Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/11/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: I. Q., T.. X. XX. XXXX, H. S. O.. XXX/X, C., zast. Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: G., Z..G.., V.: XX XXX XXX, C. X/B, H., zast. AK Vivid Legal, spol. s r. o., Plynárenská ul. č. 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 17. marca 2021 č. k. - 36, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa voči zamestnávateľom žalobcu uplatňovania práva na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26. 7. 2018. Súčasne súd prvej inštancie poučil žalovaného, že môže podať na súd proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 26. 7. 2018 uzavrel žalobca ako spotrebiteľ so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX podľa o spotrebiteľských úveroch. Podľa čl. II bod 1 a 2 zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet. Poskytnutá čiastka úveru predstavovala sumu 5.000 eur, počet pravidelných splátok 60, frekvencia splátok bola dohodnutá ako mesačná. Výška pravidelnej mesačnej splátky bola 131,28 eur, s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 20. 9. 2018 a poslednej dňa 20. 8. 2023. Celková čiastka, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť, predstavovala sumu 7.876,80 eur, pričom RPMN predstavovalo 20,68 %. Dňa 26. 7. 2018 uzatvoril žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako veriteľ Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXXX. Podľa čl. I dohody je uzatvorenie tejto dohody dobrovoľné. Dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že si celú dohodu prečítal a má ju záujem uzavrieť s tým, aby z jeho mzdy boli vykonávané zrážky v dohodnutej čiastke a následne aby boli priamo poukazované na účet veriteľa. Každá suma, ktorá bude strhnutá zo mzdy dlžníka a poukázaná veriteľovi na jeho účet, sa použije na úhradu splatných záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Podľa čl. II bod 1 dohody, veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 7.876,80 eur predstavujúcu istinu

úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou, napríklad úrok z omeškania a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta a pohľadávku na základe zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX vo výške 480 eur predstavujúcej náklady spojené s poistením spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom z omeškania, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o zabezpečení poistenia alebo súvisiacim zo zmluvou o zabezpečení poistenia. V čl. II bod 4 dohody bolo medzi veriteľom a dlžníkom dohodnuté, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka až do doby, kým nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu. Po jej uhradení veriteľ bezodkladne oznámi túto skutočnosť zamestnávateľovi dlžníka. Podľa čl. III bod 2,3 a 4 dohody výška zrážky zo mzdy bude rovnaká, ako je dohodnutá výška pravidelnej splátky podľa uzavretej zmluvy spolu s výškou mesačných nákladov spojených s poistením podľa zmluvy o zabezpečení poistenia. Ak zákon určí nižšiu výšku zrážky zo mzdy, platí zákonná úprava a ňou určená nižšia suma. Veriteľ môže predložiť túto dohodu zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok zo mzdy, ak dôjde k omeškaniu s úhradou pohľadávky. Podpisom tejto dohody vyjadruje dlžník súhlas s predložením tejto dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy. Ďalší súhlas sa už podľa zákona nevyžaduje. Podľa čl. III bod 7 dohody dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dňa 28. 1. 2021 vystavil žalovaný zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov, v ktorej uvádza, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX zo dňa 26. 7. 2018, v súlade s ktorou dlžník súhlasí v prípade omeškania s výkonom zrážok zo mzdy a s ich priamym poukazovaním na účet veriteľa. Žalobca sa dostal do omeškania s úhradou predpísanej mesačnej splátky splatnej dňa 20. 11. 2018, preto žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu, aby v najbližšom výplatnom termíne zrazil zo mzdy žalobcu sumu 4.564,71 eur. V prípade, že najbližší výplatný termín bude po 20. 2. 2021, kedy je splatná ďalšia splátka, žiada prvú splátku navýšiť o sumu mesačnej splátky 139,28 eur. V ďalších mesiacoch žiada vykonávať pravidelné splátky vo výške 139,28 eur, a to až do úplného splatenia pohľadávky.

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 26. 7. 2018 uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Žalobca je automechanik, bez maturity, nerozumie právnym účinkom listín, na ktorých podpise trval veriteľ pri poskytnutí úveru a ani obsahu zmlúv, výške sankcií a spôsobu možného uplatňovania práva veriteľa. Žalobca sa po zaplatení niekoľkých splátok dostal do omeškania. Žalovaný začal žalobcovi posielať sms - správy, že splatné dlžné sumy a ich sankčné príslušenstvo postúpil na iný subjekt a žiadal ho o úhradu splatného dlhu na iný bankový účet, ako je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Takéto postúpenie časti pohľadávky, ktoré bolo žalobcovi len „neformálne“ oznámené, vyvolalo v žalobcovi strach, či má vôbec plniť na účet iný ako uvedený v zmluve, keďže nedisponoval žiadnym listinným dokladom veriteľa, teda mal obavu, či splní oprávnenému subjektu. Žalovaný listom zo dňa 28. 1. 2021 vyzval zamestnávateľa žalobcu (G. N. Z. Y..Z. S., G..M..B..) na vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobca je presvedčený, že dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným neuzavrel. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere síce podpisoval viacero dokumentov naraz, nevie však s určitosťou povedať, aké dokumenty konkrétne. Žalobca disponuje rovnopisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nedisponuje však rovnopisom dohody o zrážkach zo mzdy. Podpis na dohode sa nepodobá na podpis žalobcu. Navyše v čase, keď mala byť dohoda uzavretá, nebol žalobca zamestnaný, takže k platnému uzavretiu ani dôjsť nemohlo.

3. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol: „Ako vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom, žalobca osvedčil, že medzi stranami došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň osvedčil, že žalovaný listom zo dňa 28. 1. 2021 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážky zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne v sume 4.564,71 eur a v ďalších mesiacoch v sume 139,28 eur až do úplného splatenia pohľadávky. Je zároveň nepochybné, že žalobca ako spotrebiteľ v čase vzniku právneho vzťahu (zmluvy o spotrebiteľskom úvere), nemal inú možnosť, pokiaľ chcel získať úver, než pristúpiť na vopred žalovaným formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, ktoré sa týkajú neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, najmä okolností uzatvárania dohody a posúdenia pravosti podpisu žalobcu na predmetnej dohode, súd uvádza, že tieto skutočnosti si vyžadujú dokazovanie, ktoré presahuje rámec osvedčovania základných skutočností rozhodných pre nariadenie neodkladného opatrenia a tieto skutočnosti môžu byť predmetom dokazovania a právneho posudzovania až v konaní vo veci samej. Tvrdenia žalobcu, o ktoré opiera svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné aspoň spoľahlivo osvedčiť a to do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o

ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z uvedených dôvodov súd z týchto tvrdení žalobcu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vychádzať. Pokiaľ ide o Dohodu o zrážkach zo mzdy, tento zabezpečovací inštitút umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o exekúciu majetku, s tým rozdielom, že ju nevykonáva orgán verejnej moci, ale súkromný subjekt. Pritom však ide (okrem iného) aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, zrážky zo mzdy dlžníka sa vykonávajú z vôle veriteľa a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Je nesporné, že využívanie dohôd na vykonávanie zrážok zo mzdy nie je ako také v spotrebiteľských vzťahoch vylúčené, avšak osobitnou otázkou pri využívaní dohôd o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch je spôsob jej faktického výkonu, teda výška a zloženie pohľadávky, ktorá je ňou zabezpečená. V prejednávanej veci sa dohodou o zrážkach zo mzdy žalobca a žalovaný dohodli, že výška zrážok zo mzdy bude rovnaká, ako je dohodnutá výška pravidelnej splátky podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo predstavuje sumu 139,28 eur. Túto zrážku si žalovaný vyhradil navýšiť výškou mesačných nákladov spojených s poistením zmluvy, ktorých výška však nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako ani v samotnej dohode zistiteľná. Ako konanie v rozpore s právami spotrebiteľa sa potom javí postup žalovaného, ktorý napriek tomu, že zo znenia žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy vyplýva, že žalobcom nedošlo ku dňu 20. 11. 2018 k úhrade jednej predpísanej mesačnej splátky (z textu žiadosti pritom nie je vôbec zrejmé, či žalobca neuhradil aj iné splátky úveru), si uplatňuje vykonanie zrážky v najbližšom výplatnom termíne v sume 4.564,71 eur, pričom táto suma nielenže nevyplýva zo žiadnych ustanovení dohody o zrážkach zo mzdy, či samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale jej zloženie je nezistiteľné a výška nepreskúmateľná. Za týchto okolností, keď faktický výkon dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným vykazuje prvky značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď žalovaný požaduje plnenie, s ktorým sa žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť a za stavu, kedy zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy nie je zistiteľné, zaplatenia čoho všetkého sa žalovaný od žalobcu domáha, keďže nie je zrejmé na akom základe dospel žalovaný k vyčísleniu sumy 4.564,71 eur, považuje súd za nevyhnutné neodkladným opatrením zasiahnuť do pokojného stavu medzi stranami sporu. V prípade, ak by tak súd neurobil, mohlo by ďalším postupom žalovaného dôjsť k závažným a ťažko napraviteľným zásahom do finančnej kondície žalobcu - spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je preto nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že inštitút zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok ESĽP C-106/77 Siementhal). Okrem vyššie uvedeného je ďalej nepochybné, že mzda pre každého zamestnanca predstavuje základný zdroj príjmov nevyhnutných na úhradu nákladov na uspokojovanie jeho bežných životných potrieb a potrieb jeho rodiny, ktorých rozsah priamo závisí od výšky dosahovanej mzdy. Za tohto stavu potom nútené uspokojovanie pohľadávky veriteľa vo forme zrážok zo mzdy (ktorých výkon a aj samotná výška uplatňovaných zrážok sú sporné ), treba považovať za neprimeraný zásah do života zamestnanca a preto je potrebné vychádzať z toho, že ak je sporná otázka oprávnenosti prebiehajúceho výkonu zrážok zo mzdy, existuje tu potreba okamžitej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, ktorým sa dosiahne dočasné prerušenie realizácie takýchto zrážok. Naviac, dočasným prerušením výkonu zrážok zo mzdy nemôže dôjsť k vzniku ujmy na strane veriteľa, keď v nadväznosti na výsledok sporu vo veci samej mu nič nebráni ihneď vyzvať zamestnávateľa na pokračovanie vo výkone zrážok na základe pôvodnej dohody o zrážkach zo mzdy.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie takého obsahu, ako je to uvedené v ods. 1. V súvislosti s predmetným neodkladným opatrením súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Nakoľko súd v zmysle žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže má za to, že uložením povinnosti žalovanému tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia, je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd v súlade s ustanovením poučil vo výroku tohto uznesenia žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude voči žalobcovi ako spotrebiteľovi domáhať zaplatenia dlžných splátok úveru zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX.“O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil. Namietol, že napadnuté uznesenie je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nevysvetlil, kde a prečo existuje možnosť vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu a prečo dospel k záveru, že v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nemôže žalovanému vzniknúť neprimeraná ujma. Ďalej žalovaný v odvolaní

uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy vymedzuje maximálnu výšku pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorá môže byť uspokojená zrážkami zo mzdy, sumou 7.876,80 eur a vymedzuje maximálnu výšku pohľadávky z poistenia úveru sumou 480 eur. Podľa žalovaného dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne.

6. V prípade, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery ešte pred rozhodnutím o veci samej, môže súd pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení nariadiť neodkladné opatrenie (, ). Dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Neodkladné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako pravdepodobný.

7. Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že v prejednávanej veci nebola osvedčená neodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán a neboli preto splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (neplatnosť ktorej žalobca nenamietal) a tiež dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel žalobca so žalovaným na základe svojej slobodnej vôle. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel, nedisponuje jej rovnopisom, nemá maturitu a preto nerozumie právnym účinkom listín, ktoré podpisoval, atď.) je celkom zjavne účelová so zámerom vyhnúť sa plneniu zmluvných povinností. Veď predsa platí zásada, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. Ak žalobca nerozumel listinám, ktoré podpísal, mal sa pred ich podpisom s niekým poradiť. Priamo v dohode o zrážkach zo mzdy bol žalobca poučený o tom, že má možnosť odmietnuť jej uzavretie. Samotný súd prvej inštancie v ods. 8. odôvodnenia napadnutého uznesenia vo vzťahu k tvrdenia žalobcu týkajúcim sa neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že tieto tvrdenia si vyžadujú dokazovanie presahujúce rámec osvedčovania základných skutočností rozhodných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Inými slovami, súd prvej inštancie k spomenutým tvrdeniam žalovaného nezaujal žiadne stanovisko, ale to mu nebránilo v tom, aby nariadil navrhované neodkladné opatrenie. K úvahám súdu prvej inštancie obsiahnutým v ods. 11. odôvodnenia napadnutého uznesenia treba uviesť, že je pravdou, že mzda predstavuje pre každého zamestnanca základný zdroj príjmov nevyhnutných na uspokojovanie jeho životných potrieb. Na druhej strane je slobodnou vôľou každého zamestnanca, akým spôsobom bude so svojou mzdou nakladať. Ak zamestnanec slobodne uzavrie úverovú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy, potom treba predpokladať, že je uzrozumený s tým, že časť jeho mzdy bude použitá na splátky úveru, resp. časť jeho mzdy mu bude zrážaná a poukazovaná veriteľovi za účelom splnenia dlhu. Podľa logiky súdu prvej inštancie by sa každý dlžník veľmi ľahko zbavil svojho záväzku s poukazom na to, že predsa mzdu potrebuje na úhradu svojich nevyhnutných potrieb a nie na splácanie úveru. Žalobca musel dobre vedieť, že zo mzdy mu bude zrážaná splátka vo výške 139,28 eur mesačne zvýšená o náklady spojené s poistením zmluvy. Ak mu nebolo jasné, akú výšku predstavujú tieto náklady, mal sa obrátiť na žalovaného so žiadosťou o ich špecifikáciu. To isté sa týka aj sumy 4.564,71 eur. Naviac, v dohode o zrážkach zo mzdy bola presne vymedzená výška pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorá môže byť uspokojená zrážkami zo mzdy, sumou 7.876,80 eur a pohľadávka z poistenia úveru sumou 480 eur. Možno uzavrieť, že právna ochrana spotrebiteľa nemôže nadobudnúť taký charakter, aby spotrebiteľa úplne zbavovala jeho zodpovednosti za právne úkony, ktoré urobil s plnou vedomosťou o ich právnych následkoch. Je preto dôvodný záver, že žalobca musí niesť dôsledky svojho konania. Vzhľadom na to nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy vykazuje prvky značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa.

8. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne. Preto ho odvolací súd v zmysle zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).