Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 338/2020
PDF · 182.85 KB
No categories available
II. ÚS 338/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra
Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodných
spoločností ARTRA s. r. o., Námestie slobody 846/69, Oslany, IČO 31 594 689;
ČECHOVO, s. r. o., Námestie Slobody 39, Sabinov, IČO 46 186 484; JANOLI, s. r. o.,
Uzovce 26, IČO 36 515 507; JASTA Slovakia, s. r. o., Orechová 5, Prešov,
IČO 36 491 799; a Ing. Jaroslava Marinicu – MARINI, Malinová 13681/20, Prešov, IČO
37 533 924, zastúpených URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,
advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie postupom Krajského súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sa 20/2019
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodných spoločností ARTRA s. r. o., ČECHOVO, s. r. o.,
JANOLI, s. r. o., JASTA Slovakia, s. r. o., a Ing. Jaroslava Marinicu – MARINI o d m i e t a
ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla
2020 doručená ústavná sťažnosť obchodných spoločností ARTRA s. r. o., Námestie
slobody 846/69, Oslany, IČO 31 594 689; ČECHOVO, s. r. o., Námestie Slobody 39,
Sabinov, IČO 46 186 484; JANOLI, s. r. o., Uzovce 26, IČO 36 515 507; JASTA Slovakia,
s. r. o., Orechová 5, Prešov, IČO 36 491 799, a Ing. Jaroslava Marinicu – MARINI,
Malinová 13681/20, Prešov, IČO 37 533 924 (ďalej aj „sťažovateľky“), zastúpených
URBAN STEINECKR GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária,
Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban,
MBA, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva podľa čl. 47
Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sa 20/2019 (ďalej len
„napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľky v procesnom postavení
žalobkýň sa správnou žalobou doručenou krajskému súdu 28. marca 2019 domáhajú
ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ku ktorému došlo v súvislosti
so správnym konaním vedeným pred Protimonopolným úradom Slovenskej republiky
pod sp. zn. 0009/OKT/2017. Predmetné konanie je vedené krajským súdom pod sp. zn.
8 Sa 20/2019. Sťažovateľky podali predsedovi krajského súdu 9. augusta 2019 sťažnosť
na prieťahy v napadnutom konaní. Podpredseda krajského súdu posúdil vo svojom
vyjadrení sťažnosť ako dôvodnú, keďže sudca v zákonnej 30-dňovej lehote nerozhodol
o návrhu sťažovateliek o priznaní odkladného účinku žaloby z 27. mája 2010. Krajský súd
napokon návrh na priznanie odkladného účinku žaloby 30. októbra 2019 zamietol.
3. Podľa názoru sťažovateliek ak napadnuté konanie „napriek svojmu špecifickému
charakteru a nutnosti poskytnutia čo najskoršej a okamžitej ochrany pred iným
(nezákonným) zásahom zo strany orgánu verejnej správy, nie je právoplatne ukončené ani
po 13 mesiacoch od podania správnej žaloby, tak také konanie súdu (porušovateľa) je
zjavne neefektívne a neúčinné a je možné ho označiť za konanie so zbytočnými prieťahmi“.
4. Sťažovateľky argumentujú, že právna ani faktická zložitosť veci či nedostatočné
personálne obsadenie súdu nemôžu ospravedlniť neprimeranú dĺžku napadnutého konania
a poukazujú na to, že ony vystupovali v konaní vždy aktívne a podiel na prieťahoch im
nemožno pripísať. Zároveň uviedli, že sú presvedčené, že k prieťahom v konaní došlo
samotným postupom krajského súdu a „absencia rozhodnutia v merite veci po dobu
13 mesiacov je zjavne neprimeraná a nezlučiteľná so základnými právami podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a podľa čl. 47
Charty EÚ, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú...“.
5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľky navrhujú,
aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa 1, sťažovateľa 2, sťažovateľa 3, sťažovateľa 4
a sťažovateľa 5 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v zmysle čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn.
8 Sa/20/2019 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby
v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn. 8 Sa/20/2019 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 1 primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť
sťažovateľovi 1 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 2 primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť
sťažovateľovi 2 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 3 primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť
sťažovateľovi 3 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 4 primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť
sťažovateľovi 4 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
7. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 5 primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť
sťažovateľovi 5 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
8. Porušovateľ je povinný nahradiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi 1,
sťažovateľovi 2, sťažovateľovi 3, sťažovateľovi 4 a sťažovateľovi 5 náhradu trov právneho
zastúpenia, a to v sume 1.631,23 EUR a to na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľov
do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
9. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
11. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú
porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok
nápravy pred súdom.
Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať
možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.
Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade,
ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
14. Sťažovateľky namietajú, že postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 Sa 20/2019 došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny,
základného práva podľa čl. 47 charty, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6
ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). Účelom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota
neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty dochádza v zásade až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne
orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr.
16. V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje
na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy, je pojem
autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). V prípade, keď ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť spravidla odmietne ako
zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
17. Zo samotnej ústavnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že ku dňu predbežného
prerokovania ústavnej sťažnosti trvá napadnuté konanie vedené krajským súdom pätnásť
mesiacov, pričom krajský súd dosiaľ nerozhodol v merite veci. Z odpovede podpredsedu
krajského súdu na sťažnosť sťažovateliek na prieťahy z 2. októbra 2019 vyplýva, že
sťažovateľky podali 27. mája 2019 návrh na priznanie odkladného účinku žaloby. Krajský
súd vyzval sťažovateľky 28. mája 2019 na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, ktorý bol
uhradený 7. júna 2019. Výzvou z 10. júla 2019 vyzval krajský súd žalovaného na vyjadrenie
k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby, ako aj na predloženie
administratívneho spisu. Dňa 24. júla 2019 doručil žalovaný súdu žiadosť o predĺženie
lehoty na vyjadrenie k správnej žalobe a následne 20. augusta 2019 doručil administratívny
spis i požadované vyjadrenie. Keďže zákonná sudkyňa nedodržala 30-dňovú lehotu
na rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, podpredseda
krajského súdu považoval sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú. Následne bolo
rozhodnuté o nepriznaní odkladného účinku žaloby 30. októbra 2019.
18. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že
porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch.
19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,
zohľadňujúc predovšetkým predmet konania, skutkovú náročnosť vyplývajúcu s rozsahu
administratívneho spisu, ako i celkovú doterajšiu dĺžku konania, dospel k záveru, že
doterajší postup krajského súdu v namietanom konaní je síce poznamenaný prieťahmi,
avšak tieto nedosahujú takú intenzitu, aby ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, preto ústavnú sťažnosť sťažovateliek po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
20. Podľa čl. 51 ods. 1 charty sú ustanovenia charty určené členským štátom výlučne
vtedy, ak vykonávajú právo Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie sa základné práva zaručené v právnom poriadku Európskej únie uplatnia
vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Európskej únie, avšak nie mimo týchto
situácií. Pokiaľ teda určitá právna situácia nepatrí do pôsobnosti práva Európskej únie,
nemôžu sa na akty členských štátov vzťahovať ani ustanovenia charty (porov. napr.
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. 6. 2016 vo veci C-205/2015, Direcția
Generală Regională a Finanțelor Publice Brașov proti Vasilemu Tomovi, Biroul
Executorului Judecătoresc Horațiu-Vasile Cruduleci, body 23 a 24, ECLI:EU:C:2016:499).
21. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani príloh k nej priložených podľa názoru ústavného
súdu nevyplývajú žiadne dôvody na záver, že by všeobecné súdy aplikovali v právnej veci
sťažovateliek právo Európskej únie.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd časť ústavnej sťažnosti vo veci
namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 47 charty postupom krajského súdu
v napadnutom konaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g)
23. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateliek.
24. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
uviesť, že v prípade, ak by krajský súd v ďalšom období v napadnutom konaní nepostupoval
plynulo, resp. efektívne, sťažovateľkám nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátili
na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ktorou budú namietať porušenie svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu