Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 338/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra

Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodných

spoločností ARTRA s. r. o., Námestie slobody 846/69, Oslany, IČO 31 594 689;

ČECHOVO, s. r. o., Námestie Slobody 39, Sabinov, IČO 46 186 484; JANOLI, s. r. o.,

Uzovce 26, IČO 36 515 507; JASTA Slovakia, s. r. o., Orechová 5, Prešov,

IČO 36 491 799; a Ing. Jaroslava Marinicu – MARINI, Malinová 13681/20, Prešov, IČO

37 533 924, zastúpených URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,

advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie postupom Krajského súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodných spoločností ARTRA s. r. o., ČECHOVO, s. r. o.,

JANOLI, s. r. o., JASTA Slovakia, s. r. o., a Ing. Jaroslava Marinicu – MARINI o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodných spoločností ARTRA s. r. o., Námestie

slobody 846/69, Oslany, IČO 31 594 689; ČECHOVO, s. r. o., Námestie Slobody 39,

Sabinov, IČO 46 186 484; JANOLI, s. r. o., Uzovce 26, IČO 36 515 507; JASTA Slovakia,

s. r. o., Orechová 5, Prešov, IČO 36 491 799, a Ing. Jaroslava Marinicu – MARINI,

Malinová 13681/20, Prešov, IČO 37 533 924 (ďalej aj „sťažovateľky“), zastúpených

URBAN STEINECKR GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária,

Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban,

MBA, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva podľa čl. 47

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľky v procesnom postavení

žalobkýň sa správnou žalobou doručenou krajskému súdu 28. marca 2019 domáhajú

ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ku ktorému došlo v súvislosti

so správnym konaním vedeným pred Protimonopolným úradom Slovenskej republiky

pod sp. zn. . Predmetné konanie je vedené krajským súdom pod sp. zn.

. Sťažovateľky podali predsedovi krajského súdu 9. augusta 2019 sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní. Podpredseda krajského súdu posúdil vo svojom

vyjadrení sťažnosť ako dôvodnú, keďže sudca v zákonnej 30-dňovej lehote nerozhodol

o návrhu sťažovateliek o priznaní odkladného účinku žaloby z 27. mája 2010. Krajský súd

napokon návrh na priznanie odkladného účinku žaloby 30. októbra 2019 zamietol.

3. Podľa názoru sťažovateliek ak napadnuté konanie „napriek svojmu špecifickému

charakteru a nutnosti poskytnutia čo najskoršej a okamžitej ochrany pred iným

(nezákonným) zásahom zo strany orgánu verejnej správy, nie je právoplatne ukončené ani

po 13 mesiacoch od podania správnej žaloby, tak také konanie súdu (porušovateľa) je

zjavne neefektívne a neúčinné a je možné ho označiť za konanie so zbytočnými prieťahmi“.

4. Sťažovateľky argumentujú, že právna ani faktická zložitosť veci či nedostatočné

personálne obsadenie súdu nemôžu ospravedlniť neprimeranú dĺžku napadnutého konania

a poukazujú na to, že ony vystupovali v konaní vždy aktívne a podiel na prieťahoch im

nemožno pripísať. Zároveň uviedli, že sú presvedčené, že k prieťahom v konaní došlo

samotným postupom krajského súdu a „absencia rozhodnutia v merite veci po dobu

13 mesiacov je zjavne neprimeraná a nezlučiteľná so základnými právami podľa čl. 48

ods. 2 SR a podľa Listiny a podľa Dohovoru a podľa

Charty EÚ, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú...“.

5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľky navrhujú,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa 1, sťažovateľa 2, sťažovateľa 3, sťažovateľa 4

a sťažovateľa 5 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v zmysle čl. 48

ods. 2 v spojení Listiny základných práv a slobôd

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn.

porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 1 primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť

sťažovateľovi 1 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 2 primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť

sťažovateľovi 2 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 3 primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť

sťažovateľovi 3 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 4 primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť

sťažovateľovi 4 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 5 primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť

sťažovateľovi 5 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Porušovateľ je povinný nahradiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi 1,

sťažovateľovi 2, sťažovateľovi 3, sťažovateľovi 4 a sťažovateľovi 5 náhradu trov právneho

zastúpenia, a to v sume 1.631,23 EUR a to na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľov

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

9. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

11. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú

porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok

nápravy pred súdom.

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať

možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade,

ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.

12. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

14. Sťažovateľky namietajú, že postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny,

základného práva podľa čl. 47 charty, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ). Účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota

neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty dochádza v zásade až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr.

, ).

16. V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje

na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v , je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). V prípade, keď ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , ústavnú sťažnosť spravidla odmietne ako

zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

17. Zo samotnej ústavnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že ku dňu predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti trvá napadnuté konanie vedené krajským súdom pätnásť

mesiacov, pričom krajský súd dosiaľ nerozhodol v merite veci. Z odpovede podpredsedu

krajského súdu na sťažnosť sťažovateliek na prieťahy z 2. októbra 2019 vyplýva, že

sťažovateľky podali 27. mája 2019 návrh na priznanie odkladného účinku žaloby. Krajský

súd vyzval sťažovateľky 28. mája 2019 na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, ktorý bol

uhradený 7. júna 2019. Výzvou z 10. júla 2019 vyzval krajský súd žalovaného na vyjadrenie

k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby, ako aj na predloženie

administratívneho spisu. Dňa 24. júla 2019 doručil žalovaný súdu žiadosť o predĺženie

lehoty na vyjadrenie k správnej žalobe a následne 20. augusta 2019 doručil administratívny

spis i požadované vyjadrenie. Keďže zákonná sudkyňa nedodržala 30-dňovú lehotu

na rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, podpredseda

krajského súdu považoval sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú. Následne bolo

rozhodnuté o nepriznaní odkladného účinku žaloby 30. októbra 2019.

18. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch.

19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,

zohľadňujúc predovšetkým predmet konania, skutkovú náročnosť vyplývajúcu s rozsahu

administratívneho spisu, ako i celkovú doterajšiu dĺžku konania, dospel k záveru, že

doterajší postup krajského súdu v namietanom konaní je síce poznamenaný prieťahmi,

avšak tieto nedosahujú takú intenzitu, aby ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné

prieťahy v zmysle , preto ústavnú sťažnosť sťažovateliek po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

20. Podľa čl. 51 ods. 1 charty sú ustanovenia charty určené členským štátom výlučne

vtedy, ak vykonávajú právo Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora

Európskej únie sa základné práva zaručené v právnom poriadku Európskej únie uplatnia

vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Európskej únie, avšak nie mimo týchto

situácií. Pokiaľ teda určitá právna situácia nepatrí do pôsobnosti práva Európskej únie,

nemôžu sa na akty členských štátov vzťahovať ani ustanovenia charty (porov. napr.

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. 6. 2016 vo veci C-205/2015, Direcția

Generală Regională a Finanțelor Publice Brașov proti Vasilemu Tomovi, Biroul

Executorului Judecătoresc Horațiu-Vasile Cruduleci, body 23 a 24, ECLI:EU:C:2016:499).

21. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani príloh k nej priložených podľa názoru ústavného

súdu nevyplývajú žiadne dôvody na záver, že by všeobecné súdy aplikovali v právnej veci

sťažovateliek právo Európskej únie.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd časť ústavnej sťažnosti vo veci

namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 47 charty postupom krajského súdu

v napadnutom konaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

23. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateliek.

24. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

uviesť, že v prípade, ak by krajský súd v ďalšom období v napadnutom konaní nepostupoval

plynulo, resp. efektívne, sťažovateľkám nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátili

na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ktorou budú namietať porušenie svojho základného

práva podľa , listiny a práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu