobom
ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania.
20. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, že v napadnutom konaní dochádzalo
k prieťahom počas celého konania (bližšie pozri bod 3 odôvodnenia), ústavný súd uvádza,
že okresný súd v napadnutom konaní vo veci samej rozhodol necelé dva roky po podaní
návrhu na začatie konania, z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažoval námietky
sťažovateľa poukazujúce na prieťahy okresného súdu v priebehu napadnutého konania
za relevantné, keďže napadnuté konanie netrvalo tak dlho, aby sa v rámci jeho priebehu
dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch s ústavnoprávnou relevanciou.
21. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, ktorý tvrdí, že okresný súd bol nečinný
v súvislosti s predložením odvolania krajskému súdu, k tomu ústavný súd uvádza,
že samotná skutočnosť, že okresný súd predložil odvolanie krajskému súdu až po jednom
roku od jeho podania, neznamená, že bol počas celého tohto obdobia nečinný.
21.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v období
od 26. marca 2018 (od podania odvolania, pozn.) do 16. júla 2018 (do doručenia vyjadrenia
sťažovateľa okresnému súdu, pozn.) plynulo vykonával úkony týkajúce sa odvolacieho
konania. Bez ohľadu na uvedené však ústavný súd musí prisvedčiť sťažovateľovi,
že v uvedenom období sa na strane okresného súdu skutočne vyskytlo aj obdobie
nesústredenej činnosti v rozsahu ôsmich mesiacov, čo už ústavný súd konštatoval v bode
18.2.
22. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,
III. ÚS 372/09). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama
osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05).
23. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia zistenia možnosti vysloviť porušenie
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06). Ústavný súd už
vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť
ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014).
24. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého
konania, ako i vzhľadom na jeho predmet (konanie o zaplatenie istiny s príslušenstvom)
nemožno v napadnutom konaní uvažovať o takých prieťahoch, ktorých intenzita by
po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie umožňovala ústavnému súdu
dospieť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv.
25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci sťažovateľa dospel k záveru,
že ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a z tohto dôvodu ju podľa § 56 ods. 2 písm. g)
zákona o ústavnom súde odmietol.
26. S poukazom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez
právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.
27. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak by bol okresný súd v ďalšom
období v napadnutom konaní nečinný, nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľ
zvážil možnosť opätovného podania ústavnej sťažnosti, ktorou bude namietať porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu