Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 41/2020
PDF · 580.87 KB
No categories available
IV. ÚS 41/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu
(sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
, a
, zastúpených advokátkou JUDr. Beátou Kaprinayovou, Jašíkova 2,
Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 86/2003, a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 86/2003 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 86/2003
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie každému v sume po 6 500 € (slovom šesťtisícpäťsto eur), ktoré im j e
Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť
a trovy konania v sume 365,86 € (slovom tristošesťdesiatpäť eur
a osemdesiatšesť centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Beáty Kaprinayovej,
Jašíkova 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“), a ,
, (ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“),
ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 86/2003 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú stranami sporu
v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 86/2003 od 28. mája 2003,
predmetom ktorého je návrh na vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného
obohatenia. Sťažovateľka v 1. rade v procesnom postavení žalovanej je stranou sporu
v napadnutom konaní odo dňa podania návrhu na začatie napadnutého konania. Sťažovateľ
v 2. rade v procesnom postavení žalovaného je stranou sporu v napadnutom konaní
na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. 12 C 86/2003 z 5. októbra 2007, ktorým
okresný súd pripustil na strane žalovaného prístup ďalšieho subjektu do konania a ktoré
bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
8 Co 37/2008 z 30. júna 2008.
3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti poukazujú na skutočnosť, že predmetné konanie
trvá už viac ako 15 rokov, a to aj napriek tomu, že vec nie je právne zložitá. Dôvodom
neprimeranej dĺžky napadnutého konania je podľa názoru sťažovateľov „neefektívna
činnosť súdu prvej inštancie, keď opakovane sú rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím
súdom rušené, pričom Okresný súd nerešpektuje pokyny Krajského súdu, nevysporiadava sa
s námietkami vznesenými na pojednávaniach stranami sporu, nesústredene rozhoduje bez
rešpektovania zásad CSP a pred jeho účinnosťou so zásadami OSP, pričom medzi
jednotlivými procesnými úkonmi vznikajú nedôvodne dlhé časové odstupy.“. Súčasťou
podania je aj chronológia procesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní.
4. Podľa názoru sťažovateľov postupom okresného súdu v napadnutom konaní
s poukazom na už uvedené skutočnosti dochádza k porušovaniu ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré im zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy,
a práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov v 1. a 2. rade na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavou Slovenskej republiky a právo na prejednanie
veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
12C 86/2003 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi v 1. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- €,
sťažovateľovi v 2. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- €, ktoré je
Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu na účet
3. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/86/2003
konať bez zbytočných prieťahov.
4.Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania
a právneho zastúpenia vo výške 385,3 EUR k rukám právnej zástupkyne...“
6. Sťažovatelia svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
každému v sume po 15 000 € v zásadnom odôvodňujú takto: „Porušovanie základných
ústavných práv sťažovateľov navodzuje stav právnej neistoty, nepriaznivo vplýva aj na ich
psychický stav. Okrem iných dôvodov, aj tento spor vyvolal medzi žalovanými stav napätia,
hádok medzi rodinami a dôvodne obavy o zabezpečenie existenčných otázok vzhľadom na
nízke príjmy žalovaných. Predlžovanie sporu má za následok aj zvyšovanie požiadaviek
žalobcu /navrhovateľa/ týkajúce sa úrokov z omeškania, a trov konania, čo vyvoláva
u žalovaných stav neistoty a bolo jednou z príčin rozvodu manželstva. Dnes žijú žalovaní
oddelene a manželstvo bolo rozvedené.“
II.
Procesný postup ústavného súdu,
vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľov
7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.
IV. ÚS 41/2020-23 zo 4. februára 2020 ju podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
8. Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti písomne
vyjadrila zákonná sudkyňa okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 20/2020 z 25. februára
2020, ktorá vo svojom vyjadrení zhrnula jednotlivé procesné úkony vykonané v priebehu
napadnutého konania a v závere konštatovala: „vo veci som konala riadne a plynulo, pričom
vec bola skutkovo obtiažna, bol vykonaný výsluch viacerých svedkov, obhliadka a iné
procesné úkony, ktoré mali vplyv na dĺžku konania, pričom prieťahy v konaní som
nespôsobila ja.“
9. Vyjadrenie zákonnej sudkyne okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné
zaujatie stanoviska sťažovateľom. Sťažovatelia k vyjadreniu zákonnej sudkyne nezaujali
písomne stanovisko.
10. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 26. februára 2020 oznámil ústavnému súdu,
že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom. Podobne sa vyjadrili
aj sťažovatelia, ktorí vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným
súdom vo svojom vyjadrení zo 16. marca 2020.
11. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom všetkých účastníkov konania
podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania,
keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní
12. Ústavný súd z vyžiadaného spisového materiálu zistil nasledujúci priebeh
napadnutého konania:
- 28. mája 2003 – okresnému súdu doručený návrh na vypratanie nehnuteľnosti
a vydanie bezdôvodného obohatenia a návrh na vydanie predbežného opatrenia,
- 30. mája 2003 – okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku,
- 2. júna 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľku v 1. rade na vyjadrenie
k žalobnému návrhu,
- 20. júna 2003 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade
k žalobe,
- 12. februára 2004 – okresný súd nariadil termín pojednávania (30. marec 2004),
- 22. marca 2004 – právny zástupca sťažovateľky v 1. rade ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,
- 30. marca 2004 – pojednávanie odročené na 18. máj 2004 bez prejednania veci,
- 7. mája 2004 – okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie,
- 13. mája 2004 – právny zástupca sťažovateľky v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a zároveň z dôvodu, že sťažovateľka
v 1. rade sa nachádza v 6. mesiaci tehotenstva a zo strany lekára jej bol odporúčaný režim
bez stresu,
- 18. mája 2004 – pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu tehotenstva na strane
sťažovateľky v 1. rade,
- 27. mája 2004 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky v 1. rade proti
uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia,
- 12. júla 2004 – okresný súd vyzval sťažovateľku v 1. rade na zaplatenie súdneho
poplatku za podané odvolanie,
- 17. augusta 2004 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
sťažovateľky v 1. rade,
- 6. septembra 2004 – spis predložený krajskému súdu,
- 28. februára 2005 – krajský súd uznesením zmenil napadnuté uznesenie okresného
súdu tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
- 24. marca 2005 – spis predložený okresnému súdu,
- 5. apríla 2005 – okresný súd zaslal stranám sporu uznesenie krajského súdu,
- 5. októbra 2005 – okresný súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazu o cene
nehnuteľnosti, ktorú v konaní navrhuje vypratať, na účely vyrubenia súdneho poplatku,
- 21. októbra 2005 – okresnému súdu doručený zo strany žalobcu znalecký posudok
k hodnote nehnuteľnosti,
- 13. decembra 2005 – okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku
(poplatok uhradený 20. decembra 2005, žalobca informoval okresný súd o úhrade poplatku
23. decembra 2005, zle uvedený variabilný symbol pri úhrade poplatku – v januári 2006
odstránene nezrovnalosti),
- 23. júna 2006 – okresný súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k sporu
prebiehajúcemu na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 76/2003, predmetom ktorého je
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vypratanie ktorej je predmetom
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 86/2003, okresný súd vyzval žalobcu,
aby sa vyjadril, či navrhuje predmetné konanie prerušiť do času právoplatného skončenia
súdneho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 76/2003,
- 6. júla 2006 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom v zásadnom
uviedol, že konanie nenavrhuje prerušiť,
- 26. septembra 2006 – okresnému súdu doručený návrh žalobcu na pristúpenie
ďalšieho účastníka do konania v procesnom postavení žalovaného (manžel žalovanej,
sťažovateľ v 2. rade),
- 5. októbra 2007 – okresný súd uznesením pripustil vstup sťažovateľa v 2. rade
do konania na strane žalovaného,
- 14. novembra 2007 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky v 1. rade
proti uzneseniu okresného súdu z 5. októbra 2007,
- 13. decembra 2007 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
sťažovateľky v 1. rade,
- 6. februára 2008 – spis predložený krajskému súdu,
- 26. júna 2008 – okresnému súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby (dôvod –
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti medzi stranami sporu, výlučným
vlastníkom sa stala sťažovateľka v 1. rade, 1. júla 2008 predložené krajskému súdu),
- 30. júna 2008 – krajský súd uznesením odmietol odvolanie sťažovateľky v 1. rade,
- 21. júla 2008 – spis predložený okresnému súdu,
- 28. júla 2008 – okresný súd zaslal stranám sporu uznesenie krajského súdu
z 30. júna 2008,
- 22. septembra 2008 – okresný súd uznesením zastavil konanie v časti o vypratanie
nehnuteľnosti,
- 3. novembra 2008 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. december
2008,
- 5. decembra 2008 – právny zástupca sťažovateľky v 1. rade ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,
- 10. decembra 2008 – pojednávanie odročené na 30. január 2009 bez prejednania
veci,
- 30. januára 2009 – pojednávanie odročené na 4. marec 2009 bez prejednania veci
z dôvodu, že sťažovateľom nebolo doručené čiastočné späťvzatie žalobného návrhu
(uznesenie o zastavení konania o vypratanie nehnuteľnosti sťažovateľom doručené bolo,
pozn.),
- 4. marca 2009 – právny zástupca sťažovateľky v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní z dôvodu nedoručenia podania žalobcu – čiastočné späťvzatie žalobného
návrhu,
- 4. marca 2009 – pojednávanie odročené na 1. apríl 2009 bez prejednania veci
z dôvodu, že sťažovateľom opätovne nebolo doručené podanie žalobcu – čiastočné
späťvzatie žalobného návrhu,
- 31. marca 2009 – okresnému súdu doručený návrh žalobcu na rozšírenie žaloby
(žalobca si uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy, pozn.),
- 1. apríla 2009 – pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením pripustil zmenu
žaloby v zmysle návrhu žalobcu, pojednávanie odročené na 12. jún 2009 na účely výsluchu
svedka,
- 12. júna 2009 – pojednávanie, na ktorom bola nariadená obhliadka nehnuteľnosti –
18. júna 2009, strany sporu vyzvané, aby predložili dôkazy o výške nájomného,
pojednávanie odročené na 25. september 2009,
- 18. júna 2009 – obhliadka nehnuteľnosti,
- 25. septembra 2009 – pojednávanie odročené na 4. november 2009,
- 29. septembra 2009 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade,
- 4. novembra 2009 – pojednávanie odročené na 16. december 2009,
- 16. decembra 2009 – pojednávanie odročené na 3. marec 2010,
- 3. marca 2010 – pojednávanie odročené na 5. máj 2010,
- 10. marca 2010 – okresnému súdu doručené podanie žalobcu – čiastočné späťvzatie
žaloby v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie úrokov z dlžnej sumy,
- 5. mája 2010 – pojednávanie odročené na 4. august 2010,
- 28. júna 2010 – okresný súd uznesením zastavil konanie v zmysle návrhu žalobcu
na čiastočné späťvzatie žaloby,
- 22. júla 2010 – okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu
okresného súdu z 28. júna 2010,
- 2. augusta 2010 – okresný súd zaslal sťažovateľom na vyjadrenie odvolanie
žalobcu,
- 4. augusta 2010 – pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu podania odvolania,
- 16. augusta 2010 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade
k odvolaniu,
- 28. februára 2011 – spis predložený krajskému súdu,
- 28. februára 2011 – krajský súd uznesením zrušil napadnuté uznesenie okresného
súdu a vec mu vrátil na nové konanie (z dôvodu, že okresný súd bezdôvodne zastavil
konanie v celom rozsahu proti sťažovateľovi v 2. rade ako žalovanému),
- 7. apríla 2011 – spis predložený okresnému súdu,
- 11. apríla 2011 – okresný súd zaslal stranám sporu uznesenie krajského súdu,
- 3. mája 2011 – okresný súd uznesením zastavil konanie v zmysle návrhu žalobcu
na čiastočné späťvzatie žaloby a zároveň pripustil zmenu pôvodnej žaloby,
- 9. júna 2011 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 14. september 2011,
- 14. septembra 2011 – pojednávanie odročené na 28. október 2011, okresný súd
vyzval žalobcu na spresnenie žalobného petitu,
- 28. septembra 2011 – okresnému súdu doručené podanie žalobcu – špecifikácia
žalobného návrhu,
- 10. októbra 2011 – vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade k podaniu žalobcu,
- 26. októbra 2011 – okresný súd vydal uznesenie o trovách,
- 28. októbra 2011 – pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,
- 14. novembra 2011 – okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu proti jeho
uzneseniu o trovách,
- 21. decembra 2011 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky v 1. rade
a žalobcu proti rozsudku okresného súdu,
- 22. decembra 2011 – okresný súd vyzval sťažovateľku v 1. rade a žalobcu
na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie a zároveň vyzval strany sporu
na vyjadrenie k doručeným odvolaniam,
- 9. januára 2012 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade
k podaným odvolaniam,
- 23. januára 2012 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade
k podanému odvolaniu,
- 15. februára 2012 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k podaným
odvolaniam,
- 8. marca 2012 – spis predložený krajskému súdu,
- 19. mája 2015 – pojednávanie na krajskom súde, vyhlásenie uznesenia, ktorým
krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie (z dôvodu
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku) a ktorým zároveň zrušil napadnuté uznesenie
okresného súdu o trovách,
- 28. mája 2015 – spis predložený okresnému súdu,
- 2. júna 2015 – okresný súd zaslal stranám sporu uznesenie krajského súdu,
- 7. septembra 2015 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. október 2015,
- 2. októbra 2015 – okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa
v 2. rade o odročenie pojednávania z dôvodu plánovaného pooperačného vyšetrenia
právneho zástupcu,
- 5. októbra 2015 – okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu
sťažovateľky v 1. rade o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,
- 16. októbra 2015 – pojednávanie odročené na 29. január 2016 bez prejednania veci,
- 13. januára 2016 – okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,
- 29. januára 2016 – pojednávanie odročené na 13. apríl 2016 bez prejednania veci,
- 13. apríla 2016 – pojednávanie odročené na 29. jún 2016,
- 29. júna 2016 – pojednávanie odročené na 28. október 2016,
- 7. októbra 2016 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade,
- 10. októbra 2016 – okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade
sťažovateľke v 1. rade a žalobcovi,
- 28. októbra 2016 – pojednávanie odročené na 18. január 2017,
- 18. januára 2017 – pojednávanie odročené na 17. február 2017 na účely vyhlásenia
rozsudku,
- 17. februára 2017 – vyhlásenie rozsudku,
- 6. marca 2017 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa v 2. rade,
- 17. mája 2017 – okresný súd vyzval sťažovateľa v 2. rade na zaplatenie súdneho
poplatku a zároveň vyzval strany sporu na vyjadrenie k odvolaniu,
- 29. mája 2017 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade
k odvolaniu,
- 2. júna 2017 – okresnému súdu doručená sťažnosť proti uzneseniu, ktorým okresný
súd vyzval sťažovateľa v 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku,
- 12. júna 2017 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
sťažovateľa v 2. rade,
- 10. marca 2017 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky v 1. rade
(omylom založené do iného spisu – omyl zistený 28. júna 2017),
- 28. júna 2017 – okresný súd vyzval sťažovateľku v 1. rade na zaplatenie súdneho
poplatku a zároveň vyzval strany sporu na vyjadrenie k odvolaniu,
- 12. júla 2017 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa v 2. rade
k vyjadreniu žalobcu,
- 11. júla 2017 – okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
sťažovateľa v 1. rade,
- 27. júla 2017 – okresný súd uznesením zrušil uznesenie, ktorým vyrubil
sťažovateľovi v 2. rade súdny poplatok za podané odvolanie z dôvodu, že k poplatkovej
povinnosti zaviazal len sťažovateľa v 2. rade, a to napriek tomu, že odvolanie podala aj
sťažovateľka v 1. rade a záväzok, ktorý pre nich z napadnutého rozsudku vyplýval, bol
solidárny,
- 17. augusta 2017 – okresný súd zaslal vyjadrenia na vyjadrenie,
- 30. novembra 2017 – spis predložený krajskému súdu,
- 28. februára 2018 – krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec
mu vrátil na nové konanie (z dôvodu, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade
s právnym názorom vyjadreným v prvom zrušujúcom uznesení krajského súdu a svoje
dokazovanie nedoplnil v naznačenom smere),
- 9. apríla 2018 – spis predložený okresnému súdu,
- 4. mája 2018 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 20. jún 2018,
- 14. júna 2018 – okresnému súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania
právnym zástupcom sťažovateľky v 1. rade z dôvodu dlhodobo plánovanej cesty
do zahraničia,
- 20. júna 2018 – pojednávanie odročené na 3. október 2018 bez prejednania veci,
- 12. septembra 2018 – okresnému súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania
právnym zástupcom sťažovateľky v 1. rade z dôvodu kolízie pojednávaní, okresný súd
žiadosť neakceptoval,
- 3. októbra 2018 – pojednávanie odročené na 2. november 2018 na účely vyhlásenia
rozsudku,
- 2. novembra 2018 – vyhlásenie rozsudku,
- 27. novembra 2018 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa v 2. rade,
- 29. novembra 2018 – okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky v 1. rade,
- 12. decembra 2018 – okresný súd vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k podaným
odvolaniam,
- 28. decembra 2018 – okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade
k odvolaniu sťažovateľa v 2. rade,
- 11. januára 2019 – ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť,
- v období od 2. septembra 2019 do 30. decembra 2019 okresný súd vykonával úkony
na účely zabezpečenia dupliky,
- 20. januára 2020 – okresný súd zaslal spis ústavnému súdu.
13. Ústavný súd konštatuje, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu
(11. januára 2019, pozn.) napadnuté konanie trvalo 15 rokov a 8 mesiacov a nebolo
právoplatne skončené. Ústavný súd zdôrazňuje, že napadnuté konanie nebolo právoplatne
skončené ani ku dňu prerokovania prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľov.
IV.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a Európskeho súdu pre ľudské práva
14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. Sťažovatelia sa v posudzovanej veci domáhajú vyslovenia porušenia svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 194/2019).
17. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,
v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“
18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej
aj „SSP“).
20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, z § 117 ods. 1 OSP,
podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu
pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie mohlo odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa museli oznámiť.
21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného
sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)
a iných osôb. V zmysle § 5 SSP sa týmto základným princípom civilného sporového
konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp konania je
premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku, Civilného
mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku so zohľadnením osobitostí
jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 155/2018)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie strán súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02,
IV. ÚS 187/07, I. ÚS 194/2019). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj
ústavnú sťažnosť sťažovateľov.
23. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
uvádza, že predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na vypratanie nehnuteľnosti,
návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
Z právneho hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania
všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľov ústavný súd nepovažuje z tohto hľadiska
za zložitú. Ako faktický prvok zložitosti veci ústavný súd vyhodnotil skutočnosť,
že pre rozhodnutie v merite veci je potrebné zistiť skutkový stav výsluchom svedkov,
účastníkov konania, ako aj vykonaním obhliadky na mieste samom, avšak tieto okolnosti
nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť doterajšej dĺžky napadnutého konania.
24. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných
zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd dospel k záveru, že správanie
sťažovateľky v 1. rade len čiastočne prispelo k dĺžke posudzovaného konania.
24.1 Príspevok sťažovateľky v 1. rade k predĺženiu konania spočíva vo voľbe jej
procesného postupu pri podaní odvolania (14. novembra 2007, pozn.) proti uzneseniu
okresného súdu, ktorým pripustil vstup sťažovateľa v 2. rade v procesnom postavení
žalovaného do konania. Po negatívnom rozhodnutí krajského súdu o podanom odvolaní
mohol okresný súd ďalej pokračovať v prejednávaní veci samej 21. júla 2008 (t. j. po
8 mesiacoch). V okolnostiach viac ako šestnástich rokov trvajúceho konania však ide
o príspevok minimálny.
24.2 S výnimkou už uvedeného ústavný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by
signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľov ako strán sporu,
čo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti sťažovateľov za zistené zbytočné
prieťahy posudzovaného konania.
25. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil,
či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu
v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,
v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,
ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania (m. m.
II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
26. Postup okresného súdu ako tretie kritérium pri posúdení porušenia práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup, ktorý
vykazoval zbytočné prieťahy. Vychádzal pritom z porovnania prehľadu úkonov okresného
súdu vo veci obsiahnutého vo vyjadrení okresného súdu a z vlastných zistení z vyžiadaného
súdneho spisu.
27. V preskúmavanom postupe okresného súdu ústavný súd identifikoval viacero
prípadov nečinnosti, ako aj neefektívnej a nesústredenej aktivity okresného súdu.
28. V okolnostiach daného prípadu ústavný súd za obdobie nečinnosti okresného
súdu považuje obdobie:
- v rozsahu 7 mesiacov – v čase od 20. júna 2003, keď bolo okresnému súdu
doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade k žalobe, až do 12. februára 2004, keď okresný
súd nariadil termín pojednávania v predmetnej veci,
- v rozsahu 6 mesiacov – v čase od 5. apríla 2005, keď okresný súd zaslal stranám
sporu uznesenie krajského súdu, ktorým tento zmenil uznesenie okresného súdu a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, až do 5. októbra 2005, keď okresný súd
vyzval žalobcu na predloženie dôkazu o cene nehnuteľnosti, ktorú v konaní navrhuje
vypratať na účely vyrubenia súdneho poplatku,
- v rozsahu 6 mesiacov – v čase od januára 2006, keď boli odstránené všetky
nezrovnalosti v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za podaný návrh na začatie
konania, až do 23. júna 2006, keď okresný súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k sporu
prebiehajúcemu na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 76/2003,
- v rozsahu 1 roka – v čase od 26. septembra 2006, keď bol okresnému súdu
doručený návrh žalobcu na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania v procesnom
postavení žalovaného (sťažovateľ v 2. rade, pozn.), až do 5. októbra 2007, keď okresný súd
uznesením pripustil vstup sťažovateľa v 2. rade v procesnom postavení žalovaného
do konania,
- v rozsahu 9 mesiacov – v čase od 28. decembra 2018, keď bolo okresnému súdu
doručené vyjadrenie sťažovateľky v 1. rade k odvolaniu, do 2. septembra 2019, keď okresný
súd pokračoval vo vykonávaní úkonov v rámci odvolacieho konania.
28.1 V priebehu už uvedených období okresný súd nevykonal žiaden procesný úkon,
ktorý by smeroval k prerokovaniu a rozhodnutiu veci, a zo súdneho spisu, ako aj
z vyjadrenia okresného súdu nevyplýva žiaden relevantný dôvod, ktorý by uvedenú
nečinnosť okresného súdu hoci len z časti odôvodňoval.
29. Pokiaľ ide o obdobia neefektívnej a nesústredenej aktivity okresného súdu,
ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní sa opakovane vyskytli obdobia
nesústredenej činnosti okresného súdu, a to obdobie v rozsahu 2 mesiacov – od 30. januára
2009, keď okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu, že sťažovateľom nebolo doručené
podanie žalobcu – návrh na zastavenie konania v časti o vypratanie nehnuteľnosti,
do 1. apríla 2009, keď okresný súd na pojednávaní pripustil zmenu žalobného návrhu
v zmysle návrhu žalobcu (v uvedenom období okresný súd dvakrát nariadil termín
pojednávania – 4. marca 2009 a 31. marca 2009, avšak v oboch prípadoch bolo
pojednávanie odročené z dôvodu, že okresný súd nedoručil sťažovateľom podanie žalobcu,
pre ktoré bolo pôvodne odročené pojednávanie konané už 30. januára 2009),
a obdobie v rozsahu 4 mesiacov – od 17. augusta 2017 do 30. novembra 2017. V uvedenom
období okresný súd vykonával úkony spojené s odvolaním, ktoré podala sťažovateľka
v 1. rade ešte v marci 2017 (podobne ako sťažovateľ v 2. rade, pozn.) proti rozsudku
vyhlásenému 17. februára 2017. Z dôvodu omylu na strane okresného súdu bolo odvolanie
sťažovateľky v 1. rade založené do iného spisu, čo okresný súd zistil až po štyroch
mesiacoch 28. júna 2017. Keďže medzičasom okresný súd vykonal všetky úkony
v súvislosti s odvolaním, ktoré podal sťažovateľ v 2. rade, prispela potreba vykonať úkony
odvolacieho konania v súvislosti s odvolaním sťažovateľky v 1. rade k predĺženiu
napadnutého konania aj v tomto časovom úseku.
29.1 V prípade nesústredenej činnosti okresného súdu v napadnutom konaní ide síce
o relatívne krátke obdobia, avšak opakované, čo spolu s existenciou opakovanej nečinnosti
zo strany okresného súdu umožňovalo ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení
sťažovateľmi označených práv.
30. Napokon ústavný súd musel ako negatívny vyhodnotiť aj dopad rozhodnutí
okresného súdu vo veci samej, resp. rozhodnutí, ktorými sa konanie končí, na základné
právo sťažovateľov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.
31. Hoci meritórne rozhodnutie, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,
právoplatnosťou ktorého sa odstraňuje stav právnej neistoty, samo osebe len ťažko môže
atakovať základné právo strany sporu na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov,
predsa len ho nemožno vyčleniť z rámca procesného postupu konajúceho všeobecného
súdu, a tak ignorovať eventuálne ním preukázané procesné nedostatky, ktorých odstránenie
si vyžaduje zrušujúci výrok odvolacieho súdu spätý s vrátením veci na ďalšie konanie,
čím sa oddiali nastolenie stavu právnej istoty. Inými slovami, ústavný súd v konaní podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy o ochrane základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nemôže súdu prvého stupňa pričítať na vrub zrušenie jeho meritórneho
rozhodnutia, resp. rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a vrátenie veci odvolacím súdom
na ďalšie konanie, ak je takýto výrok odvolacieho rozhodnutia iba výsledkom odlišného
právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Odlišná situácia však nastáva, ak zrušenie
rozhodnutia vo veci samej, resp. rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a vrátenie veci
na ďalšie konanie je dôsledkom vážnych procesných pochybení súdu prvého stupňa.
31.1 V prípade zrušenia v poradí prvého rozsudku okresného súdu vo veci samej
vyhláseného 28. októbra 2011 spočíval dôvod jeho zrušenia krajským súdom v jeho
nepreskúmateľnosti. Predĺženie konania (3 roky a 8 mesiacov, pozn.) z takéhoto pochybenia
okresného súdu ide práve na vrub jemu.
31.2 Pokiaľ ide o v poradí druhý rozsudok okresného súdu vyhlásený 17. februára
2017, tento je taktiež prejavom nesústredenosti v postupe okresného súdu. Predmetný
rozsudok okresného súdu totiž krajský súd zrušil podobne ako v poradí prvý rozsudok
okresného súdu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a zároveň z dôvodu nerešpektovania
právneho názoru krajského súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení krajského súdu
z 19. mája 2015, keďže okresný súd nedoplnil dokazovanie naznačovaným smerom.
Predĺženie konania (10 mesiacov, pozn.) z takéhoto pochybenia okresného súdu ide aj
v tomto práve na vrub okresnému súdu.
31.3 Podobne negatívny dopad na dĺžku konania malo aj uznesenie okresného súdu
z 28. júna 2010, ktorým okresný súd okrem iného v celom rozsahu zastavil konanie proti
sťažovateľovi v 2. rade ako žalovanému. Predmetné rozhodnutie okresného súdu bolo
v jeho napadnutej časti zrušené uznesením krajského súdu z 28. februára 2011 z dôvodu,
že žalobca nikdy nevzal proti sťažovateľovi v 2. rade ako žalovanému žalobu späť v celom
rozsahu. Aj v tomto prípade tak predĺženie konania (9 mesiacov, pozn.) v dôsledku
uvedeného pochybenia okresného súdu ide na vrub práve okresnému súdu.
32. Súhrne ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke napadnutého konania sa
podieľali všetky tri faktory, ktoré sú pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach proti
porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov štandardne
vyhodnocované, avšak podiel okresného súdu na skutočnosti, že napadnuté konanie nie je
ani po viac ako šestnástich rokoch právoplatne skončené, podľa názoru ústavného súdu
zakladá jeho právomoc vysloviť porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie
ich veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to na hranici odmietnutia spravodlivosti
súdom.
VI.
Záver
K bodu 1 výrokovej časti nálezu
33. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom – neefektívnym
postupom a nečinnosťou, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
K bodu 2 výrokovej časti nálezu
34. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa
odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení
základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku
tohto nálezu, bolo namieste využiť právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a prikázať
okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.
K bodu 3 a 5 výrokovej časti nálezu
35. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
37. Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia
každý v sume po 15 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.
38. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
39. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci – predovšetkým predmet
konania a na to v tomto náleze vymedzený prvok faktickej zložitosti veci, celkovú dĺžku
konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym
okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia každému
zo sťažovateľov v sume 6 500 €. Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu sťažovateľov
na priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel (v časti o priznanie finančného
zadosťučinenia každému zo sťažovateľov v sume 8 500 €).
K bodu 4 výrokovej časti nálezu
40. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.
41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
42. Sťažovatelia si uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom,
ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním. Sťažovatelia uplatnený nárok
na náhradu trov konania pred ústavným súdom vyčíslili na sumu 385,30 €.
43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 11 ods. 3,
§ 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal
zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume
163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu
hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80
€ (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd tak priznal
sťažovateľom náhradu trov konania vo výške 365,86 € (2 × prevzatie a príprava – 81,66 €,
t. j. 163,33 €; 2 × podanie ústavnej sťažnosti – 81,66 €, t. j. 163,33 €; 4 × režijný paušál
za rok 2019 – 9,80 €, t. j. 39,20 €).
44. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
VII.
45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2020
Miroslav Duriš predseda senátu