Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 138/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

Mgr. Michalom Zemanom, Medená 18, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 26. septembra 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 26. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal dovolanie proti rozsudku

najvyššieho súdu sp. zn. z 29. novembra 2017, ktorým bol v odvolacom

konaní potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28. júna

2016, ktorý rozhodol vo veci ako súd prvej inštancie. Najvyšší súd v odvolacom rozsudku

sp. zn. uviedol, že z obsahu podania označeného ako odvolanie zistil, že ide

o totožné podanie ako sťažovateľ podal proti skoršiemu rozsudku vo veci č. k.

-978 z 25. novembra 2014, samotné podanie označuje tento skorší rozsudok

(ktorý už bol zrušený v skoršom odvolacom konaní, pozn.) ako predmet konania a je

datované 1. decembra 2014. Preto považoval odvolací súd takéto podanie len za opätovné

doručenie odvolania smerujúceho proti skoršiemu rozsudku a viac sa ním nezaoberal.

3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie, odôvodňujúc

jeho prípustnosť podľa (ďalej len „“) tým,

že nesprávnym postupom odvolacieho súdu mu bola znemožnená realizácia procesných

práv takým spôsobom, ktorý je v rozpore s právom na spravodlivý proces. Uviedol, že pri

vyhotovovaní odvolania síce došlo k chybe v písaní, ale z jeho obsahu je zrejmé, že môže

smerovať aj proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pretože odôvodnenie nového

a skoršieho rozsudku sú takmer totožné. Sťažovateľ ďalej vyslovil názor, že bolo

povinnosťou odvolacieho súdu ho vyzvať na odstránenie vád podania podľa § 373 ods. 1

a keďže toto podanie súd prvej inštancie zaslal ostatným účastníkom na vedomie

a vyjadrenie, zároveň krajský súd preukázal, že ho považuje za odvolanie proti neskoršiemu

rozsudku.

4. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol ako procesne

neprípustné podľa s odôvodnením, že uvádzaný dôvod prípustnosti

dovolania nie je daný. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia sa uvádza:

«41. S prihliadnutím na obsah oboch podaní žalobcu 1/ označených ako odvolanie

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2014, sp. zn.

datované 1. decembra 2014 (č. l. 989 a č. l. 1061) dovolací súd sa stotožňuje s názorom

odvolacieho súdu, že ide rovnaké podanie, ktoré žalobca 1/ podal proti rozsudku Krajského

súdu Bratislava z 25. novembra 2014, sp. zn. -978. Obsahujú identické

odvolacie námietky, smerujúce proti totožnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

Z argumentácie obsiahnutej v odvolaní je zrejmé, že v obidvoch prípadoch je predmetom

preskúmania rozhodnutie súdu prvej inštancie z 25. novembra 2014, sp. zn. 3Cb/25/2004-

978. Dovolací súd pripomína, že odvolací súd sa podaním žalobcu 1/ datovaným

1. decembra 2014 už zaoberal, neignoroval ho, predmetnú vec preskúmal a vo veci

rozhodol (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2016, č. k.

-1028). K tomu treba dodať, že pri posudzovaní procesného úkonu podľa jeho

obsahu súd nemôže určitému úkonu dávať iný význam než účastníkom sledovaný zmysel;

nemôže si „domýšľať“, obsah úkonu alebo urobiť závery, ktoré z neho v skutočnosti

nevyplývajú.

42. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené

námietky žalobcu 1/ nezakladajú prípustnosť dovolania v zmysle ust. ,

pretože dovolateľ nepreukázal, že by odvolací súd svojím nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalobcovi 1/ ako strane sporu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva

v takej miere, že by tým bolo došlo k porušeniu práva žalobcu 1/ na spravodlivý proces.»

5. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že najvyšší súd pochybil, keď nezistil vadu

zmätočnosti. Sťažovateľ je toho názoru, že odvolací súd bol povinný vyzvať ho

na odstránenie vád jeho odvolania, pretože išlo o nezrozumiteľné podanie, ktoré svojím

obsahom mohlo byť odvolaním proti ostatnému rozsudku. V tejto súvislosti argumentuje:

„Aj keď sťažovateľ uskutočnil pri vyhotovovaní Odvolania chybu (nesprávne

označenie napadnutého rozsudku), z obsahu odvolania je však zrejmé, že môže smerovať aj

proti novému Prvostupňovému rozsudku, nakoľko odôvodnenie nového Prvostupňového

rozsudku a Pôvodného prvostupňového rozsudku je takmer totožné...

... ako vyplýva z návrhu petitu Podania, sťažovateľ sa v Podaní domáhal aby

Druhostupňový súd priznal sťažovateľovi voči žalovanému celú ním žalovanú sumu...,

pričom takéto rozhodnutie bolo možné dosiahnuť len zmenou nového Prvostupňového

rozsudku. Taktiež z dátumu, kedy bolo Podanie osobne podané na Prvostupňový súd

(11.7.2016), vyplýva, že toto Podanie bolo podané v rámci plynutia lehoty na podanie

odvolania proti novému Prvostupňovému rozsudku. Taktiež je ťažko predstaviteľné, že by

Prvostupňovému súdu niekto doručoval pôvodné odvolanie proti rozsudku, ktorý bol už

právoplatne zrušený.

... sa Druhostupňový súd týmto Podaním zaoberal v odôvodnení nového

Prvostupňového rozsudku (bod 16) v rámci podaných odvolaní, potvrdil tým, že si bol

vedomý toho, že sťažovateľ chcel podať odvolanie proti novému Prvostupňovému

rozsudku...

... Prvostupňový súd doručil Podanie na vyjadrenie ostatným stranám v rámci

konania o odvolaní proti novému Druhostupňovému rozsudku. Z uvedeného jednoznačne

vyplýva, že aj Prvostupňový súd nepovažoval Podanie za predloženie rovnopisu Pôvodného

odvolania...

Vzhľadom na vyššie popísanú vadu Podania, bolo povinnosťou Prvostupňového súdu

postupovať podľa ...

... sám sťažovateľ podaním, ktoré bolo doručené Prvostupňovému súdu dňa

7.10.2016... nedostatok Odvolania odstránil, nakoľko uviedol, že uvedené Odvolanie

predstavuje Odvolanie proti Prvostupňovému rozhodnutiu...

Tým, že tak Druhostupňový súd neurobil a v rámci Rozsudku sa preto nevysporiadal

ani s jediným odvolacím dôvodom sťažovateľa, Druhostupňový súd odňal sťažovateľovi

možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súd a spravodlivé súdneho konanie...

... Porušovateľ sťažovateľom podané dovolanie (ktorým sa napádala vyššie uvedené

porušenie) odmietol, taktiež odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho

právo na súd a spravodlivé súdneho konanie...“

6. Na základe tejto sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 26.9.2019, sp. zn. porušené boli.

II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.9.2019, sp. zn.

sa v časti, v ktorej bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté a rozhodnuté

o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči sťažovateľovi, zrušuje a vec sa mu

vracia na ďalšie konanie.

III. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy konania na účet

právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ).

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie

a aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. , ,

). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len

vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok

porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. , ,

atď.).

12. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Právne posúdenie veci

15. Sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho práv podľa a dohovoru došlo

tým, že najvyšší súd v posudzovanej veci nesprávne ustálil, že podmienky prípustnosti

dovolania nie sú splnené, keď nezistil dovolateľom tvrdený nesprávny procesný postup

odvolacieho súdu, ktorým bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces a prístup

k súdu. Len pre úplnosť ústavný súd dodáva, že sťažovateľ vymedzil predmet prieskumu

ústavného súdu označením dovolacieho rozhodnutia, postup či rozhodnutie krajského súdu

ústavnou sťažnosťou nenapáda.

16. Z judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) vyplýva, že otázku posúdenia prípustnosti dovolania

rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti

dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa

v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú.

17. Vychádzajúc z citovanej judikatúry, v zmysle ktorej posudzovanie splnenia

podmienok dovolacieho konania je zásadne v právomoci najvyššieho súdu, a zohľadňujúc

argumentáciu sťažovateľa v jeho ústavnej sťažnosti, sa teda úloha ústavného súdu v tejto

veci obmedzuje na posúdenie, či najvyšší súd v napadnutom uznesení dostatočným

spôsobom odôvodnil svoj záver o neprípustnosti dovolania. V opačnom prípade by totiž

ústavný súd nahrádzal právomoc najvyššieho súdu, čo s odkazom na už uvedené zjavne nie

je jeho úlohou.

18. V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou ústavný súd pripomína, že § 373

ods. 1 ustanovuje, že „ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie

vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil...“. Vzhľadom na to, že sporné podanie

podľa dostupných informácií (sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu ani predmetné

podanie ani dovolanie, pozn.) obsahovalo označenie nesprávneho rozhodnutia, proti

ktorému odvolanie smerovalo, nešlo o „chýbajúcu náležitosť“ odvolania, ktorá by bola

dôvodom na zaslanie výzvy súdu na jej doplnenie podľa . Nešlo teda

o absenciu predpísanej náležitosti odvolania, ale o jej nesprávne uvedenie. K tomu

vo všeobecnosti treba uviesť, že nedostatok predpísaných náležitostí v závislosti

od intenzity týchto nedostatkov môže spôsobiť jednak nezrozumiteľnosť návrhu na začatie

konania, ktoré je vhodné a potrebné odstraňovať, alebo diskvalifikovať podanie natoľko, že

nie je spôsobilé vyvolať účinky začatia konania, ktoré účastník zamýšľal. Deliaca línia

môže byť v jednotlivých prípadoch veľmi tenká. V danom prípade vyhodnotil odvolací súd

podanie ako nespôsobilé vyvolať začatie odvolacieho konania vo vzťahu k novému

rozsudku, a preto sťažovateľa písomne vyrozumel o tomto posúdení podania v odôvodnení

rozhodnutia, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní účastníka v 2. rade a žalovaného.

Predmetný rozsudok odvolacieho súdu vyhodnotil odvolania žalobcu v 2. rade a žalovaného

ako nedôvodné a podaním sťažovateľa sa viac nezaoberal. Tento postup vo vzťahu

k novému rozsudku nemožno hodnotiť ako ústavne neakceptovateľný, ide o jeden

z možných výkladov.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov odvolacieho konania, krajský súd odôvodnil

priznanie trov sťažovateľovi z dôvodu úspechu. K tomu treba poznamenať, že procesný

úspech sťažovateľ nebol založený dôvodnosťou jeho podania, ktorým zamýšľal začatie

odvolacieho konania, ale neúspechom odvolania protistrany – žalovaného s jeho odvolaním.

Ústavný súd by z hľadiska procesnej čistoty konania pripúšťal taký postup

odvolacieho súdu, ktorým by bolo samostatným procesným uznesením pre prekážku res

iudicata (podľa v spojení s a ) zastavené konanie o opätovne

podanom odvolaní, o ktorom už raz bolo právoplatne rozhodnuté tak, že ním napadnuté

rozhodnutie bolo zrušené a vrátené okresnému súdu. Predmetné sporné podanie totiž podľa

dostupných údajov obsahovalo všetky podstatné náležitosti odvolania vo vzťahu ku už

právoplatne zrušenému rozsudku. Vo vzťahu k tomuto skoršiemu rozsudku nie je naplnená

objektívna stránka prípustnosti odvolania – čiže existencia rozhodnutia spôsobilého

prieskumu. Uvedené však ústavný súd uvádza len ako obiter dictum, pretože odvolacie

rozhodnutie nebolo na ústavnom súde napadnuté a navyše spornosť posúdenia obsahu

podania sťažovateľa, ktorým sa pokúsil o začatie odvolacieho konania, nedosahuje

ústavnoprávnu intenzitu, keďže ani po aplikovaní popísaného prísnejšieho procesného

postupu by sťažovateľ nedosiahol vecné prejednanie svojho podania v odvolacom konaní.

19. Vzhľadom na predmet vymedzený ústavnou sťažnosťou sa preto ústavný súd

obmedzil na posúdenie ústavnej akceptovateľnosti napadnutého uznesenia najvyššieho

súdu. Najvyšší súd v tejto súvislosti preskúmal namietaný procesný postup odvolacieho

súdu a dostatočne jasne ozrejmil, že nepovažuje za nesprávny postup, ak krajský súd

na zmenu označenia odvolaním napadnutého rozsudku sťažovateľa nevyzval. Ústavný súd

považuje toto odôvodnenie za strohé, nereflektujúce popísané procesné možnosti zastavenia

odvolacieho konania. Napriek tomu však ústavný súd považuje túto námietku sťažovateľa

za zjavne neopodstatnenú, ktorá zo skôr uvedených dôvodov nemá potenciál byť dôvodom

zrušenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Absencia ústavným súdom uvedených

úvah v napadnutom uznesení najvyššieho súdu nedosahuje takú ústavnoprávnu relevanciu,

ktorá by bola dôvodom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie. Na uvedené nemá vplyv ani

skutočnosť, že súd prvého stupňa v rámci prípravy veci na predloženie na odvolacie konanie

zaslal predmetné podanie na vyjadrenie protistrane. Až odvolací súd je kompetentný

vyhodnotiť obsah odvolania po vecnej stránke a ani prípadne odlišný názor súdu prvej

inštancie v tejto otázke na účely procesných úkonov nie je právne významný.

20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým

uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením označených práv sťažovateľa

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich

porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri

predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

21. Vzhľadom na to, že bola sťažnosť odmietnutá ako celok, stratilo opodstatnenie

zaoberať sa ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu