Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

REPUBLIKA O P R A V N É U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 399/2019-64 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. májarozhodol: Bod 3 výroku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 399/2019-37 z 15. apríla 2020 sa opravuje tak, že znie: „3. p r i z n á v a náhraduNálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. II. ÚS 399/2019-37 z 15. apríla 2020 v bode 3 výroku bolo rozhodnuté: „3. p r i z n á v a

70%. Tieto závery považuje za nesprávne. Poukázala na Nález Ústavného súdu II. ÚS 399/2019 z 15. 04. 2020, ktorý v ust. § 255 ods. 1 CSP okrem iného uviedol, že zásadanáhradu na základe voľnej úvahy súdu. Nešlo o rozhodnutie uvedené v Náleze ÚS II. ÚS 399/2019. Žalobkyňou požadovaná výška finančnej náhrady nebola určená tak, ako jeinštancie považovala za nesprávne s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 zo dňa 15. apríla 2020. 12. Odvolací súd prejednávajúc odvolanie žalobkyne

zhodne ako podľa doterajšej právnej úpravy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019). Žalobcu treba považovať v predmetnej právnej veci za plne procesne úspešnéhovýška závisela od úvahy súdu. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaníÚstavného súdu ČR, III. ÚS 170/99 v spojení s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté

ako aj na rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn. I. ÚS 56/2017 a II. ÚS 399/2019. Ak priznané finančné zadosťučinenie záviselo od úvahy súdu, sám nemoholneopodstatnenosť. 14. Sťažovateľov poukaz na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 399/2019-37 z 15. apríla 2020 rovnako nie je pre posúdenie jeho veci relevantný, dotýka

pozornosť upriamila aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 399/2019. Namietala, že žalovaný v priebehu konania nepredložil jediný dôkaz o tompozornosť upriamila aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 399/2019. 8 . Dovolací súd úvodom poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky

závisela výlučne od úvahy súdu, odkazujúc na judikatúru ústavného súdu (II. ÚS 399/2019, III. ÚS 475/2018). Mestský súd svojím postupom zaťažil sťažovateľov zodpovednosťousťažovateľmi odkazovanej judikatúre uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 399/2019, ako aj sp. zn. III. ÚS 475/2018 sa venoval posudzovaniu úspechu v konaní

zn. 10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017 a nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 399/2019 zo dňa 15.04.2020. V prípade, ak by sa odvolací súd s jej názorom nestotožnilnález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 170/99 a nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 399/2019 zo dňa 15.04.2020). Nesporne základ nároku žalobkyne na náhradu liečebných

sa považuje už priznanie uplatneného nároku, ktorého výška je druhotná (II. ÚS 399/2019). Pri rozhodovaní o výške trov konania sa v takom prípade za základ pre tarifnú

žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá (bližšie viď napr. nález ÚS SR, II. ÚS 399/2019-37 zo dňa 15.04.2020). 7. Na základe vyššie uvedených teoretických východísk

v tejto otázke formuloval napríklad tiež Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. apríla 2020, v zmysle ktorého „...ani nová práva úprava nevylučuje