Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-34-2025.pdf
PDF · 101.21 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/34/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., 2. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX F., právne zastúpení: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42 086 698, proti žalovanému: JVS service, s.r.o. Prešov, so sídlom Pionierska 24, 080 01 Prešov, IČO: 31 731 783, právne zastúpený: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42 084 792, o zaplatenie 6.251,99 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C/38/2024-141 zo dňa 09.06.2025, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok vo výrokoch II., IIb., III. a IIIb. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Konanie v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia užívaním parcely KNC č. XXXX/XX, k.ú. G. žalobcovi 1. zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1. sumu 861,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy odo dňa 10.07.2024 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IIa. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IIb. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1. náhradu trov konania v rozsahu 94,68% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2. sumu 492,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy odo dňa 10.07.2024 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IIIa. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IIIb. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2. náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 451 zákona, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemkov bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v období od 05.06.2022 do 07.05.2024 boli parcely v spoluvlastníctve žalobcov súčasťou oploteného areálu žalovaného so vstupom možným iba cez bránu a závoru. Žalovaný teda k predmetným parcelám získal postavenie detentora s vylúčením možnosti ich užívania ich spoluvlastníkmi - žalobcami. To, v akom rozsahu žalovaný tieto parcely užíval, prípadne, či ich užíval aj niekto iný (napr. pre uskladnenie materiálu) podľa súdu prvej inštancie podstatné nie je. Berúc do úvahy uvedené, ustálil, že žalovaný sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, pričom toto obohatenie spočíva v tom, že šetril finančné prostriedky, ktoré by inak musel za detenciu (či už formou nájmu alebo z iného dôvodu) zaplatiť. Výška bezdôvodného obohatenia bola určená súkromným znaleckým posudkom akceptovaným sporovými stranami, a preto ho súd prvej inštancie považoval za nesporný. Žalobcom priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa 10.07.2024, keď sa žalovaný dostal do omeškania.
4. Výrok o trovách konania súd odôvodnil tak, že žalobca 1. požadoval bezdôvodné obohatenie za užívanie výmery 169 m2 pri rovnakej jednotkovej hodnote. Späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa parcely CKN č. XXXX/XX - podiel 4,5m2 súd prvej inštancie považoval za jeho neúspech. Úspech žalobcu tak ustálil na 97,34 %, úspech žalovaného na 2,66 %, čistý úspech žalobcu a jeho nárok na náhradu trov konania činí 94,68 %. Žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku, v časti výrokov II., IIb., III. a III.b podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že skutkové aj právne zistenia prvoinštančného súdu nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Areál bol čiastočne oplotený, žalobcom nič nebránilo v užívaní ich nehnuteľností. Areál bol voľne dostupný, žalobcovia mohli kedykoľvek do areálu vstupovať a nehnuteľnosť užívať. Trvá na tom, že svojím konaním žiadnym spôsobom nebránil žalobcom v realizácií ich vlastníckych a užívacích práv, nehnuteľnosť neužíval, práve naopak, žalobcom oznámil subjekty, ktoré ich nehnuteľnosti využívali. Judikatúra, ktorú použil súd prvej inštancie, sa vzťahuje na prípady, kedy určitý areál bol celý fyzický oplotený, uzamknutý a vstup do tohto areálu bol regulovaný prevádzkovo-bezpečnostným poriadkom. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho listom zo dňa 11.12.2023, adresovaným H. I. J., z ktorého jednoznačne vyplýva, že najneskôr od novembra 2023 bola časť oplotenia odstránená, a teda žalobcovia mohli akýmkoľvek spôsobom pristupovať k svojim nehnuteľnostiam a tieto užívať. Má za to, že tento dôkaz je v priamom rozpore s tvrdením súdu prvej inštancie uvedenom v bode 7 odôvodnenia, že parcely boli od 05.06.2022 do 07.05.2024 súčasťou areálu so vstupom možným iba cez bránu a závoru. Záver súdu prvej inštancie, že neúspechom nebolo to, že žalobcovia nepristúpili k čiastočnému späťvzatiu žaloby napriek akceptácií znaleckého posudku, ktorý žalovaný v konaní predložil. Žalobcovia výšku bezdôvodného obohatenia požadovali bez relevantného dôkazu, keďže žalobcami predložený znalecký posudok nemal náležitosti znaleckého posudku. Žalobcovia mali úspech iba v sume 1.354,55 Eur zo žalovanej sumy 6.251,99 Eur. Z uvedeného dôvodu mali žalobcovia úspech len v rozsahu 21,66 %. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Argumentáciu žalovaného považovali za neprijateľnú. Tvrdenie o tom, že areál žalovaného je voľne prístupný, nie je pravdivé. Poukázali na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, predovšetkým vykonanú ohliadku na mieste samom. Zo zápisnice z ohliadky vyplýva, že do areálu firmy JVS sa vstupuje cez bránu, ktorá je uzatvárateľná. Do tohto areálu nie je voľný prístup, práve naopak, areál je uzatvorený bránou a uzamknutou bráničkou. Spoločnosť v areáli prevádzkuje svoju podnikateľskú činnosť, voľný pohyb osôb tam reálne nie je možný. Preto nie je pravdou, že by žalobcovia mohli do areálu žalovaného kedykoľvek vstupovať a voľne sa v ňom pohybovať. Uviedli, že predloženou fotodokumentáciou bolo preukázané, že na pozemkoch žalobcov sa nachádzal stavebný materiál, cestné panely a betónové kocky. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že tento materiál mu nepatril, že patril Mestu Prešov, resp. Správe a údržbe komunikácií mesta Prešov, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/493/2021, ako aj na list žalovaného z 11.12.2023. Skutočnosť, že žalovaný odstránil časť plota, podľa žalobcov neznamená, že žalobcovia mohli svoj pozemok užívať. Z listu zo dňa 11.12.2023 totiž
vyplýva, že na pozemkoch žalobcov bol skutočne umiestnený stavebný materiál, ktorý mal byť dňa 12.12.2023 vyprataný (pričom list, na ktorý žalovaný poukazuje, je z predchádzajúceho dňa). Trvali na tom, že k vyprataniu tohto materiálu nedošlo dňa 12.12.2023, keďže o opaku svedčí emailová komunikácia svedka, D. B. z 18.12.2023. Žalobcovia však akceptovali tvrdenie žalovaného, že pozemok vypratal dňa 07.05.2024, a teda bezdôvodné obohatenie si uplatnili len do tohto dátumu. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že bezdôvodné obohatenie trvalo do 07.05.2024 preto považujú za vecne správny a vyplývajúci z vykonaného dokazovania. Následne poukázali na judikatúru týkajúcu sa otázky uplatňovania zásady úspechu v prípadoch, ak výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019). Rozsudok v jeho napadnutej časti navrhli potvrdiť.
7. Dňa 13.11.2025 tunajšiemu súdu odstúpil súd prvej inštancie podanie žalovaného, v ktorom navrhol prerušiť predmetné konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/38/2024.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 CSP).
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaného v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci v napadnutej časti, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
10. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP).
11. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces.
12. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
13. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemkov bez právneho dôvodu.
14. Medzi stranami sporu bolo sporné, v akom období a v akom rozsahu mal žalovaný pozemky žalobcov užívať. Žalovaný už pred súdom prvej inštancie namietal, že na pozemkoch žalobcov nemal umiestnený žiaden materiál. Taktiež poukázal na skutočnosť, že oplotenie mimo časti, kde nebol prístup, bolo odstránené už v priebehu mesiaca november 2023 (č. l. 14). Uvádzané skutočnosti žalovaný namietal aj v odvolaní. Predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie sa s jeho tvrdeniami uvádzanými v liste zo dňa 11.12.2023 vôbec nevysporiadal.
15. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku skutočne nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdeniami žalovaného, že najneskôr od novembra 2023 bola časť oplotenia na pozemkoch žalobcov zbúraná a aký postoj k týmto tvrdeniam súd prvej inštancie zaujal.
16. Skutočnosť, že časť oplotenia na pozemkoch žalobcov bola zbúraná a minimálne ku dňu 16.12.2023 sa na týchto pozemkoch nenachádzala, vyplýva aj z e-mailovej komunikácie medzi právnou zástupkyňou žalobcov a svedkom D. B. (č. l. 15). Navyše, kedy došlo k odstráneniu celého plotu, sa svedok nepamätal, ako to vyplýva zo zápisnice z obhliadky na mieste samom zo dňa 26.03.2025 (č. l. 111).
17. Berúc do úvahy vyššie uvedené, je potrebné stotožniť sa s odvolacou argumentáciou žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nedostatočne ustálil skutkový stav veci, predovšetkým to, v akom období žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve žalobcov. Nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou žalovaného, ktorý poukázal na list zo dňa 11.12.2023 v kontexte listinného dôkazu, e- mailu (č.l. 15), z ktorých vyplýva, že časť oplotenia bola zbúraná v decembri 2023. Uvedené dôkazy sú v zrejmom rozpore so závermi súdu o tom, že do areálu užívaného žalovaným sa možno dostať len cez bránu. Tým súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.
18. K námietke žalobcov o nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/23/2021 z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
19. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie neustálil skutkový stav a nereagoval na podstatný argument žalovaného, je potrebné považovať právne posúdenie veci zo strany prvoinštančného súdu za predčasné. Bez spoľahlivo ustáleného skutkového stavu veci nemožno spor strán podrobiť adekvátnemu právnemu posúdeniu. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že nespochybňuje správnosť úvah a záverov zo strany privoinštančného súdu, len ich predčasnosť.
20. Odvolateľ tiež namietal výrok rozsudku o trovách konania, a tým aj nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie v bode 8.3 odôvodnenia. Uviedol, že žalobcovia sa domáhali na základe nimi predloženého znaleckého posudku, ktorý podľa neho nemal náležitosti, bezdôvodného obohatenia v sume 6.251,99
eur. Napokon žalobcovia akceptovali žalovaným predložený znalecký posudok a mali úspech len v sume 1.354,55 eur. Podľa žalovaného tak žalobcovia mali úspech len v rozsahu 21,66 %.
21. K uvedenej námietke odvolateľa odvolací súd uvádza, že procesný postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania je akceptovateľný, čo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2021 zo dňa 04. augusta 2021, cit.: „Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa predchádzajúcej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, ako aj podľa súčasnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku spravuje zásadou úspechu v konaní. Civilný sporový poriadok však už neobsahuje ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy (I. ÚS 56/2017). Tomuto záveru nebráni ani absencia výslovnej právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku zhodnej so skoršou úpravou v § 142 ods. 3 OSP. Uvedené je však vecou aplikácie a výkladu relevantných ustanovení Civilného sporového poriadku všeobecnými súdmi pri rozhodovaní o trovách konania v konkrétnej veci (IV. ÚS 649/2018). (...) V tomto smere je potrebné uviesť, že spoločným menovateľom situácií, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy všeobecného súdu alebo od znaleckého posudku, je z pozície strán sporu počiatočná nepredvídateľnosť výsledku konania o výške uplatneného nároku. Podľa názoru ústavného súdu však aj v týchto prípadoch závislosti rozhodnutia súdu od jeho úvahy alebo od znaleckého posudku musia existovať určité limity, pretože inak by bolo v rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov, aby za situácie zjavne bezúspešného uplatňovania práva, nie síce v jeho základe, ale v podobe jeho neprimeranej a zjavne nadsadenej výšky vo vzťahu k tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napríklad z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, bola žalobcovi priznaná ochrana v podobe zachovania jeho práva na plnú náhradu trov konania proti žalovanému len preto, lebo bol úspešný v základe svojho nároku, ktorého výška však bola oproti žalobnému nároku súdom priznaná s výrazným obmedzením (m. m. IV. ÚS 652/2018).“
22. Náprava pochybení súdu prvej inštancie spočívajúca v neustálení skutkového stavu vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a postupom podľa § 391 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať, dôsledne posúdiť danosť uplatneného nároku v intenciách naznačených odvolacím súdom, predovšetkým ustáliť skutkový stav veci, teda ustáliť, či mohli žalobcovia užívať svoju nehnuteľnosť, v akom rozsahu a v akom období, keďže v konaní boli produkované dôkazy o tom, že časť oplotenia mala byť už v decembri 2023 odstránená. Ak by v priebehu konania bolo preukázané odstránenie oplotenia v období, za ktoré žalobcovia uplatňujú svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, bude potrebné posúdiť, či odstránenie oplotenia umožnilo žalobcom užívanie nehnuteľností a v akom rozsahu. Súd prvej inštancie bude povinný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo zrozumiteľné a preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritériá uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. V zmysle označeného nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2021 súd prvej inštancie posúdi aj otázku náhrady trov konania. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), ktoré náležite s poukazom na konkrétne zákonné ustanovenia aj odôvodní. Okrem toho bude súd prvej inštancie povinný zaoberať sa aj návrhom žalovaného na prerušenie konania, ktorý bol tunajšiemu súdu odstúpený prípisom zo dňa 12.11.2025.
24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.