Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 284/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o.,

Miletičova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. RNDr. Silvia

Prachová, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom

postavení žalobcu podal 27. novembra 2017 na okresnom súde žalobu, predmetom ktorej je

návrh na obmedzenie práv rodiča. Súdne konanie o návrhu sťažovateľa ako žalobcu je

na okresnom súde vedené pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že napadnuté konanie

trvá už viac ako 22 kalendárnych mesiacov a aj napriek opakovaným urgenciám zo strany

sťažovateľa okresný súd vo veci nekoná.

4. Podľa názoru sťažovateľa je okresný súd v napadnutom konaní nečinný, a to aj

napriek tomu, že vec nie je ani právne a ani skutkovo zložitá, čím dochádza k porušovaniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

5. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh taktiež vyplýva, že sťažovateľ podaním

z 2. augusta 2019 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť podľa

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Predseda okresného súdu reagoval na sťažnosť sťažovateľa listom z 9. septembra 2019,

v ktorom konštatoval existenciu prieťahov napadnutom konaní a zároveň sťažovateľa

ubezpečil, že bude vykonávať dohľad nad plynulosťou vybavovania vedeného konania.

6. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo alebo sloboda sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantované a Dohovoru

ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom Okresným súdom

Bratislava I pod spisovou značkou , bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000 Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I

povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť právnemu zástupcovi

sťažovateľa do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia...“

7. Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € v ústavnej sťažnosti bližšie neodôvodnil.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“), ktorý s účinnosťou

od 1. marca 2019 upravuje konanie pred ústavným súdom.

10. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi

Duľovi a v zmysle čl. II. bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného

27. mája 2020 bola predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení:

Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

12. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť. ()

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. V danom prípade sa sťažovateľ v ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu (, ). Základnou povinnosťou súdu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie ku dňu predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti trvalo viac ako dva roky a šesť mesiacov. Ústavný súd

zistil, že napadnuté konanie nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti a ani v čase

predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.

18.1 Ústavný súd, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, jej príloh a obsahu súdneho

spisu, ktorý si vyžiadal od okresného súdu v súvislosti s predbežným prerokovaním ústavnej

sťažnosti, konštatuje, že okresný súd v úvode napadnutého konania v zásade postupoval

bez zbytočných prieťahov. Návrh na začatie konania spolu s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia bol okresnému súdu doručený 27. novembra 2017. Ústavný súd

považuje za potrebné zdôrazniť, že z návrhu na začatie konania, ako aj z návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že predmetom napadnutého konania je

návrh sťažovateľa na uloženie povinnosti žalovanému odstrániť blokáciu telefónnych

hovorov na telefónne číslo matky jeho maloletého syna (žalovaného sťažovateľ

v napadnutom konaní napriek výzve okresného súdu nešpecifikoval v požadovanom

rozsahu, pozn.). Okresný súd 14. decembra 2017 zamietol návrh sťažovateľa na nariadenie

neodkladného opatrenia a zároveň samostatným uznesením vydaným v ten istý deň vyzval

sťažovateľa na odstránenie vád žaloby. Proti uzneseniu, ktorým okresný súd zamietol návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, sa sťažovateľ odvolal. O odvolaní sťažovateľa

rozhodol krajský súd uznesením z 28. februára 2018 tak, že napadnuté uznesenie okresného

súdu potvrdil. Dňa 27. decembra 2017 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa,

ktorým tento reagoval na výzvu okresného súdu na odstránenie vád žalobného návrhu. Dňa

4. júna 2018 bol súdny spis vedený v napadnutom konaní opätovne prerozdelený

a pridelený novému sudcovi, ktorý sťažovateľa 23. augusta 2019 opätovne vyzval

na odstránenie vád žalobného návrhu (z dôvodu, že sťažovateľ svojimi skoršími podaniami

vady žaloby aj napriek výzve okresného súdu neodstránil v požadovanom rozsahu, pozn.)

a zároveň ho vyzval na predloženie dokladov potrebných na rozhodnutie o jeho žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Zo súdneho spisu vyplýva, že okresnému súdu boli

17. septembra 2019 zo strany sťažovateľa doručené podklady k jeho návrhu na rozhodnutie

o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Zo súdneho spisu zároveň vyplýva,

že sťažovateľ na výzvu súdu z 23. augusta 2019 na odstránenie vád žalobného návrhu

nereagoval. Následne okresný súd uznesením z 20. mája 2020 podanie sťažovateľa, ktoré

podľa obsahu mohlo byť žalobou, podľa odmietol a zároveň tým istým

uznesením priznal sťažovateľovi nárok na oslobodenie od súdneho poplatku za návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia.

18.2 Ústavný súd zistil, že v relevantnom období sa v napadnutom konaní vyskytli

dve obdobia nečinnosti okresného súdu – v čase od 30. apríla 2018, keď okresný súd zaslal

sťažovateľovi uznesenie krajského súdu, ktorým krajský súd na základe odvolania

sťažovateľa potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa

na nariadene neodkladného opatrenia, do 23. augusta 2019, keď okresný súd opätovne

vyzval sťažovateľa na odstránenie vád žalobného návrhu, a v čase od 23. septembra 2019

do 20. mája 2020, keď okresný súd podanie sťažovateľa, ktoré podľa obsahu mohlo byť

žalobou, podľa odmietol.

19. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že v napadnutom postupe

okresného súdu zistil nečinnosť v trvaní 25 mesiacov (pozri bod 18.2 odôvodenia). Ústavný

sud však považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd bol v úvode napadnutého konania

aktívny, konal bez prieťahov. Objektívnou prekážkou v jeho ďalšom postupe v konaní bol

nepochybne nekvalifikovaný návrh sťažovateľa na začatie konania, v súvislosti s čím bol

sťažovateľ okresným súdom opakovane vyzvaný k tomu, aby vady svojho podania opravil.

Napriek promptnej reakcii sťažovateľa na prvú výzvu okresného súdu na odstránenie vád

podania sťažovateľ vady podania neodstránil v požadovanom rozsahu. Na druhú výzvu

okresného súdu na odstránenie vád podania sťažovateľ nereagoval vôbec. Zo strany

okresného súdu bol sťažovateľovi, ktorý sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody,

poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby sám vypracoval a okresnému súdu zaslal

kvalifikovaný návrh na začatie konania alebo aby si zvolil právneho zástupcu

a prostredníctvom neho zaslal okresnému súdu kvalifikovaný návrh na začatie konania,

čo však sťažovateľ v napadnutom konaní nevyužil. Bez povšimnutia ústavného súdu

v danom prípade neostala ani tá skutočnosť, že zo strany sťažovateľa boli využité služby

právneho zástupcu, ktorý v jeho mene podal predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní, teda že sťažovateľ si vedel zabezpečiť právneho zástupcu

na podanie sťažnosti, v prípade ktorej ide o podstatne jednoduchšie podanie ako v prípade

návrhu na začatie konania vo veci samej, ktoré aj napriek opakovanej výzve súdu

kvalifikovane neopravil, v nadväznosti na čo okresný súd nemohol vo veci vedenej

na okresnom súde pod sp. zn. ďalej konať, ale musel podľa

podanie sťažovateľa odmietnuť.

20. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd musí prisvedčiť sťažovateľovi,

že v napadnutom konaní sa na strane okresného súdu skutočne vyskytli obdobia nečinnosti,

avšak s poukazom na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ), s poukazom na predmet konania (konanie,

v ktorom sa sťažovateľ domáha odstránenia blokácie jeho telefónnych hovorov),

s poukazom na skutočnosť, že sťažovateľ napriek opakovanej výzve neodstránil vady

svojho podania, ktoré podľa obsahu mohlo byť žalobou, ako aj s poukazom na skutočnosť,

že napadnuté konanie ku dňu vydania rozhodnutia o odmietnutí podania sťažovateľa trvalo

dva roky a šesť mesiacov, teda že napadnuté konanie netrvalo tak dlho, aby sa v rámci jeho

priebehu dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch s ústavnoprávnou relevanciou, ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno v napadnutom konaní uvažovať o takých

prieťahoch, ktorých intenzita by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv.

21. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia zistenia možnosti vysloviť porušenie

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť

ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru) môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , , ).

22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako

zjavne neopodstatnenú z dôvodu podľa .

23. S poukazom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá, bolo už

bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

24. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom

období v napadnutom konaní bol nečinný, nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľ

zvážil možnosť opätovného podania ústavnej sťažnosti, ktorou bude namietať porušenie

svojho základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Miroslav Duriš predseda senátu