Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 176/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Ivana Fiačana (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti Silverside, a. s., Plynárenská 7/B, Bratislava, zastúpenej advokátkou

Mgr. Hanou Kulíškovou, Klariská 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2

a 3, a a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 21. mája 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti Silverside, a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Silverside, a. s., Plynárenská 7/B,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), podľa (ďalej len

„ústava“) proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 21. mája 2019 (ďalej aj „namietané uznesenie“). Namietaným uznesením

krajský súd nevyhovel odvolaniu sťažovateľky, a teda nevyhovel jej návrhu na zmenu

a zamietnutie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Michalovce

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -191 z 11. januára 2019, ktorým okresný súd

pozastavil výkon dohodnutých zrážok zo mzdy, na základe ktorých bol sťažovateľke ako

veriteľovi splácaný spotrebný úver, ktorý poskytol žalobcom – manželom

a (ďalej aj „žalobcovia“), a o ktorého platnosti sa ďalej vedie

meritórny spor.

2. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky – veriteľa zo spotrebiteľského úveru,

proti ktorému na návrh dlžníkov (žalobcov) vydali všeobecné súdy neodkladné opatrenie,

ktorým bola pozastavená aplikácia dohôd o zrážkach zo mzdy, že takéto neodkladné

opatrenie je v rozpore so základným právom na súdnu ochranu a základným právom

na podnikanie, pretože krajský súd neakceptoval najmä ten argument, že dlžníci sú povinní

platiť aspoň istinu v zákonom stanovenej výške, a preto takéto neodkladné opatrenie

je neproporcionálne z hľadiska základných práv.

3. Z ústavnej sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľka ako veriteľ uzatvorila

so žalobcami 30. júna 2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol

žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5 000 €, ktorý boli žalobcovia povinní

vrátiť spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,42 % ročne. Medzi žalobcami

a sťažovateľkou boli 30. júna 2017 jednotlivo na základe

uzatvorené dve dohody o zrážkach zo mzdy.

4. Žalobcovia sa zaviazali vrátiť sťažovateľke poskytnutý úver v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 128,11 € (každá splátka sa skladala z časti istiny a z časti

zmluvného úroku). Sťažovateľka evidovala nepravidelnú úhradu splátok spolu vo výške

2 009,83 €. Žalobcovia sa dostali do omeškania so splácaním úveru, sťažovateľka ich

vyzvala na splnenie dlhu – na zaplatenie omeškaných splátok úveru 8 výzvami a 11 SMS

správami. Keďže žalobcovia svoju povinnosť uhrádzať splátky úveru neplnili riadne a včas,

sťažovateľka zaslala zamestnávateľom žalobcov písomnú žiadosť s názvom „Žiadosť

o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov“. Sťažovateľka, ako uvádza, žiadala

zamestnávateľov o výkon zrážok zo mzdy výlučne vo výške pravidelnej splátky úveru – nie

však vyššej ako pripúšťajú právne predpisy. Zamestnávatelia žalobcov začali vykonávať

zrážky zo mzdy podľa dohôd o zrážkach zo mzdy a vo výške, ktorá neprevyšuje zákonom

stanovenú maximálnu výšku zrážok zo mzdy.

5. Podľa sťažovateľky ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti je možné zhodnotiť, že

žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 5 000 € s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške

7 686,00 €. Žalobcovia uhradili v prospech sťažovateľky splátky v celkovej výške

2 009,83 € (z čoho bola istina úveru splatená vo výške 923,52 € a zmluvný úrok úveru

vo výške 1 086,31 €). Momentálne sú žalobcovia v omeškaní so splátkami v celkovej výške

1064,81 €. Žalobcom zostáva uhradiť celkovo 5 676,77 €.

6. Žalobcovia (dlžníci) sa na okresnom súde domáhali vydania neodkladného

opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanej (sťažovateľke), ako aj zamestnávateľovi

žalobcov zdržať sa aplikácie dohôd o zrážkach zo mzdy. Žalobcovia tvrdili, že úverová

zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktorými sú tiež dohoda o zrážkach zo mzdy

či zmluvné pokuty. Okresný súd svojím prvým uznesením č. k. -23

z 19. júna 2018 žalobcom vyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie

sťažovateľka, pričom krajský súd svojím prvým uznesením č. k. -140

z 25. októbra 2018 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, pretože okresný súd

v rozpore so zákonom nedoručil žalovanej spolu s uznesením návrh a ani dôkazy, ktoré

predložili žalobcovia. V priebehu opätovného konania na okresnom súde žalovaná

(sťažovateľka) uviedla, že dohody o zrážkach zo mzdy boli uzatvorené v súlade

so zákonom, a požadovala výkon zrážok vo výške pravidelnej splátky, resp. vo výške, ktorá

neprevyšuje zákonom povolenú maximálnu výšku podľa zákona.

7. Okresný súd v novom uznesení č. k. -191 z 11. januára 2019

návrhu žalobcov opätovne vyhovel. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie najprv všeobecným

úvodom o inštitúte zrážok zo mzdy, ktoré sú vlastne mimosúdnou nekontrolovateľnou

exekúciou na základe nejudikovaného titulu. Pokračoval, že v predmetnej veci boli zrážky

vyššie než dlh. Napokon uviedol, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, kde dohody

o zrážkach zo mzdy spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Do meritórneho rozhodnutia je žiaduce zamedziť

vykonávaniu zrážok na základe sporných dohôd o zrážkach zo mzdy.

8. V odvolaní sťažovateľka namietala, že okresný súd nerešpektoval pokyn krajského

súdu vysporiadať sa s jeho argumentmi, a preto je rozhodnutie okresného súdu

neodôvodnené – procesne arbitrárne.

9. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd rozhodnutie okresného súdu namietaným

uznesením potvrdil. Okrem zopakovania úvah o rizikovosti dohôd o zrážkach zo mzdy

zdôraznil, že k zisteniu platnosti týchto dohôd je potrebné meritórne dokazovanie. Taktiež

sa stotožnil s právnym názorom, že zrážky sú vykonávané v dvojnásobnej výške.

10. Sťažovateľka sumarizuje svoje námietky tak, že okresný súd a krajský súd (a)

vydali neodkladné opatrenie, keď na to neboli splnené zákonné podmienky, (b) vo veci

aplikovali právne predpisy, ktoré sa na danú vec nevzťahujú (nesprávna, nevhodná aplikácia

práva Európskej únie), (c) nezákonne prekročili svoju kompetenciu a rozhodovali o veciach

a skutočnostiach, na ktoré nemali zákonné oprávnenie, (d) nezákonne priorizovali žalobcov,

keď rozhodli v ich prospech, lebo sú spotrebitelia a je potrebné im poskytovať súdnu

ochranu, hoci právne predpisy v danom prípade súdom nedávajú oprávnenie takúto ochranu

spotrebiteľom poskytovať, (e) nezaoberal sa žiadnym z dôkazov, ktoré sťažovateľka

predložila v odvolaní a ktoré mali a stále majú relevanciu k danému konaniu

na všeobecných súdoch.

11. Sťažovateľka pokračuje tým, že (f) krajský súd odmietol analyzovať námietky

sťažovateľky, týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane námietok nesprávneho

právneho posúdenia okresným súdom, (g) závery krajského súdu sú zjavne neodôvodnené,

arbitrárne a z ústavného hľadiska neudržateľné a majú za následok porušenie práva

sťažovateľky na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd bez akéhokoľvek

odôvodnenia neanalyzoval dôkazy predložené sťažovateľkou, (h) krajský súd

pri analyzovaní odvolania nevykonal ani základné právne posúdenia, ktoré sa na predmetný

prípad majú aplikovať, (i) krajský súd neanalyzoval dopad uznesenia na sťažovateľku, (j)

krajský súd úplne opomenul analyzovať princíp (test) proporcionality, ktorý vykonala

sťažovateľka v odvolaní, (k) krajský súd bezmyšlienkovito a arbitrárne prevzal odôvodnenie

uznesenia a argumenty žalobcov, a porušil tým princíp rovnosti strán sporu v neprospech

sťažovateľa a (l) nezaoberal sa postavením sťažovateľky v predmetnom súdnom konaní.

12. Sťažovateľka argumentuje, že vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v súlade

so zákonom, a nebola nikdy sankcionovaná na základe dozoru NBS. Sťažovateľka cituje

právoplatné rozhodnutia, kde súdy konštatovali, že jej úverové zmluvy a dohody o zrážkach

zo mzdy sú v súlade so zákonom.

13. Sťažovateľka ďalej argumentuje, že jej základné právo slobodne podnikať

a právo na súdnu ochranu boli porušené aj tým, že krajský súd nevyvážil prostredníctvom

testu proporcionality ústavne korektným spôsobom jej slobodu podnikania na jednej strane

s pozíciou žalobcov na strane druhej.

14. Sťažovateľka akcentuje, že predmetná vec má ústavný rozmer, a teda nestavia

ústavný súd do pozície štvrtej inštancie. Sťažovateľka tak v rámci testu proporcionality

aplikuje Alexyho formulu tým spôsobom, že je potrebné porovnať intenzitu zásahu do práva

žalobcov na mzdu s mierou uspokojiteľnosti práva sťažovateľky na podnikanie, resp.

na plnenie dlhu riadne a včas, pričom intenzita zásahu a miera uspokojenia nadobúdajú

jednu z hodnôt „nízka“, „stredná“ a „podstatná“.

15. Sťažovateľka tvrdí, že intenzita zásahu do práva žalobcov na mzdu je nízka.

V čase zasielania žiadosti o zrážky zo mzdy disponovala sťažovateľka potvrdením o príjme

žalobcu v 1. rade z 20. júna 2017, z ktorého vyplýva, že priemerný čistý príjem žalobcu

v 1. rade za posledných šesť mesiacov (pred 20. júnom 2017) predstavoval sumu 673,55 €.

Sťažovateľka zároveň disponovala potvrdením o príjme žalobcu v 2. rade z 20. júna 2017,

z ktorého vyplýva, že priemerný čistý príjem žalobcu v 2. rade za posledných šesť mesiacov

(pred 20. júnom 2017) predstavoval sumu 605,78 €. V súlade s uvedeným tak sťažovateľka

uskutočnila výpočet maximálnej zrážky zo mzdy žalobcov vo výške 128,11 €. Sťažovateľka

aj preto zamestnávateľa žalobcov v žiadosti požiadala, aby v prípade, že zrážky zo mzdy

z iných príjmov žalobcov presahujú výšku zrážok stanovenú zákonom, aby zamestnávateľ

žalobcov vykonával zrážky v zmysle zákona do maximálnej možnej výšky. Sťažovateľka

teda postupovala prísne v súlade s dohodami o zrážkach zo mzdy a v súlade s § 551 a nasl.

. Keďže zrážky zo mzdy sú oveľa nižšie, ako je zákonom povolené,

je možné podľa názoru sťažovateľky intenzitu zásahu do práva žalobcov na mzdu

kvalifikovať ako nízku.

16. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.5.2019, sp. zn.

bolo porušené základné právo Sťažovateľa podnikať podľa ust. článku 35 ods. 1 SR,

princípu právnej istoty podľa a 3 SR súvzťažne s právom na spravodlivý

súdny proces, základné právo Sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa ust. článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a právo Sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.05.2019, sp. zn. sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške

207,76 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa, Mgr. Hany Kulíškovej, advokátky,

vedený v Tatra banke, a.s., IBAN: 0000 0029 4006 2841.“

II.

Predbežné prerokovanie veci ústavným súdom

17. Podľa ústavný súd okrem iného rozhoduje o sťažnostiach

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú slovenská

republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Každú

takúto sťažnosť ústavný súd predbežne prerokuje podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“). Podľa môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť podľa možno podľa

ustálenej judikatúry považovať takú ústavnú sťažnosť, pri ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (z posledného obdobia napr. ,

, s početnými odkazmi na predchádzajúcu judikatúru).

19. Sťažnosť je z hľadiska vyčerpania opravných prostriedkov, z hľadiska

subsidiarity, prípustná, pretože tak dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového

poriadku [(ďalej aj „CSP“); – Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku

1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti... uzneseniu súdu prvej

inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia], ako aj dovolanie pre zmätočné

dôvody podľa nie sú opravnými prostriedkami, ktorými by mohol sťažovateľ

chrániť svoje základné práva. Podľa judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

R 21/2018 dovolanie nie je podľa prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie

o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne

po podaní ktorého bola podaná nadväzujúca žaloba [porov. tiež: Čentík, T.: Uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 11. 10. 2017 (R 21/2018; prípustnosť

dovolania a neodkladné opatrenia), In: Súkromné právo 2/2019, s. 86 a nasl.]. Podľa

judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 76/2018 proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu o neodkladnom opatrení, ktoré má charakter rozhodnutia vo veci samej, je prípustné

dovolanie podľa . Z tohto hľadiska je potrebné uviesť, že v prerokúvanej veci bol

podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou vo veci samej, t. j.

po začatí konania (body 14 a 27 napadnutého uznesenia krajského súdu), a navyše

predmetom ústavnej sťažnosti je aj vecná správnosť nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorá nebýva predmetom prieskumu v režime zmätočného dovolania.

20. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky – veriteľky zo spotrebiteľského

úveru, proti ktorej vydali všeobecné súdy neodkladné opatrenie, ktorým bola pozastavená

aplikácia dohôd o zrážkach zo mzdy, že takéto neodkladné opatrenie je v rozpore

so základným právom na súdnu ochranu a základným právom na podnikanie, pretože

krajský súd neakceptoval hlavne ten argument, že dlžníci sú povinní platiť aspoň istinu

v zákonom stanovenej výške, a takéto neodkladné opatrenie je neproporcionálne z hľadiska

základných práv.

21.1 Pred pristúpením k prieskumu rozhodnutia je potrebné uviesť, že ústavná

sťažnosť je na rozdiel od tradičných opravných prostriedkov budovaných „zdola“

skonštruovaná dodatočne „zhora“, aby pokryla rozhodnutia a zásahy verejnej moci v ich

celej šírke a rozmanitosti. Táto univerzálnosť ústavnej sťažnosti umožňuje prieskum

rôznych paralelných konaní, ale v špecifických situáciách aj čiastkových rozhodnutí

v konaniach, pre ktoré sú typické pomerne autonómne fázy a ktoré ešte nie sú celkovo

ukončené (, ). Ústavná sťažnosť tak chráni jednotlivcov

aj v konaní o neodkladnom opatrení, ale s limitmi vychádzajúcimi z dočasnosti daného

rozhodnutia. Ústavný súd v náleze sp. zn. uviedol, že opakovane

zdôrazňuje, že aj v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť

rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu

ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný

podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí

byť primeraným spôsobom odôvodnené. Z hľadiska čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd možno pripomenúť, že „autonómnejšie“ predbežné opatrenia

sú predmetom konania pred ESĽP (Micaleff proti Malte, rozsudok z 23. 10. 2001, sťažnosť

č. 17056/06).

21.2 Z nedávnej doby možno spomenúť nález, v ktorom ústavný súd zrušil

neodkladné opatrenie ako neústavné, ale zároveň zdôraznil výnimočnosť jeho zasahovania

do rozhodnutí o neodkladných opatreniach, čo však neznamená, že tieto sú úplne mimo

rámca jeho ústavnoprávneho prieskumu ( – neodkladné opatrenie, väčšinový

akcionár a pravidlo štyroch očí).

22. Sťažovateľka argumentuje tým, že (a) dohody o zrážkach zo mzdy sú nezávislé

na hmotných neprijateľných podmienkach, teda na základe týchto dohôd sa neplní nárok,

ktorý by mal pôvod v neprijateľnej podmienke, a uzavretie dohôd nepredstavuje

neprijateľnú podmienku a nie je tu ani možnosť, že by dohody, ich jednotlivé podmienky,

mohli byť neprijateľné, (b) dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré boli uzatvorené na osobitnej

listine kopírovali zákonné ustanovenia, a preto nemôžu byť neprijateľnou podmienkou,

a napokon (c) sťažovateľka mala cez dohodu nárok na splácanie istiny, ktorú sú dlžníci

povinní uhradiť za každých okolností.

23. Na druhej strane krajský súd argumentuje tým, že dohoda je vzhľadom

na spotrebiteľský právny vzťah rizikovým inštitútom, a sťažovateľke – veriteľovi môže byť

plnené na základe neprijateľných zmluvných podmienok.

24. Hlavný argument krajský súd vyjadril v bode 25 uznesenia tak, že za situácie,

kým otázka (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie je vyriešená právoplatným

rozhodnutím súdu, je potrebné zabezpečiť ochranu práv žalobcov nariadeným neodkladným

opatrením. Bez vykonania dokazovania vo veci samej nemôže ani odvolací súd zaujať

v tomto štádiu konania právny názor o (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v tej

súvislosti aj o dôvodnosti nároku vo veci samej.

25. V širšom zmysle je v pozadí veci otázka, či a do akej miery možno zabezpečovať

spotrebiteľské zmluvy dohodami o zrážkach zo mzdy, resp. presnejšie, za akých podmienok

môžu súdy pozastaviť neodkladným opatrením aplikáciu takýchto dohôd pri nesplácaní

úveru.

26. Úprava dohôd o zrážkach zo mzdy má pôvod v originálnom znení Občianskeho

zákonníka z roku 1964 (§ 57 a nasl. znenia z rokov 1964 – 1991), z doby riadenej

ekonomiky, keď bolo podnikanie nelegálne, každý občan bol zamestnaný v nejakom

variante pracovného pomeru (závislej práce) a úvery mohli poskytovať nemnohé verejné

finančné inštitúcie. Daný inštitút sa v súčasnosti stretol s aktuálnym komerčným

úverovaním, čo vytvára otázky o vyváženosti týchto zmluvných vzťahov (porov.: Výboch,

J. Zabezpečenie záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551

vo vzťahu k niektorým otázkam ochrany spotrebiteľa. Právny

obzor, 98, 2015, č.5, s.513 – 536.).

27. Okresný súd Prešov sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny

dvor“) s predbežnou otázkou týkajúcou sa dohôd o zrážkach zo mzdy (C-30/12), a Krajský

súd v Prešove s otázkou týkajúcou sa mimosúdneho výkonu záložného práva (C-34/13).

Keďže žalobkyňa vzala späť svoj návrh, okresný súd netrval na konaní a vec C-30/12

c/a POHOTOVOSŤ bola vymazaná. Európska komisia sa však stihla

vyjadriť a navrhla, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku túto

odpoveď: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že

bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu

preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere

zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti

vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania

zrážok z dlžníkovej mzdy.

Články 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii

zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú

spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať vo svetle zásady efektivity v tom zmysle, že bránia

uplatnenia takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu

preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou

o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku

článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať

predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

(s ohľadom na skutočnosť, že ide o vyjadrenie Európskej komisie, a nie o súdne

rozhodnutie, berie ho ústavný súd do úvahy o to opatrnejšie).

28. Novelou o ochrane spotrebiteľa,

Z. z. bolo sprísnené používanie dohôd o zrážkach so mzdy nasledujúcim spôsobom: „Podľa

§ (1) Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku

zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech

predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,

spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b)

zmenkou alebo šekom.“

29. Napokon je v súvislosti s prijateľnosťou mimosúdneho výkonu zabezpečovacích

práv potrebné spomenúť aj rozhodnutie Súdneho dvora C-34/13 Monika Kušionová c/a

SMART Capital z 10. septembra 2014: „1. Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať

v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci

samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré

sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý

spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava

prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi

priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

2. Článok 1 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná

podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom,

je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža

obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží

vnútroštátnemu súdu.“

30. Predmetná vec tak stojí na priesečníku občianskeho práva hmotného,

spotrebiteľského a európskeho práva, občianskeho práva procesného a ústavného práva.

30.1 Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30.2 Podľa a uspokojenie pohľadávky možno

zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky

zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi

mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda

predložila.

31. Ústavný súd, aby posúdil ústavnosť namietaného neodkladného opatrenia, musí

najskôr preskúmať, či nebol pri jeho vydaní porušený zákon. Úverovú zmluvu uzavreli

žalobcovia – manželia spoločne s tým, že mesačná splátka bude 128,11 €,

a zároveň každý z nich uzavrel osobitnú dohodu o zrážkach zo mzdy na sumu 128,11 €.

Ústavný súd poukazuje na to, že krajský súd podľa všetkého nesprávne konštatoval, že

zrážky sú nadmerné, pretože nevzal do úvahy, že sa viacero splátok medzičasom stalo

splatnými. Tento argument však nespôsobuje neústavnosť, pretože iné dôvody na

neodkladné opatrenie možno akceptovať.

32. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa sprísnila aplikáciu dohody o zrážkach

zo mzdy pri zabezpečovaní spotrebných úverov. Táto skutočnosť potvrdzuje istú rizikovosť

kombinácie dohody o zrážkach zo mzdy a spotrebných úverov.

33. K námietke, že ak je neprijateľnou podmienkou ustanovenie, ktoré zakladá

nejaký peňažný nárok, potom jeho neplatnosťou nie je dotknutá platnosť ustanovení o istine

a veriteľ ju môže vymôcť, ústavný súd objasňuje, že ak je neprijateľnou podmienkou

samotné ustanovenie o spôsobe vymáhania (dohoda o zrážkach zo mzdy), potom dôsledkom

je, že veriteľ týmto spôsobom vymáhania nemôže vymôcť žiadne nároky, teda ani nároky,

ktoré by inak boli úplne v poriadku. Ak je neprijateľnou podmienkou sama dohoda

o zrážkach zo mzdy, tak dôsledkom je, že ju veriteľ nemôže uplatňovať, teda nemôže

si priamo zrážať zo mzdy dlžníkov nič, a to ani na uspokojenie nárokov, ktoré samy o sebe

sú úplne v poriadku.

34. Ústavný súd vníma, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu

z hľadiska priamej väzby na argumenty sťažovateľky je pomerne lakonické („Odvolací súd

preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené žalovaným, tieto

však nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia“), ale neodkladné opatrenie

možno akceptovať (porov. bod 24 vyššie) z hľadiska nutnosti dôkladne posúdiť napadnuté

(citlivé) dohody o zrážkach zo mzdy a postupne početnejšou rozhodovacou činnosťou

všeobecnejšie nastavovať (ne)akceptovateľnosť takýchto dohôd, čo je úloha súdov

v meritórnom konaní. Ústavný súd má vedomosť, že niektoré súdy rozhodujú tým

spôsobom, že odporca je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu

na základe dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere a to len v rozsahu, v akom by

suma zrazená zo mzdy navrhovateľky v úhrne presiahla výšku istiny. Ak súdy zhodnotia, že

sú na to splnené podmienky, môžu takto vyvážiť pozície protistrán.

35. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd nemusel, ale nesvojvoľne mohol vnímať,

že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Ako podporný argument možno uviesť,

že Súdny dvor akcentuje v obdobných prípadoch nutnosť súdnej ochrany, ktorej právny

poriadok nemá brániť. Spotrebiteľ sa v predmetnej veci uchádzal o súdnu ochranu,

a všeobecné súdy mu ju z opatrnosti, vzhľadom na citlivosť dohôd poskytli.

36. Ústavný súd zároveň v rámci rozhodnutí Súdneho dvora rozumie úvahe

sťažovateľky, že doslovným prepisom zákonných podmienok do dohody nemôže dôjsť

k nezákonnosti – neprijateľným podmienkam. Ústavný súd však v súlade so Súdnym

dovorom uvádza, že môže byť sporné, akým spôsobom došlo k prevzatiu zákonných

štandardov do dohody a ako bol spotrebiteľ poučený (porov. rozsudok Krajského súdu

v Trnave ).

37. Sťažovateľka ponúkla v rámci svojej argumentácie sofistikovane vykonaný test

proporcionality s Alexyho formulou (porov. ; tiež WINTR, Jan: Alexyho

vážící formule, Právník 5/2016, s. 446 – 461). Ústavný súd uvádza, že test proporcionality

sa v individuálnych prípadoch aplikuje súdmi tam, kde a zákony vytvárajú pre súdy

diskréčny priestor. Čím prísnejšie sú vyvažované základné práva, tým je daný diskréčny

priestor viac strážený proporcionalitou. Pri právach konkretizovaných zákonom (čl. 51

) spravidla postačuje racionalita, a nie optimálne vyváženie daných práv.

38. V predmetnej veci ide na strane sťažovateľky o právo na podnikanie a právo

na súdnu ochranu. V širšom zmysle ide o ochranu majetku na obidvoch stranách. Vzhľadom

na (a) povahu konania o neodkladnom opatrení, ktoré sa nutne vyznačuje istou

spontaneitou, na (b) reverzibilnosť právnej pozície strán konania a (c) typ vyvažovaných

práv má konajúci súd značne voľnú diskréciu, ktorú v podstate naplnil opatrnosťou

pri aplikácii dohôd o zrážkach zo mzdy. Žalobcovia sú v pracovnom pomere, sú relatívne

ekonomicky bonitní, takže ak sťažovateľ uspeje v meritórnom spore, tak by nemal o svoj

majetok prísť.

39. Ústavný súd konštatuje, že neodkladné opatrenie bolo nesvojvoľne vydané

so zákonnou oporou, bolo odôvodnené a z ústavnoprávneho pohľadu nebolo nedôvodné,

a preto nedošlo k neústavnému zásahu do sťažovateľkiných základných práv, a tak možno

ex parte jej sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu