Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 84/2020
PDF · 197.89 KB
No categories available
III. ÚS 84/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku
(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , ,
, , ,
, , a ,
, , zastúpených advokátkou
Mgr. Zuzanou Motúzovou, Grösslingová 62, Bratislava, pre namietané porušenie
základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 15 C 179/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo , ,
a domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn.
15 C 179/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 15 C 179/2013-400 z 2. augusta 2018
z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
3. , ,
a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume 500 € (slovom
päťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť ,
, a trovy konania
v sume 1 282,60 € (slovom tisícdvestoosemdesiat dva eur a šesťdesiat centov) na účet ich
advokátky Mgr. Zuzany Motúzovej, Grösslingová 62, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia
1. Skutkový stav sťažovateliek , ,
, ,
, , ,
, , a , ,
(ďalej len „sťažovateľky“), by sa dal zrekapitulovať
tak, že právny predchodca sťažovateliek v dlhoročnom trestnom procese vedenom od roku
2001 vystupoval ako poškodený v súvislosti s nevyplatenými mzdovými nárokmi (vec
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV ČVS: ORP-270/OEK-B4-2001).
Zdĺhavý priebeh trestného procesu bol dôvodom na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy
v napadnutom konaní. Právny predchodca sťažovateliek spolu s ďalšími žalobcami podal
v septembri 2013 na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobu, v ktorej
sa domáhal nemajetkovej ujmy. V roku 2017 právny predchodca zomrel. Medzičasom
okresný súd 5. mája 2017 konanie prerušil do právoplatného ukončenia dedičského konania.
Dňa 29. novembra 2017 Okresný súd Malacky rozhodol, že sťažovateľky sú dedičkami
nárokov svojho právneho predchodcu. Neskôr 4. apríla 2018 bolo sťažovateľkám doručené
uznesenie okresného súdu č. k. 15 C 179/2013-367 o tom, že okresný súd pokračuje
so sťažovateľkami ako pozostalými v konaní. K uvedenému uzneseniu sa sťažovateľky ako
účastníčky konania riadne vyjadrili. Dňa 25. septembra 2018 bolo však sťažovateľkám
doručené ďalšie uznesenie okresného súdu č. k. 15 C 179/2013-400, v ktorom pre zmenu
konanie proti nim zastavil. Okresný súd tak urobil na základe sťažnosti z 1. júna 2018, ktorú
proti uzneseniu o pokračovaní v konaní podala žalovaná Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ,,žalovaná“). V sťažnosti žalovaná
tvrdila, že predmetom sporu je náhrada nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, a teda nejde o spor majetkovej povahy. Okresný súd
sa s danou argumentáciou stotožnil a konanie proti sťažovateľkám zastavil. Sťažovateľky
v ústavnej sťažnosti v rozsahu, v akom bola ústavným súdom 10. marca 2020 prijatá na
ďalšie konanie, namietali skutočnosť, že im sťažnosť žalovanej Slovenskej republiky ako
účastníčkam konania nikdy nebola doručená a nemali možnosť sa k nej ani vyjadriť.
Navyše, proti uzneseniu o zastavení konania nebol prípustný opravný prostriedok.
Sťažovateľky namietali porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“).
2. V relevantnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky uviedli (v časti, ktorá bola
prijatá na ďalšie konanie), že sa domáhajú vydania nálezu v tomto znení: „Základné právo
Sťažovateľov domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/179/2013 porušené bolo.“ Okrem toho
navrhli, aby ústavný súd priznal každej sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške
1 500 €, ako aj trovy konania pred ústavným súdom do dvoch mesiacov od doručenia
nálezu.
II.
Vyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a ďalšie podania sťažovateliek
3. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. l SprV 474/2020 z 18. mája 2020
vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda okresného súdu. V prvom rade poukázal na to, že ako
predseda súdu nie je oprávnený zasahovať do procesného postupu jednotlivých sudcov.
V rámci vecnej argumentácie skonštatoval, že „ak by súd takéto nesprávne rozhodnutie
vyššieho súdneho úradníka na základe podanej sťažnosti priamo zmenil, bez doručenia
sťažnosti protistrane na vyjadrenie, tak, že súdne konanie v zmysle § 63 ods. 1 CSP zastaví,
bez možnosti podania opravného prostriedku, môže ísť o procesný postup, ktorý sa javí ako
nesprávny, avšak je otázne či týmto postupom môže dôjsť k poškodeniu práv právnych
nástupcov žalobcu, voči ktorým bolo súdne konanie zastavené, ak vzhľadom na objektívnu
nemožnosť pokračovať s nimi v súdnom konaní, by sa ich právne postavenie nezmenilo ani
v prípade zastavenia konania uznesením, voči ktorému je prípustné odvolanie, ani
vyjadrením k sťažnosti“. Ďalej navrhol, aby ústavný súd finančné zadosťučinenie nepriznal
z titulu objektívnej nemožnosti zmeny právneho postavenia sťažovateliek. Súčasťou
vyjadrenia predsedu okresného súdu je aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktoré však
neobsahuje žiadne vecné tvrdenia okrem rekapitulácie priebehu konania. Predseda
okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v danej veci.
4. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. SL-OPS1-S-54/2020 z 15. mája 2020
vyjadrila aj zúčastnená osoba, konkrétne žalovaná Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Po zrekapitulovaní skutkového stavu uviedla,
že jej neprináleží hodnotiť postup okresného súdu.
5. Na vyjadrenie okresného súdu zareagovali aj sťažovateľky vyjadrením z 10. júna
2020, v ktorom uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní. Ďalej poukázali na zásadu
rovnosti zbraní a možnosti sa vyjadriť ku všetkým dokumentom a dôkazom, ktoré predloží
protistrana. Okrem toho zdôraznili aspekt primeraného finančného zadosťučinenia, kde
nesúhlasia s hodnotením okresného súdu. Akcentujú pritom nevhodnosť potencionality
úspechu alebo neúspechu v konaní, ako aj kompenzačnú, resp. preventívnu funkciu tohto
inštitútu. Napokon poukazujú na emocionálnu ujmu, ktorú utrpeli postupom okresného
súdu.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej „zákon o ústavnom súde“) upustil
od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,
vyjadrením okresného súdu, zúčastnenej osoby a sťažovateliek usúdil, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
V zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020
(ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát
ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,
od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich
členom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je
sudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí senát ústavného súdu
pracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu), sudca Ivan Fiačan a Peter
Straka (sudca spravodajca).
III.
Relevantná právna úprava
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,
vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spravodlivosti.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
10. Jadrom ústavného sporu je otázka (ne)doručenia sťažnosti sťažovateľkám, ktorú
podala žalovaná Slovenská republika proti uzneseniu o pokračovaní v konaní a ktorej
argumentáciu si okresný súd osvojil a vec voči sťažovateľkám zastavil. Doručovanie
písomností medzi procesnými stranami patrí do rozsahu práva na spravodlivý súdny proces
podľa ústavy, ako aj podľa dohovoru.
11. Podľa rozhodovacej činnosti ústavného súdu do podstaty práva na spravodlivý
súdny proces patrí aj koncepcia rovnosti zbraní, podľa ktorej proti sebe stojace procesné
strany majú možnosť reagovať na argumenty a predložené dôkazy protistrany s cieľom
ovplyvniť rozhodnutie súdu. Z negatívneho vymedzenia rovnosti zbraní vyplýva, že žiadna
procesná strana nemôže byť materiálne znevýhodnená voči protistrane. Osobitne uvedené
platí v sporových konaniach (m. m. por. medzi inými IV. ÚS 42/09, I. ÚS 276/2016).
Ústavný súd konštatuje, že vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že
nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav
nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti
konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (m. m. I. ÚS 2/05,
I. ÚS 100/04, I. ÚS 335/06, IV. ÚS 19/2012) a možno ho kvalifikovať ako odňatie možnosti
konať pred súdom (I. ÚS 156/07).
12. V tejto súvislosti je dôležité dodať, že sám okresný súd priznáva pochybenie
a porušenie ústavných práv sťažovateliek.
13. S ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)
ústavný súd zastáva koncepciu, že ani právo na spravodlivý súdny proces in genere, ani
rovnosť zbraní in specie nie sú absolútnymi právami. Ústavný súd, citujúc judikatúru ESĽP,
uvádza, že k neporušeniu práva by prišlo vtedy, ak by potencionálne vyjadrenie iného
účastníka konania nemalo na výsledok konania žiadny vplyv, pretože zvolený postup
nedával priestor pre ďalšiu diskusiu. Dôležitou skutočnosťou je, či sa sťažovateľ mohol
alebo nemohol účinne brániť z dôvodu, že mu nebolo doručené uvedené vyjadrenie alebo
povedané inak, či doručenie uvedeného vyjadrenia má dopad na výsledok konania alebo nie
(por. IV. ÚS 283/2011, II. ÚS 599/2018 a tam cit. judikatúra ESĽP). Na túto argumentáciu
zrejme poukazuje aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení.
14. Avšak v tomto prípade nejde o „obyčajné“ vyjadrenie či stanovisko protistrany,
ale o prostriedok procesnej obrany proti uzneseniu okresného súdu o pokračovaní v konaní
s prvkami opravného prostriedku (§ 239 Civilný sporový poriadok). Spomínaný prístup
ústavného súdu preto nie je aplikovateľný na predmetný prípad. Navyše, ako vyplýva
z ďalšieho postupu okresného súdu, táto sťažnosť mala aj podstatný vplyv na ďalší priebeh
konania, pretože okresný súd konanie oproti uzneseniu o pokračovaní v konaní proti
sťažovateľkám diametrálne zmenil a konanie zastavil. Následky nedoručenia sťažnosti
žalovanej sťažovateľkám tak mali determinujúce účinky na ich žalobu, pričom sťažovateľky
nemohli na ňu žiadnym spôsobom reagovať.
15. Podľa názoru ústavného súdu ostáva už bez právneho významu, či vec pred
okresným súdom mohla mať len jedinú odpoveď v podobe zastavenia konania, ako tvrdí
vo svojom vyjadrení okresný súd. Ak by ústavný súd išiel do dôsledkov, aj tento argument
je možné vyvrátiť kvôli tomu, že sťažovateľky mali isté očakávania, že s nimi bude okresný
súd po smrti ich právneho predchodcu konať ako s účastníkmi konania, čo sa na istý čas aj
zmaterializovalo.
16. Okrem týchto úvah ústavný súd nestráca zo zreteľa, že dohovor a judikatúra
ESĽP k nemu predstavujú len minimálny štandard ochrany práv a slobôd, a preto nič
nebráni ústavnému súdu, aby v okolnostiach veci mohol priznať štandard ochrany aj
veľkorysejšie, ako by to urobil ESĽP. Ústavný súd upozorňuje, že kvalitatívne ďaleko
menej intenzívne porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru sankcionoval ESĽP ako porušenie práva
na spravodlivý súdny proces vo veci Trančíková c. Slovenská republika (sťažnosť
č. 17127/12); konkrétne nedoručenie vyjadrenia protistrany na odvolanie, ktoré podala
p. Trančíková.
17. Na základe uvedeného ústavný súd skonštatoval porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1), zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (výrok 2).
V.
Primerané finančné zadosťučinenie
18. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
19. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
20. V okolnostiach veci sa ústavný súd rozhodol priznať sťažovateľkám primerané
finančné zadosťučinenie za porušenie ich základných procesných práv. Urobil tak
z dôvodov, že jednak zastáva názor, že porušenie práv a slobôd je dôležité aj finančne
kompenzovať. V okolnostiach veci sťažovateľky museli utrpieť citovú ujmu, ako aj stav
právnej neistoty, ktorému boli vystavené postupom okresného súdu. Ten s nimi najprv
jednal ako s právnymi nástupcami zomrelého manžela a otca a potom tieto nádeje nečakane
zmaril. Ústavný súd zobral do úvahy aj celkovú nepružnosť konania okresného súdu
(viacnásobné prieťahy). V rámci okolnosti prípadu nemožno prehliadať dlhoročný trestný
proces vedený od roku 2001, v ktorom predchodca sťažovateliek vystupoval ako poškodený
v súvislosti s nevyplatenými mzdovými nárokmi (vec Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Bratislava IV ČVS: ORP-270/OEK-B4-2001) a ktorého zdĺhavý priebeh bol
dôvodom na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v napadnutom konaní. Na základe
uvedených úvah ústavný súd priznáva každej sťažovateľke sumu 500 € (slovom päťsto eur),
čo je spolu 2 000 € (slovom dvetisíc eur) (výrok 3 tohto nálezu).
VI.
Náhrada trov konania
21. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním
advokátkou Mgr. Zuzanou Motúzovou, Grösslingová 62, Bratislava, v konaní pred
ústavným súdom. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu
trovy konania.
22. Vychádzajúc z petitu návrhu, ústavný súd priznal sťažovateľkám náhradu trov
konania v sume 530 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 3 úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, návrh
ústavnému súdu, ako aj vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) podľa § 13a ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky. Dva úkony boli vykonané v roku 2018 a jeden vykonaný v roku
2020.
23. Pre dva úkony urobené v roku 2018 ústavný súd vychádzal zo základnej tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 153,5 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11
ods. 3 vyhlášky) a paušálnej náhrady niektorých hotových výdavkov (režijný paušál)
za každý úkon právnej služby v sume 9,21 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3
vyhlášky). Spolu za jeden úkon ide o sumu 162,71 € x 2, čo predstavuje sumu 325,42 €.
24. Ústavný súd pri výpočte tretieho úkonu vychádzal zo základnej sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu
podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a paušálnej náhrady niektorých hotových výdavkov (režijný
paušál) za každý úkon právnej služby v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo je spolu 187,62 €.
25. Pretože sa právne úkony poskytovali celkovo štyrom sťažovateľkám, ústavný súd
podľa § 13 ods. 2 vyhlášky znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny vo vzťahu k trom
sťažovateľkám o polovicu (čo je 256,52 €), pričom voči prvej sťažovateľke ju priznal
v plnej výške (§ 13 ods. 2 vyhlášky), teda v sume 513,04 €. Celková suma trov konania je
tak vo výške 1 282,60 € (bod 4 výrokovej časti).
26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2020
Martin Vernarský predseda senátu