Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 268/2020
PDF · 166.21 KB
No categories available
II. ÚS 268/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoE 18/2019, a takto
rozhodol:
1. Žiadosti na ustanovenie právneho zástupcu z radov
advokátov n e v y h o v u j e .
2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia a skutkový stav
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
6 CoE 18/2019 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v pozícii povinného
účastníkom exekučného konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
79 Er 770/2012, v ktorom podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že exekučný
titul priznáva pohľadávku, ktorá je nezákonná (úžera pri úrokoch, pozn.). Okresný súd tento
návrh zamietol uznesením sp. zn. 79 Er 770/2012 zo 7. marca 2019. Sťažovateľ proti
tomuto uzneseniu podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd v napadnutom konaní
uznesením sp. zn. 6 CoE 18/2019 z 29. októbra 2019 tak, že odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Po ukončení odvolacieho konania bol spis vrátený
okresnému súdu 21. novembra 2019. Uznesenie odvolacieho súdu bolo sťažovateľovi
doručené prostredníctvom okresného súdu 18. decembra 2019. V priebehu odvolacieho
konania sťažovateľ 24. júna 2019 doručil krajskému súdu podanie označené ako námietky
proti exekúcii, v ktorom zopakoval argumentáciu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
pokiaľ ide o výšku úroku pri spotrebiteľskom úvere, a vyjadril pochybnosti o zákonnosti
postupu štátnych orgánov v tejto veci, čo spája so svojím presvedčením o korupcii.
3. Sťažovateľ v sťažnosti popísal priebeh konania, ktoré považuje za poznačené
korupciou a zneužívaním verejnej moci, a požaduje:
„Ja, ... ako povinný v exekučnej veci oprávneného ,
s.r.o, , (postupník postupcu
Europe plc.), vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Dagmar Kováčová (Uznesenie
79Er/770/2012-74 z 12.11.2018, predtým JUDr. Pavel Halás) súdny exekútor, pod
Ex 2144/2019, vedenej na Krajskom súde Prešov, Hlavná 110,080 01 Prešov, sp.zn.
6CoE/18/2019, týmto podávam sťažnosť na Krajský súd Prešov pre nečinnosť exekučného
súdu - nedodržiavanie zákonných povinností a postupov, súdne prieťahy, porušenie
základného práva podľa čl.48 ods.2 ústavy SR, korupciu a porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru medzinárodného súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu a žiadosť o odškodné vo výške € 5 000,- pre nečinnosť exekučného súdu
Prešov - nedodržiavanie zákonných povinností a postupov, súdne prieťahy, porušenie
základného práva podľa čl.48 ods.2 ústavy SR, korupciu a porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru medzinárodného súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu a náhradu škody podľa článku 46 ods. 3 ústavy SR, spôsobenú protizákonným
rozhodnutím Krajským súdom Prešov z 29.10.2019, sp.zn.6CoE/18/2019.“
4. Ústavný súd z evidencie vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že sťažovateľ podal
10. mája 2019 ústavnú sťažnosť, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Prešov
v konaní vedenom pod sp. zn. 79 Er 770/2012. Konanie o tejto sťažnosti je vedené pod
sp. zn. Rvp 831/2019 a v čase rozhodovania ústavného súdu ešte nebolo právoplatne
skončené.
II.
Relevantná právna úprava a judikatúra
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak.
8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
12. Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej ústavný súd poskytuje týmto
právam ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď
k namietanému porušeniu týchto práv ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte
mohlo trvať (m. m. I.ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Ak v čase,
keď sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už nemôže dochádzať k porušovaniu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde (podobne napr. II. ÚS 55/02).
III.
Predbežné prerokovanie
13. Predmetom prieskumu ústavného súdu je v tomto konaní o sťažnosti sťažovateľa
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom predpokladom vyslovenia tohto
porušenia je trvajúce súdne konanie, v ktorom je odporca nečinný alebo je jeho postup
neefektívny takým významným spôsobom, že ide o stav nezlučiteľný s garantovaným
základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Ako už z obsahu sťažnosti a priložených dokumentov vyplýva, sťažovateľ podal
ústavnú sťažnosť ústavnému súdu (3. januára 2020, pozn.) v čase, keď v napadnutom
odvolacom konaní už bolo právoplatne rozhodnuté (uznesenie odvolacieho súdu mu bolo
doručené 18. decembra 2019, pozn.). Právna istota sťažovateľa teda v súvislosti
s prejednaním jeho odvolania (ale aj v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie súdom
prvej inštancie) už bola odstránená právoplatným uznesením krajského súdu.
15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že predchádzajúce
definitívne rozhodnutie o právnej situácii sťažovateľa vylučuje, aby bolo možné po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa trvajúcim
zásahom štátneho orgánu, preto jeho sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
16. Nad rámec uvedeného ústavný súd len pre úplnosť dodáva, že súčasťou
argumentácie sťažovateľa citovanej v bode 3 tohto uznesenia je aj namietaná „nečinnosť
exekučného súdu Prešov“. Vzhľadom na neurčitosť tejto formulácie ústavný súd
poznamenáva, že postup Okresného súdu Prešov v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
79 Er 770/2012 je predmetom skôr začatého a prebiehajúceho konania o inej ústavnej
sťažnosti sťažovateľa pod sp. zn. Rvp 831/2019.
17. Exekučné konanie vo veci sťažovateľa bolo začaté v roku 2012. K námietkam
proti exekúcii, ktoré sťažovateľ podal 24. júna 2019 krajskému súdu v priebehu odvolacieho
konania a o ktorých nebolo krajským súdom rozhodnuté, čo podľa presvedčenia sťažovateľa
predstavuje stav nezlučiteľný s jeho základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný
súd podotýka, že ide o procesný inštitút, ktorý bol upravený § 50 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31. marca 2017 a podľa intertemporálneho ustanovenia § 243h ods. 1
Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak
(čo nie je prípad námietok sťažovateľa, pozn.). O námietkach proti exekúcii je funkčne
príslušný rozhodovať exekučný súd prvej inštancie. Krajský súd, ktorému bolo v priebehu
odvolacieho konania predložené podanie sťažovateľa, teda nemôže z dôvodu nedostatku
svojej príslušnosti o tomto podaní rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať
nečinnosť odvolacieho súdu vo veci námietok proti exekúcii za porušovanie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci, ale len procesný postup rešpektujúci účinnú
procesnú úpravu. Subjektom, ktorý je viazaný povinnosťou (na prejednanie a rozhodnutie
námietok bez zbytočných prieťahov) korelujúcou tomuto základnému právu sťažovateľa,
je okresný súd. Pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom krajského
súdu a označeným základným právom sťažovateľa ústavný súd túto námietku považoval
za zjavne neopodstatnenú a v tejto časti odmietol sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)
zákona o ústavnom súde. Zároveň obsah tohto podania je zopakovaním už uplatnenej
odvolacej argumentácie, na ktorú sťažovateľ dostal adekvátnu odpoveď zo strany
odvolacieho súdu.
IV.
Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu
18. Ústavný súd môže rozhodnúť o ustanovení právneho zástupcu v konaní pred ním,
ak sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho
zástupcu: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery
odôvodňujúce takúto žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti. Za zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti
ústavný súd považuje nesplnenie neodstrániteľných podmienok konania, ako je nedostatok
právomoci ústavného súdu, oneskorenosť podania ústavnej sťažnosti, jej zjavnú
neopodstatnenosť alebo neprípustnosť.
19. Ak teda ústavný súd po posúdení obsahu ústavnej sťažnosti dospel k záveru,
že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť je
oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme
bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti a nie je splnený jeden
z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku
čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom
vyhovieť.
20. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti, je prima facie zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné
uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 631/2017,
21. Pretože nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
ústavný súd nevyhovel.
22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu