Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 497/2019
PDF · 492.36 KB
No categories available
I. ÚS 497/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša
Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky
, , , zastúpenej
advokátkou Mgr. Máriou Bulkovou, Staničná 1062/14, Trenčín, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 30 P 199/2015 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 30 P 199/2015
p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom
tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania
v sume 533,88 € (slovom päťstotridsaťtri eur a osemdesiatosem centov) na účet jej právnej
zástupkyne Mgr. Márie Bulkovej, Staničná 1062/14, Trenčín, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. apríla 2019 elektronicky a 3. mája 2019 poštou doručená ústavná sťažnosť
, ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj „okresný súd“
alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 P 199/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2019 predbežne
prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky a uznesením č. k. I. ÚS 497/2019-25
z 3. decembra 2019 ju prijal na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplenení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo,
že v napadnutom konaní sa návrhom doručeným okresnému súdu 2. októbra 2015
sťažovateľka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu a určenia výživného. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti opísala priebeh
napadnutého konania a tvrdila, že okresný súd koná v jej veci neefektívne a so zbytočnými
prieťahmi, pretože do podania ústavnej sťažnosti trvá toto konanie už tri a pol roka
a okresný súd zatiaľ meritórne nerozhodol.
3.1 Sťažovateľka zdôraznila, že z hľadiska povahy ide o konanie v rámci agendy
starostlivosti súdu o maloletých, pričom okresný súd má v takejto veci podľa jej názoru
konať s osobitou starostlivosťou a mimoriadnou pozornosťou.
3.2 Okrem podstatných úkonov v napadnutom konaní sťažovateľka v ústavnej
sťažnosti uviedla, že vo februári 2018 podala z dôvodu nečinnosti sťažnosť predsedovi
okresného súdu na prieťahy v konaní. V odpovedi na jej sťažnosť okresný súd uviedol,
že po odchode zákonnej sudkyne do dôchodku v decembri 2017 bola vec pridelená novej
zákonnej sudkyni. Po ďalšej urgencii sťažovateľky v marci 2018 okresný súd nariadil
pojednávanie na 3. október 2018, ktoré bolo odročené na neurčito. Sťažovateľka sa znovu
domáhala prešetrenia plynulosti konania, pričom podpredseda okresného súdu v odpovedi
z 18. januára 2019 uviedol, že v predmetnej veci bolo nariadené ďalšie pojednávanie
na 15. máj 2019 s náhradným termínom na 26. jún 2019, pretože otec maloletej je cudzí
štátny príslušník.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd
nálezom rozhodol, že jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené,
aby prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal
jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky
5. Okresný súd na výzvu ústavného súdu z 9. decembra 2019 odpovedal prípisom
sp. zn. Spr 1185/2019 z 30. decembra 2019, v ktorom ústavnému súdu predložil vyjadrenie
k prijatej ústavnej sťažnosti, ako aj chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom
konaní.
5.1 Vo svojom vyjadrení podpredseda okresného súdu s poukazom na priebeh
napadnutého konania prezentoval názor, že okresný súd nebol v predmetnej veci nečinný
a „vykonával potrebné procesné úkony s náležitou dôslednosťou a opatrnosťou“.
Ďalej podpredseda okresného súdu uviedol, že vec je v čase podania vyjadrenia
už rozhodnutá a skončená, keďže okresný súd na pojednávaní konanom 15. mája 2019
vyhlásil rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. septembra 2019.
5.2 V rámci svojho vyjadrenia podpredseda okresného súdu oznámil, že súhlasí
s upustením od verejného ústneho pojednávania, keďže nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
6. Ústavný súd 28. januára 2020 zaslal vyjadrenie okresného súdu sťažovateľke,
ktorá vo svojej odpovedi doručenej ústavnému súdu 24. februára 2020 oznámila, že súhlasí
s upustením od verejného ústneho pojednávania.
6.1 Sťažovateľka prostredníctvom jej právnej zástupkyne uviedla, že sa nestotožňuje
s názorom okresného súdu vzhľadom na to, že k prieťahom v napadnutom konaní došlo
hneď po podaní návrhu, keď súdu trvalo tri a pol mesiaca ustanoviť prekladateľa
a opatrovníka maloletej. Vo svojom vyjadrení ďalej poukázala na tú skutočnosť, že prvé
riadne pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 15. mája 2019.
6.2 Sťažovateľka ďalej zdôraznila, že okresný súd nekonal efektívne a otca maloletej
nehľadal, resp. sa nepokúsil efektívnym spôsobom doručiť mu návrh na začatie konania
a predvolanie na pojednávanie, aj keď sťažovateľka opakovane upovedomila súd
o jeho možnom pobyte a zamestnaní.
6.3 Sťažovateľka podotkla, že aj keď ide o vec s cudzím prvkom, právoplatné
ukončenie súdneho konania v prednostnej veci (výživné na maloleté dieťa) v období dlhšom
ako štyri roky predstavuje samo osebe konanie vyznačujúce sa zbytočnými prieťahmi.
6.4 Vo vzťahu k argumentácii okresného súdu týkajúcej sa zmeny zákonného sudcu
vyjadrila sťažovateľka presvedčenie, že toto nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
6.5 Vzhľadom na uvedené je sťažovateľka aj naďalej toho názoru, že postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k prieťahom a že jej ústavná sťažnosť
je dôvodná.
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s na vec sa vzťahujúcim
súdnym spisom dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní
8. Z obsahu spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom
vo veci sťažovateľky ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:
- 2. októbra 2015 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výživného, pričom
otec maloletej je cudzí štátny príslušník; návrhu bola pridelená sp. zn. 30 P 199/2015
a zákonnou sudkyňou bola určená JUDr. Marta Rybárová;
- 12. januára 2016 okresný súd uznesením č. k. 30 P 199/2015-15 ustanovil
prekladateľa a tlmočníka zo slovenského jazyka do poľského jazyka;
- 14. januára 2016 boli vo veci určené termíny pojednávania na 4. júl 2016
a náhradný termín pojednávania na 15. august 2016, zároveň okresný súd zaslal
ustanovenému tlmočníkovi dokumenty, ktoré žiadal v lehote 30 dní preložiť do poľského
jazyka;
- 19. januára 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť o informáciu o stave
konania zo strany právnej zástupkyne sťažovateľky, zároveň sťažovateľka upovedomila súd
o svojej ťažkej životnej situácii a naliehavosti rozhodnutia vo veci;
- 21. januára 2016 okresný súd uznesením č. k. 30 P 199/2015-24 ustanovil maloletej
kolízneho opatrovníka, ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko
Ilava (ďalej len „ÚPSVaR“);
- 1. marca 2016 ustanovený tlmočník doručil okresnému súdu dokumenty preložené
do poľského jazyka;
- 8. marca 2016 okresný súd uznesením č. k. 30 P 199/2015-42, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 1. apríla 2016, priznal tlmočníkovi odmenu za prekladateľské úkony;
- 18. marca 2016 okresný súd doručil poľskému justičnému orgánu dožiadanie spolu
s listinami preloženými do poľského jazyka;
- 20. apríla 2016 okresný súd požiadal o súčinnosť ÚPSVaR a Sociálnu poisťovňu,
pracovisko Považská Bystrica;
- 4. júla 2016 okresný súd vykonal vo veci pojednávanie, ktoré odročil na neurčito
z dôvodu neúčasti otca maloletého dieťaťa, ktorému sa nepodarilo doručiť predvolanie;
zároveň súd zrušil termín pojednávania určený na 15. august 2016;
- 17. augusta 2016 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby oznámila, či na podanom
návrhu trvá a uviedla aktuálnu adresu pobytu otca maloletej a tiež adresu jeho
zamestnávateľa. Na výzvu okresného súdu reagovala sťažovateľka podaním doručeným
31. augusta 2016;
- 6. septembra 2016 okresný súd požiadal o súčinnosť český justičný orgán,
ktorý 22. septembra 2016 doručil súdu odpoveď, že otec maloletej nie je vedený
v centrálnej evidencii osôb v Českej republike;
- 5. októbra 2016 okresný súd opätovne vyzval navrhovateľku, aby v lehote 15 dní
uviedla aktuálnu adresu otca dieťaťa, príp. zamestnávateľa alebo akýkoľvek kontakt;
sťažovateľka reagovala podaním doručeným okresnému súdu 17. októbra 2016,
keď oznámila, že nedisponuje aktuálnou adresou pobytu otca maloletej, jeho
zamestnávateľa ani mailovým či telefonickým kontaktom;
- 29. novembra 2016 okresný súd požiadal možného zamestnávateľa otca maloletej
o oznámenie, či je jeho zamestnancom, a o oznámenie adresy jeho pobytu;
- 29. novembra 2016 okresný súd požiadal o súčinnosť Českú správu sociálneho
zabezpečenia;
- 7. decembra 2016 sťažovateľka požiadala okresný súd, aby určil vo veci termín
pojednávania;
- 27. decembra 2016 okresnému súdu bolo doručené oznámenie zamestnávateľa otca
maloletej, že pracovný pomer mu skončil 26. augusta 2016;
- 3. januára 2017 okresný súd prostredníctvom českého justičného orgánu opätovne
požiadal o súčinnosť Českú správu sociálneho zabezpečenia, ktorá 15. februára 2017
doručila okresnému súdu oznámenie, že u otca maloletej neeviduje otvorený poistný vzťah
u žiadneho zamestnávateľa a že nepoberá žiadne nemocenské dávky ani dôchodok;
- 5. apríla 2017 sťažovateľka opätovne požiadala okresný súd o určenie termínu
pojednávania s poukazom na jej ťažkú životnú situáciu;
- 25. mája 2017 okresný súd v súlade s § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku
zverejnil oznam na úradnej tabuli súdu o podaní návrhu sťažovateľky;
- 24. júla 2017 okresný súd určil vo veci termín pojednávania na 30. november 2017;
- 9. augusta 2017 okresný súd požiadal o súčinnosť ÚPSVaR;
- 11. augusta 2017 okresný súd požiadal tlmočníka o preklad do poľského jazyka;
- 28. augusta 2017 sťažovateľka oznámila okresnému súdu možného zamestnávateľa
otca maloletej;
- 31. augusta 2017 okresný súd požiadal označeného zamestnávateľa o súčinnosť;
- 12. septembra 2017 ustanovený tlmočník doručil okresnému súdu dokumenty
preložené do poľského jazyka;
- 22. septembra 2017 okresný súd uznesením č. k. 30 P 199/2015-145,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2017, priznal tlmočníkovi odmenu
za prekladateľské úkony;
- 5. októbra 2017 sťažovateľka opätovne okresnému súdu oznámila skutočnosti
týkajúce sa pobytu a pomerov otca maloletej, zároveň doložila súdu prehľad výdavkov;
- 11. októbra 2017 okresný súd urgoval označeného zamestnávateľa, aby súdu
doručil odpoveď na jeho žiadosť o súčinnosť; ten reagoval podaním doručeným okresnému
súdu 21. novembra 2017 a oznámil, že pracovný pomer odporcu trval od 2. augusta 2017
do 18. októbra 2017;
- 28. novembra 2017 sťažovateľka predložila okresnému súdu prehľad svojich
príjmov a výdavkov,
- 29. novembra 2017 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené
na 30. november 2017 z dôvodu mimoriadnych osobných dôvodov sudkyne (odvolanie
zákonnej sudkyne z funkcie sudcu vzhľadom na dosiahnutie veku) a nový termín
pojednávania neurčil; o zrušení pojednávania súd telefonicky informoval právnu zástupkyňu
navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, tlmočníka nie;
- 5. decembra 2017 tlmočník doručil súdu vyúčtovanie pracovnej cesty a uplatnil
si náhradu cestovných výdavkov v sume 58,83 €; okresný súd uznesením
č. k. 30 P 199/2015-253, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6. januára 2018, priznal
tlmočníkovi odmenu za prekladateľské úkony (účasť na zrušenom pojednávaní);
- 5. decembra 2017 bol spis prerozdelený a pridelený novej zákonnej sudkyni
Mgr. Šimkovej;
- 14. februára 2018 okresný súd uznesením č. k. 30 P 199/2015-255 priznal
tlmočníkovi odmenu za prekladateľské úkony (účasť na pojednávaní 4. júla 2016);
- 15. marca 2018 sťažovateľka požiadala súd o určenie termínu pojednávania;
- 17. mája 2018 okresný súd určil termín pojednávania na 3. október 2018;
- 12. júna 2018 okresný súd požiadal tlmočníka o preklad do poľského jazyka;
- 22. júna 2018 okresnému súdu bola doručená odpoveď ÚPSVaR;
- 12. júla 2018 tlmočník doručil okresnému súdu preložený dokument a vyúčtovanie
odmeny za prekladateľský úkon;
- 7. augusta 2018 okresný súd uznesením č. k. 30 P 199/2015-272, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 6. septembra 2018, priznal tlmočníkovi odmenu za prekladateľský úkon;
- 18. septembra 2018 sťažovateľka doručila súdu prehľad svojich príjmov
a výdavkov;
- 3. októbra 2018 okresný súd vykonal vo veci pojednávanie, ktoré odročil
na neurčito z dôvodu neúčasti otca maloletého dieťaťa, ktorému sa nepodarilo doručiť
predvolanie prostredníctvom dožiadaného orgánu v Poľsku;
- 16. januára 2019 okresný súd určil ďalší termín pojednávania na 15. máj 2019
s náhradným termínom na 26. jún 2019.
- 17. januára 2019 okresný súd opätovne požiadal o súčinnosť ÚPSVaR;
- 19. februára 2019 okresný súd požiadal tlmočníka o preklad do poľského jazyka;
- 4. marca 2019 tlmočník doručil okresnému súdu preložené dokumenty
a vyúčtovanie odmeny za prekladateľský úkon;
- 5. marca 2019 okresný súd uznesením č. k. 30 P 199/2015-272-349,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. marca 2019, priznal tlmočníkovi odmenu
za prekladateľský úkon;
- 13. mája 2019 okresnému súdu bola doručená odpoveď poľského justičného
orgánu;
- 14. mája 2019 sťažovateľka doručila súdu prehľad svojich príjmov a výdavkov;
- 15. mája 2019 okresný súd vykonal vo veci pojednávanie, otec maloletej
sa nedostavil, návrh mu bol doručený postupom podľa § 116 CSP a predvolanie doručené
pod domnienkou doručenia dožiadaným súdom na adresu jeho trvalého bydliska. Súd
pojednával v neprítomnosti otca a vo veci vyhlásil rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť
26. septembra 2019.
IV.
Právomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní
základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva
alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.
12. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ku ktorému malo dôjsť postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom
pod sp. zn. 30 P 199/2015.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
13.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
13.2 Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, ktorá je plne aplikovateľná i po zmene právnej úpravy,
v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len prerokovali,
prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne nerozhodli
(napr. I. ÚS 118/02).
15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
16. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (podľa § 6 mal súd v konaní postupovať v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná; § 100
ods. 1 súdu prikazoval, že len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá).
Podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je táto povinnosť súdu expresis verbis
zakotvená ako základný princíp konania v čl. 12 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
V.
Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľky
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií
ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
18. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru,
že ide o vec, ktorá z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti a tvorí
súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť veci,
je potrebné prihliadnuť na to, že v napadnutom konaní bol odporcom cudzí štátny príslušník
a táto okolnosť sama osebe predĺžila, resp. sťažila jednotlivé procesné úkony súdu.
18.1 Ústavný súd v súvislosti s týmto prípadom poukazuje aj na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá okrem iného potvrdzuje, že v špecifických
prípadoch je pri posudzovaní doby konania pred súdnymi orgánmi potrebné brať do úvahy
aj samotný predmet konania, t. j. čo je pre účastníka konania v tomto konaní v stávke -
„at stake“ (rozsudok ESĽP z 31. 3. 1987, X. v. Francúzsko, rozsudok ESĽP z 20. 3. 1989,
Bock v. Nemecko, rozsudok ESĽP z 31. 3. 1992, X. v. Francúzsko, rozsudok ESĽP
z 26. 4. 1994, Vallée v. Francúzsko, rozsudok ESĽP z 8. 2. 1996, A. a iní v. Dánsko a i.).
Medzi tie veci pri posudzovaní dĺžky konania, u ktorých sa zohľadňuje aj predmet konania,
judikatúra ESĽP zaradila aj vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, takže konaniu
o nich majú príslušné súdne orgány venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože akékoľvek
procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke
predloženej súdu“ (rozsudok ESĽP z 8. 7. 1987, H. v. Veľká Británia, č. 85).
18.2 Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tomto prípade pri svojom rozhodovaní
osobitne zohľadnil predmet a účel napadnutého konania (úprava výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výživného na maloleté dieťa) a dospel
k záveru, že vzhľadom na požiadavku mimoriadnej starostlivosti, s ktorou sa mal okresný
súd venovať tomuto konaniu, nemožno celkovú dĺžku konania ospravedlniť len skutkovou
zložitosťou tejto veci s prihliadnutím na tú skutočnosť, že išlo o vec s cudzím prvkom.
19. Pri hodnotení priebehu napadnutého konania z hľadiska ďalšieho štandardne
uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sa sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný
súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu
sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom. Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení taktiež
nepoukázal na to, že by neprimeraná dĺžka napadnutého konania bola vyvolaná správaním
sťažovateľky.
20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní, vychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy
v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho
neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej
neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
20.1 Ústavný súd sa podrobne oboznámil s priebehom napadnutého konania a zistil,
že sa začalo 2. októbra 2015 podaním návrhu okresnému súdu. Dňa 15. mája 2019 okresný
súd vo veci meritórne rozhodol a rozsudok podľa informácie poskytnutej okresným súdom
nadobudol právoplatnosť 26. septembra 2019.
20.2 Ústavný súd vychádzal z prehľadu procesných úkonov (pozri bod 8 nálezu)
a dospel k záveru, že hneď v počiatočnom štádiu napadnutého konania možno identifikovať
kratšie obdobie nečinnosti okresného súdu, keď maloletému dieťaťu ustanovil kolízneho
opatrovníka na jeho zastupovanie v predmetnom konaní až po vyše troch mesiacoch
od podania návrhu. Za neefektívnu činnosť okresného súdu možno považovať
tú skutočnosť, že síce vykonal vo veci tri pojednávania, ale v pomerne dlhých časových
odstupoch, pričom jedno pojednávanie nariadené na 30. november 2017 zrušil v dôsledku
odvolania zákonnej sudkyne z funkcie sudcu vzhľadom na dosiahnutie veku.
20.3 Ústavný súd ďalej identifikoval obdobie výraznejšej nečinnosti,
resp. neefektívnej činnosti okresného súdu, a to v priebehu roku 2018, keď po pridelení veci
novej zákonnej sudkyni (5. decembra 2017) súd vykonal pojednávanie až po desiatich
mesiacoch, a aj to bolo odročené na neurčito bez určenia konkrétneho termínu ďalšieho
pojednávania. Podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je však odročovanie
pojednávania na neurčito zo zákona vylúčené (pozri § 395 ods. 1 CMP v spojení s § 183
a § 184 CSP, v zmysle ktorých je možné pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov
a na konkrétny termín).
20.4 Z preskúmania predmetného konania je podľa ústavného súdu zrejmé, že bolo
poznačené predovšetkým neefektívnou činnosťou okresného súdu, pričom na jeho vrub
možno pričítať aj to, že v napadnutom konaní častokrát postupoval až po urgencii
sťažovateľky, nie z vlastnej, úradnej povinnosti. Pokiaľ ide o postup okresného súdu
vo vzťahu k otcovi maloletého dieťaťa, ktorého pobyt na Slovensku nebol známy
hneď v počiatočnom štádiu konania a opakovane sa mu nepodarilo doručiť predvolanie
na pojednávanie, ústavný súd vyhodnotil ako nedostatočne razantný.
20.5 Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že pod mimoriadnou
starostlivosťou, ktorú má súd venovať rozhodovaniu vo veci úpravy práv a povinností
k maloletému dieťaťu, nemožno rozumieť vyše tri a pol roka trvajúce konanie. Je zrejmé,
že postup okresného súdu v napadnutom konaní nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu
právnej neistoty sťažovateľky, a preto nie je zlučiteľný s jej základným právom
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
21. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 18 až 20, ústavný súd dospel
k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom
pod sp. zn. 30 P 199/2015 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
VI.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
22. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,
kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.
23. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí
rozhodnutia o porušení označených práv prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci
bez zbytočných prieťahov. Keďže napadnuté konanie už bolo v čase rozhodovania
ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky v tejto
časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
25. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
26. Podľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné
zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané
ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
27. Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 7 000 €. Svoj návrh odôvodnila dĺžkou trvania právnej neistoty spojenej
s nemožnoťou uspokojovať všetky oprávnené potreby jej maloletej dcéry,
a to ani len v minimálnej miere prostredníctvom inštitútu náhradného výživného.
28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma
požadovaná sťažovateľkou nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na okolnosti prípadu.
29. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc
do úvahy všetky okolnosti danej veci (predovšetkým skutočnosť, že ide o vec s cudzím
prvkom a že predmetné konanie je už právoplatne skončené, ale prihliadnuc
aj na neefektívny postup okresného súdu, ako aj na mimoriadny význam veci
pre sťažovateľku), ústavný súd považoval priznanie sumy 3 500 € za primerané
(bod 2 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku
nálezu).
VII.
Trovy konania
30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,
ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.
Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch
podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne
alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2018 a za I. polrok
roku 2019, ktorá bola podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 980 €,
resp. 1 062 €.
32. Ústavný súd priznal náhradu za tri úkony právnej služby [prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti (vykonané v roku 2019) a písomné vyjadrenie
(vykonané v roku 2020)] v súlade § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) právnej zástupkyni sťažovateľky Mgr. Márii Bulkovej,
Staničná 1062/14, Trenčín. Odmena advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon
právnej služby vykonaný v roku 2019, resp. 2020 je 1/6 z výpočtového základu, čo v zmysle
citovaných ustanovení vyhlášky predstavuje sumu 163,33 €, resp. 177 € a režijný paušál
sumu 9,80 €, resp. 10,62 €. Náhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019
(2 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,80 €) a za jeden úkon právnej služby
vykonaný v roku 2020 (177 €) spolu s režijným paušálom (10,62 €) predstavuje spolu sumu
533,88 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
33. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky Mgr. Márie Bulkovej, Staničná 1062/14, Trenčín, v lehote
uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP).
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu