Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 104/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra

Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom

Motykom, Námestie SNP 7, Stropkov, vo veci namietaného porušenia základných práv

vlastniť majetok podľa a na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Košice-okolie sp. zn.17 C 306/2012 zo 6. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv vlastniť

majetok podľa (ďalej len „“) a na súdnu

ochranu podľa a Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“), ako aj práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a na ochranu majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Košice-okolie (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. septembra 2019 (ďalej aj „namietané

uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol stranou sporu

(žalovaným) v konaní vedenom na okresnom súde o zaplatenie sumy 5 465, 54 €, v ktorom

bol napokon úspešný.

3. Sťažovateľ doručil následne okresnému súdu špecifikáciu trov konania, v ktorej

vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume 3 881,29 €. Uznesením okresného súdu vydaným

vyšším súdny úradníkom 24. mája 2019 bol žalobca povinný nahradiť sťažovateľovi trovy

právneho zastúpenia v sume 3 097, 12 €. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť.

Žalobca však sťažnosť nepodal a trovy v plnej výške uhradil sťažovateľovi.

4. O sťažnosti sťažovateľa rozhodol okresný súd namietaným uznesením tak,

že zmenil uznesenie z 24. mája 2019 (výrok o trovách právneho zastúpenia) a zaviazal

žalobcu zaplatiť trovy v sume 2 615, 31 €. Žalobca následne požiadal o vrátenie preplatku

na trovách a 21. októbra 2019 poukázal právny zástupca sťažovateľa na jeho účet sumu

481, 81 € ako rozdiel medzi priznanými trovami, inak by čelil jeho žalobe o vydanie

bezdôvodného obohatenia.

5. Sťažovateľ tvrdí, že konajúce všeobecné súdy porušili pri rozhodovaní o trovách

v jeho prípade zásadu, ktorá má základy už v rímskom práve „reformatio in peius“, ktorá

vyplýva aj z (ďalej aj „“), hoci,

samozrejme, aj aplikácia zákazu reformatio in peuis má v civilnom procese svoje limity

a obmedzenia, napr. ak je opravný prostriedok uplatnený oboma procesnými stranami alebo

ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.

6. Sťažovateľ v rámci argumentácie poukazuje na rozhodnutia ústavného súdu (nález

sp. zn. z 19. mája 2009) a tiež uznesenia všeobecných súdov, a to najmä

na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 25. augusta 2016

a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 27. júna 2017 a sp. zn.

z 29. marca 2018, ktoré majú podporiť jeho názor, že došlo k procesnému excesu, pretože

toto rozhodnutie porušuje jeden zo základných princípov civilného procesu, ktorý je

normatívne zakotvený v .

7. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľ formuloval petit, kde navrhol nálezom

vysloviť porušenie jeho označených základných práv v bode 1 podľa , listiny a práv

podľa dohovoru a dodatkového protokolu namietaným uznesením okresného súdu. Zároveň

navrhol zrušiť namietané uznesenie okresného súdu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

12. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Právne hodnotenie ústavného súdu

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základných práv podľa

, na súdnu ochranu podľa a listiny,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na ochranu

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu

z dôvodov uvedených v bodoch 4 a 5.

15. Ústavný súd preskúmal ústavnú sťažnosť sťažovateľa a zistil, že nie je dôvodná.

V tejto súvislosti, vychádzajúc z námietok sťažovateľa, ktorý sa opiera o niektoré

rozhodnutia všeobecných súdov, ústavný súd poukazuje v krátkosti na odbornú literatúru

(ŠTEVČEK, M. a kol. . C. H. Beck, Praha 2016, s. 70), kde sa tiež

uvádza, že princíp obsiahnutý v čl. 16 ods. 3 sa vzťahuje nielen na konanie o opravnom

prostriedku, ale aj na ďalšie konanie. Avšak v prípade sťažovateľa nejde o konanie

o opravnom prostriedku a ani o ďalšie konanie, keďže nie je možné prehliadnuť názor

odbornej právnickej obce, ktorý je uvedený na strane 870 a strane 871 uvedeného

komentára, a to že sťažnosť podaná na súde prvej inštancie proti rozhodnutiu vyššieho

súdneho úradníka nebola zaradená do systematiky terajších opravných prostriedkov

v , a teda nejde o klasický opravný prostriedok, ale iba

o prostriedok procesnej obrany, keďže sťažnosť je upravená v piatej hlave druhej časti

. Opravné prostriedky naopak normuje Civilný sporový

poriadok vo svojej štvrtej časti, kde sťažnosť nie je zaradená. Tento záver navyše podporuje

aj dôvodová správa k , ako sa uvádza v tejto odbornej

publikácii.

16. Teda ak sťažovateľ namieta porušenie a porušenie zásady

zákazu reformatio in peius v konaní pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania, ústavný

súd bez ohľadu na uvádzanú judikatúru krajských súdov nie je toho názoru, že by sa v tomto

konaní (a tiež aj v iných konaniach špecifikovaných v , strana 875 tohto

komentára, kde rozhoduje vyšší súdny úradník v prvom stupni na súde prvej inštancie,

pozn.) mala táto zásada aplikovať, resp. uplatňovať, keďže to zákonodarca pri tvorbe

procesného predpisu nemal už od počiatku v úmysle. Ústavný súd preto nepovažoval postup

okresného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka

v neprospech sťažovateľa za porušujúci princíp zákazu reformatio in peius zakotvený

v .

17. V tomto smere neobstoja ani uvádzané príklady v bode 5 jednak preto, že nejde

v konečnom dôsledku o navlas rovnaké prípady s vecou sťažovateľa, ale aj preto,

že „Ústavnému súdu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov

a suplovať právomoc, ktorá je podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

zverená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,“ (porov. uznesenia ústavného súdu sp. zn.

z 20. 9. 2017, sp. zn. z 28. 9. 2016, sp. zn.

z 4. 2. 2016, sp. zn. z 25. 11. 2015).

18. Ústavný súd navyše nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je

suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym

poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z postavenia ústavného súdu vyplýva,

že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného

práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo.

Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom

kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. , ,

, ), čo sa však v tejto veci po preskúmaní napadnutého

uznesenia okresného súdu nepotvrdilo.

19. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (porov. medzi mnohými napr. , , ,

a ).

20. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že táto ústavná sťažnosť

je zjavne neopodstatnená a ako takú ju preto odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu