Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 84/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-83

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , ,

, , ,

, , a ,

, , zastúpených advokátkou

Mgr. Zuzanou Motúzovou, Grösslingová 62, Bratislava, pre namietané porušenie

základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , ,

a domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde podľa ,

ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -400 z 2. augusta 2018

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

3. , ,

a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť ,

, a trovy konania

v sume 1 282,60 € (slovom tisícdvestoosemdesiat dva eur a šesťdesiat centov) na účet ich

advokátky Mgr. Zuzany Motúzovej, Grösslingová 62, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia

1. Skutkový stav sťažovateliek , ,

, ,

, , ,

, , a , ,

(ďalej len „sťažovateľky“), by sa dal zrekapitulovať

tak, že právny predchodca sťažovateliek v dlhoročnom trestnom procese vedenom od roku

2001 vystupoval ako poškodený v súvislosti s nevyplatenými mzdovými nárokmi (vec

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV ČVS: ORP-270/OEK-B4-2001).

Zdĺhavý priebeh trestného procesu bol dôvodom na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy

v napadnutom konaní. Právny predchodca sťažovateliek spolu s ďalšími žalobcami podal

v septembri 2013 na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobu, v ktorej

sa domáhal nemajetkovej ujmy. V roku 2017 právny predchodca zomrel. Medzičasom

okresný súd 5. mája 2017 konanie prerušil do právoplatného ukončenia dedičského konania.

Dňa 29. novembra 2017 Okresný súd Malacky rozhodol, že sťažovateľky sú dedičkami

nárokov svojho právneho predchodcu. Neskôr 4. apríla 2018 bolo sťažovateľkám doručené

uznesenie okresného súdu č. k. -367 o tom, že okresný súd pokračuje

so sťažovateľkami ako pozostalými v konaní. K uvedenému uzneseniu sa sťažovateľky ako

účastníčky konania riadne vyjadrili. Dňa 25. septembra 2018 bolo však sťažovateľkám

doručené ďalšie uznesenie okresného súdu č. k. -400, v ktorom pre zmenu

konanie proti nim zastavil. Okresný súd tak urobil na základe sťažnosti z 1. júna 2018, ktorú

proti uzneseniu o pokračovaní v konaní podala žalovaná Slovenská republika, zastúpená

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ,,žalovaná“). V sťažnosti žalovaná

tvrdila, že predmetom sporu je náhrada nemajetkovej ujmy podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, a teda nejde o spor majetkovej povahy. Okresný súd

sa s danou argumentáciou stotožnil a konanie proti sťažovateľkám zastavil. Sťažovateľky

v ústavnej sťažnosti v rozsahu, v akom bola ústavným súdom 10. marca 2020 prijatá na

ďalšie konanie, namietali skutočnosť, že im sťažnosť žalovanej Slovenskej republiky ako

účastníčkam konania nikdy nebola doručená a nemali možnosť sa k nej ani vyjadriť.

Navyše, proti uzneseniu o zastavení konania nebol prípustný opravný prostriedok.

Sťažovateľky namietali porušenie (ďalej len

„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“).

2. V relevantnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky uviedli (v časti, ktorá bola

prijatá na ďalšie konanie), že sa domáhajú vydania nálezu v tomto znení: „Základné právo

Sťažovateľov domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa a v zmysle

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.“ Okrem toho

navrhli, aby ústavný súd priznal každej sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške

1 500 €, ako aj trovy konania pred ústavným súdom do dvoch mesiacov od doručenia

nálezu.

II.

Vyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a ďalšie podania sťažovateliek

3. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 18. mája 2020

vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda okresného súdu. V prvom rade poukázal na to, že ako

predseda súdu nie je oprávnený zasahovať do procesného postupu jednotlivých sudcov.

V rámci vecnej argumentácie skonštatoval, že „ak by súd takéto nesprávne rozhodnutie

vyššieho súdneho úradníka na základe podanej sťažnosti priamo zmenil, bez doručenia

sťažnosti protistrane na vyjadrenie, tak, že súdne konanie v zmysle zastaví,

bez možnosti podania opravného prostriedku, môže ísť o procesný postup, ktorý sa javí ako

nesprávny, avšak je otázne či týmto postupom môže dôjsť k poškodeniu práv právnych

nástupcov žalobcu, voči ktorým bolo súdne konanie zastavené, ak vzhľadom na objektívnu

nemožnosť pokračovať s nimi v súdnom konaní, by sa ich právne postavenie nezmenilo ani

v prípade zastavenia konania uznesením, voči ktorému je prípustné odvolanie, ani

vyjadrením k sťažnosti“. Ďalej navrhol, aby ústavný súd finančné zadosťučinenie nepriznal

z titulu objektívnej nemožnosti zmeny právneho postavenia sťažovateliek. Súčasťou

vyjadrenia predsedu okresného súdu je aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktoré však

neobsahuje žiadne vecné tvrdenia okrem rekapitulácie priebehu konania. Predseda

okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci.

4. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 15. mája 2020

vyjadrila aj zúčastnená osoba, konkrétne žalovaná Slovenská republika, zastúpená

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Po zrekapitulovaní skutkového stavu uviedla,

že jej neprináleží hodnotiť postup okresného súdu.

5. Na vyjadrenie okresného súdu zareagovali aj sťažovateľky vyjadrením z 10. júna

2020, v ktorom uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní. Ďalej poukázali na zásadu

rovnosti zbraní a možnosti sa vyjadriť ku všetkým dokumentom a dôkazom, ktoré predloží

protistrana. Okrem toho zdôraznili aspekt primeraného finančného zadosťučinenia, kde

nesúhlasia s hodnotením okresného súdu. Akcentujú pritom nevhodnosť potencionality

úspechu alebo neúspechu v konaní, ako aj kompenzačnú, resp. preventívnu funkciu tohto

inštitútu. Napokon poukazujú na emocionálnu ujmu, ktorú utrpeli postupom okresného

súdu.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej „“) upustil

od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,

vyjadrením okresného súdu, zúčastnenej osoby a sťažovateliek usúdil, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

V zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020

(ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát

ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,

od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich

členom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je

sudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí senát ústavného súdu

pracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu), sudca Ivan Fiačan a Peter

Straka (sudca spravodajca).

III.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spravodlivosti.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

10. Jadrom ústavného sporu je otázka (ne)doručenia sťažnosti sťažovateľkám, ktorú

podala žalovaná Slovenská republika proti uzneseniu o pokračovaní v konaní a ktorej

argumentáciu si okresný súd osvojil a vec voči sťažovateľkám zastavil. Doručovanie

písomností medzi procesnými stranami patrí do rozsahu práva na spravodlivý súdny proces

podľa , ako aj podľa dohovoru.

11. Podľa rozhodovacej činnosti ústavného súdu do podstaty práva na spravodlivý

súdny proces patrí aj koncepcia rovnosti zbraní, podľa ktorej proti sebe stojace procesné

strany majú možnosť reagovať na argumenty a predložené dôkazy protistrany s cieľom

ovplyvniť rozhodnutie súdu. Z negatívneho vymedzenia rovnosti zbraní vyplýva, že žiadna

procesná strana nemôže byť materiálne znevýhodnená voči protistrane. Osobitne uvedené

platí v sporových konaniach (m. m. por. medzi inými , ).

Ústavný súd konštatuje, že vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že

nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav

nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti

konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (m. m. ,

, , ) a možno ho kvalifikovať ako odňatie možnosti

konať pred súdom ().

12. V tejto súvislosti je dôležité dodať, že sám okresný súd priznáva pochybenie

a porušenie ústavných práv sťažovateliek.

13. S ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)

ústavný súd zastáva koncepciu, že ani právo na spravodlivý súdny proces in genere, ani

rovnosť zbraní in specie nie sú absolútnymi právami. Ústavný súd, citujúc judikatúru ESĽP,

uvádza, že k neporušeniu práva by prišlo vtedy, ak by potencionálne vyjadrenie iného

účastníka konania nemalo na výsledok konania žiadny vplyv, pretože zvolený postup

nedával priestor pre ďalšiu diskusiu. Dôležitou skutočnosťou je, či sa sťažovateľ mohol

alebo nemohol účinne brániť z dôvodu, že mu nebolo doručené uvedené vyjadrenie alebo

povedané inak, či doručenie uvedeného vyjadrenia má dopad na výsledok konania alebo nie

(por. , a tam cit. judikatúra ESĽP). Na túto argumentáciu

zrejme poukazuje aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení.

14. Avšak v tomto prípade nejde o „obyčajné“ vyjadrenie či stanovisko protistrany,

ale o prostriedok procesnej obrany proti uzneseniu okresného súdu o pokračovaní v konaní

s prvkami opravného prostriedku ( ). Spomínaný prístup

ústavného súdu preto nie je aplikovateľný na predmetný prípad. Navyše, ako vyplýva

z ďalšieho postupu okresného súdu, táto sťažnosť mala aj podstatný vplyv na ďalší priebeh

konania, pretože okresný súd konanie oproti uzneseniu o pokračovaní v konaní proti

sťažovateľkám diametrálne zmenil a konanie zastavil. Následky nedoručenia sťažnosti

žalovanej sťažovateľkám tak mali determinujúce účinky na ich žalobu, pričom sťažovateľky

nemohli na ňu žiadnym spôsobom reagovať.

15. Podľa názoru ústavného súdu ostáva už bez právneho významu, či vec pred

okresným súdom mohla mať len jedinú odpoveď v podobe zastavenia konania, ako tvrdí

vo svojom vyjadrení okresný súd. Ak by ústavný súd išiel do dôsledkov, aj tento argument

je možné vyvrátiť kvôli tomu, že sťažovateľky mali isté očakávania, že s nimi bude okresný

súd po smrti ich právneho predchodcu konať ako s účastníkmi konania, čo sa na istý čas aj

zmaterializovalo.

16. Okrem týchto úvah ústavný súd nestráca zo zreteľa, že dohovor a judikatúra

ESĽP k nemu predstavujú len minimálny štandard ochrany práv a slobôd, a preto nič

nebráni ústavnému súdu, aby v okolnostiach veci mohol priznať štandard ochrany aj

veľkorysejšie, ako by to urobil ESĽP. Ústavný súd upozorňuje, že kvalitatívne ďaleko

menej intenzívne porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru sankcionoval ESĽP ako porušenie práva

na spravodlivý súdny proces vo veci Trančíková c. Slovenská republika (sťažnosť

č. 17127/12); konkrétne nedoručenie vyjadrenia protistrany na odvolanie, ktoré podala

p. Trančíková.

17. Na základe uvedeného ústavný súd skonštatoval porušenie

a čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1), zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie (výrok 2).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

18. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

19. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

20. V okolnostiach veci sa ústavný súd rozhodol priznať sťažovateľkám primerané

finančné zadosťučinenie za porušenie ich základných procesných práv. Urobil tak

z dôvodov, že jednak zastáva názor, že porušenie práv a slobôd je dôležité aj finančne

kompenzovať. V okolnostiach veci sťažovateľky museli utrpieť citovú ujmu, ako aj stav

právnej neistoty, ktorému boli vystavené postupom okresného súdu. Ten s nimi najprv

jednal ako s právnymi nástupcami zomrelého manžela a otca a potom tieto nádeje nečakane

zmaril. Ústavný súd zobral do úvahy aj celkovú nepružnosť konania okresného súdu

(viacnásobné prieťahy). V rámci okolnosti prípadu nemožno prehliadať dlhoročný trestný

proces vedený od roku 2001, v ktorom predchodca sťažovateliek vystupoval ako poškodený

v súvislosti s nevyplatenými mzdovými nárokmi (vec Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava IV ČVS: ORP-270/OEK-B4-2001) a ktorého zdĺhavý priebeh bol

dôvodom na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v napadnutom konaní. Na základe

uvedených úvah ústavný súd priznáva každej sťažovateľke sumu 500 € (slovom päťsto eur),

čo je spolu 2 000 € (slovom dvetisíc eur) (výrok 3 tohto nálezu).

VI.

Náhrada trov konania

21. Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátkou Mgr. Zuzanou Motúzovou, Grösslingová 62, Bratislava, v konaní pred

ústavným súdom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu

trovy konania.

22. Vychádzajúc z petitu návrhu, ústavný súd priznal sťažovateľkám náhradu trov

konania v sume 530 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 3 úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, návrh

ústavnému súdu, ako aj vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) podľa § 13a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky. Dva úkony boli vykonané v roku 2018 a jeden vykonaný v roku

2020.

23. Pre dva úkony urobené v roku 2018 ústavný súd vychádzal zo základnej tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 153,5 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11

ods. 3 vyhlášky) a paušálnej náhrady niektorých hotových výdavkov (režijný paušál)

za každý úkon právnej služby v sume 9,21 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3

vyhlášky). Spolu za jeden úkon ide o sumu 162,71 € x 2, čo predstavuje sumu 325,42 €.

24. Ústavný súd pri výpočte tretieho úkonu vychádzal zo základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu

podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a paušálnej náhrady niektorých hotových výdavkov (režijný

paušál) za každý úkon právnej služby v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa

§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo je spolu 187,62 €.

25. Pretože sa právne úkony poskytovali celkovo štyrom sťažovateľkám, ústavný súd

podľa § 13 ods. 2 vyhlášky znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny vo vzťahu k trom

sťažovateľkám o polovicu (čo je 256,52 €), pričom voči prvej sťažovateľke ju priznal

v plnej výške (§ 13 ods. 2 vyhlášky), teda v sume 513,04 €. Celková suma trov konania je

tak vo výške 1 282,60 € (bod 4 výrokovej časti).

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu