Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 121/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2020

prerokoval námietku zaujatosti sudcov III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky

Mojmíra Mamojku a Petra Straku vznesenú vo veci ústavnej sťažnosti ,

, , vedenej na Ústavnom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. zúčastnenou osobou

, , , a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Mojmír Mamojka a Peter Straka

n i e s ú v y l ú č e n í z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Vo veci ústavnej sťažnosti , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vedenej na Ústavnom súde

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pod sp. zn. vzniesla

zúčastnená osoba , ,

(ďalej len „zúčastnená osoba“), námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu

Mojmírovi Mamojkovi a Petrovi Strakovi.

2. Sťažovateľka doručila ústavnému súdu 9. mája 2019 ústavnú sťažnosť, ktorou

namieta porušenie základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 20. septembra 2016, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 8. februára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. februára

2019.

3. Uznesením ústavného súdu sp. zn. z 5. novembra 2019 bola

ústavná sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 21

ods. 1 a práv podľa a dohovoru napadnutým rozsudkom

krajského súdu prijatá na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietnutá. Citovaným

uznesením ústavného súdu bol zároveň Okresnému súdu Košice I uložený zákaz, aby bol

v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. vydaný rozsudok vo veci samej

alebo uznesenie, ktorým sa konanie končí, a to až do právoplatného skončenia konania

ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti.

4. Ústavný súd vyzval zúčastnenú osobu na prípadné vyjadrenie sa k ústavnej

sťažnosti výzvou doručenou jej 3. decembra 2019.

5. V podaní doručenom ústavnému súdu osobne 3. decembra 2019 zúčastnená osoba

namietla nezákonnosť zloženia senátu ústavného súdu rozhodujúceho o ústavnej sťažnosti

sťažovateľky vedenej pod sp. zn. a predostrela ústavnému súdu „návrh na

rozhodnutie podľa čl. VI ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky...

a návrh na autoremedúrne zrušenie uznesenia o prijatí ústavnej sťažnosti a dočasného

opatrenia z dôvodu nezákonne zloženého senátu ústavného súdu, ktorý vo veci rozhodol.“.

6. V konkrétnostiach zúčastnená osoba zdôrazňuje, že zákonným senátom

oprávneným vo veci predmetnej ústavnej sťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu

9. mája 2019, konať a rozhodnúť je v súlade s príslušnými ustanoveniami rozvrhu práce

ústavného súdu platného a účinného v čase napadnutia veci na ústavnom súde prvý senát

ústavného súdu v zložení: sudkyňa Jana Baricová a sudcovia Miroslav Duriš a Mojmír

Mamojka. Pokiaľ preto o prijatí predmetnej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

a dočasnom opatrení rozhodol tretí senát ústavného súdu zložený zo sudcov Mojmíra

Mamojku, Petra Straku a Martina Vernarského, ústavný súd rozhodoval v nesprávnom

zložení, „nakoľko JUDr. Peter Straka a JUDr. Vernarský nemali právomoc v tejto veci

rozhodovať a stali sa sudcami ústavného súdu až 16.10.2019.“.

7. Na podklade uvedených skutočností zúčastnená osoba namieta, že „dvaja z troch

sudcov boli dosadení v rozpore so zákonom a za porušenia SR a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd...“, a žiada o „zrušenie dočasného opatrenia

i uznesenia o prijatí ústavnej sťažnosti“ a zároveň o to, aby bola vec predložená predsedovi

ústavného súdu na zaujatie zásadného stanoviska k nezákonne zloženému senátu ústavného

súdu v súlade s čl. VI bodom 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“), podľa

ktorého v prípade pochybnosti, či vec patrí do pôsobnosti senátu, rozhodne o povahe veci

na účely jej pridelenia predseda ústavného súdu.

8. V podaní adresovanom ústavnému súdu 10. decembra 2019 zúčastnená osoba

zdôraznila, že 29. novembra 2019 dostala anonymný list, z obsahu ktorého vyplýva,

že v predmetom konaní o ústavnej sťažnosti «mala „vybaviť“»

u predsedu tretieho senátu Mojmíra Mamojku prehru zúčastnenej osoby. Akcentujúc

korupčný charakter listu, zúčastnená osoba uvádza, že sa na účely preverenia pravdivosti

inkriminovaných tvrdení obrátila na Národnú kriminálnu agentúru. Z uvedených dôvodov

sa zúčastnená osoba obáva „možného vzťahu s , ktorá neustále

vyvíja tlak na nezákonné stíhanie mojej osoby a mojich blízkych...“, a zároveň zdôrazňuje,

že v danej veci bude začaté trestné konanie, takže prípadné procesné úkony zo strany

Národnej kriminálnej agentúry spočívajúce v preverovaní stykov a väzieb môžu spôsobiť,

že predseda tretieho senátu bude proti zúčastnenej osobe vystupovať zaujato.

9. Sudca ústavného súdu Peter Straka podľa zúčastnenej osoby otvorene vyjadroval

názory proti obchodnej spoločnosti , a ovplyvňoval súdne

konanie proti tejto obchodnej spoločnosti rozposielaním „e-mailov všetkým sudcom, aby

ovplyvňoval výsledky konania proti tejto spoločnosti. Môj Otec (menovec) tam pôsobil ako

predseda predstavenstva, čo je možné zistiť aj z verejných registrov, a preto anonymné

podanie má jasné a pravdivé kontúry a v tomto duchu som podal aj trestné oznámenie...

Informácie o tomto skrytom spore medzi sudcom JUDr. Strakom a mojím Otcom som sa

dozvedel až z anonymného podania a rozhovoru so svojim Otcom na túto tému dňa

29.11.2019.“.

10. V podaní, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 20. januára 2020, zúčastnená

osoba doplnila námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Mojmírovi

Mamojkovi o skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede v kauze vraždy

a , týkajúce sa údajného vybavenia zrušenia väzobného stíhania

. vystupujúceho v predmetnej kauze vraždy v procesnom postavení

obžalovaného. Podľa zúčastnenej osoby «scenár opísaný v anonymnom podaní

o „vybavení“ veci a výpoveď svedka opisujú v podstate modus operandi

konania zúčastnených osôb. To posilňuje dôkaznú podstatu anonymného podania, a preto tu

podľa môjho názoru jestvuje pochybnosť, ktorá zakladá vylúčenie Prof. Mamojku z tohto

konania.».

11. Podľa zúčastnenej osoby „Každému právnikovi by sa v tomto svetla javil sudca

spravodajca a predseda senátu Prof. Mamojka ako minimálne zaujatý, pričom pochybnosti

voči jeho osobe sú zrejmé a sú preukázané minimálne v rovine pochybností.“.

II.

12. V súlade s o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho

pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať

pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú

okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci

alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.

13. Podľa účastník konania má právo vzniesť

námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať

a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní

odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy

sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.

Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti

vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného

súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej

námietke zaujatosti rozhodol.

14. V úvodnej časti rozhodnutia považoval ústavný súd za nevyhnutné

s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom rozhodovania je námietka zaujatosti sudcov

ústavného súdu podaná zúčastnenou osobou, vyjadriť sa k otázke procesnej legitimácie

zúčastnenej osoby námietku zaujatosti v konaní o ústavnej sťažnosti podať.

15. Podľa účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten,

proti komu návrh na začatie konania smeruje, a osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

16. V súlade s je zúčastnenou osobou osoba, ktorá je

alebo bola účastníkom konania pred orgánom verejnej moci, v ktorom bolo vydané

právoplatné rozhodnutie, prijaté opatrenie alebo vykonaný iný zásah, ktorým malo dôjsť

k porušeniu základných práv a slobôd navrhovateľa, ak § 140, § 194 alebo § 208

neustanovuje inak.

17. V súlade s účastníkmi konania o ústavnej

sťažnosti sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje.

18. V súlade s ak ústavný súd na predbežnom

prerokovaní prijme ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5), upovedomí o podanej

ústavnej sťažnosti zúčastnenú osobu. Zúčastnená osoba má právo vyjadriť sa k ústavnej

sťažnosti v lehote určenej ústavným súdom.

19. Z citovaných častí vyplýva, že v konaní o ústavnej

sťažnosti je expressis verbis konkrétny rozsah a obsah procesných oprávnení a povinností

zúčastnenej osoby stanovený , podľa ktorého má zúčastnená

osoba právo byť upovedomená o ústavnej sťažnosti v prípade, ak je táto prijatá na ďalšie

konanie, a zároveň právo sa k tejto ústavnej sťažnosti vyjadriť.

20. Aj napriek uvedenému je však v prípade procesného oprávnenia podľa § 50

ods. 2 a možnosti vzniesť námietku zaujatosti sudcu ústavného

súdu na mieste rozširujúci (extenzívny) výklad umožňujúci uvedené procesné oprávnenie

využiť okrem účastníkov konania aj zúčastnenej osobe. Ústavný súd k tomuto záveru vedú

nasledujúce skutočnosti.

21. Nestrannosť sudcu ako conditio sine qua non výkonu súdnej moci je

vo všeobecnosti nerozlučne spätá so základným právom účastníka konania na to, aby jeho

vec bola rozhodnutá nezávislým a nestranným sudcom podľa , a to (aj)

v záujme zachovania princípu rovnosti účastníkov podľa .

22. Špecifikom konania o ústavnej sťažnosti je skutočnosť, že účastníctvo tu má

s prihliadnutím na zásadne vertikálny charakter daný

predmetom konania, ktorým je rozhodovanie o (ne)porušení základných práv a slobôd

sťažovateľa (spravidla neúspešný účastník konania alebo neúspešná strana v spore

pred orgánom verejnej moci), ku ktorému (ne)došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom zo strany orgánu verejnej moci. Ide teda o spor medzi sťažovateľom

a orgánom verejnej moci. Rozhodnutie ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti však má,

či už priamo, alebo nepriamo, dosah na samotné horizontálne konanie medzi účastníkmi

konania, resp. stranami v spore pred orgánom verejnej moci (žalobca a žalovaný

či navrhovateľ a odporca), ktoré vertikálnemu sporu predchádzalo, a to bez ohľadu

na konkrétny výsledok rozhodnutia ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti. Je preto

žiaduce, aby v záujme riadneho výkonu súdnej moci v konaní pred ústavným súdom bolo

zachované právo nielen sťažovateľa a orgánu verejnej moci, ale aj zúčastnenej osoby

ako subjektu zúčastňujúceho sa konania vo veci ústavnej sťažnosti námietku zaujatosti

sudcu ústavného súdu vzniesť. Prípadné rozhodnutie ústavného súdu vo veci ústavnej

sťažnosti musia vnímať ako objektívne spravodlivé nielen orgán verejnej moci, proti

ktorému ústavná sťažnosť smeruje, ale aj obe strany v konaní pred týmto orgánom verejnej

moci, teda úspešná aj neúspešná strana v konaní pred ním.

23. Nevyhnutnosť extenzívneho výkladu

nepriamo podporuje aj znenie , podľa ktorého sú

okolnosťami majúcimi podstatný vplyv na rozhodnutie o (ne)zaujatosti sudcu ústavného

súdu okolnosti determinujúce pomer sudcu ústavného súdu k prejednávanej veci,

účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom.

24. Pokiaľ právna úprava nepochybne priznáva

procesné oprávnenie vzniesť námietku zaujatosti sudcu ústavného súdu pre okolnosti

dotýkajúce sa vzťahu sudcu k zúčastnenej osobe, potom sa javí ako nedôvodne reštriktívne

a obmedzujúce neumožniť aj zúčastnenej osobe vzniesť námietku zaujatosti a namietať ňou

napríklad aj okolnosti odôvodňujúce vzťah sudcu ústavného súdu k niektorému z účastníkov

konania, ktorými sú v súlade s v konaní o ústavnej sťažnosti

sťažovateľ alebo orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje.

25. Pokiaľ vzbudiť pochybnosti o nestrannosti sudcu ústavného súdu môže jeho

vzťah k zúčastnenej osobe, ktorý môže byť poznačený (aj) neakceptovateľnou osobnou

animozitou, potom je logickým dôsledkom takéhoto stavu aj možnosť samotnej zúčastnenej

osoby, ktorej sa výsledok konania pred ústavným súdom môže priamo alebo nepriamo

dotknúť, predniesť svoju pochybnosť o nezaujatosti sudcu ústavného súdu. Len týmto

spôsobom sa zabezpečí základná povinnosť sudcu ústavného súdu konať v každom prípade

nezávisle a nestranne, aby sa zabezpečilo to, že každej „zúčastnenej strane“ sa dostane

spravodlivého súdneho procesu (k tomu pozri aj bod 60 odporúčania CM/Rec (2010) 12

Výboru ministrov členským štátom o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť

prijatého Výborom ministrov Rady Európy 17. novembra 2010 na 1098. zasadnutí

zástupcov ministrov).

26. Zavedenie inštitútu zúčastnenej osoby bolo dôsledkom rozhodovania Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorý vo svojich viacerých rozhodnutiach

akcentoval nevyhnutnosť legislatívneho ukotvenia postavenia protistrany sťažovateľa

(úspešnej strany v konaní pred príslušným orgánom verejnej moci), ktorá sa často o konaní

vo veci ústavnej sťažnosti dozvedela až následne po znovuotvorení konania

pred všeobecnými súdmi po rozhodnutí ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Predmetom

kritiky ESĽP sa tak stala absencia zákonného základu na intervenciu úspešnej strany

v konaní pred orgánom verejnej moci v konaní o ústavnej sťažnosti (k tomu pozri rozsudok

vo veci Frisancho Perrea proti Slovensku z 21. 7. 2015, sťažnosť č. 383/13, body 72 a 73).

27. Základom následnej právnej regulácie postavenia zúčastnenej osoby v konaní

o ústavnej sťažnosti podľa tak bolo (okrem iných) zohľadniť

názory a záujmy zúčastnených osôb ako obrany proti ústavnej sťažnosti [V súlade s § 126

ak ústavný súd na predbežnom prerokovaní prijme ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5), upovedomí o podanej ústavnej sťažnosti

zúčastnenú osobu. Zúčastnená osoba má právo vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v lehote

určenej ústavným súdom.]. Argument, podľa ktorého záujem zúčastnenej osoby

ako úspešnej strany v konaní pred orgánom verejnej moci de facto chráni samotný orgán

verejnej moci, ktorý rozhodnutie v prospech zúčastnenej osoby vydal, podľa ESĽP nemohol

obstáť. Aj preto záujmy orgánu verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje,

a úspešnej strany v konaní pred týmto orgánom (zúčastnená osoba) nemožno v konaní

o ústavnej sťažnosti stotožňovať, resp. považovať ich za totožné (k tomu pozri aj rozsudok

ESĽP vo veci Frisancho Perrea proti Slovensku z 21. 7. 2015, sťažnosť č. 383/13, bod 74).

28. Aj uvedené nosné dôvody objavujúce sa v rozhodovacej činnosti ESĽP sú

v prospech vnímania procesnej možnosti zúčastnenej osoby predniesť svoju pochybnosť

o nezaujatosti sudcu ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti. Odôvodnená obava

zo zaujatosti sudcu ústavného súdu tak môže vzniknúť aj v prípade, že medzi sudcom

ústavného súdu a inou osobou zúčastňujúcou sa na konaní existuje osobný priateľský vzťah

alebo osobná nevraživosť. Vylúčenie možnosti zúčastnenej osoby namietať okolnosti

odôvodňujúce napr. osobnú nevraživosť sudcu k nej je proti konceptu vylúčenia sudcu

z prejednávania a rozhodovania vo veci ústavnej sťažnosti. Je totiž nepravdepodobné,

že túto skutočnosť by v prospech zúčastnenej osoby namietal sám sťažovateľ

ako protistrana zúčastnenej osoby v konaní pred príslušným orgánom verejnej moci

či samotný orgán verejnej moci ako účastník konania o ústavnej sťažnosti. Už pritom bolo

zdôraznené, že záujmy orgánu verejnej moci ako účastníka konania o ústavnej sťažnosti nie

sú totožné so záujmami zúčastnenej osoby ako úspešnej strany v konaní pred týmto

orgánom (pozri k tomu bod 27 tohto uznesenia).

29. Koncept zabezpečenia nestranného rozhodovania ústavného súdu, ktoré nemožno

vnímať ako výsadu či privilégium sudcov ústavného súdu, ale ako základnú povinnosť

sudcov ústavného súdu a zároveň aj štrukturálny prvok súdneho systému

(m. m. ), sa s prihliadnutím na už uvedené nevyhnutne musí prejaviť aj

v procesnom postavení zúčastnenej osoby, resp. v rozsahu jej procesných oprávnení

v kontexte možnosti vznesenia námietky zaujatosti. Požiadavka nestrannosti sudcu

ústavného súdu rozhodujúceho vo veci ústavnej sťažnosti sa dotýka samotnej podstaty

spravodlivosti a jej vnímania. Procesná situácia charakterizovaná absenciou možnosti

zúčastnenej osoby namietať sudcu ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti, rozhodnutie

o ktorej sa priamo alebo nepriamo dotkne postavenia zúčastnenej osoby, požiadavku

spravodlivosti rozhodovania nenapĺňa.

30. Ústavno-konformný je preto extenzívny výklad § 50 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, ktorý dovoľuje dospieť k záveru, že vzniesť námietku zaujatosti sudcu ústavného súdu

môže aj zúčastnená osoba.

31. S prihliadnutím na skutočnosti uvádzané v bodoch 8 a 9 tohto uznesenia ústavný

súd konštatuje, že námietku zaujatosti zúčastnená osoba vzniesla v lehote desiatich dní

odo dňa, keď sa o dôvodoch vylúčenia dozvedela.

32. V súlade s prvou vetou ak ide

o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný

senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.

33. Podľa čl. IV bodu 1 písm. d) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní

v senáte podľa prvej vety rozhoduje štvrtý senát, ak ide

o sudcov tretieho senátu.

34. Pokynom predsedu ústavného súdu zo 4. februára 2020 bola vec pridelená

štvrtému senátu ústavného súdu, ktorý v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce pracuje

v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.

35. K námietke zaujatosti vznesenej zúčastnenou osobou sa vo vyjadrení doručenom

ústavnému súdu 28. januára 2020 vyjadril sudca ústavného súdu Mojmír Mamojka, ktorý

zdôraznil, že vec nevykazuje explicitnosť a intenzitu predpojatosti, ktorá by spadala

pod subjektívny test, keďže pri riešení ústavných sťažností pridelených mu ako sudcovi

spravodajcovi sa subjektívne necítil byť zaujatý ani z dôvodu podaných invektívnych

podaní účastníkov konania. K dôvodom vylúčenia sudcu ústavného súdu vychádzajúcim

z mediálneho výstupu sudca ústavného súdu dodáva, že „ak by výroky... mali vyvolať i čo

najmenšie oprávnené pochybnosti o objektívnej nestrannosti sudcu ústavného súdu konať“

v predmetnej veci, nebráni sa tomu, aby vylúčený z rozhodovania v predmetnej veci bol.

36. K námietke zaujatosti vznesenej zúčastnenou osobou sa v podaní doručenom

ústavnému súdu 28. januára 2020 vyjadril aj sudca ústavného súdu Peter Straka, ktorý

zdôraznil, že zúčastnenú osobu a ani jej príbuzných a ani osoby na strane sťažovateľky

osobne nepozná a z dôvodu invektívnych podaní účastníkov konania sa subjektívne nikdy

necítil zaujatý. Ďalej zdôraznil, že je pre neho nepredstaviteľné, aby akákoľvek osoba

u neho ako sudcu ústavného súdu intervenovala. Argumentuje, že početná mailová

komunikácia medzi sudcami sa týka zjednocovania rozhodovania a k veci nemá žiadny

pomer.

37. Ku skutočnostiam nezákonnosti zloženia senátu ústavného súdu (body 5 až 7

tohto uznesenia) ústavný súd zdôrazňuje, že tieto nie sú relevantnými skutočnosťami

spôsobilými odôvodniť zaujatosť sudcu ústavného súdu (pre pomer sudcu ústavného súdu

k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom). Skutočnosti uvádzané

v podaní doručenom ústavnému súdu 3. decembra 2019 podľa názoru ústavného súdu

neobsahujú skutočnosti relevantné vo veci (ne)zaujatosti sudcov ústavného súdu. Napokon

uvedené preukazuje aj návrh na rozhodnutie v predmetnom podaní, podľa ktorého sa

zúčastnená osoba domáha zrušenia uznesenia o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

a predloženia veci predsedovi ústavného súdu na zaujatie stanoviska k nezákonne

zloženému senátu ústavného súdu, a teda nie vylúčenia sudcu (sudcov) ústavného súdu

pre pochybnosti o ich nezaujatosti.

38. Ústavný súd po posúdení ďalších dôvodov uvedených v námietke zaujatosti

zúčastnenej osoby vznesenej proti sudcom ústavného súdu Mojmírovi Mamojkovi a Petrovi

Strakovi v konaní o ústavnej sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

dospel k záveru, že dôvody, ktoré sú uvádzané v námietke zaujatosti, nie sú dostačujúce

na vznik pochybností o ich nezaujatosti pri rozhodovaní v danej veci.

39. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá

žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov. BARAK, A. Judge in a Democracy.

Princeton University Press, 2008, s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem,

že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len

popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie

vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho

súdu Českej republiky č. k. -78 z 11. júna 2010; www.nssoud.cz), a vôbec

o popretie zmyslu súdnictva a práva. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou

či privilégiom sudcov. Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho

systému (m. m. ).

40. Z pohľadu ľudsko-právneho a z pohľadu práva na nestranného sudcu

ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul ESĽP dve previazané stránky

nestrannosti (Piersack proti Belgicku, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska

proti Poľsku, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránky

subjektívnu a objektívnu. Európsky súd pre ľudské práva zároveň zdôrazňuje význam

nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (Olujić

proti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne

pri objektívnom teste (Kinský proti Českej republike, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok

z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosťou je vo vnímaní ESĽP absencia zaujatosti či predsudku

vo veci a táto nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym

a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné

presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prejednávanej veci. Osobná nestrannosť

sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom

prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov

vyhradí prejednanie veci pre seba.

41. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym

testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule

nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti

z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa

a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen

to be done.“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu

vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú

dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať,

nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras proti Litve, sťažnosť

č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Pozícia namietajúceho má v objektívnom

teste dôležitý význam, avšak rozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná.

42. Z judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (m. m. ).

43. V predmetnej veci je nosným dôvodom, pre ktorý zúčastnená osoba vzniesla

námietky zaujatosti sudcov ústavného súdu Mojmíra Mamojku a Petra Straku, skutočnosť

podania trestného oznámenia na preverenie skutočností dotýkajúcich sa údajného

korupčného správania sudcov ústavného súdu (a ovplyvňovania výsledku konania

o ústavnej sťažnosti sťažovateľky), ktoré môže vyústiť do začatia trestného stíhania (body 8

a 9 tohto uznesenia).

44. Vychádzajúc z vyjadrenia sudcov ústavného súdu, možno konštatovať,

že o subjektívnu zaujatosť tu nejde a nemožno o nej uvažovať ani na podklade iných

skutočností.

45. Z hľadiska objektívneho testu by sa mohlo na prvý pohľad, ľudsky prirodzene,

zdať, že samotné podanie trestného oznámenia vzbudí v označenej osobe negatívne emócie,

a tak predpojatosť. Právny pohľad je však odlišný. Podaním trestného oznámenia by

účastník konania mohol manipulovať s pozíciou zákonného sudcu, ktorá je objektívne daná.

Okrem toho sudcovia by mali byť vybavení takou profesionalitou, ktorá ich robí odolnými

proti takýmto podnetom. Samotné podanie trestného oznámenia bez pristúpenia iných

relevantných skutočností nemôže viesť k vylúčeniu sudcov (m. m. ).

46. Vo vzťahu k sudcovi ústavného súdu Mojmírovi Mamojkovi síce zúčastnená

osoba predkladá ďalšie skutočnosti, ktoré podľa jej názoru odôvodňujú vylúčenie sudcu

ústavného súdu pre jeho zaujatosť, tieto však samy osebe a ani v nadväznosti na už

zúčastnenou osobou prezentované okolnosti nie sú spôsobilé objektívne vyvolať

pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu.

47. V podaní doručenom ústavnému súdu 20. januára 2020 (bod 10 tohto uznesenia)

zúčastnená osoba predostiera argumentáciu, ktorou odôvodňuje „modus operandi“ konania

sudcu ústavného súdu Mojmíra Mamojku, a tým zdôrazňuje existenciu pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Ústavný súd už z hľadiska teoretického upozornil, že test objektívnosti

(nestrannosti sudcu ústavného súdu) a zákonné dôvody nespôsobilosti sudcu vykonávať

svoju funkciu sa môžu prekrývať, ale nejde o totožné inštitúty ().

48. Aj napriek tomu, že právnou garanciou sudcovskej nezávislosti je

neodvolateľnosť sudcu, zákonná právna úprava stanovuje presné podmienky disciplinárnej

zodpovednosti sudcu a jej inštitucionálne zabezpečenie je zároveň prostriedkom ochrany

práv účastníkov konania pred sudcovskou svojvôľou. Zúčastnená osoba predostiera

v podaní doručenom 20. januára 2020 argumentáciu, ktorou poukazuje vo všeobecnosti

na údajne nezákonné správanie sudcu ústavného súdu, nie však v kontexte prejednávanej

veci (ústavnej sťažnosti), ale v súvislosti s údajným vybavením zrušenia väzobného stíhania

v inej prejednávanej veci. Aj keď nemožno vylúčiť to, aby relevantné okolnosti boli

predmetom preskúmania v rámci prípadného disciplinárneho konania a následnej

disciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu za predpokladu náležite odôvodneného

návrhu na začatie disciplinárneho konania a preukázania relevantných skutočností, tieto

samy osebe nie sú dostatočné, aby v štádiu pred prípadným začatím a vedením

disciplinárneho konania vzbudzovali pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu

pri prejednávaní veci ústavnej sťažnosti.

49. Disciplinárne konanie môže nasledovať v tom prípade, ak sudcovia nedokážu

plniť svoje povinnosti účinným a riadnym spôsobom. Takéto konanie musí byť vedené

nezávislým orgánom alebo súdom s garanciou spravodlivého procesu a poskytnutím práva

sudcovi namietať rozhodnutie a sankciu. Disciplinárne sankcie by mali byť primerané.

[k tomu pozri aj bod 69 odporúčania CM/Rec (2010) 12 Výboru ministrov členským štátom

o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť prijatého Výborom ministrov Rady

Európy 17. novembra 2010 na 1098. zasadnutí zástupcov ministrov]. Zúčastnenou osobou

namietanú údajnú nezákonnosť správania sudcu ústavného súdu preto ešte pred samotným

začatím disciplinárneho konania nemožno stotožňovať s dôvodnou a objektívne

akceptovateľnou obavou o pochybnostiach o nezaujatosti sudcu ústavného súdu.

Až prípadné začatie disciplinárneho konania na podklade náležitého a odôvodneného

návrhu a vyvodenie zodpovednosti za nezákonné správanie sudcu ústavného súdu sa môže

prejaviť následne aj na objektívnom teste nestrannosti sudcu ústavného súdu.

50. Vzhľadom na všetky už uvádzané skutočnosti ústavný súd konštatuje, že podanie

trestného oznámenia nemôže byť automaticky samo osebe dôvodom na vylúčenie sudcov

ústavného súdu z rozhodovania o predmetnej veci, v konaní o ktorej vystupuje zúčastnená

osoba ako oznamovateľ trestného oznámenia. Keďže ani po preskúmaní ďalších dôvodov

námietky zaujatosti sudcov ústavného súdu Mojmíra Mamojku a Petra Straku štvrtý senát

ústavného súdu nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom

súde viedli k ich vylúčeniu z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci, rozhodol tak, ako to

je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu