Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-26-2023.pdf
PDF · 97.44 KB
Case nature
Subarea
36C/26/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore navrhovateľky: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, XXX XX E. proti povinným: 1. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX E., 2. C. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX E., o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Navrhovateľke nárok na náhradu trov konania proti osobám povinným 1. a 2. nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.9.2023 doplneným dňa 25.9.2023 do konania vedeného pod sp. zn. 23C/37/2018 okrem iného domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým a) uloží povinnosť osobám povinným 1. a 2. vždy k 15 - temu dňu v mesiaci zložiť čiastku 287,44 EUR na jej účet ako náhradu za ich útratu za bývanie pre správcu bytového domu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo do momentu, kedy sa z B. H. X I. J. I. X. K., I. L. G. XX, E. odsťahujú, podľa toho, ktorá situácia nastane skôr a b) ich zaviaže k povinnosti uhradiť na účet žalobkyne sumu nedoplatku voči správcovi bytového domu na poplatkoch spojených so správou predmetného bytu vo výške 2.083,68 EUR, a to do 3 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia.
2. Návrh podala v spore vedenom na Mestskom súde Košice, pod sp. zn. 23C/37/2018 o vypratanie bytu. V predmetnom konaní sa právny predchodca navrhovateľky žalobou doručenou na súd dňa 31.5.2018 domáha, aby žalovaní spolu so všetkými, ktorí s nimi v byte č. 6, nachádzajúcom sa na X. K., I. L. G. XX G. E., zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie M., tento byt vypratali s odôvodnením, že títo užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 12C/215/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/127/2017, ktorými bola zamietnutá žaloba osôb povinných o neplatnosť zmluvy o prevode družstevného podielu a následného prevodu vlastníctva predmetného bytu. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 27.3.2018. V žalobe tvrdí, že osoby povinné predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu, neplatia žiadne poplatky a navrhovateľka nemôže už 8 rokov užívať svoje vlastníctvo.
3. Vo vzťahu k týmto požadovaným petitom bol návrh z konania 23C/37/2018 vylúčený, keďže nemal súvis s konaním o vypratanie bytu a pridelený do konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 36C/26/2023.
4. V spore o vypratanie bytu (23C/37/2018) bolo o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatných petitoch rozhodnuté neprávoplatne uznesením Mestského súdu Košice uznesením zo dňa 20.10.2023 sp. zn. 23C/37/2018 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.
5. Navrhovateľka nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k požadovaným petitom odôvodňuje tým, že osoby povinné v predmetnom byte, ktorý je v jej vlastníctve, bývajú bez právneho dôvodu, neuhrádzajú jej žiadne platby, pričom tieto platby uhrádza výlučne ona, aj keď predmetný byt neužíva. Uvádza, že dlh za obdobie mesiacov 03/2023 do 09/2023 (vrátane) činil sumu 2.083,68 EUR. Pri požadovanom petite ohľadom poukazovania na jej účet sumy 287,44 EUR vychádzala z dôkazu poskytnutého jej ÚBD Košice – Ťahanovce, Bukureštská 12, Košice, v ktorom ÚBD Košice – Ťahanovce vyčíslil dlh na zálohových platbách za služby spojené s užívaním predmetného bytu a preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a výšky paušálneho poplatku za výkon správy za každý mesiac 287,44 EUR. Taktiež uviedla, že tým, že uhrádza tieto platby a predmetný byt vôbec neužíva, keďže v predmetnom byte doposiaľ bez právneho dôvodu bývajú osoby povinné, jej týmto vzniká ujma, resp. škoda. Akcentovala, že takýto stav trvá takmer 5 rokov.
6. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k požadovanému neodkladnému opatreniu doručila upomienku zo dňa 18.9.2023 vystavenú ÚBD Košice – Ťahanovce, Bukureštská 12, Košice adresovanú navrhovateľke, z ktorej je zrejmé, že k 31. 8. 2023 správca bytu č. X, I. L. G. XX evidoval nedoplatok vo výške 2.083,68 EUR, pričom mesačné platby počnúc 02/2023-08/2023 za každý mesiac predstavovali sumu 287,44 EUR a jednalo sa o zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu a preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a výšky paušálneho poplatku za výkon správy. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie I. M., obec Košice – sídlisko Ťahanovce, okres Košice I vyplýva, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu č. 6, nachádzajúceho sa na X. K., I. L. G. XX G. E., obytný dom súpisného čísla 2496 postaveného na pozemku parcelného čísla XXXX; právny vzťah k pozemku pod stavbou evidovaný na LV č. XXXX, v podiele 1/1, titul nadobudnutia: rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy G.- XXXX/XXXX N. O. XX.X.XXXX - H. XXX/XX.
7. Z pripojeného spisu sp. zn. 23C/37/2018 vyplýva, že osoby povinné v predmetnom byte bývajú bez právneho titulu, za užívanie ktorého neplatia žiadne platby, pričom platby uhrádza výlučne navrhovateľka. Tiež vyplýva, že na predmetnom byte vznikol dlh v súvislosti s neuhrádzaním týchto platieb, pričom navrhovateľka poukazuje, že osoby povinné sú tieto platby platiť práve z dôvodu, že predmetný byt užívajú, hoci je v jej vlastníctve a ona ako vlastníčka, keďže bola vyzývaná na úhradu nedoplatku, tieto platby aj zrealizovala dňa 12. 1. 2023 v sume 4.850 EUR a dňa 14. 2. 2023 v sume 4.806,90 EUR. Neupresnila však za aké obdobie vznikol tento dlh. Iné dôkazy navrhovateľka nedoručila a vo vzťahu k požadovanému nariadenému neodkladnému opatreniu v spise 23C/37/2018 sa nenachádzajú.
8. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ust. § 325 ods. 1 a 2 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa ust. § 326 CSP, (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP, ( 1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov alebo ak existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej (i keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia
tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má teda povahu osvedčovania.
13. Neodkladné opatrenie je procesný nástroj ? opatrenie ? ktorému nepredchádza „klasický“ postup pri hľadaní a nachádzaní hmotného práva súdom. Procesný postup, ktorý prípadne vedie k pozitívnemu záveru o nevyhnutnosti (potrebe) úpravy „pomerov“, sa zakladá (len) na osvedčení (spravdepodobnení) určitých skutočností. To samo osebe signalizuje, že ide o postup osobitný, a teda odlišný od toho, ktorý sa spája s rozhodovaním vo veci samej i s rozhodnutím, ktorým by sa toto konanie mohlo skončiť. V kontinentálnom právnom prostredí inštitút neodkladných opatrení v civilnom procese súvisí s hlavným konaním vo veci samej.
14. Je nepochybné, že navrhovatelia podali návrh na vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej a navrhovaným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Pri neodkladných opatreniach nekonzumujúcich vec samu (ako je tomu tak v danom prípade) sa zohľadňuje, že ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej Navrhovateľ požadovaného neodkladného opatrenia sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej. Navrhovateľ je povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávneho nároku a z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Teda bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku nemôže prichádzať do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať, aký vzťah má navrhované neodkladné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý by sa mal riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby.
15. Nárok navrhovateľky, ohľadom ktorého žiada neodkladným opatrením upraviť vzájomné pomery, po hmotnoprávnej stránke, vychádza z bezdôvodného obohatenia, pretože osoby povinné sa na úkor navrhovateľky ako vlastníčky bytu č. X na G. XX G. E., na 3. poschodí bezdôvodne obohacujú, keďže tento užívajú bez právneho dôvodu. Existujúce vlastnícke právo k predmetnému bytu navrhovateľka osvedčila právnym titulom - výpisom z č. 2397 pre katastrálne územie I. M.. Tiež osvedčila, že osoby povinné predmetný byt užívajú bez akéhokoľvek právneho titulu a že neuhrádzajú platby za jeho užívanie.
16. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
19. Podľa ust. § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
20. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).
21. V danom prípade ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania bytu bez nájomnej zmluvy a výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie bytu, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.
22. Navrhovateľka v návrhu tvrdí, že osoby povinné v predmetnom byte, ktorého je vlastníčkou bývajú a tento užívajú bez akéhokoľvek právneho titulu, neplatia za užívanie žiadne platby, pričom tieto platby znáša výlučne ona, a to už takmer 5 rokov. Tento stav jej bráni nielen v užívaní predmetného bytu jej osobou, ale aj v tom, že predmetný byt nemôže napr. prenajať, a preto sa na jej úkor osoby povinné bezdôvodne obohacujú.
23. Je nepochybné, že navrhovateľka, aj keď podala návrh v konaní vo veci samej o vypratanie bytu, vychádzajúc z požadovaného nariadenia neodkladného opatrenia, nepochybne vyplýva, že ide o návrh podaný pred začatím konania vo veci samej ( návrh nemá vzťah k predmetu konania sp. zn. 23C/37/2018 o vypratanie bytu).
24. Navrhovateľka osvedčila oprávnenosť požadovaného opatrenia z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť nariadené. 25. Neosvedčila však podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. 26. Z tvrdení navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že osoby povinné v predmetnom byte bývajú už takmer 5 rokov bez toho, aby realizovali platby, čo v danom prípade znamená, že ide už o dlhšie obdobie a keďže až v súčasnosti (teraz) sa navrhovateľka domáha čiastky, ktorá by predstavovala náklady spojené s užívaním bytu a preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a výšky paušálneho poplatku za výkon správy, nie je naplnený princíp opodstatnenosti a taktiež ani princíp efektívnosti. 27. Súd poznamenáva, že navrhovateľka ako vlastníčka predmetného bytu je povinná platiť platby do fondu prevádzky, údržby a opráv a taktiež je povinná platiť aj výšku paušálneho poplatku za výkon správy v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy. 28. So zreteľom na predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a tým bezpochyby absentuje naplnenie zákonných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k prvému požadovanému petitu návrhu.
29. Vo vzťahu k požadovanému nariadeniu neodkladného opatrenia – uloženia povinnosti osobám povinným 1. a 2. spoločne a nerozdielne uhradiť na jej účet sumu nedoplatku voči správcovi bytového domu na poplatkoch spojených so správou bytu, ktorého je vlastníčkou, vo výške 2.083,68 EUR, ktorý vyplýva z listinného dôkazu ňou predloženého vystaveného ÚBD Košice – Ťahanovce dňa
18.9.2023, a ktorý preukazuje výšku nedoplatku ku dňu 31. 8.2023 za obdobie 03/2023 do 09/2023 vrátane, pri mesačnej platbe 287,44 EUR pozostávajúcej zo zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu, preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a výšky paušálneho poplatku, súd uvádza, že neodkladné opatrenie predstavuje procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva a ani nedeklaruje, či tu právo je alebo nie je a preto neodkladným opatrením neprichádza do úvahy prejudikovanie nároku, ktorý je ohrozený. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľky alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav.
30. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami s dôrazom na konkrétne právo alebo nárok. Neodkladné opatrenie nemožno nariadiť tak, aby jeho účinky siahali do minulosti, t.j. do čias pred podaním návrhu. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti. Svojimi účinkami ovplyvňuje budúce konanie strán sporu, chráni pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá, a to v čase jeho nariadenia.
31. A práve, s poukazom na dočasnosť ako podmienky (predpokladu) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá vylučuje pôsobenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti, upravuje právne vzťahy strán len do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany (ak nejde o nariadenie neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samu; čo nie je daný prípad) a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu, vyššie požadovanému nároku nariadením neodkladným opatrením nie je možné poskytnúť ochranu.
32. Podľa ust.§ 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Inštitút neodkladného opatrenia upravuje Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 324 a nasl. ako tzv. osobitný procesný postup sledujúci samotný účel neodkladného opatrenia, ktorému zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie a súčasťou takejto špecifickej úpravy je jej založenie, okrem iného, i na momente prekvapenia tým, že tomu, voči komu návrh na neodkladné opatrenie smeruje, sa návrh a ďalšie podania doručujú až s rozhodnutím vyhovujúcim návrhu (§ 331 ods. 1 veta prvá CSP). V prípade, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý (o taký prípad ide v danej veci), nie je povinnosťou súdu prvej inštancie doručiť uznesenie o zamietnutí návrhu ani prípadné odvolanie ostatným stranám (§ 331 ods. 1 veta druhá CSP).
35. V rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo 83/2017 Najvyšší súd uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu“. 36. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP neuloží navrhovateľovi žalobnú povinnosť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/241/2017).
37. V danom prípade ide o rozhodnutie o neodkladnom opatrení pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, teda konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu. Súd v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách konania medzi stranami. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli v celom rozsahu úspešné osoby povinné, ktorým však žiadne trovy konania nevznikli
a ktorým ako protistrane sa uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol, v súlade s ust. § 331 ods. 1 CSP, nedoručuje. Súd preto navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).