Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 268/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Žiadosti na ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v pozícii povinného

účastníkom exekučného konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn.

, v ktorom podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že exekučný

titul priznáva pohľadávku, ktorá je nezákonná (úžera pri úrokoch, pozn.). Okresný súd tento

návrh zamietol uznesením sp. zn. zo 7. marca 2019. Sťažovateľ proti

tomuto uzneseniu podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd v napadnutom konaní

uznesením sp. zn. z 29. októbra 2019 tak, že odvolaním napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Po ukončení odvolacieho konania bol spis vrátený

okresnému súdu 21. novembra 2019. Uznesenie odvolacieho súdu bolo sťažovateľovi

doručené prostredníctvom okresného súdu 18. decembra 2019. V priebehu odvolacieho

konania sťažovateľ 24. júna 2019 doručil krajskému súdu podanie označené ako námietky

proti exekúcii, v ktorom zopakoval argumentáciu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

pokiaľ ide o výšku úroku pri spotrebiteľskom úvere, a vyjadril pochybnosti o zákonnosti

postupu štátnych orgánov v tejto veci, čo spája so svojím presvedčením o korupcii.

3. Sťažovateľ v sťažnosti popísal priebeh konania, ktoré považuje za poznačené

korupciou a zneužívaním verejnej moci, a požaduje:

„Ja, ... ako povinný v exekučnej veci oprávneného ,

s.r.o, , (postupník postupcu

Europe plc.), vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Dagmar Kováčová (Uznesenie

-74 z 12.11.2018, predtým JUDr. Pavel Halás) súdny exekútor, pod

Ex 2144/2019, vedenej na Krajskom súde Prešov, Hlavná 110,080 01 Prešov, sp.zn.

, týmto podávam sťažnosť na Krajský súd Prešov pre nečinnosť exekučného

súdu - nedodržiavanie zákonných povinností a postupov, súdne prieťahy, porušenie

základného práva podľa SR, korupciu a porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru medzinárodného súdu pre ľudské práva

v Štrasburgu a žiadosť o odškodné vo výške € 5 000,- pre nečinnosť exekučného súdu

Prešov - nedodržiavanie zákonných povinností a postupov, súdne prieťahy, porušenie

základného práva podľa SR, korupciu a porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru medzinárodného súdu pre ľudské práva

v Štrasburgu a náhradu škody podľa článku 46 ods. 3 SR, spôsobenú protizákonným

rozhodnutím Krajským súdom Prešov z 29.10.2019, sp.zn.6CoE/18/2019.“

4. Ústavný súd z evidencie vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že sťažovateľ podal

10. mája 2019 ústavnú sťažnosť, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. . Konanie o tejto sťažnosti je vedené pod

sp. zn. a v čase rozhodovania ústavného súdu ešte nebolo právoplatne

skončené.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

12. Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie

svojho základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru,

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej ústavný súd poskytuje týmto

právam ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď

k namietanému porušeniu týchto práv ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte

mohlo trvať (m. m. , , , ). Ak v čase,

keď sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už nemôže dochádzať k porušovaniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2

písm. g) (podobne napr. ).

III.

Predbežné prerokovanie

13. Predmetom prieskumu ústavného súdu je v tomto konaní o sťažnosti sťažovateľa

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom predpokladom vyslovenia tohto

porušenia je trvajúce súdne konanie, v ktorom je odporca nečinný alebo je jeho postup

neefektívny takým významným spôsobom, že ide o stav nezlučiteľný s garantovaným

základným právom podľa , resp. právom podľa dohovoru.

14. Ako už z obsahu sťažnosti a priložených dokumentov vyplýva, sťažovateľ podal

ústavnú sťažnosť ústavnému súdu (3. januára 2020, pozn.) v čase, keď v napadnutom

odvolacom konaní už bolo právoplatne rozhodnuté (uznesenie odvolacieho súdu mu bolo

doručené 18. decembra 2019, pozn.). Právna istota sťažovateľa teda v súvislosti

s prejednaním jeho odvolania (ale aj v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie súdom

prvej inštancie) už bola odstránená právoplatným uznesením krajského súdu.

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že predchádzajúce

definitívne rozhodnutie o právnej situácii sťažovateľa vylučuje, aby bolo možné po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa trvajúcim

zásahom štátneho orgánu, preto jeho sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

16. Nad rámec uvedeného ústavný súd len pre úplnosť dodáva, že súčasťou

argumentácie sťažovateľa citovanej v bode 3 tohto uznesenia je aj namietaná „nečinnosť

exekučného súdu Prešov“. Vzhľadom na neurčitosť tejto formulácie ústavný súd

poznamenáva, že postup Okresného súdu Prešov v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

je predmetom skôr začatého a prebiehajúceho konania o inej ústavnej

sťažnosti sťažovateľa pod sp. zn. .

17. Exekučné konanie vo veci sťažovateľa bolo začaté v roku 2012. K námietkam

proti exekúcii, ktoré sťažovateľ podal 24. júna 2019 krajskému súdu v priebehu odvolacieho

konania a o ktorých nebolo krajským súdom rozhodnuté, čo podľa presvedčenia sťažovateľa

predstavuje stav nezlučiteľný s jeho základným právom podľa , ústavný

súd podotýka, že ide o procesný inštitút, ktorý bol upravený § 50 Exekučného poriadku

v znení účinnom do 31. marca 2017 a podľa intertemporálneho ustanovenia § 243h ods. 1

Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak

(čo nie je prípad námietok sťažovateľa, pozn.). O námietkach proti exekúcii je funkčne

príslušný rozhodovať exekučný súd prvej inštancie. Krajský súd, ktorému bolo v priebehu

odvolacieho konania predložené podanie sťažovateľa, teda nemôže z dôvodu nedostatku

svojej príslušnosti o tomto podaní rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať

nečinnosť odvolacieho súdu vo veci námietok proti exekúcii za porušovanie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci, ale len procesný postup rešpektujúci účinnú

procesnú úpravu. Subjektom, ktorý je viazaný povinnosťou (na prejednanie a rozhodnutie

námietok bez zbytočných prieťahov) korelujúcou tomuto základnému právu sťažovateľa,

je okresný súd. Pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom krajského

súdu a označeným základným právom sťažovateľa ústavný súd túto námietku považoval

za zjavne neopodstatnenú a v tejto časti odmietol sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)

. Zároveň obsah tohto podania je zopakovaním už uplatnenej

odvolacej argumentácie, na ktorú sťažovateľ dostal adekvátnu odpoveď zo strany

odvolacieho súdu.

IV.

Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu

18. Ústavný súd môže rozhodnúť o ustanovení právneho zástupcu v konaní pred ním,

ak sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho

zástupcu: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti. Za zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti

ústavný súd považuje nesplnenie neodstrániteľných podmienok konania, ako je nedostatok

právomoci ústavného súdu, oneskorenosť podania ústavnej sťažnosti, jej zjavnú

neopodstatnenosť alebo neprípustnosť.

19. Ak teda ústavný súd po posúdení obsahu ústavnej sťažnosti dospel k záveru,

že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť je

oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti a nie je splnený jeden

z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku

čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

vyhovieť.

20. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti, je prima facie zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. , ,

).

21. Pretože nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel.

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu