Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 321/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti

, , , zastúpenej advokátskou

kanceláriou AK IVANOVA s. r. o., Plynárenská 1, Bratislava, v mene

ktorej koná advokátka JUDr. Lenka Ivanová, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a tiež práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. z 31. marca 2020 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť spoločnosti o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

2. Návrhu na odklad vykonateľnosti uznesenia Okresného sudu Banská Bystrica

sp. zn. z 31. marca 2020 n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2020

doručená ústavná sťažnosť spoločnosti , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 31. marca 2020

(ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je jedným

zo zabezpečených veriteľov spoločnosti ,

, v konkurze [ďalej len „úpadca“ (konkurz bol vyhlásený uznesením okresného

súdu sp. zn. z 8. marca 2017, pozn.)] s nepopretou (zistenou) pohľadávkou

zapísanou v konečnom zozname pohľadávok pod č. 633 a 634 v sume 7 689 523,99 €.

3. Príslušný (kolektívny) orgán v zmysle o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o konkurze“) tvorený štyrmi veriteľmi

nepopretých zabezpečených pohľadávok vrátane sťažovateľky, veriteľským výborom

a okresným súdom vystupujúcim namiesto zabezpečeného veriteľa s popretou pohľadávkou

– spoločnosti , (ďalej len „

“), na základe žiadosti správcu, jej doplnenia a osobitných podmienok

ponuky (ďalej len „osobitné podmienky“) udelil správcovi záväzný pokyn

(namiesto , okresný súd uznesením sp. zn.

z 12. septembra 2019, pozn.) na speňaženie podniku úpadcu tvoreného súborom majetku

v zmysle § 92 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze formou verejného ponukového konania.

4. Na základe uložených záväzných pokynov správca zverejnil 26. septembra 2019

v Obchodnom vestníku 186/2019 oznámenie o začatí verejného ponukového konania

na predaj podniku úpadcu.

5. V lehote na predkladanie ponúk v trvaní do 11. októbra 2019 boli správcovi

doručené štyri ponuky v zalepených obálkach. Napriek tomu, že zábezpeka v sume 10 %

(ďalej len „zábezpeka“) z ponúknutej kúpnej ceny v sume 1 125 000 € spoločnosti

(ďalej aj „

“ alebo „záujemca č. 4“), nebola pripísaná na bankový účet úpadcu

do uplynutia lehoty na predkladanie ponúk, ale až 14. októbra 2019, správca v záujme

zachovania mnohosti (konkurencie) ponúk nevyužil svoje oprávnenie v zmysle bodu 3.4

osobitných podmienok a ponuku tohto záujemcu z vyhodnotenia nevyradil.

6. Keďže ponuku, čo sa týka rozsahu, porovnateľnú s ponukou

predložila len spoločnosť

(ďalej aj alebo „záujemca č. 3“), vytvárajúc

predpoklady pre úspešnú tichú aukciu v zmysle bodu 3.5 osobitných podmienok, správca

zorganizoval na 22. október 2019 elektronickú aukciu a dosiahol zvýšenie ponúknutej ceny

. za podnik úpadcu na sumu 1 175 000 €.

7. Po ukončení riadneho verejného ponukového konania, resp. mimo neho, bola

4. februára 2020 predložená spoločnosťou , (ďalej aj „

“ alebo „záujemca č. 5“), ďalšia ponuka na predaj podniku úpadcu za kúpnu

cenu v sume 1 230 000 €.

8. Na základe pokynu veriteľského výboru z 5. februára 2020 (jedného člena

príslušného kolektívneho orgánu, pozn.) správca vyzval záujemcov č. 3, 4 a 5 na zvýšenie

ponúknutej kúpnej ceny. Na zasadnutí veriteľského výboru 28. februára 2020 po zistení,

že záujemca č. 3 nepredložil žiadnu ďalšiu ponuku, záujemca č. 4 svoju pôvodnú ponuku

v sume 1 175 000 € zvýšil na sumu 1 215 000 € a vo vzťahu k záujemcovi č. 5

je relevantnou jeho pôvodná ponuka v sume 1 230 000 €, veriteľský výbor schválil predaj

podniku úpadcu v prospech záujemcu č. 5, resp. spoločnosti

9. Napriek súhlasu sťažovateľky a , ako ďalšieho

zabezpečeného veriteľa – členov príslušného (kolektívneho) orgánu podľa § 82 zákona

o konkurze s predajom podniku úpadcu v prospech , na základe žiadosti

správcu o vydanie záväzného pokynu bolo napadnutým uznesením okresného sudu

vystupujúceho namiesto , rozhodnuté tak, že správcovi ukladá

záväzný pokyn na predaj podniku úpadcu tvoreného súborom tam špecifikovaného majetku

zmluvou o predaji podniku záujemcovi č. 4, resp.

za kúpnu cenu 1 215 000 €.

Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 8. apríla 2020.

10. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:

„...Okresný súd... bol povinný v súlade s pri vydaní Uznesenia

zohľadniť oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia ostatných

členov príslušného orgánu. Okresný súd Banská Bystrica však tak neurobil a v príkrom

rozpore s rozhodnutiami ostatných príslušných orgánov a teda aj v rozpore s § 83

ods. 4 rozhodol inak. Okresný súd ... tak urobil aj napriek tomu, že záväzné pokyny

ostatných príslušných orgánov neboli v rozpore so a ani v rozpore so záujmami

všetkých veriteľov. Okresný súd... nielenže odňal príslušným orgánom ako zástupcom

všetkých veriteľov konkurzného konania Úpadcu rozhodovať o majetku Úpadcu,

ale aj jednoznačne konal v rozpore s princípom predvídateľnosti rozhodnutia.

Naviac... Uznesenie zdôvodnil spôsobom, ktorý nemá oporu v zákone, nakoľko

záväzné pokyny príslušných orgánov nie sú nemenné ako je to pri rozhodnutiach súdov.

Záväzný pokyn zaväzuje Správcu ako postupovať, avšak nezaväzuje samotné príslušné

orgány v tom, že by sa od skôr udeleného záväzného pokynu nemohli odchýliť

alebo ho zmeniť najmä, ak je to v záujme veriteľov.

Tým, že zákonodarca dal súdu možnosť rozhodovať o uložení záväzného pokynu

namiesto popretého veriteľa, určite nesledoval umožniť súdu nahradiť všetky predtým

uložené záväzné pokyny ostatných príslušných orgánov, ktoré boli uložené v súlade

so zákonom a v súlade so záujmami veriteľov. Sťažovateľ je toho názoru že interpretácia

a aplikácia právnej normy ( ) zo strany Okresného súdu... zásadne popiera

účel a význam aplikovanej právnej normy...

Ponuka spoločnosti na odkúpenie podniku Úpadcu bola síce

doručená mimo ponukového konania, avšak v súlade s ju bolo

možné vnímať ako ponuku na priamy predaj majetku Úpadcu. Priamy predaj majetku

v rámci konkurzného konania je bežný, pričom vzhľadom na to, že v tejto konkrétnej veci

už prebehlo aj ponukové konanie, ktoré vygenerovalo aj iných záujemcov, v čase

rozhodovania o predložených ponukách bol známy celkový okruh záujemcov, z ktorých bolo

možné vybrať záujemcu, ktorý ponúkol najvyššiu kúpnu cenu. De facto sa maximalizoval

okruh záujemcov.

Je nelogická a nemožná požiadavka Okresného súdu... požadovať od Správcu,

aby pred doručením ponuky spoločnosti požiadal o nový záväzný pokyn.

Správca totiž nevedel, že nejaká nová ponuka mu bude doručená. Správca postupoval

správne, keď na najbližšom zasadnutí veriteľského výboru predložil jeho členom aj novú

ponuku, aby mohli rozhodovať o všetkých ponukách, ktoré boli Správcovi doručené.

Zdôrazňujeme, že ani ponuka spoločnosti nebola

riadne doručená Správcovi v lehote stanovenej pre ponukové konanie z dôvodu,

že do uplynutia lehoty nebola pripísaná na účet Správcu požadovaná zábezpeka.

Porušovateľ na túto skutočnosť však už neprihliadal a na ponuku spoločnosti

pozeral ako na ponuku doručenú v rámci ponukového

konania a v súlade s Podmienkami speňažovania.

Taktiež ako nelogické sa javí zdôvodnenie Okresného súdu... ktorý na jednej stane

tvrdí, že nie je možné sa odchýliť od záväzného pokynu, ktorým bolo uložené Správcovi

speňažiť majetok Úpadcu formou verejného ponukového konania, na druhej strane sám

akceptuje navýšenú ponuku spoločnosti

ktorá bola predložená až niekoľko mesiacov po ukončení ponukového konania a až potom,

ako boli traja záujemcovia, ktorí predložili najvyššie ponuky, navzájom konfrontovaní

a súčasne vyzvaní na navýšenie ich skôr doručených ponúk.

V neposlednom rade za dôležité považujeme zdôrazniť neštandardné správanie

spoločnosti ., ktoré, podľa slov Správcu, hraničilo

s trestnoprávnym konaním. Spoločnosť systematicky

vyvíjala nátlak na Správcu a snažila sa nezákonne ovplyvňovať rozhodnutia príslušných

orgánov. Na Okresný súd... podávala nedôvodné sťažnosti, o čom sa v Uznesení zmieňuje

aj Porušovateľ. Aj napriek tomu, že Porušovateľ odmietol tieto sťažnosti,

nie je možné vylúčiť, že bol spoločnosťou pri svojom

rozhodovaní ovplyvnení...“

11. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti

, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 73112/B na súdnu a inú právnu ochranu zaručené

v SR a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a bolo Uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.03.2020, č. k. - 1619 porušené.

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.03.2020, č. k.

1619 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Banská Bystrica je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy konania

v rozsahu 100 %.“

12. Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd „...rozhodol o odložení

vykonateľnosti právoplatného napadnutého Uznesenia.“.

II.

Relevantná právna úprava

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

15. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

18. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom

súde predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu. Predmetom ústavnej sťažnosti

je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a tiež práva

na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu.

19. Sťažovateľka namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru odôvodňuje najmä tým,

že okresný súd pri rozhodovaní o správcom predloženom pokyne na schválenie podľa § 83

ods. 4 zákona o konkurze nezohľadnil oprávnené záujmy dotknutých veriteľov,

ich vyjadrenia a vyjadrenia ostatných členov príslušného orgánu, práve naopak, rozhodol

v príkrom rozpore s nimi, keď správcovi uložil záväzný pokyn predať podnik úpadcu

spoločnosti uzavretím zmluvy o predaji podniku

za kúpnu cenu 1 215 000 €, a nie spoločnosti , za kúpnu cenu 1 230 000 €.

20. Podľa názoru sťažovateľky interpretácia a aplikácia § 83 ods. 4 zákona

o konkurze okresným súdom popiera jeho účel a zmysel, keď popiera záväzné pokyny

ostatných členov príslušného orgánu v zmysle § 82 zákona o konkurze uložené v záujme

veriteľov.

21. Sťažovateľka ďalej namieta, že záväzné pokyny uložené správcovi

nie sú nezmeniteľné a ponuku spoločnosti , na predaj podniku úpadcu mimo

riadneho verejného ponukového konania je možné považovať podľa § 92 ods. 1 písm. e)

zákona o konkurze za ponuku na priamy predaj podniku úpadcu, pričom ani spoločnosť

nesplnila podmienku riadneho verejného ponukového

konania spočívajúcu v zložení zábezpeky do uplynutia lehoty na predkladanie ponúk,

t. j. 11. októbra 2019.

22. Napokon sťažovateľka okresnému súdu vytýka, že kým okresný súd na jednej

strane tvrdí, že od uloženého záväzného pokynu sa nie je možné odchýliť, na strane druhej

akceptuje navýšenie cenovej ponuky spoločnosti

po uplynutí niekoľkých mesiacov po ukončení riadneho verejného ponukového konania.

23. Z uvedených dôvodov sťažovateľka považuje uznesenie okresného súdu

za rozporné s princípom predvídateľnosti, zjavne nedôvodné a arbitrárne.

24. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

25. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, a preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (, ). Splnenie povinnosti

odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).

26. Ústavný súd preto považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť

odôvodnenia uznesenia okresného súdu:

„... 30 Konkurzný súd vykonávajúci funkciu jedného z členov kolektívneho

príslušného orgánu podľa a neudelil správcovi iný záväzný

pokyn, ako pokyn na speňažovanie formou ponukového konania, a to za vopred stanovených

podmienok. Správca je v prípade kolektívneho príslušného orgánu oprávnený speňažovať

majetok len na základe záväzného pokynu, ktorý vydá a schváli každý člen kolektívneho

príslušného orgánu, pričom správca je povinný požiadať o vydanie záväzného pokynu

predtým, ako urobí prvý právny úkon pri speňažovaní.

31. V rámci podmienok ponukového konania bola správcom stanovená lehota

na doručenie ponuky na odkúpenie majetku úpadcu do 11.10.2019. Jedným zo základných

predpokladov účasti záujemcu v ponukovom konaní je doručenie ponuky v stanovenej

lehote. Na základe splnenia tejto podmienky je možné vyhodnotiť ponukové konanie.

S ohľadom na splnenie podmienok ponukového konania správca vyhodnotil ponukové

konanie tak, že za víťaznú ponuku označil ponuku záujemcu

. Skutočnosť, že tento záujemca ponúkol v rámci ponukového konania,

za splnenia podmienok ponukového konania, najvyššiu kúpnu cenu, má za následok,

že majetok úpadcu ponúkaný na predaj v rámci ponukového konania má byť predaný

tomuto záujemcovi. S ohľadom na to, že tento záujemca svoju ponuku zvýšil na sumu

1 215 000,-Eur mi byť zohľadnená v záujme veriteľov úpadcu. Cena ponúknutá

spoločnosťou je síce o 15 000,-Eur vyššia, ale súd konštatuje, že táto

spoločnosť nesplnila podmienky stanovené v riadnom ponukovom konaní, preto zohľadnenie

tejto ponuky by nebolo len porušením pravidiel speňažovania stanovených príslušnými

orgánmi, vrátane konkurzného súdu, ale aj porušením zákonnosti a transparentnosti

pri speňažovaní majetku úpadcu. Pokyny uložené veriteľským výborom a dvomi

zabezpečenými veriteľmi ako príslušnými orgánmi súd považuje za pokyny udelené

v rozpore s ich pokynmi na speňažovanie majetku úpadcu v ponukovom konaní,

ale aj s rozhodnutím konkurzného súdu, preto mal správca tieto pokyny odmietnuť

príp. pred oslovením potencionálnych záujemcov o navýšenie ceny požiadať o uloženie

pokynu aj konkurzný súd ako príslušný orgán. Len uvedeným spôsobom je možno zabezpečiť

zákonnosť a transparentnosť pri speňažovaní majetku úpadcu. Účelom dodržiavania

pravidiel speňažovania je zabrániť špekulatívnemu a netransparentnému správaniu

sa potencionálnych záujemcov o kúpu majetku úpadcu... konkurzný súd považuje

za najefektívnejší predaj majetku úpadcu záujemcovi, ktorého ponuka za splnenie

podmienok ponukového konania vyvolaného v súlade so zákonom na základe záväzného

pokynu všetkých členov kolektívneho príslušného orgánu, bola v rámci riadneho

ponukového konania najvyššia a za cenu, ktorú tento záujemca dodatočne navýšil.

Pri posudzovaní veci súd zohľadnil vyjadrenie správcu, že predlžovaním procesu

speňažovania dochádza k nárastu prevádzkovej straty v sume, ktorá prevýši hodnotu

navýšenia v zmysle poslednej najvyššej ponuky. Zároveň správca apeloval na skoré

rozhodnutie súdu, nakoľko s ohľadom na situáciu v prevádzkovanom podniku úpadcu bude

nútený vykonať zásadný úkon akým je výpoveď vo vzťahu k všetkých zamestnancov, čo bude

mať významný vplyv na nárast pohľadávok proti podstate...“

27. Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd

argumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí

nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie, resp. sa s nimi nevysporiadal

správne, nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov okresného

súdu. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je plne v súlade s § 198 ods. 2 zákona

o konkurze a podľa názoru ústavného súdu je presvedčivé, zrozumiteľné, konanie

nevykazuje znaky podstatných pochybení procesného charakteru, preto ústavný súd nevidí

žiadny relevantný dôvod na prehodnocovanie záverov okresného súdu. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná

rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor,

podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

28. Podľa § 83 ods. 4 zákona o konkurze ak je členom príslušného orgánu súd,

správca alebo ostatní členovia príslušného orgánu predložia pokyn alebo odporučený postup

na schválenie súdu až po tom, čo sa ostatní členovia príslušného orgánu k pokynu

alebo odporučenému postupu vyjadrili. Súd predložený pokyn alebo odporučený postup

uznesením schváli alebo uznesením rozhodne, ako postupovať; uznesením súdu je správca

viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov

a ich vyjadrenia a vyjadrenia ostatných členov príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy

doručí správcovi.

29. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú

a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, keď s osobitným akcentom na záväzný pokyn udelený

správcovi na speňaženie podniku úpadcu tvoreného súborom majetku v zmysle § 92

ods. 1 písm. d) zákona o konkurze formou verejného ponukového konania a na jeho

dodržanie v záujme transparentnosti uložil správcovi záväzný pokyn predať podnik úpadcu

spoločnosti ktorá v rámci riadneho verejného

ponukového konania ponúkla spomedzi všetkých záujemcov najvyššiu kúpnu cenu

v sume 1 125 000 €, z čoho logicky plynie, že podnik úpadcu má byť predaný práve tomuto

záujemcovi.

Napriek tomu, že vykonanie tichej aukcie a výzvy správcu záujemcom č. 3, 4 a 5

na zvýšenie ponúknutej ceny bolo nad rámec riadneho verejného ponukového konania

nemajúce oporu v pôvodnom záväznom pokyne udelenom správcovi na speňažovanie

majetku v zmysle jeho prvej žiadosti, konečné navýšenie ponúknutej ceny spoločnosťou

na sumu 1 215 000 € okresný súd v záujme vyššej miery

uspokojenia veriteľov úpadcu akceptoval. Keďže, ako to aj samotná sťažovateľka uviedla,

zmenu záväzného pokynu do budúcna nie je možné vylúčiť, ale procesy, ktoré na základe

už správcovi udeleného záväzného pokynu začali a z ktorých už vznikli práva tretím

osobám nie je možné zmenou záväzného pokynu

ukončiť, resp. tieto musia byť ukončené v zmysle pôvodne udeleného záväzného pokynu,

akceptovanie ponuky spoločnosti , síce vyššej o sumu 15 000 €, avšak

uplatnenej už po ukončení riadneho verejného ponukového konania, by bolo vo vzťahu

k spoločnosti porušením vopred príslušným

(kolektívnym) orgánom stanovených pravidiel, a tým zákonnosti a transparentnosti

pri speňažovaní majetku úpadcu. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu je zjavné,

že prílohou ponuky spoločnosti . bol relevantný písomný

doklad preukazujúci zloženie bankovej zábezpeky, a hoci v čase uplynutia lehoty

na podávanie cenových ponúk, t. j. do 11. októbra 2019, jej banková zábezpeka nebola

na bankový účet úpadcu pripísaná, v čase vyhodnocovania ponúk správcom už pripísaná

bola (banková zábezpeka bola pripísaná na bankový účet úpadcu 14. októbra 2019, pozn.),

táto okolnosť, a tým sťažovateľkou namietané zvýhodnenie spoločnosti

je právom ostatných záujemcov riadneho verejného ponukového

konania, a nie sťažovateľky (zabezpečeného veriteľa), ktorá predajom podniku tejto

spoločnosti má možnosť dosiahnuť väčšiu mieru uspokojenia svojej pohľadávky oproti jeho

predaju ostatným záujemcom riadneho verejného ponukového konania. Totiž aj prípadným

neprihliadnutím na ponuku spoločnosti . pre okolnosť

nezloženia zábezpeky včas by subjektom ponúkajúcim najvyššiu cenu v rámci

riadneho verejného ponukového konania v sume 1 000 000 € bola spoločnosť

a nie spoločnosť , ponúkajúca síce sumu

1 230 000 €, avšak už po ukončení riadneho verejného ponukového konania. Uvedené platí

o to viac, že v zmysle bodu 3.4 osobitných podmienok „neúplné ponuky je správca

oprávnený“, a nie povinný „vyradiť z vyhodnotenia“.

30. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

31. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

32. Ako už bolo uvedené, z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplynulo,

že okresný súd dal v rámci svojho odôvodnenia jasnú, zrozumiteľnú, logickú

a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky podstatné skutkové a právne otázky spojené

s predmetom súdnej ochrany, pričom ústavný súd takú interpretáciu a aplikáciu

relevantných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane ustanovení

zákona o konkurze a jeho § 83 ods. 4, ktorá by bola v rozpore s ich účelom a zmyslom,

nezistil.

33. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 2 písm. g)

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

34. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, nebolo namieste

ani vyhovieť požadovanému odkladu vykonateľnosti uznesenia okresného súdu

(bod 2 výroku). Rovnako sa stalo bezpredmetným aj rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu