Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 108/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku

a Martina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I a jeho uzneseniami sp. zn. z 12. decembra 2018 a sp. zn.

z 27. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých uznesení a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) a jeho uzneseniami

sp. zn. z 12. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie 1“)

a sp. zn. z 27. februára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie 2“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou

z 28. októbra 2017 doručenou okresnému súdu 3. novembra 2017 domáhal ochrany

osobnosti podľa a nasl. . Okresný súd výzvou z 11. júla 2018

vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 1 866 €.

Súdny poplatok v uvedenej výške nebol v stanovenej lehote uhradený a sťažovateľ podal

proti predmetnej výzve sťažnosť, ktorá bola okresným súdom zamietnutá. Sťažovateľ podal

5. septembra 2018 návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov spolu s námietkou zaujatosti

voči zákonnému sudcovi. Okresný súd napadnutým uznesením 1 zastavil konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku, keďže sťažovateľ ho nezaplatil napriek riadne doručenej

výzve a návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov doručil až po uplynutí lehoty

na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu 1 sťažnosť,

ktorú okresný súd napadnutým uznesením 2 zamietol, konštatujúc správnosť napadnutého

uznesenia 1 a nedôvodnosť sťažnosti sťažovateľa.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vzniesol rôzne námietky týkajúce sa postupu

a rozhodnutí okresného súdu v predmetnej veci. Okrem iného tvrdí, že „okresný súd porušil

moje právo konať pred súdom, pretože mi nedal primeranú lehotu na použitie právnych

prostriedkov v konaní, pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zastavení

konania“, a tiež, že zaplatenie súdneho poplatku v lehote na podanie sťažnosti proti

uzneseniu o zastavení konania má právne účinky zaplatenia poplatku v lehote. Vytkol tiež

arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia 2.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa , ,

, občan SR, právo na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a ľudské práva a základné slobody podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu

Bratislava I vo veci pod sp.zn. a uznesením Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 12.12.2018 a uznesením zo dňa 27.02.2019 vo veci pod sp.zn.

porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.12.2018 vo veci pod sp. zn.

sa zrušuje a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I dňa 27.02.2019 vo veci pod sp. zn.

sa zrušuje a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.

, , súd

priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-Eur.“

5. Vec napadla ústavnému súdu 18. apríla 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania

vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom

pridelené, sťažovateľova vec podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 spadala

do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších

sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019)

v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného

16. októbra 2019 bola vec sťažovateľa prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi

Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola vec prerokovaná

v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia

Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

14. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

15. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon

nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho

pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

16. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

17. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, pričom

k porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom a napadnutými

uzneseniami 1 a 2 okresného súdu.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým

uznesením 1

18. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu 1 okresného súdu ústavný súd nemá

právomoc na prerokovanie ústavnej sťažnosti, poukazujúc na princíp subsidiarity.

19. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

20. Z uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy,

ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje,

že nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie 1 okresného súdu vydané súdnym

úradníkom, keďže ho už preskúmal na základe sťažnosti sťažovateľa okresný súd, ktorý bol

oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.

21. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým

uznesením 2

22. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie 2 okresného súdu a nezistil takú

skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup okresného súdu nemajúci oporu

v zákone.

23. Závery okresného súdu sú v napadnutom uznesení 2 riadne zdôvodnené,

uznesenie nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Ústavný súd tak

nezistil také zásahy do práv sťažovateľa, ktoré by boli z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné. Rovnako nemožno dospieť ani k záveru, že by bol

výklad okresného súdu z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný v takej

miere, aby v dôsledku toho mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených práv

zaručených a dohovoru.

24. Okresný súd v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami odôvodnil, prečo

zamietol sťažnosť proti napadnutému uzneseniu 1 o zastavení konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku. Riadne sa vysporiadal s námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa zastavenia

konania vyšším súdnym úradníkom, náležitostí výzvy na zaplatenie súdneho poplatku,

absencie rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov či včasnosti úhrady

súdneho poplatku. Argumentáciu sťažovateľa odôvodňujúcu namietané porušenie jeho

označených práv tak ústavný súd vyhodnotil ako nedostatočnú na to, aby na jej základe bolo

možné v prípade prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie zistiť spojitosť medzi

napadnutým uznesením 2 okresného súdu a namietaným porušením označených práv.

25. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

26. Pokiaľ sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti napáda aj postup okresného súdu,

ústavný súd konštatuje, že tento postup bol uzavretý, a teda aj konzumovaný samotnými

rozhodnutiami okresného súdu.

27. Sťažovateľ v záhlaví ústavnej sťažnosti uvádza, že je zastúpený advokátom

, , avšak ústavná sťažnosť bola

podpísaná priamo sťažovateľom a plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľa pripojené

k ústavnej sťažnosti nebolo podpísané uvedeným advokátom. Nie je tak preukázané,

že by zvolený advokát prijal splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa pred ústavným

súdom.

28. Keďže k ústavnej sťažnosti bolo pripojené plnomocenstvo nepodpísané zvoleným

advokátom, a teda nebolo preukázané zastúpenie sťažovateľa podľa § 34 zákona

o ústavnom súde, ústavná sťažnosť nemá ani zákonom ustanovenú náležitosť.

29. Pretože došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, bolo bez právneho dôvodu,

aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu