Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 12/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, a , ,

, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Legerským, Nám. sv. Anny 25, Trenčín,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Trenčín

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov)

na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jána Legerského, Nám. sv. Anny 25, Trenčín,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 12. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť ,

, , a , ,

(spolu ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Jánom Legerským,

Nám. sv. Anny 25, Trenčín, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľov bola po jej doručení pridelená sudcovi

spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu

skončilo 16. februára 2019. V zmysle čl. X bodu 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľov 17. októbra 2019

prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu

práce členom štvrtého senátu ústavného súdu.

3. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu

sp. zn. vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení žalobcov stranou

napadnutého konania, predmetom ktorého je rozhodovanie o ich žalobe o odstránenie

neoprávnenej stavby smerujúcej t. č. proti žalovanému .

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní dochádza k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného prostredníctvom .

Popri chronologickom popise doterajšieho priebehu napadnutého konania sťažovatelia

v ústavnej sťažnosti poukazujú na to, že v ich veci po viac ako dvanástich rokoch od začatia

konania ešte ani nebolo ukončené dokazovanie. Ďalej uvádzajú, že už v roku 2011

adresovali vtedajšej predsedníčke okresného súdu „žiadosť o odstránenie prieťahov“,

pričom predsedníčka súdu vo svojej odpovedi existenciu zbytočných prieťahov v konaní

uznala. Podľa sťažovateľov právna a faktická zložitosť veci v danom prípade nie je taká,

že by „opodstatňovala doterajšiu dĺžku trvania súdneho konania“, k dĺžke konania

podľa ich názoru svojím správaním sami neprispeli a dôvodom zbytočných prieťahov

v konaní je podľa nich postup samotného okresného súdu, ktorý ani po viac ako dvanástich

rokoch právoplatným rozhodnutím neodstránil ich právnu neistotu.

5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 postupom

Okresného súdu Trenčín vo veci vedenej pod č. bolo porušené.

2) Okresnému súdu Trenčín vo veci vedenej pod č. sa prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

3) a sa priznáva finančné zadosťučinenie

každému z nich vo výške po 10.000,- €, ktoré je im Okresný súd Trenčín povinný zaplatiť

do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd Trenčín je povinný nahradiť a

spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 390,50 € na účet ich advokáta JUDr. Jána

Legerského... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Procesný postup po doručení ústavnej sťažnosti

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom prerokovaní

uznesením č. k. -21 z 22. januára 2020 prijal na ďalšie konanie v celom

rozsahu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ústavný súd vyzval

okresný súd, aby sa k ústavnej sťažnosti vyjadril. Na výzvu ústavného súdu reagoval

podpredseda okresného súdu prípisom sp. zn. Spr. 1021/2019 zo 17. februára 2020,

v ktorom okrem iného uviedol:

„Dávam do pozornosti tú skutočnosť, že vec bola z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti konajúcej sudkyne dňa 5. 2. 2019 prerozdelená a pridelená na konanie

a rozhodnutie do odd. 24C JUDr. Mária Ďuricová. V tomto období bol urobený dopyt

na znalca za účelom zistenia jeho oprávnenia vyjadriť sa ku konkrétnym otázkam. Následne

po skončení práceneschopnosti jej bola táto vec vrátená,

a to dňa 23. 08. 2019.

Mám za to, že ide o skutkovo a právne zložitú vec. Predmetom sporu je odstránenie

časti stavby v rozsahu, v ktorom stavba žalovaného zasahuje do pozemku žalobcov.

Vyriešenie otázky, či tomu tak skutočne je, vyžadovalo znalecké dokazovanie, čo znamená

predĺženie konania. Je problematické zabezpečiť znalca, ktorý by znalecký posudok

bol schopný vypracovať v primeranej lehote. Zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu

vyplynula potreba ďalšieho znaleckého dokazovania znalcami z dvoch rôznych odvetví...

... žalobcovia v priebehu 9 mesiacov súkromný znalecký posudok nepredložili,

a až na výzvu súdu oznámil, že súkromný znalecký posudok nebol vypracovaný a navrhli,

aby súd ustanovil znalca... Tým žalobcovia prispeli k dĺžke konania. Po dopytovaní

viacerých znalcov na možnosť vypracovania znaleckého posudku súd z ich odpovedí zistil,

že riešenie nových otázok v zmysle návrhu žalobcov predpokladá znalcov minimálne z

dvoch odborov. Vo veci bol napokon zákonnou sudkyňou určený termín pojednávania

na 23.03.2020.“

7.1 Podpredseda okresného súdu k svojmu prípisu pripojil aj písomné vyjadrenie

zákonnej sudkyne konajúcej vo veci sťažovateľov

zo 17. februára 2020 obsahujúce najmä chronologický opis dovtedajšieho priebehu

napadnutého konania a tiež ďalšie skutočnosti, ktoré sú v zásade totožné so skutočnosťami

uvedenými v prípise podpredsedu okresného súdu.

8. Podpredseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 1021/2019 zo 17. februára 2020

a sťažovatelia prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v liste z 13. marca 2020

vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Ústavný súd v prejednávanej

veci dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci, a preto so súhlasom účastníkov konania podľa

od ústneho pojednávania upustil.

III.

Chronológia priebehu napadnutého konania

9. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento

priebeh napadnutého konania:

9.1 Dňa 13. septembra 2006 sťažovateľ a

(spolu ďalej aj „žalobcovia“) podali okresnému súdu žalobu o odstránenie neoprávnenej

stavby smerujúcu proti žalovaným (ďalej aj „žalovaný v 1. rade“)

a (ďalej aj „žalovaná v 2. rade“, spolu ďalej aj „žalovaní“).

Okresný súd vec zaevidoval pod sp. zn. .

9.2 Dňa 13. októbra 2006 okresný súd doručil žalobu žalovaným na vyjadrenie.

9.3 Dňa 23. októbra 2006 žalovaní doručili súdu svoje vyjadrenie k žalobe.

9.4 Dňa 27. júla 2007 okresný súd určil termín pojednávania vo veci

na 20. august 2007 a na pojednávanie predvolal strany konania.

9.5 Dňa 20. augusta 2007 okresný súd pojednávanie, neúčasť na ktorom ospravedlnil

právny zástupca žalobcov, odročil na neurčito.

9.6 Dňa 3. septembra 2007 žalovaní podali odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 20. augusta 2007, ktorým odročil pojednávanie na neurčito.

9.7 Dňa 26. novembra 2007 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením sp. zn. z 27. novembra 2007

odvolanie žalovaných odmietol. Krajský súd v označenom uznesení okresnému súdu

s poukazom na (v tom čase platné) ustanovenie

vytkol nadbytočnosť predloženia veci.

9.8 Dňa 30. januára 2008 okresný súd určil termín pojednávania vo veci

na 18. február 2008. Pojednávanie bolo následne (12. februára 2008) zrušené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

9.9 Dňa 26. februára 2008 okresný súd určil termín pojednávania na 10. marec 2008.

9.10 Dňa 10. marca 2008 okresný súd prejednal vec na pojednávaní, ktoré odročil

na neurčito na účely vykonania znaleckého dokazovania.

9.11 Dňa 4. decembra 2008 žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu, ktorým bolo pojednávanie odročené na neurčito. Okresný súd odvolanie

nepredložil na rozhodnutie krajskému súdu s tým, že vzhľadom na znenie § 209

ods. 2 tak urobí až po rozhodnutí vo veci samej.

9.12 Dňa 20. januára 2009 okresný súd uznesením do konania pribral znalkyňu

z odboru geodézie a kartografie.

9.13 Dňa 16. februára 2009 okresný súd vydal opravné uznesenie k svojmu

uzneseniu z 20. januára 2009.

9.14 Dňa 6. apríla 2009 ustanovená znalkyňa oznámila súdu, že 18. decembra 2008

ukončila znaleckú činnosť.

9.15 Dňa 7. mája 2009 okresný súd uznesením rozhodol tak, že „mení“

svoje uznesenie z 20. januára 2009 o ustanovení znalkyne a ustanovuje iného znalca.

9.16 Dňa 3. augusta 2009 ustanovený znalec oznámil okresnému súdu, že z dôvodu

dlhodobej práceneschopnosti nie je schopný vo veci vyhotoviť znalecký posudok.

9.17 Dňa 22. septembra 2009 okresný súd uznesením rozhodol tak, že „mení“

svoje uznesenie z 20. januára 2009 v spojení s uznesením zo 7. mája 2009 a ustanovuje

iného znalca.

9.18 Dňa 2. októbra 2009 znalec ustanovený uznesením z 22. septembra 2009 súdu

oznámil, že vzhľadom na svoj zdravotný stav plánuje ukončiť znaleckú činnosť,

a preto vo veci nebude schopný podať znalecký posudok.

9.19 Dňa 7. októbra 2009 okresný súd uznesením rozhodol tak, že „mení“

svoje uznesenie z 20. januára 2009 v spojení s uzneseniami zo 7. mája 2009

a z 22. septembra 2009 a ustanovuje inú znalkyňu.

9.20 Dňa 23. novembra 2009 okresný súd dožiadaním požiadal Okresný súd Nitra

o doručenie svojho spisu ustanovenej znalkyni.

9.21 Dňa 25. mája 2010 okresný súd požiadal Okresný súd Nitra o informáciu

o štádiu vybavenia jeho dožiadania z novembra 2009.

9.22 Dňa 21. septembra 2010 okresný súd požiadal ustanovenú znalkyňu

o oznámenie, či vo veci už vypracovala znalecký posudok.

9.23 Dňa 18. novembra 2010 znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku do konca januára 2011.

9.24 Dňa 16. februára 2011 okresný súd urgoval vypracovanie znaleckého posudku.

9.25 Dňa 6. apríla 2011 znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku o ďalších 30 dní.

9.26 V priebehu mája 2011 znalkyňa doručila súdu svoj znalecký posudok

z 10. mája 2011.

9.27 Dňa 27. októbra 2011 okresný súd uznesením priznal znalkyni znalečné.

9.28 Dňa 4. novembra 2011 právny zástupca žalobcov súdu oznámil,

že k znaleckému posudku žalobcovia nemajú výhrady.

9.29 Dňa 8. novembra 2011 žalovaný v 1. rade oznámil súdu, že so závermi

znaleckého posudku nesúhlasí.

9.30 Dňa 8. júna 2012 okresný súd určil termín pojednávania na 2. júl 2012.

Pojednávanie bolo bez prejednania veci z dôvodu neúčasti žalovaného v 1. rade odročené

na 17. september 2012.

9.31 Dňa 17. septembra 2012 bola vec prejednaná na pojednávaní,

ktoré bolo na účely ďalšieho dokazovania odročené na 29. november 2012. Na pojednávaní

žalobcovia vzali späť žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.

9.32 Pojednávanie nariadené na 29. november 2012 z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne vedené zastupujúcim sudcom bolo bez prejednania veci odročené

na neurčito.

9.33 Dňa 19. februára 2013 okresný súd určil na 14. marec 2013 termín

pojednávania, ktoré bolo po prejednaní veci (za neúčasti predvolanej znalkyne) odročené

na 15. apríl 2013 na účely opätovného predvolania znalkyne.

9.34 Dňa 15. apríla 2013 bola vec prejednaná na pojednávaní, ktoré bolo odročené

na 6. jún 2013.

9.35 Dňa 16. apríla 2013 žalovaný v 1. rade navrhol prerušenie konania.

9.36 Dňa 20. mája 2013 okresný súd uznesením zamietol návrh žalovaného v 1. rade

na prerušenie konania.

9.37 Dňa 6. júna 2013 okresný súd vec prejednal na pojednávaní a vyhlásil rozsudok,

ktorým (okrem iného) vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobe vyhovel a vo vzťahu

k žalovanej v 2. rade konanie zastavil.

9.38 Dňa 10. júna 2013 žalovaný v 1. rade podal proti rozsudku zo 6. júna 2013

odvolanie.

9.39 Dňa 19. septembra 2013 žalobcovia doručili súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu

žalovaného v 1. rade.

9.40 Dňa 23. septembra 2013 okresný súd predložil spis krajskému súdu na účely

rozhodnutia o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku zo 6. júna 2013.

9.41 Dňa 25. júna 2014 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil

odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo žalobe žalobcov

vyhovené, a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd

svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že okresný súd dostatočne nezistil skutkový

stav a dostatočne sa nevysporiadal s účelnosťou odstránenia neoprávnenej stavby

(túto povinnosť žalovanému v 1. rade okresný súd v rozsudku uložil, pozn.).

9.42 Dňa 3. júla 2014 krajský súd vrátil spis okresnému súdu.

9.43 Dňa 20. januára 2015 okresný súd určil na 9. marec 2015 termín pojednávania,

ktoré bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania.

9.44 Dňa 14. mája 2015 okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru

stavebníctva.

9.45 Dňa 9. júna 2015 žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti výroku uznesenia

okresného súdu zo 14. mája 2015, ktorým mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok

na trovy znaleckého dokazovania.

9.46 Dňa 25. júna 2015 okresný súd predložil spis krajskému súdu, ktorý uznesením

sp. zn. z 30. septembra 2015 uznesenie okresného súdu zo 14. mája 2015

potvrdil.

9.47 Dňa 26. októbra 2015 krajský súd vrátil spis okresnému súdu.

9.48 Dňa 4. februára 2016 ustanovený znalec požiadal súd o predĺženie lehoty

na podanie znaleckého posudku do 10. marca 2016.

9.49 Dňa 9. mája 2016 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok

ustanoveného znalca.

9.50 Dňa 3. júna 2016 okresný súd uznesením priznal ustanovenému znalcovi

znalečné.

9.51 Dňa 21. decembra 2016 okresný súd nariadil na 26. január 2017 termín

pojednávania, ktoré bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania.

9.52 Dňa 6. novembra 2017 okresný súd žiadal žalobcov o vyjadrenie, v akom stave

je vypracovanie znaleckého posudku, ktoré avizovali na pojednávaní 26. januára 2017.

9.53 Dňa 22. novembra 2017 žalobcovia súdu oznámili, že súkromný znalecký

posudok na základe ich objednávky nebol vypracovaný, a preto žiadajú o ustanovenie

znalca súdom.

9.54 Dňa 4. apríla 2018 právny zástupca žalobcov doručil súdu návrh na zmenu

subjektu konania, ktorým navrhol, aby do konania namiesto pôvodnej žalobkyne

vstúpila (sťažovateľka, pozn.), na ktorú bol prevedený

zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel k dotknutej nehnuteľnosti.

9.55 Dňa 23. apríla 2018 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania namiesto

pôvodnej žalobkyne vstúpila (sťažovateľka) .

9.56 Od júna 2018 okresný súd zisťoval u jednotlivých znalcov možnosť ich pribratia

do konania.

10. Z prípisu podpredsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 1021/2019

zo 17. februára 2020, ako aj z pripojeného vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že vo veci

sťažovateľov bol na 23. marec 2020 nariadený termín pojednávania.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v posudzovanej veci

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovatelia sa v posudzovanej veci domáhajú vyslovenia porušenia

ich základného práva garantovaného v , podľa ktorého každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“

().

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov (najmä z ,

ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou od 1. júla 2016 v civilných sporových

konaniach vyplýva zo v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z jeho čl. 17 a § 157 ods. 1. Podľa čl. 17

súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka (resp. strany) súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci

prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.

17. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o žalobe o odstránenie neoprávnenej stavby tvorí bežnú

a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom ju v zásade

nemožno považovať za právne zložitú. Zo skutkového hľadiska sa vo všeobecnosti konanie

týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam môže vyznačovať vyššou mierou zložitosti. Z obsahu

spisu okresného súdu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vyplýva, že v posudzovanej

veci skutočne ide o skutkovo zložitejšiu vec, v rámci ktorej je potrebné posúdiť viacero

faktických okolností majúcich podstatný vplyv na efektívnosť vyriešenia sporu strán

napadnutého konania (tzn. na účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby v kontexte

so žalobcami sledovaným hlavným cieľom, ktorým je zamedzenie ďalšiemu vlhnutiu

ich stavby). Podľa názoru ústavného súdu však všeobecný súd disponuje dostatočnými

právomocami, ktoré mu pri koncentrovanom postupe umožňujú v ústavne akceptovateľnom

čase dospieť k náležitému objasneniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom

pre spravodlivé meritórne rozhodnutie aj vo fakticky zložitejších prípadoch. Zložitosť veci

preto ústavný súd v danom prípade nepovažuje za skutočnosť, ktorá by rozhodujúcou

mierou prispela k celkovej (doterajšej) dĺžke napadnutého konania.

18. Správanie účastníkov konania, resp. strán sporu je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu vyžiadaného spisu okresného

súdu, konštatuje, že k predlžovaniu napadnutého konania podľa jeho názoru do určitej

miery prispelo aj správanie strán napadnutého konania (ospravedlňovanie neúčasti na

nariadených termínoch pojednávaní, avizovanie predloženia vlastného znaleckého posudku

bez toho, aby sa tak aj reálne stalo), avšak na celkovú (doterajšiu) dobu trvania napadnutého

konania (viac ako 13,5 roka) toto ich správanie nemalo podstatný vplyv.

19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,

ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne

k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

20. Z doterajšieho priebehu napadnutého konania opísaného v časti III tohto nálezu

vyplýva, že toto konanie je poznačené obdobiami dlhodobej nečinnosti (napr. uskutočnenie

prvého pojednávania vo veci takmer rok po podaní žaloby, obdobie od 10. marca 2008

do 20. januára 2009, obdobie od 27. októbra 2011 do 2. júla 2012, obdobie od 3. júla 2014

do 9. marca 2015), keď okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu

právnej neistoty strán posudzovaného súdneho konania, najmä však neefektívnej činnosti

okresného súdu, keď jeho procesné úkony nesmerovali sústredene k meritórnemu

rozhodnutiu [napr. nadbytočné predloženie veci krajskému súdu po podaní odvolania

proti uzneseniu o odročení pojednávania, opakované zrušenie nariadených termínov

pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne, ustanovenie znalkyne,

ktorá v tom čase už nevykonávala znaleckú činnosť, umožnenie vypracovania znaleckého

posudku znalkyňou až viac ako rok a pol po jej ustanovení, meritórne rozhodnutie takmer 8

rokov po podaní žaloby (podľa zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu) bez dostatočného

zistenia skutkového stavu a bez náležitého odôvodnenia], čo taktiež významnou mierou

prispelo k celkovej dĺžke napadnutého konania.

21. Nad rámec už uvedeného ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že dĺžka

napadnutého konania v trvaní takmer 14 rokov je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného

súdu z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a sama osebe je spôsobilým dôvodom

na vyslovenie porušenia základného práva účastníka (resp. strany) takého konania

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ).

VI.

Závery ústavného súdu

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

22. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto nálezu,

ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku neprimeranej dĺžky napadnutého konania

spôsobnej nečinnosťou a najmä neefektívnou činnosťou okresného súdu došlo postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. k porušeniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

prostredníctvom .

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

23. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,

svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

24. Keďže ústavný súd v čase svojho rozhodovania nemal informáciu,

že by napadnuté konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené, v súlade s čl. 127

ods. 2 a prikázal okresnému súdu

konať vo veci sťažovateľov bez zbytočných prieťahov.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Z vyplýva,

že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán,

ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

26. Sťažovatelia sa v posudzovanej veci domáhajú priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume (každý z nich) po 10 000 €. Svoj návrh na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia odôvodňujú (najmä) tým, že v napadnutom konaní

si „uplatňujú... ochranu svojho vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi

inej osoby“, pričom sa dlhodobo nemôžu domôcť konečného rozhodnutia, v dôsledku čoho

„im vzniká stále narastajúca ujma na ich majetku“. Výšku požadovanej sumy sťažovatelia

tiež odôvodňujú okolnosťami prípadu, „ale hlavne dĺžkou doby, po ktorú sú v právnej

neistote ohľadom svojich práv a po ktorú nemôžu dosiahnuť ich konečnú ochranu“.

27. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(). Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení pritom ústavný

súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, na jednej strane v tomto

náleze už poukazovaný prvok zvýšenej faktickej zložitosti veci, na strane druhej však

aj význam predmetu konania pre sťažovateľov (ochrana vlastníckeho práva), a najmä

celkovú (z ústavného hľadiska neakceptovateľnú) dĺžku napadnutého konania spôsobenú

v rozhodujúcej miere nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného súdu, dospel

ústavný súd k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 500 € každému

zo sťažovateľov (ich návrhu na priznanie vyššej sumy nevyhovel výrokom 5 tohto nálezu).

K bodu 4 výrokovej časti nálezu

29. Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

30. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

31. Sťažovatelia si v ústavnej sťažnosti uplatnili nárok na náhradu trov konania

v sume 390,50 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu). Uplatnená náhrada trov pozostáva

z odmeny za každý úkon právnej služby v sume 153,50 €, z režijného paušálu

za každý úkon v sume 9,21 € a z dane z pridanej hodnoty v sume 65,08 €.

32. Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade

trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním

v konaní pred ústavným súdom a priznal im úhradu trov konania v sume vyčíslenej

ich právnym zástupcom v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov tak, ako to je uvedené

v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu.

33. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

VII.

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Miroslav Duriš predseda senátu