Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/16/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: S. N., nar. 06.10.1987, s trvalým pobytom D. XXX/XX, XXX XX N., štátny občan SR, proti žalovanému: Silverside, a.s., IČO: 50 052 560, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava,, zastúpený AK Vivid Legal, spol. s r. o., Plynárenská ul. č. 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 7. júna 2021 č. k. - 30, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie m e n í tak, že: U k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.7.2018 a to nad rámec zrážok po 138,47 eur mesačne, pričom zrážky zo mzdy môže žalovaný realizovať iba na úhradu istiny úveru vo výške 5.000,- eur poskytnutého na základe uvedenej Úverovej zmluvy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. U k l a d á žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, a to nad rámec zrážok po 138,47 eur mesačne, pričom zrážky zo mzdy môže žalovaný realizovať iba na úhradu istiny úveru vo výške 5.000,- eur poskytnutého na základe uvedenej Úverovej zmluvy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.7.2018 zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi ním a žalobkyňou, až do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa odôvodnila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že so žalovaným uzatvorila formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu- úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, zo dňa 30.7.2018. Žalobkyňa považovala predmetnú zmluvu o úvere za problematickú nakoľko neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi a rovnako obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s a inými kogentnými ustanoveniami citovaného zákona (dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné pokuty, a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne (spoločnosť Union zdravotná poisťovňa,

a.s.) o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ- žalovaný, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy považovala žalobkyňa za neplatný právny úkon pre jej rozpor s , pričom text článku III. bod 4 Dohody je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu (žiadne individuálne dojednanie, čo predpokladá ), nie je v nej označený platiteľ mzdy, pričom určenie presnej výšky zabezpečenej pohľadávky je síce dané výškou celkovej čiastky na zaplatenie vyjadrenej v €, avšak následne je dojednané aj na ostatné príslušenstvo vyplývajúce zo Zmluvy alebo súvisiace so zmluvou. Teoreticky preto podľa názoru žalobkyne môže žalovaný vykonávať zrážky z jej mzdy donekonečna. Svedčí o tom fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej jej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Tiež poukázala na to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Na preukázanie uvedených skutočnosti priložila k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXX, Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXXX, a List označený ako "Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/ iných príjmov" zo dňa 16.9.2020. 3. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Uviedol, že v danom prípade žalobkyňa súdu osvedčila skutočnosť, že uzatvorila so spoločnosťou Silverside, a.s., ako veriteľom, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 30.7.2018 (ďalej v texte aj "Zmluva"), na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 5 000,- €. Tento úver sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 130,47 €. Súčasťou Zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy žalobkyne, ktorá bola spísaná a podpísaná ako samostatný dokument. Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu 12.6.2019 nedošlo zo strany žalobkyne k úhrade predpísanej mesačnej splátky, čím sa dostala do omeškania, žalovaný si uplatnil svoj nárok a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdových, resp. iných príjmov a to tak, aby v najbližšom výplatnom termíne bola vykonaná zrážka zo mzdy/ iného príjmu vo výške 2594,28 € a v prípade, že najbližší výplatný termín bude po 12.10.2020, kedy je splatná ďalšia splátka, tak túto sumu navýšiť aj o sumu vo výške mesačnej splátky 138,42 €. Následne, v ďalších mesiacoch (vo výplatných termínoch) žiadal vykonávať pravidelné zrážky vo výške 138,42 € a to až do úplného splatenia pohľadávky, prípadne do doby, kedy žalovaný písomne oznámi zamestnávateľovi žalobkyne pozastavenie/ ukončenie vykonávania zrážok. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len veriteľ alebo súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, avšak vždy to závisí od konkrétnych okolnosti prípadu. Mal za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach môže byť v určitých prípadoch založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany veriteľa. Žalobkyňa, ako jedna zo zmluvných strán, nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, aj keby sa zrážky zo mzdy vykonávali neoprávnene. Otázka či predmetná zmluvná podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ( a ), bude však predmetom dokazovania vo veci samej. Skonštatoval, žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže predloženými listinnými dôkazmi (najmä výzvou na vykonanie zrážok zo mzdy, a dohodou o zrážkach zo mzdy) bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu žiadal žalovaný od jej zamestnávateľa vykonávanie zrážok z jej mzdy vo výške 2 594,28 € a následne vo výške 138,42 €, čo je výška mesačnej splátky spolu s poistením. V tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie videl nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán iba v postupe veriteľa- žalovaného, kedy určil prvú zrážku zo mzdy vo výške 2 954,28 €, pričom súdu nie je známe z čoho vychádzal pri jej stanovení, nakoľko táto nevyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy (podľa článku 2 ods. 2 Dohody o zrážkach zo mzdy je zamestnávateľ dlžníka vykonáva mesačné zrážky vo výške 138,47 €). Na základe uvedeného uzavrel, že žalovaný nepostupoval v súlade s Dohodou, čo spôsobilo hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobkyne, považoval za

potrebné tomuto zamedziť nariadením neodkladného opatrenia a žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia veci samej. Prípadné práva veriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje Dohodu, ako aj právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a preto takémuto návrhu vyhovel. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobkyne zamietol a priznal mu zároveň náhradu trov konania v rozsahu 100%, prípadne zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že považuje všetky výroky uznesenia za nezákonné a nesprávne. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces s tým, že rozhodnutie považuje za arbitrárne, pričom súd prvej inštancie konal v rozpore s princípom právnej istoty a hrubo a závažne porušil princíp rovnosti zbraní v neprospech spotrebiteľa. Vo vzťahu k arbitrárnosti uznesenia uviedol, že z jeho odôvodnenia nie je zrejmý právny názor. Ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré žalovaného ukracuje na jeho majetkových právach v takej nízkej kvalite, že žalovaný podstate nevie, čo viedlo súd prvej inštancie k rozhodnutiu, tak uznesenie okrem obmedzenia majetkových práv žalovaného výrazne obmedzuje aj procesné práva žalovaného, v čom videl následne odňatie možnosti konať pred súdom. Mal za to, že okresný súd tým, že sa riadil len domnelou pravdepodobnosťou bez vykonania potrebných dôkazov aj ich vzájomného vyhodnotenia poprel garantované právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Zastal názor, že súd prvej inštancie mal povedať, kde a prečo existuje možnosť vzniku majetkovej ujmy u žalobkyne, pretože založil svoje rozhodnutie na závere, ktoré len bez ďalšieho konštatuje, pričom však odôvodnenie uznesenia nepovie, prečo a z akých dôvodov a na akom skutkovom podklade okresný súd vidí, že v danom prípade hrozí žalobkyni ujma. Zároveň nie je zrejmé, prečo dospel súd k záveru, že v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nemôže žalovanému vzniknúť škoda. Prvoinštančný súd analýzu proporcionality vôbec neuskutočnil, pretože neanalyzoval finančnú situáciu žalobkyne a vôbec neanalyzoval finančnú situáciu žalovaného. Poukázal na tú skutočnosť, že je rozdiel, ak sa vykonávajú zrážky zo mzdy dlžníkovi, pričom po vykonaní zrážok mu ostane zákonom predpokladaná suma peňažných prostriedkov a veriteľ sa nachádza v takej finančnej kondícií, že akýkoľvek príjem pre neho znamená hranicu medzi fungovaním a bankrotom. Namietal, že súd prvej inštancie potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal osvedčenú, pretože realizovanie zrážok zo mzdy zo môže byť založené na subjektívnej predstave žalovaného o výške pohľadávky, žalovaný si sám určuje výšku dlhu, ktorý vymáha prostredníctvom zrážok zo mzdy a nie je zistiteľné z čoho žalovaný vychádzal pri určovaní zrážok zo mzdy. Argumentoval, inštitút dohody nie je založený na subjektívnej predstave žalovaného o výške dlhu. Zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky. Dohoda vymedzuje mechanizmy výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť a obmedzuje žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej sumy. Namietal, že súd prvej inštancie neanalyzoval tak podmienky vzniku ujmy u žalovaného, ako ani u žalobkyne a následne nepovedal, ktorá je primeraná úprava a čo je už úprava neprimeraná. Poukázal na tú skutočnosť, že okresný súd pri nariadení neodkladného opatrenia neanalyzoval, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobkyňou tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný obsah, či sledovaný účel nemôže dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Mal preto zato, že rozhodnutie je nespravodlivé, nezákonné a zasahuje do jeho majetkových práv. Ďalej namietal, že okresný súd konal nad rámec svojich kompetencií, pretože nariadil neodkladné opatrenie arbitrárne, nezaložil zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto o ňom nezákonne rozhodol. Nad rámec svojich kompetencií rozhodol o pozastavení výkonu zrážok zo mzdy, pretože samotná skutočnosť, že žalobkyňa je spotrebiteľka neoprávňuje súd vstupovať do zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a poskytol žalobkyni nezákonnú ochranu pred plnením, ktoré nikdy nemôže byť dotknuté existenciou prípadnej neprijateľnej podmienky, čím prekročil rámec svojej zákonnej kompetencie. Zjednodušene povedané súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie len preto, že stranou sporu je spotrebiteľ, ktorý sú slabším prvkom právneho vzťahu a jemu vždy treba poskytovať súdnu ochranu bez ohľadu nato, že jeho návrh je šikanózny, podaný len preto, že nechce plniť dlh a dodávateľ, ktorému sa podľa názoru okresného súdu tým, že ukráti o peňažné prostriedky, na ktoré má nárok, nikdy nič nestane. Namietal tiež nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie s tým, že návrh žalobkyne považoval za šikanózny, podaný s cieľom aby žalobkyňa nemusela plniť svoj dlh, pričom úmyselne a účelovo nepreukázala súdu prvej inštancie všetky skutočnosti, ktoré sa ku skutkovému stavu viažu a poukázal len

na tie skutočnosti, ktoré svedčia len v jej prospech. Mal zato, že Dohoda sama o sebe nie je neprijateľnou podmienkou a ani vo svojom texte neobsahuje žiadne podmienky, ktorá by mohli byť neprijateľnou. Úver bol poskytnutý a žalobkyňa dobrovoľne neplnila. Z úveru vo výške 5.000,- eur s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške 8308,20 eur, žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného splátky v celkovej výške 2551,08 eur. a ku dňu podania odvolania jej zostáva uhradiť celkovo 5 819,88 eur. Zmluvný úrok ako aj ostatné zmluvné plnenia sú dohodnuté v súlade s právnymi predpismi. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď skutkový základ, na ktorom založil svoje rozhodnutie je nesprávny, z dôvodu, že na zistený skutkový stav nemožno pri aplikovaní základných princípov logiky a pri analýze dôkazov takto, ako to urobil okresný súd, ustáliť. Návrh je šikanózny a nie sú dané predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa sa týmto návrhom chce aspoň na čas zbaviť povinnosti plniť dlh. Žalobkyňa nepreukázala, že by vôbec došlo k úhradám aspoň základnej istiny úveru. Zopakoval, že nemožno konštatovať, že žalobkyňa je vystavená nepriaznivej finančnej situácii. Ani jedno z tvrdení žalobkyne nepotvrdzuje, že je poškodená na svojich právach. Namietal, že súd prvej inštancie mal tiež vykonať test proporcionality, podľa alexyho formuly kde na jednej strane stojí právo žalobkyne na mzdu a na druhej strane právo žalovaného na riadne a včasné splatenie poskytnutého úveru. S prihliadnutím na test proporcionality a alexyho vážiacu formulu, mal žalovaný zato, že intenzita zásahu do práva žalobkyne na náhradu mzdy je nízka. Na druhej strane mal žalovaný zato, že miera uspokojenia práva žalovaného je na splatenie poskytnutého úveru je vysoká. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho začatí súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. 7. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho začatí, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozené. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potreby neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej, alebo ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by súd uložil žalovanému povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom k Zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 30.7.2018. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. 9. Z dôkazov založených v spise vyplýva, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, dňa 30.7.2018, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke spotrebiteľský úver v sume 5.000,- eur, pričom žalobkyňa ako dlžníčka sa zaviazala tento úver splácať v 60-tich mesačných splátkach po 130,47 eur. Zároveň mal súd osvedčené, že v ten istý deň dňa 30.7.2018, avšak samostatne podpísala Dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na sumu 7.828,20 eur, titulom istiny úveru s príslušenstvom tvoreným

úrokom za úver s ostatným príslušenstvom, napr. úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou. Na základe tejto Dohody o zrážkach zo mzdy, zamestnávateľ dlžníka, resp. platiteľa iného príjmu vykonáva po jej predložení mesačné zrážky zo mzdy dlžníka v dohodnutej výške 138,47 eur v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádza ich v prospech veriteľa na jeho bankový účet. 10. Zároveň dňa 16.9.2020 adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. Žiadosť o vykonávanie zrážky zo mzdy, pretože ku dňu 12.6.2019 nedošlo zo strany dlžníka k úhrade predpísanej mesačnej splátky. Zároveň požadoval veriteľ výšku zrážky v sume 2594,28 eur s tým, že ak výplatný termín bude po 12.10.2020, tak prvá zrážka mala byť navýšená o 138,42 eur. V ďalších výplatných termínoch zrážka mala predstavovať sumu 138,42 eur až do úplného splatenia pohľadávky. 11. Žalobkyňa v prejednávanej veci osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným a osvedčila svoje tvrdenia o existencii dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj tú skutočnosť, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok z jej mzdy. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napr. z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prípadne z pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru, z pohľadu dobrých mravov a podobne. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokomformnom procese zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. 12. Preto sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak súdna prax vyžaduje na plnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný a nenapraviteľný stav v právnom vzťahu medzi stranami sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma stranám sporu, teda ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenie získa druhá strana. Na druhej strane dočasným nevykonaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný, nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a žalovanému ako oprávnenej osoby zo zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma. V prípade neúspechu žalobkyne v konaní vo veci samej, bude nepochybná jej povinnosť uhradiť pohľadávku tak, ako vyplývajú zo zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi a právo domáhať sa žalovanému na uspokojenie svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy na strane žalobkyne. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné a primerané neodkladným opatrením zabezpečiť neodkladnú úpravu pomerov sporových strán tak, že súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy a povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil z vykonávania zrážok zo mzdy, až do právoplatného skončenia vo veci samej. Hmotnoprávne otázky súvisiace s platnosťou Dohody o zrážkach zo mzdy budú relevantné len pri rozhodovaní vo veci samej a neprichádza tu do úvahy ich posudzovanie v danom štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Súd je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale tiež rešpektovať práva toho, proti komu takýto nárok smeruje. Nie je možné konštatovať, že nariadením neodkladného opatrenia sa trvalo usporiadajú práva tam, kde je potrebné preskúmať vec v riadnom dokazovaní vykonaním vo veci samej. V predmetnej veci, keď išlo o Dohodu o zrážkach zo mzdy zabezpečujúci spotrebiteľský vzťah z úverovej zmluvy žalobkyne a žalovaného ako veriteľa je zrejmé, že povaha takejto dohody, ktorá umožňuje aj bez prieskumu samotnej Úverovej zmluvy, či Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle požiadaviek podľa o ochrane spotrebiteľa bezdôvodne uspokojiť veriteľa na úkor žalobkyne ako spotrebiteľky, osvedčuje potreba bezodkladne upraviť pomery strán pokiaľ bolo preukázané, že veriteľ takúto dohodu mieni použiť, dokonca ju už použije a požaduje od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok zo mzdy. Osvedčenie bezodkladnej potreby upraviť pomery strán však nemožno zamieňať s riadnym dokazovaním, ku ktorému dôjde vo veci samej. Zákon ako jednu z foriem zabezpečenia spotrebiteľskej zmluvy umožňuje aj túto formu, t.j. formou Dohody o zrážkach zo mzdy. Samotné konštatovanie, že táto dohoda môže bezdôvodne zasiahnuť do práva spotrebiteľa v prospech veriteľa nestačí. Je potrebné preto skúmať tak samotnú Dohodu o zrážkach zo mzdy z hľadiska jej platnosti podľa , t.z. či v podmienkach spotrebiteľskej úpravy aj samotnú Zmluvu o úvere, keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorická k Zmluve o úvere a ako taká nemôže zabezpečovať také povinnosti, ktoré by boli v Zmluve o úvere neprijateľnými podmienkami. Takýto prieskum vybočuje z rámca prieskumu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je možné ho vykonať len v konaní vo veci samej. 14. V prejednávanej veci je však nepochybné, že žalobkyňa doposiaľ neuhradila ani len poskytnutú istinu a žalobkyňa nespochybnila žalovaným predložený prehľad splátok, z ktorého možno mať za

osvedčené, že ku dňu podania prejednávaného odvolania, mala zaplatené 2551,08 eur, pričom výška úveru bez úrokov a bez poplatkov predstavovala sumu 5.000,- eur. Právo na vrátenie poskytnutej istiny nie sú spôsobilé spochybniť ani tvrdenia žaloby vo veci samej o tom, že úver by mal byť bezúročný a bezpoplatkovým, prípadne, že úverová zmluva by mala byť neplatná. Ani prípadné vyhovenie žalobe vo veci samej by následne nezbavovalo žalobkyňu povinnosti vrátiť poskytnutú istinu. 15. V nadväznosti na vyššie uvedené potom možno konštatovať, že pri nespochybnenom nároku na vrátenie poskytnutej istiny, nemožno uvažovať, že by splácaním nevrátenej časti istiny, či už dobrovoľne alebo formou zrážky zo mzdy mohlo predstavovať ohrozenie práv žalobkyne pokiaľ súčasne výška zrážok zo mzdy bude totožná ako bola pôvodne dohodnutá splátka úveru. Zrážka zo mzdy vo výške dohodnutej splátky úveru svojou výškou nemajú na žalobkyňu o nič závažnejší dopad ako mesačná splátka úveru, ku ktorej bola ochotná sa zmluvne zaviazať. 16. Preto dospel odvolací súd v konečnom dôsledku k tomu záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby bolo uložené žalovanému zdržať sa zrážok zo mzdy, avšak nie úplne, ale len do výšky vymáhania práva na poskytnutej istiny úveru splátkami vo výške pôvodne dohodnutej mesačnej splátky úveru formou zrážok zo mzdy. Na druhej strane však samotné spochybnenie nároku na úroky, poplatky z úveru opodstatňuje, aby žalovaný nevymáhal tieto spochybnené nároky formou zrážok zo mzdy, pretože by tým obišiel možnosť kontroly pri opodstatnenosti, ku ktorej smeruje konanie vo veci samej. Odvolací súd preto v konečnom dôsledku rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy uložil žalovanému neodkladným opatrením len vo vzťahu k plneniu nad rámec poskytnutej istiny a vo vyššej sume mesačnej zrážky než bola pôvodne dohodnutá mesačná splátka úveru. Pripustiť zrážky zo mzdy do výšky poskytnutej výšky úveru považuje pri nepreukázateľnej neplatnosti neprijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy Ústavný súd za vyvážený prístup ( zo dňa 28.4.2020). 17. Pokiaľ žalovaný namieta vykonanie testu proporcionality s alexyho formulou, je potrebné uviesť, že test proporcionality sa v individuálnych prípadoch aplikuje súdmi tam, kde a zákony vytvárajú pre súdy diskréčny priestor. Čím presnejšie sú vyvažované základné práva, tým je daný diskréčny priestor viac strážený proporcionalitou. Pri právach konkretizovaných zákonom, spravidla postačuje racionalita, a nie optimálne vyváženie daných práv. V prejednávanej veci sa jedná o právo na podnikanie na strane žalovaného a právo na súdnu ochranu. V širšom zmysle ide o ochranu majetku na obidvoch stranách. Vzhľadom na povahu konania o neodkladnom opatrení, ktoré sa nutne vyznačuje istou spontánnosťou ako aj s prihliadnutím na revezibilnosť právnej pozície strán konania a typ vyvažovaných práv, má konajúci súd značne voľnú diskréciu, ktorú v podstate môže naplniť aj opatrnosťou pri aplikácii dohôd o zrážkach zo mzdy. 18. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom smere, že obmedzil právo žalovaného na výkon zrážok zo mzdy do výšky poskytnutej istiny úveru, zároveň obmedzil právo mesačnej splátky do výšky dohodnutej medzi stranami sporu s tým, že až v konečnom konaní vo veci samej dôjde k právnemu posúdeniu samotnej Zmluvy o úvere ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je priamo naviazaná na Zmluvu o úvere so všetkými námietkami, ktoré boli predostrené stranami sporu v rámci nariaďovaného neodkladného opatrenia. V prevyšujúcej časti, kedy žalobkyňa žiadala úplný zákaz zrážok zo mzdy bolo potrebné jej návrh zamietnuť. 19. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 20. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania vo veci samej 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutieodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).