Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 203/2020
PDF · 160.25 KB
No categories available
III. ÚS 203/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu Martina Vernarského a zo sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku (sudca
spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, a , , obaja
, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Lemešom, Žižkova 19,
Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 11 Co 127/2017 z 8. februára 2018 a postupom predchádzajúcim jeho
vydaniu a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej namieta porušenia
základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 11 Co 127/2017 z 8. februára 2018, p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a
ako neprípustnú.
3. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
4. Veci vedené pod sp. zn. III. ÚS 89/2019 a sp. zn. Rvp 989/2019 s p á j a
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 89/2019.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2019
doručená ústavná sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), a , , obaja
(ďalej len „sťažovateľka“, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie
základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 127/2017 z 8. februára 2018 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“) a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu. Vec bola pridelená sudcovi Petrovi
Strakovi, členovi tretieho senátu.
2. V inej veci ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 89/2019-9 z 5. novembra 2019
prijal proti napadnutému rozsudku krajského súdu na ďalšie konanie druhú ústavnú
sťažnosť sťažovateľky doručenú ústavnému súdu už 9. mája 2019 (pridelenú sudcovi
spravodajcovi Mojmírovi Mamojkovi, pozn.), v ktorej namieta porušenie základného práva
podľa čl. 21 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru, pričom súčasne
zakázal Okresnému súdu Košice I v konaní sp. zn. 23 C 37/2018 vydať rozsudok vo veci
samej alebo uznesenie, ktorým sa konanie končí, a to až do právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu v predmetnom konaní.
3. Podstatou oboch ústavných sťažností je namietané porušenie základného práva
sťažovateľky podľa čl. 21 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru
(III. ÚS 89/2019), ako aj základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (Rvp 989/2019) napadnutým rozsudkom krajského súdu z dôvodu,
že krajský súd riadne nereagoval na jej odvolacie námietky a neodstránil pochybenia
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 215/2010 vyúsťujúcom
do jeho rozsudku z 20. februára 2016 pri posudzovaní veci. V obidvoch prípadoch
ide o skutkovo a právne totožné veci, avšak s iným odôvodnením a aj odlišnými
namietanými základnými právami a právnym zastúpením sťažovateľky. Osobitne sa vytýka
konajúcim súdom, že riadne nevyhodnotili všetky dôkazy svedčiace o falošných podpisoch
a falošných zmluvách, na základe ktorých došlo k prevodu členského podielu sťažovateľov
na žalovaného v 1. rade, na základe ktorého následne stratili svoje obydlie. Odôvodnenia
rozsudku krajského súdu a okresného súdu, ktoré treba posudzovať ako jeden celok,
signalizujú mimoriadne zužujúci pohľad na posudzovanie komplexného súboru skutočností,
ktoré mali podľa tvrdenia sťažovateľky (aj sťažovateľa) viesť až k definitívnej strate
ich členského podielu v bytovom družstve, na ktorý je naviazané ich obydlie.
4. Podľa čl. X bodu 3 dodatku č. 1 a úplného znenia rozvrhu práce ústavného súdu
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 schváleného plénom ústavného súdu 27. mája
2020 (ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát
ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,
od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020,
ak bol ich členom sudca Mojmír Mamojka (zánik funkcie sudcu ústavného súdu, pozn.),
prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v danej veci
(sudca Peter Straka) podľa súčasného rozvrhu práce.
V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce ústavného súdu vec preto prerokoval
III. senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský – predseda senátu, Ivan Fiačan a Peter
Straka:
Podľa čl. X bodu 4 rozvrhu práce veci pridelené do 31. mája 2020 sudcovi
Mojmírovi Mamojkovi, ktoré neboli k tomuto dňu vybavené odložením podľa § 53 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ani v nich
nebolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie pred ústavným súdom končí, sa prideľujú
sudcovi Ivanovi Fiačanovi (teda aj vec sp. zn. III. ÚS 89/2019, pozn.).
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
8. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
10. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Ústavný súd je viazaný rozsahom návrhu na začatie konania (§ 45 zákona
o ústavnom súde), a preto do rámca referenčných ustanovení ústavný súd nezahrnul
tie práva, ktoré sú síce obsiahnuté v odôvodnení ústavnej sťažnosti, no sťažovateľka
ich do návrhu na rozhodnutie ústavného súdu nezahrnula.
12. Ústavný súd zahrnul do predmetu konania výlučne napadnutý rozsudok krajského
súdu, keďže vo vzťahu k iným rozhodnutiam uvedeným v petite ústavnej sťažnosti
sťažovateľka nenavrhla vysloviť porušenie základných práv (čl. 127 ods. 2 ústavy).
II.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46
ods. 1 ústavy postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu (výrok 1
rozhodnutia)
13. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil,
že v tejto časti spĺňa náležitosti ustanovené v zákone o ústavnom súde, a zároveň nezistil
procesné prekážky, ktoré by podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde bránili jej prijatiu
na ďalšie konanie, a preto podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijal ústavnú
sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.
II.B K namietanému porušeniu práv sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu (výrok 2 rozhodnutia)
14. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil,
že pod sp. zn. III. ÚS 89/2019 prebieha na ústavnom súde konanie o ústavnej sťažnosti
sťažovateľky doručenej už 9. mája 2019, v ktorej namieta porušenie svojho práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri bod 2). V uvedenom
súvisiacom konaní bude pritom s ohľadom na dôvody ústavnej sťažnosti i na povinnosť
ústavného súdu zohľadniť všetky rozhodujúce čiastkové aspekty práva na spravodlivé súdne
konanie nevyhnutné podrobiť prieskumu i postup krajského súdu v označenom žalovanom
konaní, keďže jeho prirodzeným procesno-právnym vyústením je práve napadnutý
rozsudok, a tak prípadné ústavne relevantné vady postupu infikujú neústavnosťou
aj rozhodnutie, ktoré takýto postup završuje.
15. Začatie konania pod sp. zn. III. ÚS 89/2019 tak bráni tomu, aby vo veci
namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prebiehalo na ústavnom súde
súbežne aj konanie vedené pod sp. zn. Rvp 989/2019 (III. ÚS 203/2020).
16. Podľa § 55 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
je neprípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
17. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom
súde prebiehali dve konania o rovnakom namietanom porušení práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, prípadne dve konania v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu
konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou
účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených
znakov totožnosti veci.
18. Vzhľadom na uvedené zistenia, keďže ústavný súd v identickej veci sťažovateľky
(t. j. vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
napadnutým rozsudkom krajského súdu č. k. III. ÚS 89/2019-9 z 5. novembra 2019)
už koná, z dôvodu prekážky prv začatého konania v tej istej veci bolo potrebné ústavnú
sťažnosť sťažovateľky vedenú pod sp. zn. Rvp 989/2019 (III. ÚS 203/2020) odmietnuť
pre neprípustnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde (obdobne napr.
II.C K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom
a napadnutým rozsudkom krajského súdu (bod 3 výroku rozhodnutia)
19. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,
lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym
opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia
o mimoriadnom opravnom prostriedku.
20. V nadväznosti na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde ústavný súd
poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok
prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124
zákona o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom
na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona
o ústavnom súde]. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, II. ÚS 695/2014).
21. Lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu začala v okolnostiach prípadu sťažovateľa plynúť od doručenia uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 130/2018 z 13. februára 2019
(o odmietnutí dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu) jeho právnemu
zástupcovi, teda nie od jeho právoplatnosti, ako to tvrdí sťažovateľ. Z príloh ústavnej
sťažnosti totiž vyplýva, že právny zástupca sťažovateľa prevzal toto uznesenie už 26. marca
2019, teda lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku uplynula
sťažovateľovi 26. mája 2019. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola doručená
ústavnému súdu až 3. júna 2019 (sťažovateľ pri písomnom podaní ústavnej sťažnosti zvolil
elektronickú podobu s autorizáciou, pozn.), je zjavné, že bola podaná oneskorene,
teda po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty.
22. V nadväznosti na uvedené ústavnému súdu pri predbežnom prerokovaní
nezostala iná možnosť, len odmietnuť ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2
písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
II.D K spojeniu vecí (bod 4 výroku rozhodnutia)
23. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej
časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným
súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
24. Podľa prvej vety § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí
na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo
sa týkajú tých istých strán.
25. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 62 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
26. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona o ústavnom súde a čl. II bodu 10 rozvrhu práce
v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí
patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych
senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo
právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu
skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh
sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom
na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom
v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí,
v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.
27. Z oboch ústavných sťažností (pozri body 1 až 3) vyplýva, že tieto sa týkajú
sťažovateľky, a obsah týchto ústavných sťažností je z väčšej časti identický. Sťažovateľkou
označený porušovateľ práv je v oboch ústavných sťažnostiach krajský súd.
28. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd v záujme hospodárnosti
konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP rozhodol, že veci
ním vedené pod sp. zn. III. ÚS 89/2019 a sp. zn. Rvp 989/2019 (III. ÚS 203/2020) spája
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 89/2019, a to z dôvodu
efektivity, keďže uvedená vec je z hľadiska jej predbežného posúdenia vo vyššom štádiu
prípravy na jej prerokovanie v senáte.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2020
Martin Vernarský
predseda senátu