Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-98-2025.pdf
PDF · 102.33 KB
Case nature
Subarea
8Co/98/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcu: H. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, L., zastu´pený: Advoka´tska kancela´ria Prachova´ & Pobijak, s.r.o., so si´dlom Pribinova 20, Bratislava, ICˇO: 50 491 300, proti žalovanému: ANACO FIN s.r.o., so si´dlom Mileticˇova 1, Bratislava, ICˇO: 47 326 786, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. júna 2025, č. k. 4C/32/2025-49, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, vykonávaných na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, č. 3119748198, uzavretej medzi žalobcom a pôvodným veriteľom Tatra banka, a.s. dňa 18.04.2019 a uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobcu Takeda Innovations Slovakia s.r.o., so sídlom Pradiareň 1900 Svätoplukova 2A, Bratislava, IČO: 55 940 242, zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, vykonávaných na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3119748198, uzavretej medzi žalobcom a pôvodným veriteľom Tatra banka, a.s. dňa 18.04.2019. Rozhodol tak podľa § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2, písm. c), d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 C.s.p. s odôvodnením, že žalobca svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neosvedčil, keď len uviedol, že sa mieni v budúcnosti voči žalovanému domáhať vyplatenia bezdôvodného obohatenia a dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú s pôvodným veriteľom považuje za neplatnú. Je zrejmé, že jediným dôvodom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je subjektívna nespokojnosť žalobcu s tým, že veriteľ pristúpil k exekúcii dlhu, ktorú existenciu čo do základu žalobca nepopiera. Uviedol, že žalobca v súčasnosti nedisponuje žiadnym objektívnym dôkazom, preukazujúcim jeho tvrdenia, týkajúce sa neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že mu trovy konania nevznikli.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím má konanie takú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný sa má uspokojenia svojej pohľadávky domáhať cez súd s tým, že v následkom konaní má žalobca možnosť uplatniť námietku premlčania. Výkon zrážok zo mzdy mu zamedzuje akokoľvek brániť sa. Opísaný skutkový stav v návrhu a prílohy preukazujú, že pohľadávka je premlčaná, nárok je neopodstatnený a žalovaný
pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy bez právneho titulu. Súd sa vôbec nevysporiadal s jeho tvrdeniami a prílohami priloženými k návrhu. Podľa časovej osi a dátumov v listinných dôkazoch je jednoznačné, že pohľadávka je premlčaná; podľa Výzvy pred mimoriadnou splatnosťou pôvodného veriteľa zo dňa 18.06.2024 je jasné, že žalobca bol v omeškaní už dňa 17.06.2021. Ak chcel pôvodný veriteľ zosplatniť celú výšku úveru, mal tak urobiť v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. predčasnú splatnosť vyhlásiť po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Pôvodný veriteľ však pohľadávku zosplatnil a vyhlásil mimoriadnu splatnosť až dňa 09.07.2024. Podľa jeho názoru osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keď osvedčil, že žalovaný pristúpil k aktívnemu výkonu zrážok zo mzdy; týmto postupom žalovaný nepochybne smeruje k výkonu vymáhania pohľadávky. Ďalej vo svojom odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.05.2015 sp. zn. 11Co/337/2015 a uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 31.07.2017 sp. zn. 11Csp/123/2017. Súd sa riadne nevysporiadal ani s jeho argumentáciou v spojení s priloženou ustálenou judikatúrou súdov, z akého dôvodu považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pretože je nutné ju posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spotrebiteľa stavia do výrazne nevýhodného postavenia, v ktorom je obmedzený na svojich právach s tým, že sa musí obrátiť jedine na súd. Poukázal na § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka; dlžník tieto zrážky nedokáže voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, na riadne a neprekvapivé rozhodnutie súdu, keď napadnuté uznesenie trpí vadami, je strohé a nepostačujúce v porovnaní s jeho návrhom, ktorý riadne a dostatočne odôvodnil. Poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené a teda nezákonné. Právny názor súdu trpí objektívnym nedostatkom odôvodnenia, resp. akýmkoľvek odkazom na príslušné právne predpisy, odkazom na relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by zrozumiteľne preukazovala o čo konkrétne opiera súd prvej inštancie svoje presvedčenie. Odôvodnenie právneho názoru súdu v napadnutom uznesení považuje za objektívne nedostatočné, neobsahuje žiadne dôvody alebo v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne aj argumentácia obsiahnutá v odôvodnení uznesenia je natoľko vnútorne rozporná, že uznesenie ako celok je nepresvedčivé. Ďalej uviedol, že naliehavú potrebu vydania neodkladného opatrenia preukazuje aj to, že zo mzdy za mesiac máj 2025 mu bola v júni už vykonaná zrážka zo mzdy. Písomným podaním zo dňa 24.07.2025 doplnil odvolanie s poukazom na rozhodnutia súdov v obdobných veciach a to Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Nitre, Okresného súdu Rožňava a Okresného súdu Námestovo.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil žiadnu konkrétnu situáciu, ktorá by odôvodňovala vyhovenie jeho návrhu. Ďalej uviedol, že žalobca zamlčal informáciu o tom, že žalovaný mu poskytol telefonicky a aj písomne informáciu o tom, aké nároky voči nemu eviduje, že požaduje na úradu vrátenie neuhradenej istiny úveru a úrok z omeškania. Nejde preto o žiadne plnenie z neprijateľných podmienok, pretože vrátenie úveru vylučuje, aby išlo o plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky; to platí aj pre úrok z omeškania, ktorý je zákonom upravený následok porušenia povinnosti plniť dlh riadne a včas. Žalobca vo svojich podaniach ani netvrdil ani neosvedčil, že by jeho povinnosť splatiť úverovú istinu zanikla. Povinnosť žalobcu uhradiť istinu úveru existuje a nie je premlčaná; ohľadne posudzovania premlčania v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na právny názor Ústavného súdu SR v uznesení č.k. IV.ÚS307/2020 z 23.06.2020. Spochybňovanie dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej podmienky je podľa jeho názoru v rozpore so zákonom a v rozpore so súdnou praxou. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonom regulovaná ako spôsob zabezpečovania splatenia pohľadávok, čo platí aj pre spotrebiteľské právne vzťahy, čoho dôkazom je konkrétna regulácia - § 53 ods. 7 Obč. zákonníka, predtým § 5a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/142/2016-86.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich podaniach a odvolaní ako aj námietkach a argumentácii v nich uvedených. Ďalej uviedol, že neodkladným opatrením nerozporuje len samotný záväzok a zmluvu o úvere, ale okrem iného skutočnosť akým spôsobom a v akom čase
žalovaný začal vykonávať výkon zrážok zo mzdy. Ďalej uviedol, že premlčaný je nárok žalovaného na mimoriadnu splatnosť, ktorú vyhlásil po viac ako 3 rokoch, pokiaľ bol žalobca v omeškaní už v roku 2021. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká je neprijateľnou podmienkou a samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak v čl. II zakotvuje v bode 1., že ,,Tieto zrážky bude zamestnávateľ vykonávať podľa výšky mzdy dlžníka alebo iných príjmov v takom rozsahu a spôsobom, aby bolo možné realizovať výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy v zmysle platných právnych predpisov.“ Poukázal na to, že poučenie k Dohode o zrážkach zo mzdy nebolo žalobcom nikdy podpísané, pričom aj v ňom sa vyslovene uvádza, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je povinnosťou pri uzatvorení zmluvy o úvere a je to podklad pre skúmanie bonity žalobcu.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie správne skúmal splnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú danosť práva (nároku) a existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Správne tiež poukázal na to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ako v konaní vo veci samej, ale postačuje len osvedčenie rozhodujúcich skutočností. Osvedčovanie pritom znamená, že súd na základe predložených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
7. Navrhované neodkladné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku, pričom je potrebné dbať na to, aby sa nevytvoril nenávratný stav právnych vzťahov medzi stranami pokiaľ má mať neodkladné opatrenie dočasný charakter, a aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do ich právnych vzťahov, resp. aby povinná osoba nebola obmedzená neodkladným opatrením neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
8. Neodkladné opatrenie je tiež výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, tzn. ak bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, resp. by hrozilo podstatné zhoršenie jeho právnej pozície v danom občiansko- právnom vzťahu, pričom nebezpečenstvo ujmy musí hroziť bezprostredne.
9. Odvolací súd po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec, vyplývajúcich z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov k nemu priložených, dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia, keď neosvedčil nárok, ktorému žiada poskytnúť predbežnú ochranu a ani neodkladnú potrebu úpravy pomerov strán.
10. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu a uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, a to zrážok vykonávaných na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3119748198 uzavretej medzi žalobcom a pôvodným veriteľom Tatra banka, a.s. dňa 18.04.2019. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.04.2019 bola medzi žalobcom a pôvodným veriteľom Tatra banka, a.s. uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 3119748198, na základe ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 25.450 eur, ktorý mal byť splácaný formou 96 mesačných splátok v sume 345,64 eur. Zamestnávateľovi bol dňa 31.01.2025 doručený dokument označený ako ,,Vykonanie Zrážok zo mzdy a iných príjmov - Žiadosť“, ktorým žalovaný oznámil začatie
výkonu zrážok zo mzdy žalobcu ako dlžníka, s ktorým v zmysle § 551 Obč. zák. uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy pôvodný veriteľ, vyplývajúcej zo zmluvy č. 3119748198. Z výzvy pred mimoriadnou splatnosťou od pôvodného veriteľa zo dňa 18.06.2024 vyplýva, že dátum vzniku omeškania žalovaného je 17.06.2021 a omeškané splátky splatné boli v dátumoch 17.04.2024, 17.05.2024 a 17.06.2024. Žalobca argumentoval, že bol v omeškaní už dňa 17.06.2021 a ak chcel pôvodný veriteľ zosplatniť celú výšku úveru, mal v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. predčasnú splatnosť vyhlásiť po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, avšak pohľadávku zosplatnil a vyhlásil mimoriadnu splatnosť až dňa 09.07.2024. Tvrdil, že potrebu nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil, keď osvedčil, že žalovaný pristúpil k aktívnemu výkonu zrážok zo mzdy; týmto postupom žalovaný smeruje k výkonu vymáhania pohľadávky a vzhľadom na to vzniká potreba okamžite upraviť právne pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením, ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú a vo veci samej, t.j. v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia sa okrem iných neprijateľných podmienok bude domáhať neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
11. Súd prvej inštancie správne poukázal v odôvodnení rozhodnutia na to, že žalobca samotnú existenciu dlhu čo do základu nepopieral, a dospel k správnemu záveru, že žalobca nepredložil žiaden objektívny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, týkajúce sa neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. I keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uvedený záver, ako aj záver, že žalobca neosvedčil svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, podrobnejšie neodôvodnil, nejde v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu o taký nesprávny procesný postup, ktorým by žalobcovi znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; prípadne o taký nedostatok, ktorý by nebolo možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, že tvrdeniami uvedenými v návrhu a prílohami k nemu priloženými dostatočne a presvedčivo osvedčil svoj nárok a že riadne argumentoval v spojení s priloženou ustálenou judikatúrou súdov, z akého dôvodu považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opísal skutkový stav, citoval ustanovenia § 100 ods. 1, 2, § 101 Obč. zák., ako aj časti súdnych rozhodnutí, na ktoré poukazoval, avšak odôvodnenie jeho návrhu neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu týkajúcu sa premlčania konkrétnej pohľadávky, za účelom uspokojenia ktorej žalovaný pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu. Žalobca až v odvolaní argumentoval tvrdením, že pohľadávka je premlčaná a že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pretože je nutné ju posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa názoru odvolacieho súdu neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy nespôsobuje len samotná skutočnosť, že bola uzavretá za účelom zabezpečenia splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Samotné dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je zákonom upraveným zabezpečovacím inštitútom uspokojenia pohľadávky veriteľa (§ 551 Obč. zák.), nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto nemožno dohodu o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcu uspokojenie pohľadávky veriteľa, vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Obč. zák. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zrážkami zo mzdy a z iných príjmov pripúšťa aj ust. § 53 ods. 7 Obč. zák. v prípade, ak bolo dojednané písomne v osobitnej listine, spotrebiteľ bol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a mal možnosť ho odmietnuť. K týmto záverom dospel Krajský súd v Bratislave aj v uzneseniach sp. zn. 6CoCsp/11/2021 z 10.05.2021, 6Co/142/2016, 6CoCsp/16/2021 zo 06.08.2021, v ktorom neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy len vo vzťahu k plneniu nad rámec poskytnutej istiny a vo vyššej sume mesačnej zrážky než bola pôvodne dohodnutá mesačná splátka úveru. Ďalej v uznesení sp. zn. 3CoCsp/27/2021 z 31.12.2021 Krajský súd v Bratislave poukázal na to, že ,,pripustiť zrážky zo mzdy do výšky poskytnutého úveru pri nepreukázanej neplatnosti, či neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy považuje aj Ústavný súd SR za vyvážený prístup (rozhodnutie I.ÚS176/2020 z 28.04.2020)“. Námietky žalobcu týkajúce sa neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako takej, odvolací súd preto posúdil ako nedôvodné.
12. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3119748198 uzavretú dňa 18.04.2019 medzi Tatra banka, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, na základe ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 25.450 eur; výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.06.2024, ktorou pôvodný veriteľ oznámil žalobcovi, že eviduje omeškanie so splácaním splátok zo zmluvy o úvere č.
3119748198 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy; oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie zo dňa 09.07.2024, ktorým pôvodný veriteľ oznámil žalobcovi, že z dôvodu dlhodobého omeškania so splátkou úveru zo zmluvy o úvere č. 3119748198 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval ho na úhradu celkovej dlžnej sumy 23.649,49 eur; oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024, ktorým pôvodný veriteľ oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky, ktorá vznikla zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 3119748198, novému veriteľovi - žalovanému, Vykonanie Zrážok zo mzdy a iných príjmov - Žiadosť zo dňa 31.01.2025, ktorým listom žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka, s ktorým v zmysle § 551 Obč. zák. uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou sa dlžník zaviazal zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy č. 3119748198. Žalobca tiež predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretú medzi Tatra bankou, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, bez uvedenia dátumu, ktorá podľa čl. I. zmluvy bola uzavretá za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky veriteľa a to pohľadávky, vrátane jej súčastí a príslušenstva na splatenie úveru poskytnutého vo výške 21.500 eur veriteľom dlžníkovi na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. 3117761237, vrátanej jej prípadných neskorších dodatkov. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou by bolo zabezpečené uspokojenie pohľadávky pôvodného veriteľa Tatra banka, a.s. postúpenej na žalovaného, vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3119748198, na základe ktorej mu mal byť poskytnutý úver v sume 25.450 eur.
13. Keďže žalobca nepredložil Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 3119748198 zo dňa 18.04.2019, neosvedčil, že pohľadávka z tejto ním uvedenej úverovej zmluvy bola zabezpečená Dohodou o zrážkach zo mzdy, a že táto dohoda bola predložená jeho zamestnávateľovi, čím by veriteľ žalobcu nadobudol právo na výplatu zrážok (§ 551 ods. 2 Obč. zák.), a teda neosvedčil svoje tvrdenie, že žalovaný pristúpil k aktívnemu výkonu vymáhania pohľadávky, vyplývajúcej z ním tvrdenej úverovej zmluvy. Toto tvrdenie nemožno považovať za dostatočne osvedčené pre účely nariadenia neodkladného opatrenia len na základe obsahu žiadosti žalovaného zo dňa 31.01.2025, v ktorej žalovaný odkazuje na Dohodu o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcu uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy č. 3119748198, keď takúto dohodu žalobca nepredložil. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní tvrdil, že sú mu už vykonávané zrážky zo mzdy, neosvedčil, že tieto zrážky sú vykonávané na uspokojenie pohľadávky žalovaného vyplývajúcej z ním tvrdenej úverovej zmluvy, o ktorej tvrdil, že je premlčaná.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil nárok, ktorému žiadal poskytnúť predbežnú ochranu a ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhnutým neodkladným opatrením, ktorým žiadal uložiť povinnosť žalovanému a svojmu zamestnávateľovi zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, vykonávaných na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3119748198 zo dňa 18.04.2019.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).