Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 12/2020
PDF · 273.53 KB
No categories available
IV. ÚS 12/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu
(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, a , ,
, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín,
ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 143/2006,
a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 143/2006 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 24 C 143/2006 konal bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
každému v sume po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Trenčín
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť a
trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov)
na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jána Legerského, Nám. sv. Anny 25, Trenčín,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
bola 12. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť ,
, , a , ,
(spolu ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Jánom Legerským,
Nám. sv. Anny 25, Trenčín, vo veci namietaného porušenia ich základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 143/2006
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Ústavná sťažnosť sťažovateľov bola po jej doručení pridelená sudcovi
spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu
skončilo 16. februára 2019. V zmysle čl. X bodu 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku
č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľov 17. októbra 2019
prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu
práce členom štvrtého senátu ústavného súdu.
3. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu
sp. zn. 24 C 143/2006 vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení žalobcov stranou
napadnutého konania, predmetom ktorého je rozhodovanie o ich žalobe o odstránenie
neoprávnenej stavby smerujúcej t. č. proti žalovanému .
4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní dochádza k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného prostredníctvom čl. 48 ods. 2 ústavy.
Popri chronologickom popise doterajšieho priebehu napadnutého konania sťažovatelia
v ústavnej sťažnosti poukazujú na to, že v ich veci po viac ako dvanástich rokoch od začatia
konania ešte ani nebolo ukončené dokazovanie. Ďalej uvádzajú, že už v roku 2011
adresovali vtedajšej predsedníčke okresného súdu „žiadosť o odstránenie prieťahov“,
pričom predsedníčka súdu vo svojej odpovedi existenciu zbytočných prieťahov v konaní
uznala. Podľa sťažovateľov právna a faktická zložitosť veci v danom prípade nie je taká,
že by „opodstatňovala doterajšiu dĺžku trvania súdneho konania“, k dĺžke konania
podľa ich názoru svojím správaním sami neprispeli a dôvodom zbytočných prieťahov
v konaní je podľa nich postup samotného okresného súdu, ktorý ani po viac ako dvanástich
rokoch právoplatným rozhodnutím neodstránil ich právnu neistotu.
5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú,
aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Trenčín vo veci vedenej pod č. 24 C 143/2006 bolo porušené.
2) Okresnému súdu Trenčín vo veci vedenej pod č. 24 C 143/2006 sa prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
3) a sa priznáva finančné zadosťučinenie
každému z nich vo výške po 10.000,- €, ktoré je im Okresný súd Trenčín povinný zaplatiť
do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4) Okresný súd Trenčín je povinný nahradiť a
spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 390,50 € na účet ich advokáta JUDr. Jána
Legerského... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Procesný postup po doručení ústavnej sťažnosti
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom prerokovaní
uznesením č. k. IV. ÚS 12/2020-21 z 22. januára 2020 prijal na ďalšie konanie v celom
rozsahu podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ústavný súd vyzval
okresný súd, aby sa k ústavnej sťažnosti vyjadril. Na výzvu ústavného súdu reagoval
podpredseda okresného súdu prípisom sp. zn. Spr. 1021/2019 zo 17. februára 2020,
v ktorom okrem iného uviedol:
„Dávam do pozornosti tú skutočnosť, že vec bola z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti konajúcej sudkyne dňa 5. 2. 2019 prerozdelená a pridelená na konanie
a rozhodnutie do odd. 24C JUDr. Mária Ďuricová. V tomto období bol urobený dopyt
na znalca za účelom zistenia jeho oprávnenia vyjadriť sa ku konkrétnym otázkam. Následne
po skončení práceneschopnosti jej bola táto vec vrátená,
a to dňa 23. 08. 2019.
Mám za to, že ide o skutkovo a právne zložitú vec. Predmetom sporu je odstránenie
časti stavby v rozsahu, v ktorom stavba žalovaného zasahuje do pozemku žalobcov.
Vyriešenie otázky, či tomu tak skutočne je, vyžadovalo znalecké dokazovanie, čo znamená
predĺženie konania. Je problematické zabezpečiť znalca, ktorý by znalecký posudok
bol schopný vypracovať v primeranej lehote. Zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu
vyplynula potreba ďalšieho znaleckého dokazovania znalcami z dvoch rôznych odvetví...
... žalobcovia v priebehu 9 mesiacov súkromný znalecký posudok nepredložili,
a až na výzvu súdu oznámil, že súkromný znalecký posudok nebol vypracovaný a navrhli,
aby súd ustanovil znalca... Tým žalobcovia prispeli k dĺžke konania. Po dopytovaní
viacerých znalcov na možnosť vypracovania znaleckého posudku súd z ich odpovedí zistil,
že riešenie nových otázok v zmysle návrhu žalobcov predpokladá znalcov minimálne z
dvoch odborov. Vo veci bol napokon zákonnou sudkyňou určený termín pojednávania
na 23.03.2020.“
7.1 Podpredseda okresného súdu k svojmu prípisu pripojil aj písomné vyjadrenie
zákonnej sudkyne konajúcej vo veci sťažovateľov
zo 17. februára 2020 obsahujúce najmä chronologický opis dovtedajšieho priebehu
napadnutého konania a tiež ďalšie skutočnosti, ktoré sú v zásade totožné so skutočnosťami
uvedenými v prípise podpredsedu okresného súdu.
8. Podpredseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 1021/2019 zo 17. februára 2020
a sťažovatelia prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v liste z 13. marca 2020
vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Ústavný súd v prejednávanej
veci dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci, a preto so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde
od ústneho pojednávania upustil.
III.
Chronológia priebehu napadnutého konania
9. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 24 C 143/2006 zistil tento
priebeh napadnutého konania:
9.1 Dňa 13. septembra 2006 sťažovateľ a
(spolu ďalej aj „žalobcovia“) podali okresnému súdu žalobu o odstránenie neoprávnenej
stavby smerujúcu proti žalovaným (ďalej aj „žalovaný v 1. rade“)
a (ďalej aj „žalovaná v 2. rade“, spolu ďalej aj „žalovaní“).
Okresný súd vec zaevidoval pod sp. zn. 24 C 143/2006.
9.2 Dňa 13. októbra 2006 okresný súd doručil žalobu žalovaným na vyjadrenie.
9.3 Dňa 23. októbra 2006 žalovaní doručili súdu svoje vyjadrenie k žalobe.
9.4 Dňa 27. júla 2007 okresný súd určil termín pojednávania vo veci
na 20. august 2007 a na pojednávanie predvolal strany konania.
9.5 Dňa 20. augusta 2007 okresný súd pojednávanie, neúčasť na ktorom ospravedlnil
právny zástupca žalobcov, odročil na neurčito.
9.6 Dňa 3. septembra 2007 žalovaní podali odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
z 20. augusta 2007, ktorým odročil pojednávanie na neurčito.
9.7 Dňa 26. novembra 2007 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trenčíne
(ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením sp. zn. 5 Co 307/2007 z 27. novembra 2007
odvolanie žalovaných odmietol. Krajský súd v označenom uznesení okresnému súdu
s poukazom na (v tom čase platné) ustanovenie § 209 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
vytkol nadbytočnosť predloženia veci.
9.8 Dňa 30. januára 2008 okresný súd určil termín pojednávania vo veci
na 18. február 2008. Pojednávanie bolo následne (12. februára 2008) zrušené z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
9.9 Dňa 26. februára 2008 okresný súd určil termín pojednávania na 10. marec 2008.
9.10 Dňa 10. marca 2008 okresný súd prejednal vec na pojednávaní, ktoré odročil
na neurčito na účely vykonania znaleckého dokazovania.
9.11 Dňa 4. decembra 2008 žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu, ktorým bolo pojednávanie odročené na neurčito. Okresný súd odvolanie
nepredložil na rozhodnutie krajskému súdu s tým, že vzhľadom na znenie § 209
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak urobí až po rozhodnutí vo veci samej.
9.12 Dňa 20. januára 2009 okresný súd uznesením do konania pribral znalkyňu
z odboru geodézie a kartografie.
9.13 Dňa 16. februára 2009 okresný súd vydal opravné uznesenie k svojmu
uzneseniu z 20. januára 2009.
9.14 Dňa 6. apríla 2009 ustanovená znalkyňa oznámila súdu, že 18. decembra 2008
ukončila znaleckú činnosť.
9.15 Dňa 7. mája 2009 okresný súd uznesením rozhodol tak, že „mení“
svoje uznesenie z 20. januára 2009 o ustanovení znalkyne a ustanovuje iného znalca.
9.16 Dňa 3. augusta 2009 ustanovený znalec oznámil okresnému súdu, že z dôvodu
dlhodobej práceneschopnosti nie je schopný vo veci vyhotoviť znalecký posudok.
9.17 Dňa 22. septembra 2009 okresný súd uznesením rozhodol tak, že „mení“
svoje uznesenie z 20. januára 2009 v spojení s uznesením zo 7. mája 2009 a ustanovuje
iného znalca.
9.18 Dňa 2. októbra 2009 znalec ustanovený uznesením z 22. septembra 2009 súdu
oznámil, že vzhľadom na svoj zdravotný stav plánuje ukončiť znaleckú činnosť,
a preto vo veci nebude schopný podať znalecký posudok.
9.19 Dňa 7. októbra 2009 okresný súd uznesením rozhodol tak, že „mení“
svoje uznesenie z 20. januára 2009 v spojení s uzneseniami zo 7. mája 2009
a z 22. septembra 2009 a ustanovuje inú znalkyňu.
9.20 Dňa 23. novembra 2009 okresný súd dožiadaním požiadal Okresný súd Nitra
o doručenie svojho spisu ustanovenej znalkyni.
9.21 Dňa 25. mája 2010 okresný súd požiadal Okresný súd Nitra o informáciu
o štádiu vybavenia jeho dožiadania z novembra 2009.
9.22 Dňa 21. septembra 2010 okresný súd požiadal ustanovenú znalkyňu
o oznámenie, či vo veci už vypracovala znalecký posudok.
9.23 Dňa 18. novembra 2010 znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty
na vypracovanie znaleckého posudku do konca januára 2011.
9.24 Dňa 16. februára 2011 okresný súd urgoval vypracovanie znaleckého posudku.
9.25 Dňa 6. apríla 2011 znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku o ďalších 30 dní.
9.26 V priebehu mája 2011 znalkyňa doručila súdu svoj znalecký posudok
z 10. mája 2011.
9.27 Dňa 27. októbra 2011 okresný súd uznesením priznal znalkyni znalečné.
9.28 Dňa 4. novembra 2011 právny zástupca žalobcov súdu oznámil,
že k znaleckému posudku žalobcovia nemajú výhrady.
9.29 Dňa 8. novembra 2011 žalovaný v 1. rade oznámil súdu, že so závermi
znaleckého posudku nesúhlasí.
9.30 Dňa 8. júna 2012 okresný súd určil termín pojednávania na 2. júl 2012.
Pojednávanie bolo bez prejednania veci z dôvodu neúčasti žalovaného v 1. rade odročené
na 17. september 2012.
9.31 Dňa 17. septembra 2012 bola vec prejednaná na pojednávaní,
ktoré bolo na účely ďalšieho dokazovania odročené na 29. november 2012. Na pojednávaní
žalobcovia vzali späť žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.
9.32 Pojednávanie nariadené na 29. november 2012 z dôvodu práceneschopnosti
zákonnej sudkyne vedené zastupujúcim sudcom bolo bez prejednania veci odročené
na neurčito.
9.33 Dňa 19. februára 2013 okresný súd určil na 14. marec 2013 termín
pojednávania, ktoré bolo po prejednaní veci (za neúčasti predvolanej znalkyne) odročené
na 15. apríl 2013 na účely opätovného predvolania znalkyne.
9.34 Dňa 15. apríla 2013 bola vec prejednaná na pojednávaní, ktoré bolo odročené
na 6. jún 2013.
9.35 Dňa 16. apríla 2013 žalovaný v 1. rade navrhol prerušenie konania.
9.36 Dňa 20. mája 2013 okresný súd uznesením zamietol návrh žalovaného v 1. rade
na prerušenie konania.
9.37 Dňa 6. júna 2013 okresný súd vec prejednal na pojednávaní a vyhlásil rozsudok,
ktorým (okrem iného) vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobe vyhovel a vo vzťahu
k žalovanej v 2. rade konanie zastavil.
9.38 Dňa 10. júna 2013 žalovaný v 1. rade podal proti rozsudku zo 6. júna 2013
odvolanie.
9.39 Dňa 19. septembra 2013 žalobcovia doručili súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného v 1. rade.
9.40 Dňa 23. septembra 2013 okresný súd predložil spis krajskému súdu na účely
rozhodnutia o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku zo 6. júna 2013.
9.41 Dňa 25. júna 2014 krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 214/2013 zrušil
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo žalobe žalobcov
vyhovené, a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd
svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že okresný súd dostatočne nezistil skutkový
stav a dostatočne sa nevysporiadal s účelnosťou odstránenia neoprávnenej stavby
(túto povinnosť žalovanému v 1. rade okresný súd v rozsudku uložil, pozn.).
9.42 Dňa 3. júla 2014 krajský súd vrátil spis okresnému súdu.
9.43 Dňa 20. januára 2015 okresný súd určil na 9. marec 2015 termín pojednávania,
ktoré bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania.
9.44 Dňa 14. mája 2015 okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru
stavebníctva.
9.45 Dňa 9. júna 2015 žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti výroku uznesenia
okresného súdu zo 14. mája 2015, ktorým mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok
na trovy znaleckého dokazovania.
9.46 Dňa 25. júna 2015 okresný súd predložil spis krajskému súdu, ktorý uznesením
sp. zn. 17 Co 744/2015 z 30. septembra 2015 uznesenie okresného súdu zo 14. mája 2015
potvrdil.
9.47 Dňa 26. októbra 2015 krajský súd vrátil spis okresnému súdu.
9.48 Dňa 4. februára 2016 ustanovený znalec požiadal súd o predĺženie lehoty
na podanie znaleckého posudku do 10. marca 2016.
9.49 Dňa 9. mája 2016 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok
ustanoveného znalca.
9.50 Dňa 3. júna 2016 okresný súd uznesením priznal ustanovenému znalcovi
znalečné.
9.51 Dňa 21. decembra 2016 okresný súd nariadil na 26. január 2017 termín
pojednávania, ktoré bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania.
9.52 Dňa 6. novembra 2017 okresný súd žiadal žalobcov o vyjadrenie, v akom stave
je vypracovanie znaleckého posudku, ktoré avizovali na pojednávaní 26. januára 2017.
9.53 Dňa 22. novembra 2017 žalobcovia súdu oznámili, že súkromný znalecký
posudok na základe ich objednávky nebol vypracovaný, a preto žiadajú o ustanovenie
znalca súdom.
9.54 Dňa 4. apríla 2018 právny zástupca žalobcov doručil súdu návrh na zmenu
subjektu konania, ktorým navrhol, aby do konania namiesto pôvodnej žalobkyne
vstúpila (sťažovateľka, pozn.), na ktorú bol prevedený
zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel k dotknutej nehnuteľnosti.
9.55 Dňa 23. apríla 2018 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania namiesto
pôvodnej žalobkyne vstúpila (sťažovateľka) .
9.56 Od júna 2018 okresný súd zisťoval u jednotlivých znalcov možnosť ich pribratia
do konania.
10. Z prípisu podpredsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 1021/2019
zo 17. februára 2020, ako aj z pripojeného vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že vo veci
sťažovateľov bol na 23. marec 2020 nariadený termín pojednávania.
IV.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v posudzovanej veci
11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Sťažovatelia sa v posudzovanej veci domáhajú vyslovenia porušenia
ich základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade
s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä z § 6, § 100
ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou od 1. júla 2016 v civilných sporových
konaniach vyplýva zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z jeho čl. 17 a § 157 ods. 1. Podľa čl. 17
CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania.
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka (resp. strany) súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci
prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.
17. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že rozhodovanie o žalobe o odstránenie neoprávnenej stavby tvorí bežnú
a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom ju v zásade
nemožno považovať za právne zložitú. Zo skutkového hľadiska sa vo všeobecnosti konanie
týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam môže vyznačovať vyššou mierou zložitosti. Z obsahu
spisu okresného súdu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vyplýva, že v posudzovanej
veci skutočne ide o skutkovo zložitejšiu vec, v rámci ktorej je potrebné posúdiť viacero
faktických okolností majúcich podstatný vplyv na efektívnosť vyriešenia sporu strán
napadnutého konania (tzn. na účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby v kontexte
so žalobcami sledovaným hlavným cieľom, ktorým je zamedzenie ďalšiemu vlhnutiu
ich stavby). Podľa názoru ústavného súdu však všeobecný súd disponuje dostatočnými
právomocami, ktoré mu pri koncentrovanom postupe umožňujú v ústavne akceptovateľnom
čase dospieť k náležitému objasneniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom
pre spravodlivé meritórne rozhodnutie aj vo fakticky zložitejších prípadoch. Zložitosť veci
preto ústavný súd v danom prípade nepovažuje za skutočnosť, ktorá by rozhodujúcou
mierou prispela k celkovej (doterajšej) dĺžke napadnutého konania.
18. Správanie účastníkov konania, resp. strán sporu je druhým kritériom
pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu vyžiadaného spisu okresného
súdu, konštatuje, že k predlžovaniu napadnutého konania podľa jeho názoru do určitej
miery prispelo aj správanie strán napadnutého konania (ospravedlňovanie neúčasti na
nariadených termínoch pojednávaní, avizovanie predloženia vlastného znaleckého posudku
bez toho, aby sa tak aj reálne stalo), avšak na celkovú (doterajšiu) dobu trvania napadnutého
konania (viac ako 13,5 roka) toto ich správanie nemalo podstatný vplyv.
19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný
súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy
v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,
ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne
k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
20. Z doterajšieho priebehu napadnutého konania opísaného v časti III tohto nálezu
vyplýva, že toto konanie je poznačené obdobiami dlhodobej nečinnosti (napr. uskutočnenie
prvého pojednávania vo veci takmer rok po podaní žaloby, obdobie od 10. marca 2008
do 20. januára 2009, obdobie od 27. októbra 2011 do 2. júla 2012, obdobie od 3. júla 2014
do 9. marca 2015), keď okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu
právnej neistoty strán posudzovaného súdneho konania, najmä však neefektívnej činnosti
okresného súdu, keď jeho procesné úkony nesmerovali sústredene k meritórnemu
rozhodnutiu [napr. nadbytočné predloženie veci krajskému súdu po podaní odvolania
proti uzneseniu o odročení pojednávania, opakované zrušenie nariadených termínov
pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne, ustanovenie znalkyne,
ktorá v tom čase už nevykonávala znaleckú činnosť, umožnenie vypracovania znaleckého
posudku znalkyňou až viac ako rok a pol po jej ustanovení, meritórne rozhodnutie takmer 8
rokov po podaní žaloby (podľa zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu) bez dostatočného
zistenia skutkového stavu a bez náležitého odôvodnenia], čo taktiež významnou mierou
prispelo k celkovej dĺžke napadnutého konania.
21. Nad rámec už uvedeného ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že dĺžka
napadnutého konania v trvaní takmer 14 rokov je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného
súdu z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a sama osebe je spôsobilým dôvodom
na vyslovenie porušenia základného práva účastníka (resp. strany) takého konania
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010).
VI.
Závery ústavného súdu
K bodu 1 výrokovej časti nálezu
22. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto nálezu,
ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku neprimeranej dĺžky napadnutého konania
spôsobnej nečinnosťou a najmä neefektívnou činnosťou okresného súdu došlo postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 143/2006 k porušeniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
prostredníctvom čl. 48 ods. 2 ústavy.
K bodu 2 výrokovej časti nálezu
23. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,
svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
24. Keďže ústavný súd v čase svojho rozhodovania nemal informáciu,
že by napadnuté konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené, v súlade s čl. 127
ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu
konať vo veci sťažovateľov bez zbytočných prieťahov.
K bodu 3 výrokovej časti nálezu
25. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva,
že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán,
ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
26. Sťažovatelia sa v posudzovanej veci domáhajú priznania primeraného finančného
zadosťučinenia v sume (každý z nich) po 10 000 €. Svoj návrh na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia odôvodňujú (najmä) tým, že v napadnutom konaní
si „uplatňujú... ochranu svojho vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi
inej osoby“, pričom sa dlhodobo nemôžu domôcť konečného rozhodnutia, v dôsledku čoho
„im vzniká stále narastajúca ujma na ich majetku“. Výšku požadovanej sumy sťažovatelia
tiež odôvodňujú okolnosťami prípadu, „ale hlavne dĺžkou doby, po ktorú sú v právnej
neistote ohľadom svojich práv a po ktorú nemôžu dosiahnuť ich konečnú ochranu“.
27. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(IV. ÚS 210/04). Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení pritom ústavný
súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské
práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
28. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, na jednej strane v tomto
náleze už poukazovaný prvok zvýšenej faktickej zložitosti veci, na strane druhej však
aj význam predmetu konania pre sťažovateľov (ochrana vlastníckeho práva), a najmä
celkovú (z ústavného hľadiska neakceptovateľnú) dĺžku napadnutého konania spôsobenú
v rozhodujúcej miere nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného súdu, dospel
ústavný súd k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam
posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 500 € každému
zo sťažovateľov (ich návrhu na priznanie vyššej sumy nevyhovel výrokom 5 tohto nálezu).
K bodu 4 výrokovej časti nálezu
29. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.
30. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
31. Sťažovatelia si v ústavnej sťažnosti uplatnili nárok na náhradu trov konania
v sume 390,50 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu). Uplatnená náhrada trov pozostáva
z odmeny za každý úkon právnej služby v sume 153,50 €, z režijného paušálu
za každý úkon v sume 9,21 € a z dane z pridanej hodnoty v sume 65,08 €.
32. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade
trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním
v konaní pred ústavným súdom a priznal im úhradu trov konania v sume vyčíslenej
ich právnym zástupcom v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov tak, ako to je uvedené
v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu.
33. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
VII.
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2020
Miroslav Duriš predseda senátu