Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 203/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu Martina Vernarského a zo sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku (sudca

spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, a , , obaja

, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Lemešom, Žižkova 19,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 8. februára 2018 a postupom predchádzajúcim jeho

vydaniu a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej namieta porušenia

základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. z 8. februára 2018, p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a

ako neprípustnú.

3. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

4. Veci vedené pod sp. zn. a sp. zn. s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2019

doručená ústavná sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), a , , obaja

(ďalej len „sťažovateľka“, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 8. februára 2018 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“) a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu. Vec bola pridelená sudcovi Petrovi

Strakovi, členovi tretieho senátu.

2. V inej veci ústavný súd uznesením č. k. -9 z 5. novembra 2019

prijal proti napadnutému rozsudku krajského súdu na ďalšie konanie druhú ústavnú

sťažnosť sťažovateľky doručenú ústavnému súdu už 9. mája 2019 (pridelenú sudcovi

spravodajcovi Mojmírovi Mamojkovi, pozn.), v ktorej namieta porušenie základného práva

podľa a práv podľa a dohovoru, pričom súčasne

zakázal Okresnému súdu Košice I v konaní sp. zn. vydať rozsudok vo veci

samej alebo uznesenie, ktorým sa konanie končí, a to až do právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu v predmetnom konaní.

3. Podstatou oboch ústavných sťažností je namietané porušenie základného práva

sťažovateľky podľa a práv podľa a dohovoru

(), ako aj základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru () napadnutým rozsudkom krajského súdu z dôvodu,

že krajský súd riadne nereagoval na jej odvolacie námietky a neodstránil pochybenia

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. vyúsťujúcom

do jeho rozsudku z 20. februára 2016 pri posudzovaní veci. V obidvoch prípadoch

ide o skutkovo a právne totožné veci, avšak s iným odôvodnením a aj odlišnými

namietanými základnými právami a právnym zastúpením sťažovateľky. Osobitne sa vytýka

konajúcim súdom, že riadne nevyhodnotili všetky dôkazy svedčiace o falošných podpisoch

a falošných zmluvách, na základe ktorých došlo k prevodu členského podielu sťažovateľov

na žalovaného v 1. rade, na základe ktorého následne stratili svoje obydlie. Odôvodnenia

rozsudku krajského súdu a okresného súdu, ktoré treba posudzovať ako jeden celok,

signalizujú mimoriadne zužujúci pohľad na posudzovanie komplexného súboru skutočností,

ktoré mali podľa tvrdenia sťažovateľky (aj sťažovateľa) viesť až k definitívnej strate

ich členského podielu v bytovom družstve, na ktorý je naviazané ich obydlie.

4. Podľa čl. X bodu 3 dodatku č. 1 a úplného znenia rozvrhu práce ústavného súdu

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 schváleného plénom ústavného súdu 27. mája

2020 (ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát

ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,

od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020,

ak bol ich členom sudca Mojmír Mamojka (zánik funkcie sudcu ústavného súdu, pozn.),

prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v danej veci

(sudca Peter Straka) podľa súčasného rozvrhu práce.

V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce ústavného súdu vec preto prerokoval

III. senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský – predseda senátu, Ivan Fiačan a Peter

Straka:

Podľa čl. X bodu 4 rozvrhu práce veci pridelené do 31. mája 2020 sudcovi

Mojmírovi Mamojkovi, ktoré neboli k tomuto dňu vybavené odložením podľa § 53 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ani v nich

nebolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie pred ústavným súdom končí, sa prideľujú

sudcovi Ivanovi Fiačanovi (teda aj vec sp. zn. , pozn.).

II.

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

8. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Ústavný súd je viazaný rozsahom návrhu na začatie konania (§ 45 zákona

o ústavnom súde), a preto do rámca referenčných ustanovení ústavný súd nezahrnul

tie práva, ktoré sú síce obsiahnuté v odôvodnení ústavnej sťažnosti, no sťažovateľka

ich do návrhu na rozhodnutie ústavného súdu nezahrnula.

12. Ústavný súd zahrnul do predmetu konania výlučne napadnutý rozsudok krajského

súdu, keďže vo vzťahu k iným rozhodnutiam uvedeným v petite ústavnej sťažnosti

sťažovateľka nenavrhla vysloviť porušenie základných práv ( ).

II.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu (výrok 1

rozhodnutia)

13. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil,

že v tejto časti spĺňa náležitosti ustanovené v , a zároveň nezistil

procesné prekážky, ktoré by podľa bránili jej prijatiu

na ďalšie konanie, a preto podľa prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

II.B K namietanému porušeniu práv sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu (výrok 2 rozhodnutia)

14. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil,

že pod sp. zn. prebieha na ústavnom súde konanie o ústavnej sťažnosti

sťažovateľky doručenej už 9. mája 2019, v ktorej namieta porušenie svojho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri bod 2). V uvedenom

súvisiacom konaní bude pritom s ohľadom na dôvody ústavnej sťažnosti i na povinnosť

ústavného súdu zohľadniť všetky rozhodujúce čiastkové aspekty práva na spravodlivé súdne

konanie nevyhnutné podrobiť prieskumu i postup krajského súdu v označenom žalovanom

konaní, keďže jeho prirodzeným procesno-právnym vyústením je práve napadnutý

rozsudok, a tak prípadné ústavne relevantné vady postupu infikujú neústavnosťou

aj rozhodnutie, ktoré takýto postup završuje.

15. Začatie konania pod sp. zn. tak bráni tomu, aby vo veci

namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prebiehalo na ústavnom súde

súbežne aj konanie vedené pod sp. zn. ().

16. Podľa návrh na začatie konania

je neprípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

17. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom

súde prebiehali dve konania o rovnakom namietanom porušení práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, prípadne dve konania v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu

konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou

účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených

znakov totožnosti veci.

18. Vzhľadom na uvedené zistenia, keďže ústavný súd v identickej veci sťažovateľky

(t. j. vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

napadnutým rozsudkom krajského súdu č. k. -9 z 5. novembra 2019)

už koná, z dôvodu prekážky prv začatého konania v tej istej veci bolo potrebné ústavnú

sťažnosť sťažovateľky vedenú pod sp. zn. () odmietnuť

pre neprípustnosť podľa (obdobne napr.

).

II.C K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom

a napadnutým rozsudkom krajského súdu (bod 3 výroku rozhodnutia)

19. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,

lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym

opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku.

20. V nadväznosti na citované ustanovenie ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok

prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124

. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde]. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, ).

21. Lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu začala v okolnostiach prípadu sťažovateľa plynúť od doručenia uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. februára 2019

(o odmietnutí dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu) jeho právnemu

zástupcovi, teda nie od jeho právoplatnosti, ako to tvrdí sťažovateľ. Z príloh ústavnej

sťažnosti totiž vyplýva, že právny zástupca sťažovateľa prevzal toto uznesenie už 26. marca

2019, teda lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku uplynula

sťažovateľovi 26. mája 2019. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola doručená

ústavnému súdu až 3. júna 2019 (sťažovateľ pri písomnom podaní ústavnej sťažnosti zvolil

elektronickú podobu s autorizáciou, pozn.), je zjavné, že bola podaná oneskorene,

teda po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty.

22. V nadväznosti na uvedené ústavnému súdu pri predbežnom prerokovaní

nezostala iná možnosť, len odmietnuť ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2

písm. f) ako podanú oneskorene.

II.D K spojeniu vecí (bod 4 výroku rozhodnutia)

23. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane (ďalej len „“).

24. Podľa prvej vety v záujme hospodárnosti konania súd spojí

na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo

sa týkajú tých istých strán.

25. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

26. Podľa a čl. II bodu 10 rozvrhu práce

v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí

patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych

senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo

právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu

skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh

sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom

na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom

v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí,

v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.

27. Z oboch ústavných sťažností (pozri body 1 až 3) vyplýva, že tieto sa týkajú

sťažovateľky, a obsah týchto ústavných sťažností je z väčšej časti identický. Sťažovateľkou

označený porušovateľ práv je v oboch ústavných sťažnostiach krajský súd.

28. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd v záujme hospodárnosti

konania podľa v spojení s rozhodol, že veci

ním vedené pod sp. zn. a sp. zn. () spája

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. , a to z dôvodu

efektivity, keďže uvedená vec je z hľadiska jej predbežného posúdenia vo vyššom štádiu

prípravy na jej prerokovanie v senáte.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Martin Vernarský

predseda senátu