Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 526/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti

, zastúpenej advokátskou

kanceláriou

, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Dunajská Streda p r i k a z u j e vo veci vedenej

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur šesťdesiatšesť centov) na účet jej

právneho zástupcu advokátskej kancelárie , ,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 28. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je v procesnom

postavení žalovanej stranou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. ,

ktoré začalo 12. septembra 2013 doručením návrhu Slovenského plynárenského priemyslu,

a. s. (ďalej len „pôvodný žalobca“), na vydanie platobného rozkazu. Predmetom

napadnutého konania bol pôvodne nárok na zaplatenie istiny 548,45 € s príslušenstvom

z titulu nezaplatených faktúr za spotrebu plynu. Okresný súd vyhovel návrhu pôvodného

žalobcu platobným rozkazom z 3. októbra 2013, sťažovateľka však proti nemu podala

odpor. Po zrušení platobného rozkazu pôvodný žalobca vzal návrh späť v časti

sumy 81,52 €, predmetom konania tak zostala suma 464,93 €. Okresný súd rozhodol vo veci

rozsudkom z 20. januára 2015, ktorým žalobu zamietol. Na základe odvolania pôvodného

žalobcu Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 30. novembra 2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

2.1 Sťažovateľka okrem prehľadu procesných úkonov okresného súdu a strán

napadnutého konania v odôvodnení ústavnej sťažnosti označila šesťročnú dĺžku

predmetného konania za neprimeranú, poukázala na to, že podanie žaloby v tejto veci

nebolo zapríčinené ňou, ale pôvodným žalobcom, ktorý v konaní nevie preukázať

dôvodnosť svojho nároku, ďalej na to, že predmetná vec nie je právne ani skutkovo zložitá

a ona sama k vzniku prieťahov v tomto konaní nijako neprispela. Postup okresného súdu

v predmetnom konaní bol podľa sťažovateľky poznačený nečinnosťou a neefektívnou

činnosťou, v dôsledku čoho u nej dochádza k porušovaniu jej práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, čím sa predlžuje dlhodobo jej stav právnej neistoty.

2.2 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol

o porušení jej základných práv podľa a listiny, ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, aby prikázal

okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke

priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 415,51 €.

3. Ústavný súd uznesením sp. zn. zo 17. decembra 2019 prijal

ústavnú sťažnosť sťažovateľky, v ktorej namietala porušenie jej základného práva

podľa a listiny, ako aj práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril listom

č. Spr 80/2020 z 31. januára 2020, v ktorom uviedol, že sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti

opísaný priebeh napadnutého konania súhlasí s obsahom spisu v predmetnej veci,

s výhradou, podľa ktorej posledné pojednávanie uskutočnené 22. januára 2019 bolo

odročené na neurčito na účel doplnenia dokazovania, resp. doplnenia správy podľa úpravy

na liste č. 116, a nie bezdôvodne, ako tvrdila sťažovateľka.

4.1 Podľa okresného súdu predmetná vec síce nie je právne zložitá, avšak po stránke

skutkovej ju možno označiť za zložitú vzhľadom na to, že tvrdenia strán sporu sa zásadne

rozchádzajú, čo vyvolalo potrebu zadovážiť viacero listín a podkladov potrebných

pre rozhodnutie v merite veci prostredníctvom opakovaných výziev aj na subjekty iné

ako strany sporu. Okresný súd uviedol, že vo veci bolo rozhodnuté prvýkrát po pätnástich

mesiacoch od podania žaloby. Po zrušení prvého rozsudku okresného súdu bolo potrebné

na základe usmernenia krajského súdu vykonať dokazovanie na preukázanie „obdobia

znefunkčnenia plynomeru, za tým účelom zadovážiť zmluvu medzi dodávateľom

a odberateľom“. Opakovane bolo potrebné v napadnutom konaní urgovať správy a listiny

od žalobcu a tiež od tretej osoby. Okresný súd uviedol, že žalobca zmaril jedno

z nariadených pojednávaní tým, že mu len jeden deň pred jeho konaním oznámil, že ním

požadované doklady nie je schopný predložiť. Vzhľadom na to, že sťažovateľka

v napadnutom konaní namietala správnosť účtovanej výšky odberu, bol okresný súd nútený

skúmať skutočnú výšku odberu, ktorej preukázanie bolo komplikovanou skutkovou

okolnosťou vzhľadom na poruchu meradla. Okresný súd ďalej poukázal na to,

že v napadnutom konaní bolo potrebné ustáliť aj mieru zodpovednosti jednotlivých strán

sporu.

4.2 Okresný súd uviedol, že časové odstupy medzi jednotlivými pojednávaniami

vznikli na základe objektívnych dôvodov na jeho strane, keďže v rokoch 2014 – 2015 sa

realizovala najprv prístavba k starej časti budovy tohto súdu a v rokoch 2018 – 2019 bola

realizovaná rekonštrukcia starej časti budovy tohto súdu. V týchto obdobiach mal okresný

súd k dispozícii nižší počet pojednávacích miestností, v dôsledku čoho mali jednotliví

sudcovia okresného súdu nižší počet pojednávacích dní. Obdobie trvajúce 18 mesiacov,

počas ktorého sa spis nachádzal na krajskom súde, podľa okresného súdu nie je možné

vyhodnotiť ako nečinnosť či prieťahy spôsobené okresným súdom. V tejto súvislosti

poukázal aj na nadmernú zaťaženosť okresného súdu, ktorá podľa neho mala taktiež vplyv

na jednotlivé časové odstupy medzi procesnými úkonmi okresného súdu v tejto veci.

4.3 Okresný súd potvrdil, že sťažovateľka podľa neho neprispela k prieťahom

vzniknutým v tomto konaní, keďže na jeho výzvy reagovala vždy riadne a včas. Na strane

žalobcu je podľa okresného súdu potrebné naopak konštatovať, že podstatným spôsobom

sťažuje priebeh napadnutého konania, pretože napriek opakovaným výzvam tohto súdu

nepredložil riadne a včas požadované listiny. Okresný súd následne konštatoval, že obdobný

prístup, ako je prístup žalobcu, zvolili na jeho výzvu aj tretie osoby.

4.4 Od zrušenia prvého rozsudku okresného súdu uplynuli už takmer dva roky

a predmetná vec nebola okresným súdom dosiaľ rozhodnutá, avšak z obsahu chronológie

spisu v tejto veci podľa okresného súdu vyplýva, že počas uvedeného obdobia tento súd

zadovažoval listiny a dôkazy potrebné pre rozhodnutie a posledné pojednávanie odročil

na účel zadováženia ďalších podkladov pre rozhodnutie.

4.5 Okresný súd poukázal ďalej na to, že sťažovateľka výšku ňou požadovaného

zadosťučinenia, ktoré si uplatňuje, osobitne neodôvodnila, preto sa k nej nevedel vyjadriť.

Podľa okresného súdu však v predmetnej veci nie je možné ustáliť, že došlo k porušeniu

sťažovateľkou označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, a preto jej

ústavnú sťažnosť nepovažuje za dôvodnú.

4.6 V prípade, ak by ústavný súd posúdil nárok sťažovateľky na priznanie

nemajetkovej ujmy ako dôvodný, okresný súd poukázal na rozhodnutie ústavného súdu

vo veci sp. zn. a následne ústavnému súdu navrhol, aby pri určení jej

výšky prihliadol na niekoľkoročnú nadmernú zaťaženosť okresného súdu, ktorý opakovane

najmenej od roku 2010 patrí medzi súdy najviac zaťažené, medzi súdy s najvyšším

nápadom na jedného sudcu a tiež medzi súdy s najvyšším počtom vybavených vecí.

Uvedenú okolnosť navrhol okresný súd vyhodnotiť ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa

pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Ako dôkaz pripojil

v tejto súvislosti dve tabuľky o prehľade nápadu a prehľade vybavených vecí v porovnaní

s celoslovenským priemerom za roky 2010 až 2018, z ktorých vyplýva zaťaženosť

okresného súdu. Vo vzťahu k rozhodovaniu o výške finančného zadosťučinenia okresný súd

ústavnému súdu navrhol, aby prihliadol taktiež na skutočnosť, že vo veci bolo

na 25. február 2020 nariadené pojednávanie, ďalej na skutočnosť, že dĺžka konania bola

ovplyvnená aj správaním a konaním žalobcu, ako aj na zložité skutkové okolnosti veci

a samotnú výšku hodnoty sporu. V závere okresný súd uviedol, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania v predmetnej veci.

5. Ústavný súd zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej zástupkyni sťažovateľky

s možnosťou zaujatia stanoviska k nemu v lehote 7 dní od doručenia prípisu. Sťažovateľka

sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k stanovisku okresného súdu

podaním z 19. februára 2020, v ktorom vo vzťahu k okresným súdom popísaným

procesným úkonom poukázala na to, že k vytvoreniu želateľného stavu právnej istoty

dochádza až konečným právoplatným rozhodnutím súdu vo veci a existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní nemôže sám osebe vylúčiť ani fakt, že v predmetnej veci

okresný súd určité úkony vykonal, a to bez ohľadu na ich počet. V tejto súvislosti

sťažovateľka taktiež zdôraznila, že predmetné konanie trvá celkovo už viac ako šesť rokov.

5.1 Sťažovateľka následne poukázala na zákonné povinnosti súdu a sudcu

vyplývajúce z . Pripomenula, že aj okresný súd

vo svojom vyjadrení potvrdil, že sťažovateľka k prieťahom v konaní neprispela, zároveň ale

zdôraznila, že na jej ťarchu nemôže byť pripísaná ani nadmerná niekoľkoročná zaťaženosť

okresného súdu a ani úmyselné sťažovanie postupu okresného súdu zo strany žalobcu,

ktorý opakovane svojím postupom prispel k vzniku prieťahov v napadnutom konaní.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že okresný súd disponuje

zákonnými prostriedkami, ktorými môže prieťahom v konaní zabrániť, avšak v napadnutom

konaní ich nevyužil. Okresný súd podľa nej postupuje v predmetnej veci opačne,

keďže od strán sporu, v rozpore s ustanoveniami o sudcovskej koncentrácii konania,

neustále nadbytočne vyžaduje nové podklady a dôkazy, ktoré žiadna zo strán sporu

nenavrhla, a podľa sťažovateľky ani nie sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že tieto dôkazy mohli byť v napadnutom konaní zabezpečené

navyše oveľa skôr, a taktiež konštatovala, že žalobca v napadnutom konaní neuniesol

dôkazné bremeno.

5.2 Sťažovateľka následne uviedla, že naďalej trvá na svojom tvrdení, že v dôsledku

neefektívneho postupu okresného súdu vznikli v napadnutom konaní neodôvodnené

prieťahy, v dôsledku ktorých sa toto konanie neprimerane predĺžilo, čím došlo k porušeniu

ňou označených práv. V súvislosti s argumentáciou okresného súdu týkajúcou sa

niekoľkoročnej nadmernej zaťaženosti okresného súdu sťažovateľka poukázala

na závery predchádzajúcej judikatúry ústavného súdu uvedené v rozhodnutí vo veci

sp. zn. , podľa ktorej táto zaťaženosť nezbavuje štát zodpovednosti

za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Navyše, podľa

sťažovateľky v predmetnom konaní okresný súd začal vyvíjať pravidelnú aktivitu v podobe

nariaďovania pojednávaní a vyžadovania (nadbytočných) dôkazov až po podaní ústavnej

sťažnosti, t. j. po viac ako šiestich rokoch od podania návrhu na začatie konania.

5.3 Sťažovateľka považuje vyjadrenie okresného súdu len za spôsob, akým sa snaží

tento súd obhájiť prieťahy v konaní, a teda svoju pasivitu a nezákonnosť rozhodnutí

rôznymi inými komplikáciami, ktoré však nemožno pripísať na jej ťarchu. Sťažovateľka

uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci a v plnom

rozsahu trvá na svojich nárokoch špecifikovaných v petite ústavnej sťažnosti.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len ,,“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,

ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

7. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu. Vzhľadom na to, že obaja účastníci tohto konania vo svojich podaniach

identicky popísali aj chronologický priebeh napadnutého konania, v obsahu tohto

rozhodnutia ústavný súd uviedol len základný stručný prehľad priebehu napadnutého

konania.

7.1 Pôvodný žalobca podal 12. septembra 2013 proti sťažovateľke žalobu

o zaplatenie sumy 548,45 € s prísl. z titulu nedoplatku za spotrebu plynu. Okresný súd

13. septembra 2013 vyzval pôvodného žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku (zaplatil

30. septembra 2013). Platobným rozkazom z 3. októbra 2013 okresný súd zaviazal

sťažovateľku na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Sťažovateľka podala 30. októbra 2013

odpor proti platobnému rozkazu. Okresný súd 5. novembra 2013 vyzval pôvodného žalobcu

na vyjadrenie k odporu (vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 21. novembra 2013).

Pôvodný žalobca bol 27. januára 2014 okresným súdom vyzvaný na opravu podania

z 21. novembra 2013, ktoré bolo nejasné, čo sa týka úrokov z omeškania (vyjadrenie

doručené okresnému súdu 13. februára 2014).

7.2 Uznesením z 25. marca 2014 okresný súd čiastočne zastavil konanie, čo sa týka

istiny 81,52 € s príslušenstvom. Pojednávanie uskutočnené 12. augusta 2014 okresný súd

odročil na neurčito na účel opakovanej výzvy pôvodnému žalobcovi na ozrejmenie výšky

žalovanej pohľadávky (výzvu okresný súd zrealizoval 22. septembra 2014 a odpoveď na ňu

mu bola doručená 24. novembra 2014).

7.3 Okresný súd bez nariadenia ďalšieho pojednávania 20. januára 2015 vyhlásil

vo veci rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Pôvodný žalobca podal 16. marca 2015 proti

rozsudku okresného súdu odvolanie. Od 29. apríla 2015 do 29. júna 2015 vykonal úkony

súvisiace s predložením odvolania krajskému súdu.

7.4 Spis v predmetnej veci bol 31. júla 2015 predložený krajskému súdu,

ktorý uznesením sp. zn. z 30. novembra 2016 zrušil odvolaním napadnutý

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis

vrátený 16. januára 2017.

7.5 Okresný súd 19. januára 2017 vyzval pôvodného žalobcu na predloženie zmluvy

z 18. novembra 1998 a zároveň nariadil pojednávanie. Pôvodný žalobca 21. februára 2017

okresnému súdu oznámil, že postúpil pohľadávku uplatnenú v napadnutom konaní

žalobcovi, a z tohto dôvodu navrhol zmenu strany sporu na strane žalobcu a zároveň

odpovedal na výzvu okresného súdu z 19. januára 2017. Pojednávanie konané

28. februára 2017 okresný súd odročil na neurčito na účel rozhodnutia o zmene strany

sporu. Uznesením z 3. apríla 2017 okresný súd pripustil zmenu strany sporu tak,

že na miesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania žalobca. Okresný súd 2. júna 2017

nariadil pojednávanie na 5. september 2017. Pojednávanie uskutočnené 5. septembra 2017

bolo okresným súdom odročené na neurčito pre účel vyžiadania správy od SPP –

distribúcia, a. s. (ďalej len „SPP – distribúcia“), a uloženia povinnosti sťažovateľke

zabezpečiť dôkazy.

7.6 Okresný súd 20. októbra 2017 vyžiadal stanovisko od SPP – distribúcia

na zdôvodnenie spôsobu výpočtu výšky pohľadávky uplatnenej v spore (výzva bola

realizovaná až 29. novembra 2017 a urgovaná pod hrozbou poriadkovej pokuty

25. januára 2018). Sťažovateľka 21. novembra 2017 predložila okresnému súdu listinné

dôkazy. SPP distribúcia 6. februára 2018 doručila stanovisko k výzve okresného súdu.

7.7 Okresný súd 27. marca 2018 zaslal vyjadrenie sťažovateľky žalobcovi

na vyjadrenie (vypravené kanceláriou až 26. apríla 2018). Pokynom zo 7. septembra 2018

okresný súd nariadil pojednávanie. Pojednávanie uskutočnené 22. januára 2019 okresný súd

odročil na neurčito na účel doplnenia správy od SPP – distribúcia, čo sa týka spôsobu

vyčíslenia spotreby plynu (výzvu zrealizoval 31. januára 2019). Odpoveď na výzvu

okresného súdu bola doručená zo strany SPP – distribúcia 14. februára 2019. Pokynom

z 15. februára 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. máj 2019, avšak 2. mája 2019

bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Pokynom z 15. mája 2019

bolo nariadené pojednávanie na 25. júl 2019. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci

okresný súd uskutočnil 18. októbra 2019, ktoré bolo odročené na účel predloženia listinných

dôkazov žalobcom na 14. január 2020. Žalobca v deň konania pojednávania

14. januára 2020 okresnému súdu oznámil, že požadované dôkazy nevie zabezpečiť, a preto

bol okresný súd nútený pojednávanie odročiť na účel vyžiadania týchto listín od SPP –

distribúcia na 25. február 2020.

7.8 Dňa 25. februára 2020 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok.

IV.

Právomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej len „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

V.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľkiných práv

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci.

16. Pri posudzovaní prvého kritéria – skutkovej a právnej zložitosti veci dospel

ústavný súd rovnako ako sťažovateľka a okresný súd k záveru, že rozhodovanie o žalobe

na zaplatenie pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu

nemožno vyhodnotiť ako vec právne zložitú.

16.1 Okresný súd namietal, že po stránke skutkovej v napadnutom konaní ide o vec

zložitú, s prihliadnutím na potrebu zadováženia viacerých listinných dôkazov nielen

od žalobcu, ale i zo strany tretích osôb. Podľa zistenia ústavného súdu dokazovanie

v predmetnej veci bolo založené predovšetkým na stranami sporu predložených listinných

dôkazoch, výsluchoch strán sporu a zabezpečení dôkazov od tretej osoby. Keďže je to práve

okresný súd, ktorý disponuje procesnými prostriedkami na zabezpečenie súčinnosti

jednotlivých strán sporu, resp. tretích osôb v konaní (pozri , tohto času

), ústavný súd sa v tomto prípade nestotožnil so záverom okresného súdu

a, naopak, musí konštatovať, že nezistil v napadnutom konaní také okolnosti, ktoré by mohli

byť dôvodom na konštatovanie skutkovej zložitosti tejto veci. Z uvedeného vyplýva,

že skutková ani právna zložitosť tejto veci nie je spôsobilá ospravedlniť celkovú doterajšiu

dĺžku napadnutého konania. Pozornosti ústavného súdu pritom neušlo, že okresný súd,

počnúc 1. júlom 2016, keď nadobudol účinnosť nový , dôsledne

nevyužil ním upravené procesné inštitúty na zabezpečenie plynulého a efektívneho priebehu

súdneho konania vrátane prospektívnej sudcovskej koncentrácie konania (§ 470 ods. 1 a 2

), čo následne malo vplyv aj na jeho celkovú dĺžku.

17. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sa sťažovateľky ako strany tohto

konania, ústavný súd rovnako ako účastníci tohto konania uzavrel, že sťažovateľka

k predĺženiu napadnutého konania žiadnym spôsobom neprispela.

18. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní, vychádzajúc pritom predovšetkým z podrobného prehľadu procesných úkonov

zo súdneho spisu v tejto veci. Na základe uvedeného dospel k záveru, že samotný priebeh

napadnutého konania nebol poznačený výraznými obdobiami nečinnosti, ktoré by mali

zásadný vplyv na celkovú dĺžku tohto konania.

18.1 Napadnuté konanie ale vykazuje znaky výrazne neefektívneho postupu

okresného súdu ako pri vykonávaní jednotlivých procesných úkonov, tak aj pri samotnom

rozhodovaní okresného súdu. V súvislosti s týmto konštatovaním ústavný súd poukazuje

na skutočnosť, že okresný súd v predmetnom konaní vykonával jednotlivé jednoduché

procesné úkony, ktoré bolo možné vykonať koncentrovane, postupne po sebe s dlhým

časovým odstupom medzi nimi, v dôsledku čoho okresný súd síce zdanlivo vykazoval

činnosť, avšak reálne v napadnutom konaní dochádzalo k jeho predlžovaniu

[napr. približne 5-mesačné obdobie trvajúce od 3. apríla 2017 (vydanie uznesenia okresným

súdom o pripustení zmeny žalobcu v konaní) až do 5. septembra 2017 (uskutočnenie

pojednávania okresným súdom, ktoré nariadil pokynom z 2. júna 2017), 9 mesačné obdobie

trvajúce od 27. marca 2018 (okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľky žalobcovi) trvajúce

až do 22. januára 2019 (pokyn uskutočniť úkony súvisiace s nariadením pojednávania

zo 7. septembra 2018), približne 6-mesačné obdobie trvajúce od 31. januára 2019 (okresný

súd zaslal výzvu tretej osobe) trvajúce až do 12. júna 2019 (pokyn vykonať úkony súvisiace

s nariadením pojednávania daný 15. februára 2019 na 7. máj 2019, ktoré bolo z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne neskôr preodročené na 12. jún 2012).

18.2 V súvislosti s neefektívnou činnosťou okresného súdu ústavný súd poukazuje

taktiež na rozhodovaciu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom vo veci

samej meritórne rozhodol rozsudkom z 20. januára 2015, pričom dôvodom zrušenia tohto

rozsudku okresného súdu bolo, že okresný súd žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom

tým, že ho nepoučil v zmysle , zároveň ale bol jeho postup po podaní

odporu sťažovateľky krajským súdom označený za „chaotický“ a skutkové závery,

ku ktorým dospel okresný súd vo svojom rozhodnutí, považoval krajský súd za nejasné

a nepresvedčivé. Z uvedeného je zrejmé, že k zrušeniu uvedeného rozsudku

z 20. januára 2015 došlo nielen v dôsledku jeho nedôsledného procesného postupu

okresného súdu v napadnutom konaní, ale aj v dôsledku nedostatkov skutkových záverov

a na nich založeného právneho posúdenia. Na základe uvedeného ústavný súd poukazuje na

to, že aj meritórne rozhodnutie okresného súdu v napadnutom konaní a jemu predchádzajúci

postup možno označiť ako neefektívnu činnosť spôsobujúcu predĺženie uvedeného konania.

18.3 Spis v predmetnej veci bol predložený krajskému súdu v súvislosti

s rozhodovaním o odvolaní žalobcu proti rozsudku z 20. januára 2015 na obdobie trvajúce

od 31. júla 2015 do 30. novembra 2016 približne 15 mesiacov, t. j. približne 1 rok

a 3 mesiace.

18.4 V závere ústavný súd konštatuje, že z preskúmania napadnutého konania

je zrejmé, že bolo poznačené predovšetkým neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorá

predĺžila celkovú dĺžku napadnutého konania trvajúceho už viac ako 6 rokov. Okresný súd

v napadnutom konaní nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k urýchlenému

odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľka nachádzala.

18.5 V tejto súvislosti ústavný súd pripomína svoju judikatúru, podľa ktorej nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil

s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. ).

18.6 Nadväzujúc na argumentáciu okresného súdu v tomto konaní,

spočívajúcu v objektívnych okolnostiach prestavby budovy okresného súdu a nadmernej

zaťaženosti okresného súdu, ústavný súd opätovne odkazuje na svoju ustálenú judikatúru

(napr. , ), pripomínajúc, že skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

18.7 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

vo všetkých fázach konania nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty

sťažovateľky, a preto nie je zlučiteľný s jej základným právom na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

19. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 17 až 19, ústavný súd dospel

k názoru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a

ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

20. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

21. Ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky a pretože predmetná vec v čase rozhodovania

ústavného súdu nebola právoplatne skončená, prikázal okresnému súdu, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

24. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,

ktoré odôvodnila poukázaním na dlhodobý stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza.

25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva ().

26. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak dáva za pravdu obrane okresného súdu, že suma

požadovaná sťažovateľkou nie je primeraná okolnostiam prípadu, keďže cenu práva,

resp. hodnotu sporu, ktorá je predmetom napadnutého konania, nemožno označiť za takú,

ktorá by mohla mať nepriaznivý existenčný, resp. zničujúci dopad na samotnú sťažovateľku

či jej kvalitu života. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

27. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania okresného súdu, berúc do úvahy všetky

okolnosti danej veci (skutkovú a právnu zložitosť veci vrátane hodnoty sporu, ako aj

neefektívny postup okresného súdu), ústavný súd považoval priznanie sumy 500 €

za primerané (bod 3 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel

(bod 5 výroku nálezu).

VII.

Trovy konania

28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73

ods. 3 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

29. Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti, písomné vyjadrenie sťažovateľky) v súlade § 11 ods. 3

a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov ,

. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 (2 x 163,33 €) spolu

s režijným paušálom (2 x 9,80 €) a úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2020 (177 €) spolu s režijným paušálom (10,62 €) a daňou z pridanej hodnoty

v sume 20 % predstavuje sumu trov konania celkom 640,66 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

30. Priznanú sumu predstavujúcu úhradu trov konania je okresný súd povinný

zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky

, v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu