Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/127/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1. U. V., nar. XX.X.XXXX a 2. Z. V., nar. X.X.XXXX, obaja bytom v M., X. XX, zastúpení Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Prešov, Levočská 4703/89 proti žalovaným 1. C.. P. Z., nar. X.X.XXXX, bytom v M., T. X, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21 a 2. Územné bytové družstvo, Košice - Ťahanovce, so sídlom v Košiciach, Bukureštská 12, IČO: 00 594 725, zastúpený JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4, o určenie neplatnosti zmlúv, o určenie, že žalobcovia sú výlučnými nájomníkmi bytmi a o určenie členstva žalobcov v bytovom družstve, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 20.9.2016 č.k. 12C/215/2010-600 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému 2) p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom.

Žalovanému 1) n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že

- Zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vysporiadaní k bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na X. H. XX X. M. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2752/100000-in z 5.2.2010 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade,

- Zmluva o prevode členstva k bytovému družstvu a o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve k bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na X. H. XX X. M. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2752/100000-in z 5.2.2010 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade, sú absolútne neplatné,

- Zmluva z 5.8.2010 o prevode bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na X.Š. H. XX X. M. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2752/100000-in do osobného vlastníctva žalovaného v 1. rade, ku ktorej Správa katastra Košice povolila vklad jeho vlastníckych práv pod V-6453/2010, je absolútne neplatná,

- žalobcovia v 1. a 2. rade sú výlučnými a jedinými nájomníkmi bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na X. H. XX X. M. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti spoluvlastníckych podielov 2752/100000-in,

- žalobcovia v 1. a 2. rade sú členmi Územného bytového družstva, Bukureštská 12, 040 13 Košice.

Ďalším výrokom rozsudku priznal žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v 100 %-nej výške s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali vydania rozhodnutia o piatich určovacích výrokoch, ktoré sa týkali bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na X.R. H. XX X. M. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2752/100000 (ďalej iba „sporný byt“). Prvý výrok sa týkal určenia neplatnosti zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohody o majetkovom vysporiadaní k spornému bytu, ktorú uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade so žalovaným v 1. rade dňa 5.2.2010. Na základe tejto zmluvy došlo k prevodu členských práv a nájomných povinností zo žalobcov na žalovaného v 1. rade. Po preskúmaní zmluvy súd prvej inštancie skonštatoval, že táto obsahuje všetky všeobecné náležitosti (účastníkov zmluvy, predmet zmluvy, ako aj hodnotu členského podielu k prevádzanému bytu) a zároveň obsahuje aj náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Účastníci zhodne uviedli, že túto zmluvu podpísali u notára a podpisy na zmluve nespochybnili. Dokonca ich predložili ako porovnávací materiál znalkyni z odboru písmnoznalectva. Technický stav bytu pred podpisom zmluvy skontroloval bytový technik žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade vyrovnal finančné pozdĺžnosti prevádzajúcich voči žalovanému v 2. rade, o čom svedčia pokladničné doklady č. 205, 207 a 208. Ak žalobcovia tvrdili, že nikdy nemali v úmysle predať svoje členské práva na žalovaného v 1. rade, uvedené konanie žalobcov toto ich tvrdenie vyvracia. Žalovaný 2/ nemal žiadnu pochybnosť o tom, aká je vôľa žalobcov, či chcú alebo nechcú vykonať prevod členských práv na žalovaného v 1. rade, inak by k prevodu členských práv nedošlo. Okrem toho žalovanému v 2. rade nebola predložená žiadna iná zmluva týkajúca sa členstva v bytovom družstve, teda pre ktorú pripravil žalovaný v 1. rade, resp. ju pripravil L.. Š.. Tvrdenie žalobcov, že prevod členských práv na žalovaného v 1. rade mal byť len dočasný do doby splatenia pôžičky, sa žalobcom nepodarilo preukázať žiadnym dôkazom. Žalovaný v 2. rade uviedol, že jeho stanovy dočasných členských práv nepoznajú a nepripúšťajú. Žalobcom sa nepodarilo preukázať, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vysporiadaní zo dňa 5.2.2010 je neplatná z dôvodu chýbajúcej slobodnej vôle. Sami potvrdili a bolo to aj preukázané, že sa podieľali na príprave zmluvy, požiadali žalovaného v 2. rade o pripravenie zmluvy, poskytli svoje údaje, vyplatili podĺžnosti voči žalovanému v 2. rade a požiadali, aby technik žalovaného v 2. rade skontroloval ich byt. Samotnú zmluvu pred notárom riadne podpísali a priniesli ju späť žalovanému v 2. rade. Naviac, ich ďalšie správania sa ako nájomcov nenasvedčuje tomu, že by sa cítili byť nájomcami bytu. Nájomné, ako to bolo preukázané, už od mesiaca marec 2010 platil žalovaný v 1. rade. Súd prvej inštancie mal preto dostatočne preukázané, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vysporiadaní uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade dňa 5.2.2010 je neplatná, preto žalobu o určenie jej neplatnosti zamietol.

3. Žalobcovia ďalej žiadali o určenie, že zmluva o prevode členstva k bytovému družstvu a prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade dňa 5.2.2010 je neplatná. V tejto zmluve si strany dohodli rozhodcovskú doložku, avšak neskôr výslovne uviedli, že na nej netrvajú a súhlasia, aby vo veci rozhodol súd. Súd prvej inštancie skúmal naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je. Zmluva mala slúžiť k tomu, aby došlo k prevodu členstva v bytovom družstve a k prevodu práv a povinností zo žalobcov ako prevádzajúcich na žalovaného v 1. rade ako nadobúdateľa. Táto zmluva nebola žalovanému v 2. rade nikdy predložená, pričom v zmysle zmluvy členské práva a povinnosti sa prevádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením tejto zmluvy bytovému družstvu. Keďže zmluva nebola družstvu predložená, nemohli z nej nastať akékoľvek účinky. Okrem toho bolo družstvo v záhlaví zmluvy zle označené. Súd prvej inštancie opätovne uviedol, že k účinnému prevodu členských a nájomných práv a povinností zo žalobcov na žalovaného v 1. rade došlo na základe zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohody o majetkovom vysporiadaní zo dňa 5.2.2010, ktorú vyhotovilo družstvo. Na základe zmluvy o

prevode členstva k bytovému družstvu a o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve zo dňa 5.2.2010, ktorú vyhotovil žalovaný v 1. rade nedošlo k žiadnym právnym účinkom a preto na určenie jej neplatnosti chýba naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu je pritom základnou podmienkou pri určovacej žalobe. Súd prvej inštancie uviedol, že v čl. III bod 1 zmluvy sa uvádza suma 50.000,00 eur ako cena za prevod členských práv a povinností na nadobúdateľa, teda žalovaného v 1. rade. V tomto konaní však súd nerozhodoval o zaplatení ceny za prevod členských práv, ale posudzoval iba určenie jej platnosti, pri ktorom musel skúmať naliehavý právny záujem. Keďže tento nebol daný, nemohol sa súd zaoberať platnosťou alebo neplatnosťou zmluvy. Listiny, ktoré mali byť podpísané u notára neboli súdu predložené, preto ich súd nemohol preskúmať. Tretím výrokom sa žalobcovia domáhali určenia absolútnej neplatnosti zmluvy zo dňa 5.8.2010 o prevode sporného bytu do osobného vlastníctva žalovaného v 1. rade, ku ktorej Správa katastra Košice povolila vklad pod č. V 6453/2010. Ďalším výrokom sa domáhali určenia, že sú naďalej výlučnými a jedinými nájomníkmi sporného bytu a určenia, že sú naďalej členmi žalovaného v 2. rade. Aj pri týchto výrokoch súd prvej inštancie najskôr skúmal naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Súd prvej inštancie už pri prvom výroku skonštatoval, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vysporiadaní k spornému bytu zo dňa 5.2.2010 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade je platná, na základe toho došlo k platnému prevodu členských a nájomných práv a povinností zo žalobcov na žalovaného v 1. rade. V zmysle čl. 18 bod 7 stanov žalovaného v 2. rade členstvo v družstve zaniká prevodom členských práv na inú osobu. V tomto prípade členské práva zo žalobcov prešli prevodom na žalovaného v 1. rade a tým členstvo žalobcov v družstve zaniklo. Z toho dôvodu súd musel žalobu o určenie, že žalobcovia sú členmi žalovaného v 2. rade zamietnuť. Podľa čl. 47 písm. a/ stanov nájom družstevného bytu zaniká zánikom členstva nájomcu k družstevnému bytu podľa čl. 18 stanov. Keďže členstvo žalobcov v družstve zaniklo platným prevodom ich členských práv na žalovaného v 1. rade, zanikol aj nájom k družstevnému bytu. Preto súd prvej inštancie aj túto žalobu zamietol. Pokiaľ ide o tretí výrok petitu žaloby, teda požadované určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo žalovaného v 2. rade a žalovaného v 1. rade, uviedol súd prvej inštancie, že aj tu najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, resp. čo by sa stalo a ako by sa zmenilo právne postavenie žalobcov pri určení neplatnosti tohto právneho úkonu. V prípade, ak by súd určil, že zmluva je absolútne neplatná, vlastníkom bytu by sa stalo družstvo, teda žalovaný v 2. rade. Keďže však žalobcovia nie sú členmi družstva, ani nájomníkmi družstevného bytu, ich postavenie by sa žiadnym spôsobom nezmenilo. Preto súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení a žalobu aj v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a priznal náhradu trov konania úspešnej strane.

4. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Odvolanie odôvodnili nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov a tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhujú, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. V dôvodoch odvolania uvádzajú, že konanie žalovaného v 1. rade považujú za podvod. Žalobu nepodali z účelových dôvodov, kedy by mali za cieľ negovať svoje konanie, ale preto, že boli žalovaným v 1. rade privedení do omylu, ktorý vyústil do straty obydlia. Ak by mali záujem nehnuteľnosť predať, ako každá zmluvná strana by sa snažili získať z prevodu čo najvyšší majetkový prospech, teda minimálne trhovú cenu. Nie je možné pripustiť, aby pri dlhu 5.000,00 eur boli presvedčení o predaji svojho bytu. Súd nesprávne vyhodnotil určitosť a vážnosť vôle v rámci jednania so žalovaným v 1. rade a nezaoberal sa posúdením týchto atribútov. Poukazujú na osobné pomery žalovaného v 1. rade a tvrdia, že aj keď žalovaný v 1. rade si sám stanovil zaplatenie sumy 50.000,00 eur za sporný byt, tvrdia, že jeho vôľou nikdy nebolo zaplatenie tejto sumy. Zaplatil dlžoby žalobcov a zvyšok odovzdal. Poukazujú na to, že neurčitosť zmluvných ustanovení ide na ťarchu strany, ktorá zmluvu vyhotovila. Suma 50.000,00 eur, ak by bola vyplatená pred podpisom zmluvy, by bola plnením bez právneho dôvodu. Tvrdia tiež, že suma 50.000,00 eur nezodpovedá trhovej hodnote sporného bytu. Opakujú, že nemali v úmysle uskutočniť trvalý prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu na žalovaného v 1. rade, chceli si len požičať peniaze, pričom zmluvu o prevode členských práv podpisovali v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň osvedčujú tým, že v čase, keď sa obrátili na žalovaného v 1. rade so žiadosťou o pôžičku, sa viedlo voči nim exekučné konanie. Nevýhodné podmienky osvedčujú tým, že žalovaný nadobudol 3-izbový rekonštruovaný byt za sumu 25.400,00 eur. Žalobcovia popreli pravosť svojich podpisov na zmluve o prevode členských práv a navrhovali znalecké dokazovanie. Popierajú

uzavretie rozhodcovskej doložky a podpis uznania dlhu. Poukazujú na identické zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností z 5.2.2010 s odvolaním sa na zástupkyňu žalovaného v 2. rade uvádzajú, že ide o neštandardný postup. Súd sa nezaoberal námietkami žalobcov o pravosti podpisov v overovacej knihe. K pravosti podpisov poukazujú na znalecký posudok znalkyne U. O. a tvrdia, že svedok Š. vyhotovil zmluvu bez údajov žalobcov. Z vyjadrenia svedka T. vyvodzujú záver, že varovanie o tom, že môže prísť žalobca o byt, môže znamenať to, že sa jednalo o zábezpeku pôžičky. Pokiaľ ide o výpoveď svedka Kavečanského, tento nekontroloval obsah predloženej listiny, ani ich počet. Odvolatelia tvrdia, že žalovaný v 1. rade zneužil zmluvy o prevode členských práv k bytu, ktoré oni podpísali s vedomím, že ide o zabezpečovací prevod práva, aby následne odkúpil sporný byt a stal sa jeho vlastníkom. Popierajú, že by dostali za byt sumu 50.000,00 eur, fakticky išlo o sumu 25.400,00 eur. Takéto konanie obchádza zákon, resp. mu odporuje a je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o trovy konania poukazujú na to, že právny zástupca im bol určený Centrom právnej pomoci. Ak si nemôžu dovoliť vlastného advokáta, nemôžu zaplatiť ani advokáta protistrany.

6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok potvrdiť, pretože ide o skutkovo i právne správny a plnohodnotný rozsudok s obsiahlym a vyčerpávajúcim odôvodnením. Namieta, že podstata argumentácie žalobcov spočíva v osočovaní žalovaného v 1. rade a z vymyslených a bludných obvinení jeho osoby z podvodov bez akéhokoľvek dôkazu. K namietaným odvolacím dôvodom uvádza, že odvolateľ neoznačil dôkaz, ktorý by chcel vykonať a s ktorým by sa súd nevyrovnal v odôvodnení rozsudku najmä taký, ktorý by mohol zvrátiť dôkaznú situáciu v prospech žalobcov. Navyše právny zástupca žalobcov dňa 20.9.2016 výslovne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolatelia takisto neoznačili dôkazy, z ktorých by súd vyvodil nesprávne skutkové zistenia alebo s ktorými by sa nezaoberal. Z odvolania takisto nie je možné logicky ani gramaticky dôvodiť, ktoré právne normy súd nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav. Žalovaný v 1. rade ďalej uvádza, že v celom konaní sa nepreukázali tvrdenia žalobcov o pôžičke a zabezpečovacom prevode. Dodatočné spochybňovanie vôle účastníkov právneho úkonu nemôže právne úkony zneplatniť. V súlade s princípom právnej istoty a legitímneho očakávania vždy má prednosť výklad platnosti zmluvy nad výkladom o jej neplatnosti a na dodatočné zmeny o náladách účastníkov v podobe spochybňovania vôle pri písomných právnych úkonoch súd neprihliadne. Žalovaný 1/ sa ďalej vyjadruje k jednotlivým dôkazným prostriedkom, resp. k jednotlivým dôkazom, ktoré boli v konaní vykonané a spochybňuje, že by mal uviesť žalobcov do omylu. Žalobcovia dobrovoľne požiadali družstvo o vyhodnotenie konkrétneho typu zmluvy o prevode družstevného podielu, pričom družstvu nadiktovali svoje osobné údaje žalovaného 1/ ako údaj nadobúdateľa, ktoré družstvo zapísalo do zmluvy o prevode družstevného podielu. Následne žalobcovia zmluvy dobrovoľne podpísali u notára. Spochybňujú len prvopis zmluvy, čo je nezmysel, pretože účinky prevodu spôsobil prvopis tejto zmluvy, ktorú pripravilo družstvo. Zdôrazňuje, že žalobcovia zorganizovali stretnutie a vykonali obhliadku a odpočet energií v byte s technikom družstva. Žalobcovia potvrdili aj prijatie finančnej čiastky podľa toho, ako to žalovaný v 1. rade opísal, teda že najprv vyplatil dlhy za žalobcov a zvyšok do sumy 50.000,00 eur odovzdal žalobcovi. K ďalším argumentom odvolateľov žalovaný v 1. rade uvádza, že žalobcovia nežiadajú zaplatenie kúpnej ceny za prevod družstevného podielu a preto je irelevantné dokazovať odovzdanie ceny, ktoré je preukázané v ust. čl. III ods. 1 zmluvy o prevode práv a povinností. Spochybňuje odvolacie námietky, že by dôvodom prevodu bytu bola tieseň. Navyše konštatuje, že tieseň a nápadne nevýhodné podmienky sú podľa § 49 Občianskeho zákonníka možnosťou na odstúpenie od zmluvy a nespôsobujú neplatnosť zmluvy.

7. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uvádza, že nebol účastníkom jednaní medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, preto sa nemôže vyjadriť k tvrdeniam o priebehu a úmysle vykonať prevod členských a nájomných práv. Žalobcovia doručili žalovanému dňa 5.2.2010 zmluvu o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohodu o majetkovom vysporiadaní, ktorá spĺňala všetky právne a formálne náležitosti a dňom jej predloženia nastali aj jej účinky. Pravosť podpisov na zmluve nebola spochybnená. Žalobcovia tvrdia, že nemali záujem nehnuteľnosť predať, pričom však predmetom konania nie je neplatnosť predaja nehnuteľnosti, pretože žalobcovia neboli vlastníkmi bytu a nemohli ho predávať. Z odvolania pritom nie je zrejmé, ktoré skutočnosti súd nedôsledne posúdil a ktoré ustanovenia zákona neposúdil správne. Súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil a posúdil vôľu strán a v okamihu vykonania úkonu tak, že žalobu zamietol rešpektujúc základnú podmienku vyhodnotenia dokazovania. Bolo preukázané, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohoda o majetkovom vysporiadaní boli uzavreté, že žalobcovia svoje podpisy úradne overili a zmluvu riadne doručili žalovanému v 2. rade, v

súlade so zákonom nastali jej účinky. Finančné vysporiadanie medzi účastníkmi nespôsobujú neplatnosť zmluvy a ich nezaplatenie nebolo predmetom konania pred súdom.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 posúdil podmienky prípustnosti odvolania a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nebol daný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné.

9. Podľa § 380 ods. 1, 2 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. Povinnosťou odvolateľa je jednoznačne vymedziť v podanom odvolaní, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolacie dôvody musia byť skutkovo a právne dostatočne špecifikované takým spôsobom, aby bolo zrejmé, ktorý zo zákonom taxatívne vymedzených odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 je uplatnený. Zároveň musí byť zrejmé, aká konkrétna procesná vada konania alebo rozhodnutia súdu prvej inštancie napĺňa podľa názoru odvolateľa príslušný odvolací dôvod. Ako odvolacie dôvody je možné namietať procesné vady konania, nesprávnosť napadnutého rozhodnutia po skutkovej stránke alebo jeho nesprávnosť po právnej stránke. Odvolací súd je potom viazaný dôvodmi odvolania tak, ako ich odvolateľ vymedzil, teda nemôže prihliadať na iné prípadné pochybenia, aj keby ich sám zistil, ak neboli uplatnené odvolateľom. Jedinou výnimkou, pri ktorej odvolací súd môže prihliadať na vady konania nad rámec uplatnených odvolacích dôvodov, sú procesné podmienky a ich splnenie.

11. Odvolatelia tvrdia, že napádajú nesprávnosť skutkového zistenia veci, neúplnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Tieto namietané odvolacie dôvody korešpondujú odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP.

12. Odvolací súd je však nútený konštatovať, že žalobcami takto všeobecne pomenované odvolacie dôvody nemajú svoj konkrétny odraz v ďalšom texte odvolania, ktorý je iba opakovaním procesných pozícií a tvrdení žalobcov tak, ako boli prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Obsah odvolania v zásade vôbec nereaguje na konkrétne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie odôvodnené.

13. Vo vzťahu k namietanému nevykonaniu dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyhlásením uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené na pojednávaní dňa 20.9.2016 došlo k nastoleniu stavu tzv. zákonnej koncentrácie konania (§ 154 . Zo zápisnice o pojednávaní (č. l. 592 spisu) vyplýva prednes právneho zástupcu žalobcov, že nemá ďalšie návrhy dokazovanie. Preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ nie je naplnený.

14. Nesprávnosť skutkových zistení ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ sa prejavuje tým, že súd prvej inštancie v procese hodnotenia dokazovania nesprávne vyhodnotil dôkazy a nesprávnosť jeho skutkových zistení spočíva v tom, že opomenul prihliadnuť na skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, resp. prihliadol na také skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy v plnom súlade s postupom uvedeným v ust. § 191 a so základnými princípmi civilného sporového konania. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri budovaní skutkového základu pre svoje rozhodnutie a ako ich vyhodnotil. Jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby o neplatnosť Zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohody o majetkovom vysporiadaní sporného bytu z 5.2.2010 (zmluva, ktorá po jej podpísaní bola predložená bytovému družstvu) bolo založené na skutkovom zistení, že táto zmluva spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti a na jej základe došlo k právnym účinkom prevodu. Ak odvolatelia tvrdia, že ich úmyslom nebolo uzavrieť o prevode členských a nájomných práv a povinností, súd prvej inštancie správne uvádza, že toto ich tvrdenie nebolo preukázané dôkazmi a preto súd vychádzal zo skutkového záveru, že došlo k riadnemu uzavretiu tejto zmluvy.

16. V ďalších častiach žalobného petitu žalobcovia žiadali o určenie, že ďalšia (v poradí druhá) zmluva o prevode členstva k bytovému družstvu a o prevode práv a povinností je neplatná, že zmluva o prevode vlastníckeho práva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná a o určenie, že žalobcovia sú výlučnými nájomníkmi bytu a členmi ÚBD Košice - Ťahanovce. Všetky tieto časti žalobného návrhu zamietol súd prvej inštancie z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Odvolatelia v dôvodoch odvolania žiadnym spôsobom nespochybňujú dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k jeho záveru o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, rovnako ako ani vo vzťahu k neúčelnosti určovacej žaloby vo vzťahu k tomu, akým spôsobom by sa malo zmeniť postavenie žalobcov v prípade požadovaného určenia. V tomto smere z textu odvolania nie je možné vyvodiť vôbec žiadne konkrétne odvolacie námietky vo vzťahu k dôvodom súdu prvej inštancie.

17. Preukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe je zákonným predpokladom procesnej úspešnosti žalobcu v konaní. To vyplýva z ustanovenia § 137 písm. c) CSP, podobne to platilo za účinnosti predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (§ 80 písm. c) O.s.p.). Ak žalobca nepreukáže existenciu naliehavého právneho záujmu, konajúci súd žalobu zamietne bez toho, aby skúmal vecnú opodstatnenosť žaloby. Naliehavý právny záujem na určení je daný spravidla vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Podľa ustáleného právneho názoru najvyšších autorít zároveň platí, že určovacia žaloba má preventívny charakter a spravidla bude neopodstatnená vtedy, ak žalobca môže žalovať priamo na splnenie povinnosti (k povahe určovacích žalôb pozri napríklad R 24/1995, ZSP 78/2006, II. ÚS SR 590/2017, 5Cdo 31/2011, 4Cdo 111/2008, 2Cdo 28/2009). Súd prvej inštancie dôkladne posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, resp. určení, že sú členmi bytového družstva a nájomného bytu. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia stotožňuje a opakuje, že odvolatelia tieto závery súdu prvej inštancie kvalifikovane nespochybnili.

18. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je odvolací súd rovnako nútený konštatovať, že odvolatelia neuvádzajú, ktoré konkrétne ustanovenia hmotného práva mal súd podľa ich názoru na vec aplikovať a neaplikoval ho, ktoré konkrétne ustanovenie hmotného práva súd nesprávne interpretoval alebo akým spôsobom malo dôjsť ku nesprávnej aplikácii hmotného práva na zistený skutkový stav veci. Odvolací súd konštatuje, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je v celom rozsahu správne.

19. Ak žalobcovia tvrdia, že uzavreli zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, upozorňuje odvolací súd na to, že podľa § 49 Občianskeho zákonníka (OZ) účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok má právo od zmluvy odstúpiť. Žalobcovia netvrdia, že by vykonali právny úkon, ktorým by od zmluvy odstúpili. Aj prípadné preukázanie tiesne alebo nápadne nevýhodných podmienok nevyvoláva žiadne iné právne následky.

20. Žalobcovia v žalobe namietali neplatnosť troch právnych úkonov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu môže byť spôsobená absenciou alebo nedostatkom niektorej z náležitostí právneho úkonu (§ 35 a nasl. , prípadne tým, že právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 , prípadne ide o úžeru podľa § 39a OZ. Ak odvolatelia tvrdia, že uzavretie zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností bolo právnym úkonom odporujúcim zákonu, resp. právnym úkonom priečiacim sa dobrým mravom, uvádza k tomu odvolací súd, že z vykonaného dokazovania takýto záver nevyplynul.

21. Odvolací súd opakuje, že dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol sú jasne, logicky a zrozumiteľne uvedené predovšetkým v bodoch 60 až 76 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 . Pokiaľ sa týka jednotlivých odvolacích námietok, na tieto odvolací súd už reagoval v tomto odôvodnení (body 13. až 19.).

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. Žalobcovia v odvolacom konaní úspešní neboli, naopak úspech mali žalovaní. Žalovanému v 1. rade trovy odvolacieho konania nevznikli a žalovanému v 2. rade vznikli spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

24. Na záver odvolací súd uvádza, že ak odvolatelia namietali, že nemôžu platiť trovy konania, pretože im bola priznaná právna pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci, táto ich argumentácia je nedôvodná. Umožnenie prístupu k súdu prostredníctvom poskytnutia bezplatnej právnej pomoci neoslobodzuje sporovú stranu od povinnosti znášať trovy konania v prípade neúspechu vo veci. Vzhľadom na postoj žalobcov v konaní dospel odvolací súd k záveru, že tu nie sú dané ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné uplatniť moderačné právo súdu vo vzťahu k povinnosti neúspešných žalobcov znášať trovy odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.