Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 523/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Janou Kubáňovou, Cintorínska 5, Nitra, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania

v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. Jany Kubáňovej, Cintorínska 5, Nitra, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019 predbežne prerokoval

ústavnú sťažnosť sťažovateľky a uznesením č. k. -16 zo 17. decembra 2019

ju v celom rozsahu prijal na ďalšie konanie podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou

v 2. rade v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. o žalobe z 9. júna 2014, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia,

že dobrovoľná dražba vykonaná 2. mája 2014 (ďalej len „dražba“) je neplatná. Okresný súd

rozsudkom č. k. -298 z 26. mája 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“)

žalobu zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom

krajský súd vedie napadnuté konanie a ku dňu podania ústavnej sťažnosti

v ňom nerozhodol.

3.1 Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta nečinnosť krajského súdu

v napadnutom konaní a uvádza, že od predloženia veci na odvolací súd ubehla doba dvoch

rokov a dvoch mesiacov a ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo v predmetnej veci

nariadené pojednávanie ani vo veci neboli vykonané žiadne úkony.

3.2 Sťažovateľka je toho názoru s ohľadom na celkovú dĺžku konania štyri roky

a šesť mesiacov (s prihliadnutím aj na konanie pred okresným súdom), že v napadnutom

konaní dochádza k zbytočným prieťahom.

3.3 Sťažovateľka ďalej uviedla, že v priebehu napadnutého konania žiadala krajský

súd o urýchlené rozhodnutie vo veci (naposledy listom z 12. novembra 2018) a zdôraznila,

že od roku 2014, keď nadobudla nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby, hradí všetky

náklady spojené s jej užívaním, aj keď ju fakticky neužíva a užívajú ju bez prestávky

a obmedzenia žalobcovia.

3.4 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný

súd nálezom rozhodol, že krajský súd svojou nečinnosťou porušil jej základné právo podľa

a právo podľa dohovoru (pozri bod 1), prikázal krajskému

súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke primerané

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Vyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľky

4. Krajský súd na výzvu ústavného súdu z 23. januára 2020 odpovedal listom

č. k. -19 zo 7. februára 2020, v ktorom ústavnému súdu predložil vyjadrenie

referujúcej sudkyne k prijatej ústavnej sťažnosti, ktorá len poukázala na počet

nevybavených vecí v príslušnom senáte, k prijatej ústavnej sťažnosti sa však bližšie

nevyjadrila.

4.1 Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení stručne uviedol, že predmetná

vec bola senátom 4Co prejednaná a rozhodnutá 28. júna 2019, a vyslovil súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

5. Ústavný súd vzhľadom na strohé vyjadrenie podpredsedu krajského súdu

zo 7. februára 2020 nevyzýval sťažovateľku na zaujatie stanoviska k predmetnému

vyjadreniu. Ďalej prihliadol na vyjadrenie sťažovateľky už priamo v ústavnej sťažnosti,

že s ohľadom na skutočnosť, že od ústneho prejednania veci nemožno očakávať jej ďalšie

objasnenie, súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania a obsahom na vec

sa vzťahujúceho spisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

III.

K obsahu súdneho spisu krajského súdu v napadnutom konaní

7. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh, vyjadrenia krajského súdu,

ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho zberného spisu krajského súdu zistil nasledujúce:

Napadnuté konanie začalo na krajskom súde 8. novembra 2016 predložením

spisového materiálu okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. spolu

s odvolaním žalobcu proti rozsudku okresného súdu.

Dňa 12. novembra 2018 sťažovateľka požiadala o urýchlené rozhodnutie vo veci.

Dňa 28. júna 2019 krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania tak, že zrušil

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 26. augusta 2019 krajský súd vrátil spisový materiál okresnému súdu.

IV.

Právomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva

alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 .

12. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

13.2 Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, ktorá je plne

aplikovateľná i po zmene právnej úpravy, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty

inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. , ). Pre naplnenie

práva zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy)

vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ).

V.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľky

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

16. V súvislosti s posudzovaním prvého kritéria, t. j. právnej a faktickej zložitosti

veci ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania je prejednanie odvolania

vo veci určenia, že dobrovoľná dražba je neplatná, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej

agendy všeobecných súdov. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté konanie nemožno

považovať za právne zložité a ani z hľadiska faktickej (skutkovej) zložitosti nevykazuje

črty, ktoré by spôsobili predĺženie konania.

17. Pri hodnotení priebehu napadnutého konania z hľadiska ďalšieho štandardne

uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd

konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu

sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom.

18. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup krajského súdu v napadnutom

konaní, vychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,

ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne

k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

18.1 Ústavný súd sa podrobne oboznámil s priebehom napadnutého konania a zistil,

že sa pred krajským súdom začalo 8. novembra 2016 predložením spisového materiálu

okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. spolu s odvolaním žalobcu proti

rozsudku okresného súdu. Krajský súd následne rozhodol 28. júna 2019 bez nariadenia

pojednávania tak, že zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd na základe všeobecne formulovanej námietky sťažovateľky konštatujúcej

nečinnosť krajského súdu v rámci odvolacieho konania, s dôrazom na fakt, že krajský súd

vo veci nenariadil pojednávanie, dáva do pozornosti, že krajský súd vo veci koná ako súd

odvolací a jeho úlohou je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie, preto spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony [§ 378 a nasl.

(ďalej aj „“)] ani nie je povinný nariadiť pojednávanie

( ). Uvedené však neznamená, že sa vecou nezaoberá a že je v odvolacom konaní

nečinný.

18.2 Nedostatočné úsilie odvolacieho súdu o včasné a primerane rýchle prerokovanie

a rozhodnutie veci však ústavný súd konštatuje v prejednávanom prípade, keďže krajský súd

bol nečinný v období trvajúcom dva roky a sedem mesiacov, pričom nerozhodol

v napadnutom konaní meritórne, ale len procesne, a právnu neistotu sťažovateľky

neodstránil. Ústavný súd zastáva názor, že doba 31 mesiacov, počas ktorej krajský súd mal

rozhodnúť, navyše bez potreby vykonania dokazovania, nie je primeraná okolnostiam danej

veci.

18.3 S ohľadom na to ústavný súd zastáva názor, že krajský súd nepostupoval

v napadnutom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná. Je zrejmé, že postup

krajského súdu v napadnutom konaní nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej

neistoty sťažovateľky, a preto nie je zlučiteľný s jej základným právom na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ako ani s jej právom na prejednanie veci v primeranej

lehote.

19. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 18 až 20, ústavný súd dospel

k záveru, že postupom Krajského súdu v Bratislave vedenom pod sp. zn.

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej práva

na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

20. Ústavný súd v závere osobitne pre účely ďalšieho súdneho konania upozorňuje,

že povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla

2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný

princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto

poriadkov. Povinnosť súdu konať bez prieťahov adresne vyplýva z , podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, z o predbežnom prejednaní sporu ‒ a následkoch

neprítomnosti strán, aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak,

aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu

konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety, podľa ktorej pojednávanie

sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Nad rámec uvedeného ústavný súd dáva zvlášť

do pozornosti krajskému súdu a vopred navádza na jeho dôsledné rešpektovanie,

aby tak v ďalšom konaní bolo dôsledne učinené zadosť jeho účelu, ktorým je zrýchlenie

konania rozhodnutím v merite veci.

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

21. V súlade s v spojení s zákona

o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,

kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.

22. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí

rozhodnutia o porušení označených práv prikázal krajskému súdu konať v predmetnej veci

bez zbytočných prieťahov. Keďže krajský súd v čase rozhodovania ústavného súdu

o ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní už (aj keď len procesne) rozhodol a nemá ďalej

právomoc v predmetnej veci konať, ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky v tejto

časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

24. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

25. Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané

ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

26. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €.

Svoj návrh odôvodnila predovšetkým „pocitom márnosti, krivdy a nespravodlivosti,

ako aj ušlého zárobku“ z dôvodu porušovania jej základných práv.

27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy a aj suma

požadovaná sťažovateľkou je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na okolnosti prípadu.

28. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania, berúc do úvahy všetky

okolnosti danej veci (predovšetkým skutočnosť, že krajský súd v predmetnom konaní

bez potreby vykonania dokazovania len procesne zrušil rozsudok okresného súdu

a neodstránil stav právnej neistoty sťažovateľky), ústavný súd považoval priznanie sumy

2 000 € za primerané (bod 2 výroku nálezu).

VII.

Trovy konania

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne

alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

30. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2018,

ktorá bola podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 980 €.

31. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade

s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

právnej zástupkyni sťažovateľky JUDr. Jane Kubáňovej, Cintorínska 5, Nitra. Odmena

advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby je 1/6 z výpočtového

základu, čo v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky predstavuje za úkon vykonaný v roku

2019 sumu 163,33 € a režijný paušál sumu 9,80 €. Úhrada za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2019 (2 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,80 €) predstavuje

spolu sumu 346,26 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

32. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky JUDr. Jany Kubáňovej, Cintorínska 5, Nitra, v lehote uvedenej

v bode 3 výroku tohto nálezu ( v spojení s ).

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu