Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 286/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Ing. JUDr. Bohumila Husťáka,

súdneho exekútora, Žriedlová 3, Košice, IČO 17 072 735, zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Hopferova, s. r. o., Bajzova 2, Košice, v mene ktorej koná advokátka

a konateľka JUDr. Martina Hopferová, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a 4, a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 29. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Ing. JUDr. Bohumila Husťáka o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, súdneho exekútora,

Žriedlová 3, Košice, IČO 17 072 735 (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 4,

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. novembra 2019 (ďalej len „namietané

uznesenie“).

2. Sťažovateľ uviedol, že oprávnený EX CREDIT s. r. o. sa uňho ako u súdneho

exekútora domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 28 854 Sk s príslušenstvom proti

povinnej . Poverenie na vykonanie exekúcie bolo okresným súdom

vydané 16. júna 2005. Oprávnený doručil 31. júla 2013 okresnému súdu návrh na zmenu

súdneho exekútora a žiadal, aby namiesto pôvodne povereného súdneho exekútora, t. j.

sťažovateľa, poveril okresný súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého.

3. Okresný súd uznesením sp. zn. z 29. novembra 2013 návrhu

oprávneného na zmenu exekútora vyhovel a zároveň poveril nového súdneho exekútora

vykonaním predmetnej exekúcie. O trovách exekúcie malo byť rozhodnuté samostatným

uznesením. Sťažovateľ predložil okresnému súdu 25. októbra 2013 vyčíslenie svojich

exekučných trov vo výške 171,48 eur.

4. Okresný súd vydal 5. marca 2019 uznesenie, ktorým sťažovateľovi náhradu trov

exekúcie nepriznal. O sťažnosti podanej sťažovateľom rozhodol okresný súd napadnutým

rozhodnutím tak, že ju zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol,

že postupoval podľa § 243k Exekučného poriadku, v zmysle ktorého patria trovy

pôvodnému súdnemu exekútorovi v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté

z majetku povinného do rozhodnutia o zmene súdneho exekútora použité na uspokojenie

nárokov exekútora, pričom podstatným ukazovateľom na určenie náhrady trov má byť

výška vymoženého alebo prijatého plnenia z majetku povinného. Ďalej okresný súd

konštatoval, že podľa právnej úpravy účinnej od 1. apríla 2017 pri zmene exekútora

a pri vylúčení exekútora sa má uplatňovať pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší

exekútor. Exekútorovi, ktorý nič nevymohol, sa nemajú priznať žiadne trovy.

5. S posúdením veci okresným súdom sa sťažovateľ nestotožňuje, pretože v tomto

prípade bolo potrebné aplikovať § 44 ods. 11 Exekučného poriadku účinného do 31. marca

2017. Odkazuje aj na § 243j Exekučného poriadku, ktorý dáva súdu možnosť aplikovať

dôvody hodné osobitného zreteľa, a teda možnosť rozhodnúť, že ak exekútor poruší svoje

povinnosti v exekúcii, ktorá sa zastavila, nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Sťažovateľ

však uvádza, že sa nedopustil žiadneho pochybenia, k zmene exekútora došlo bez jeho

zavinenia na návrh oprávneného, vykonal všetky prvotné úkony nevyhnutné so začatím

exekúcie, ktoré musel odovzdať novému exekútorovi, pričom okresný súd rozhodol

o trovách exekúcie až po piatich rokoch a medzičasom došlo k zmene právnej úpravy.

Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie okresný súd podľa sťažovateľa nepostupoval

v zmysle zákonných ustanovení, a preto došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv.

6. Sťažovateľ tiež uvádza, že si je vedomý toho, že „Ústavný súd môže považovať

trovy exekúcie súdneho exekútora, ktorých priznanie je predmetom tejto sťažnosti

za bagateľný nárok. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že ten istý oprávnený podal

návrh na zmenu exekútora vo svojich spisoch v počte cca 4.000. Takáto rozhodovacia

činnosť exekučného súdu, ktorá je v priamom rozpore s Exekučným poriadkom, pokiaľ

sa bude opakovať v 4.000 spisoch už bude predstavovať zásadný zásah do majetkovej sféry

sťažovateľa. Sťažovateľ sa domnieva, že sa jedná o cielené konanie oprávneného, ktorý

súdneho exekútora na jeho náklady nechal urobiť všetky lustrácie majetku povinných

a následne navrhol zmenu exekútora na s ním spriaznený subjekt, u ktorého bez toho, aby

na to vynaložil náklady (nakoľko tento už lustrácie robiť nemusel), dal exekúciu

pravdepodobne zastaviť. Vynaložené náklady pritom pôvodnému súdnemu exekútorovi nikto

nenahradí. Sťažovateľ si dovoľuje uviesť, že podľa Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31.03.2017 nebola zmena exekútora sankciou za jeho pochybenie, ale dispozitívnym

rozhodnutím oprávneného, ktorý svoje rozhodnutie zmeniť exekútora nemusel nijako

odôvodniť. Nie je teda žiaduce, aby za týchto okolností pôvodný súdny exekútor (pokiaľ

konal, ale napriek tomu nemohol pohľadávku vymôcť) znášal finančné náklady takéhoto

rozhodnutia oprávneného.“.

7. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo vlastniť majetok podľa a ods. 4 Slovenskej

republiky a čl. I Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, základné právo na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29.11.2019 pod

sp. zn. -52 a postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní

, porušené boli.

2. Uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29.11.2019 pod sp. zn.

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej

inštancie.

3. Okresný súd Vranov nad Topľou je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v sume 65,33 € na účet právnej zástupkyne sťažovateľa Advokátskej kancelárie

Hopferova s.r.o., so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice vedený v ,

,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len ,,“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

13. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

16. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

17. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až § 243k

neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa

§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných

po 1. apríli 2017.

18. Podľa § 243k Exekučného poriadku ak došlo k zmene exekútora alebo

k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria

exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku

povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité

na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo

podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.

III.

Právne posúdenie ústavnej sťažnosti

19. Podstatou sťažovateľovej ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že postupom

a napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým neboli sťažovateľovi ako pôvodne

poverenému súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, došlo k porušeniu ním

označených práv. Sťažovateľ namieta, že okresný súd neaplikoval na jeho vec správnu

právnu úpravu, že rozhodol o jeho nároku na náhradu trov po uplynutí piatich rokov

a výraznej zmene právnej úpravy.

20. Ústavný súd vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, v ktorej zdôrazňuje

dôvodnosť svojej ústavnej sťažnosti napriek tzv. bagateľnosti svojho nároku na náhradu

trov exekučného konania, ktorý bol v konaní pred okresným súdom uplatnený vo výške

171,48 eur, poukazuje na súčasný postoj prezentovaný Európskym súdom pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“), v zmysle ktorého v kontexte rozhodovacej činnosti ústavného súdu

o tzv. bagateľných veciach je analogická aplikácia abstraktnej konštrukcie ratione valoris

aplikovateľnej primárne v konaní o dovolaní aj v konaní o ústavnej sťažnosti bez toho,

aby sa ústavný súd zaoberal jednotlivými námietkami uvedenými v ústavnej sťažnosti,

spochybniteľná. Ústavný súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie ESĽP

vo veci Kľačanová proti Slovenskej republike a na závery v tomto rozhodnutí citované,

podľa ktorých požiadavka, aby bol „prípad“ náležite preskúmaný vnútroštátnym súdom

v zmysle čl. 35 ods. 3 písm. b) dohovoru nie je splnená, pokiaľ ústavný súd okrem

abstraktnej konštrukcie tzv. bagateľných vecí nezoberie do úvahy argumenty sťažovateľa,

ktorými odôvodňuje porušenie príslušného článku dohovoru (k tomu pozri rozhodnutie

ESĽP vo veci Kľačanová proti Slovenskej republiky, č. 8394/13, rozsudok z 27. 11. 2018,

§ 30 – § 32). Z uvedeného dôvodu tzv. bagateľnosť veci (predmetu konania) nemôže byť

jediným a nosným dôvodom odmietnutia ústavnej sťažnosti ().

21. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti považuje

za potrebné poukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou (m. m. , ). Nie je preto zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať

zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá

príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

22. Sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti označil ako porušený .

Z odôvodnenia ústavnej sťažnosti, z toho, ako citoval ustanovenia základných práv, ktoré

mali byť porušené, ako aj z argumentácie sťažovateľa, v ktorej namieta arbitrárnosť,

svojvoľnosť a nesprávnu aplikáciu právnej normy v postupe a namietanom uznesení

okresného súdu, ústavný súd vyvodil, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa . Vo vzťahu k a

dohovoru už ústavný súd uviedol, že formuláciou uvedenou v

ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov

vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru.

Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

23. Ústavný súd preskúmal sťažovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu,

ktorým mu okresný súd ako pôvodne poverenému exekútorovi nepriznal náhradu trov

exekúcie. Okresný súd v namietanom uznesení po citácii relevantných ustanovení právnych

predpisov uviedol, že z § 243k Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že v prípade

zmeny súdneho exekútora v konaní, ktoré začalo pred 1. aprílom 2017, patria súdnemu

exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku

povinného do rozhodnutia o zmene exekútora použité na uspokojovanie nárokov exekútora,

pričom podstatným ukazovateľom na určenie náhrady trov exekúcie je výška takto

vymoženého alebo prijatého plnenia z majetku povinného s tým, že pravidlá úhrady trov

pôvodného súdneho exekútora vyplývajú z § 60 ods. 1 Exekučného poriadku účinného

od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 Exekučného poriadku účinného

do 31. marca 2017.

Okresný súd uviedol, že pri zmene exekútora a pri jeho vylúčení je dôvodné,

aby trovy neplatil povinný dvakrát, preto sa podľa novej právnej úpravy uplatňuje pravidlo,

že na trovy má nárok len neskorší exekútor. Okresný súd preto postupoval podľa § 243k

Exekučného poriadku, ktorý upravuje spôsob určenia trov súdneho exekútora v prípade

zmeny v osobe exekútora. Exekútorovi, ktorý nič nevymohol, sa nepriznajú žiadne trovy.

V prípade čiastočného vymoženia pohľadávky si súdny exekútor mal ponechať na trovy

exekúcie časť z vymoženej sumy, ktorá v danom prípade predstavovala sumu 16,60 €.

24. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov

sťažovateľa ako pôvodne povereného exekútora aplikoval na danú situáciu právnu úpravu

v súlade s prechodnými ustanoveniami Exekučného poriadku, svoje rozhodnutie náležite

a logicky odôvodnil. Pri preskúmaní odôvodnenia okresného súdu ústavný súd nezistil taký

výklad alebo aplikáciu právnych predpisov, ktoré by sa vyznačovali arbitrárnosťou alebo

svojvôľou okresného súdu a ktoré by zároveň dosahovali intenzitu spôsobilú zasiahnuť

do práv sťažovateľa, ktoré označil vo svojej ústavnej sťažnosti. Ustanovenie § 243h

Exekučného poriadku síce stanovuje, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak zákonodarca zároveň uvádza,

že uvedené pravidlo sa aplikuje iba v prípade, ak Exekučný poriadok v § 243i až § 243k

neustanovuje inak. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade zmeny súdneho exekútora

aj v konaní, ktoré začalo pred 1. aprílom 2017, je potrebné postupovať v súlade s § 243k

Exekučného poriadku, ktorý jednoznačne stanovuje, že výška trov pôvodného súdneho

exekútora závisí od výšky vymoženého alebo prijatého plnenia z majetku povinného, ktoré

boli použité na uspokojenie nárokov exekútora podľa pravidiel uvedených v § 60

Exekučného poriadku. Tento výklad a aplikácia právneho predpisu na situáciu sťažovateľa

nevybočujú z rámca ústavnej konformnosti, a preto ústavný súd nemá dôvod do nich

zasiahnuť. K rovnakým záverom dospel ústavný súd aj v uznesení sp. zn.

zo 4. februára 2020, ktorým bola obdobná ústavná sťažnosť totožného sťažovateľa

odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

25. Sťažovateľ ďalej namietal, že trvalo päť rokov, kým okresný súd rozhodol

o náhrade jeho trov ako súdneho exekútora. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd

zistil, že k zmene súdneho exekútora došlo uznesením okresného súdu z 29. novembra

2013, v ktorom zároveň okresný súd uviedol, že o trovách pôvodne povereného súdneho

exekútora rozhodne samostatným uznesením. Sťažovateľ si podaním z 25. októbra 2013

vyčíslil svoje exekučné trovy na sumu 171,48 eur. O trovách pôvodného súdneho exekútora,

t. j. sťažovateľa, okresný súd rozhodol až uznesením z 5. marca 2019 vydaným vyšším

súdnym úradníkom v spojení s namietaným rozhodnutím, teda až po uplynutí viac ako

piatich rokov. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že uvedený postup okresného

súdu vyvoláva pochybnosti z pohľadu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa alebo práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V odôvodnení ústavnej sťažnosti však

argumentácia sťažovateľa k namietaniu porušenia týchto práv nesmerovala a ich porušenie

sťažovateľ nežiadal vysloviť ani v petite svojej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania, najmä petitom ústavnej sťažnosti a nebolo by na mieste,

aby na základe vlastnej úvahy dopĺňal alebo domýšľal odôvodnenie ústavnej sťažnosti,

prípadne to, čoho sa sťažovateľ domáha. Navyše, ústavná sťažnosť s naznačeným

zameraním by musela byť podaná pred rozhodnutím okresného súdu trovách sťažovateľa

a obsah rozhodnutia o tejto otázke by neovplyvnila, mohla by však viesť k priznaniu

primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľovi.

26. Vzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd namietané rozhodnutie ako také, ktoré

spĺňa ústavnoprávne požiadavky súdneho rozhodnutia, nezistil v rámci jeho odôvodnenia

svojvôľu alebo arbitrárnosť, a preto konštatuje, že medzi uznesením okresného súdu

a základným právom sťažovateľa podľa a právom podľa

dohovoru nezistil takú príčinnú súvislosť ústavnoprávnej relevancie, ktorá by odôvodňovala

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vyslovenie porušenia označených práv

sťažovateľa. K rovnakému záveru dospel ústavný súd aj v súvislosti s namietaným

porušením základného práva vlastniť majetok podľa a práva na majetok

podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktorých porušenie sťažovateľ namietal len v súvislosti

s argumentáciou o porušení základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru

27. Vo vzťahu k označenému základnému právu podľa , ktoré

malo byť postupom a rozhodnutím okresného súdu takisto porušené, sťažovateľ neuviedol

žiadne dôvody a ústavný súd musí konštatovať, že medzi týmto ustanovením, ktoré

upravuje podmienky vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva,

a namietaným rozhodnutím okresného súdu o náhrade trov exekúcie neexistuje žiadna

príčinná súvislosť.

28. Vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa ústavný súd považuje za potrebné

zdôrazniť svoj právny názor, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku

môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,

nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené

a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone

exekúcie.

29. Ústavný súd preto v súlade s

odmietol ústavnú sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu