Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 50/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti

, , , zastúpeného advokátom

Mgr. Jozefom Štefankom, PhD., LL.M., Grösslingová 6 ‒8, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť

centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Jozefa Štefanka, PhD., LL.M.,

Grösslingová 6 ‒8, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých konaní a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 zo 4. februára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), z 23. júna 2019 vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

V zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020

(ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát

ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,

od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich

členom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je

sudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí senát ústavného súdu

pracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu), sudca Ivan Fiačan a Peter

Straka (sudca spravodajca).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil 1. augusta 2014

okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáha voči Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), náhrady

škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o zodpovednosti“), ako aj náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej podľa sťažovateľa

«... nezákonnými rozhodnutiami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej iba

„ministerstvo“), a to rozhodnutím ministerstva č. SLV-PS-PK-208/2011 zo dňa 18.11.2011

v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 340 zo dňa 16.8.2011

a rozhodnutím ministerstva č. KRP-PK-31/2011 zo dňa 12.10.2011 v spojení s personálnym

rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I č. 470 zo dňa 23.08.2011...».

3. Sťažovateľ uvádza, že „Od podania žaloby uplynulo takmer päť rokov a vec nie je

právoplatne skončená... za prvé tri roky vedenia sporu boli uskutočnené iba tri procesné

úkony porušovateľom práv, až 13.01.2017 bol uskutočnený výsluch svedka na dožiadanom

Okresnom súde v Nitre. Následne počas doby vyše dvoch rokov neuskutočnil porušovateľ

práv vôbec žiaden procesný úkon v spore. V dôsledku toho sťažovateľ... podal sťažnosť

predsedovi súdu pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podaním zo dňa 18.02.2019. Upovedomením zo dňa 11.04.2019, ktoré bolo

sťažovateľovi doručené dňa 24.04.2019 podpredsedníčka súdu sťažovateľovi oznámila, že

sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú, vyhodnotila, že súd nekonal bezodkladne v období

od 13.01.2017 do 22.02.2019 (deň po doručení sťažnosti sťažovateľa).

... ako naznačuje vyjadrenie zákonného sudcu... k predbežnému oboznámeniu sa

zákonného sudcu so spisom došlo až v súvislosti s vybavovaním sťažnosti na postup súdu,

t.j. takmer päť rokov po doručení žalobného návrhu na súd.

... súd v súvislosti s vybavovaním sťažnosti na jeho postup vytýčil termín

pojednávania na deň 27.3.2019, avšak nič to nemení na skutočnosti existencie a trvania

prieťahov v konaní, ktoré stále nie je právoplatne ukončené...“.

4. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález v znení:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci v súdnom konaní

v primeranej lehote vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

vyplývajúce z SR postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

č. k. porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby

v konaní č. k. ďalej postupoval bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000,- eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

na účet jeho právneho zástupcu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

346,26 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

5. Na výzvu ústavného súdu predseda okresného súdu vo svojom podaní z 10. marca

2020 uviedol, že netrvá na ústnom prejednaní veci, a ďalej k ústavnej sťažnosti uviedol:

„... Žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáha náhrady škody bola osobne podaná Okresnému

súdu Bratislava 1 dňa 01. 08. 2014. K sťažnosti sa vyjadril zákonný sudca

ktorému vec bola pridelená dňa 27. 12. 2017. Vyjadrenie zákonného sudcu zo dňa

05. 03. 2020 prikladám v prílohe.

... predmetná vec bola pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

.

... sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. .

Potvrdzujem, že predmetnú sťažnosť v správnom denníku evidujeme a bola riešená pod

ako dôvodná, a to v období od 13. 01. 2017 do 22. 02. 2019, pretože súd

v tomto období nekonal bezodkladne.

... možno konštatovať nečinnosť tunajšieho súdu v tomto konaní, avšak iba

v uvedenom období, pretože súd riadne nekonal, z objektívnych príčin bez subjektívneho

zavinenia zákonného sudcu, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti jeho súdnych

oddelení, s tým že predseda tunajšieho súdu sa sťažovateľovi za spôsobené prieťahy

v konaní ospravedlnil a vec bola zaradená medzi sledované veci s režimom kontroly úkonov

v spise každé tri mesiace.

... od 11. 04. 2019 (t. j. odo dňa upovedomenia o vybavení sťažnosti sťažovateľa

v predmetnej veci) boli uskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu.

Dňa 12. 06. 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom po prejednaní veci súd

rozhodol rozsudkom tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Dňa 19. 08. 2019 súd uznesením

vyrubil sťažovateľovi súdny poplatok za podané odvolanie voči rozsudku tunajšieho súdu.

Dňa 28. 08. 2019 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa voči

rozsudku. Dňa 01. 10. 2019 súd vyzval sťažovateľa (odvolateľa), aby sa vyjadril

k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu. Dňa 15. 10. 2019 súd umožnil žalovanej vyjadriť

sa k vyjadreniu sťažovateľa (odvolateľa). Dňa 20. 11. 2019 súd vyjadrenie žalovanej

doručoval sťažovateľovi (odvolateľovi) na vedomie. Dňa 28. 11. 2019 súd predložil spis

sp. zn. Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní

sťažovateľa voči rozsudku tunajšieho súdu.

Vychádzajúc z prehľadu úkonov vykonaných v spise sp. zn. od 11. 04.

2019, s výnimkou vyššie uvedeného obdobia nečinnosti súdu mám za to, že tunajší súd koná

vo veci plynule, pričom súd vo veci samej rozhodol dňa 12. 06. 2019.

... žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia

a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že

predseda tunajšieho súdu sa sťažovateľovi v liste zo dňa 11. 04. 2019 za prieťahy v súdnom

konaní sp. zn. , ktoré mali vzniknúť v období od 13. 01. 2017 do 22. 02. 2019

ospravedlnil a vo veci sa okrem uvedeného obdobia konalo a koná plynulo. V súčasnosti

tunajší súd dňa 28. 11. 2019 predložil spis sp. zn. Krajskému súdu

v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa voči rozsudku tunajšieho súdu.“

6. Zákonný sudca vo svojom vyjadrení z 5. marca 2019, ktoré je

prílohou vyjadrenia predsedu okresného súdu, k ústavnej sťažnosti uviedol:

„Predmetná vec mi bola spolu s inými pridelená náhodným výberom ako novému

zákonnému sudcovi na základe Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce na rok 2017 dňom

27.12.2017.

K okolnostiam konania a dokazovania pred pridelením veci mi neprináleží sa

vyjadrovať, a vzhľadom na to, že ide o vec rozhodnú, avšak neprávoplatnú, sa nebudem

vyjadrovať ani skutkovým a právnym úvaha sťažovateľa.

Čo sa týka skutkovej a právnej náročnosti predmetná vec (aj s prihliadnutím na

ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky) zrejme nevybočuje

z bežného rámca agendy okresného súdu.

Vo veci som vytýčil termín na 27.3.2019, na ktorom bola vec meritórne prejednaná

a na ďalšom pojednávaní dňa 12.6.2019 som vo veci vyhlásil rozsudok. V súčasnej dobe je

konanie v štádiu odvolacieho konania.

Ako súd uviedol aj v odpovedi na žalobcovu (sťažovateľovu) sťažnosť na prieťahy,

v danej veci došlo k prieťahom z objektívnych dôvodov. Je pravdou, že ide o dôvody, ktoré

nemajú pôvod v sťažnosťou napadnutom konaní a teda z hľadiska individuálnych práv

sťažovateľa (aj s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu) sú len ťažko

akceptovateľné, avšak mám za to, že nečinnosť súdu bola odstránená a vybavenie sťažnosti

na prieťahy tak predstavovalo, minimálne v časti, účinný prostriedok nápravy...“

7. K vyjadreniu predsedu okresného súdu a zákonného sudcu sťažovateľ vo svojej

replike z 30. apríla 2020 uviedol, že vyjadrenie predsedu okresného súdu k ústavnej

sťažnosti neprináša žiadne nové skutočnosti. Uviedol, že s argumentáciou predsedu

okresného súdu nesúhlasí a že už v ústavnej sťažnosti dostatočne objasnil, že počas celého

napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom. Zotrváva na všetkých svojich

argumentoch, návrhoch a dodal, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) v čl. I až , až , až , a .

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom

konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

14. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil aj judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

15. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej len „“),

a .

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa

bude konať nové pojednávanie.

18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

19. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z , podľa ktorého

súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní sporu

a následkoch neprítomnosti strán, ako aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

20. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. , ,

, , ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

21. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

22. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

24. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

25. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie tvorí

bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ho hodnotiť ako

skutkovo, či právne zložité.

26. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,

ústavný súd konštatuje, že ústavný súd nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne

zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého

konania nebola spôsobená správaním sťažovateľa.

27. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu okresného súdu.

Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého konania

a zistil, že okresný súd v prvostupňovom konaní priebežne konal, až na 3 časové úseky:

- nečinnosť od 9. februára 2015 (žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie

k žalobe) do 20. júla 2015 (nariadenie prvého pojednávania),

- nečinnosť od 5. apríla 2016 (konalo sa pojednávanie) do 3. októbra 2016

(dožiadanie okresného súdu Okresnému súdu Nitra o výsluch svedka),

- nečinnosť od 13. januára 2017 (vypočutie svedka na Okresnom súde Nitra pre

okresný súd) do 27. februára 2019 (predvolanie na pojednávanie na 27. marec 2019).

28. Z už uvedeného vyplýva, že okresný súd spôsobil svojou nečinnosťou

v napadnutom konaní zbytočné prieťahy v trvaní približne 3 roky.

29. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti

ospravedlňoval nečinnosť, ktorú v určitom rozsahu aj priznal nadmerným zaťažením

súdnych oddelení, čo považoval za objektívne dôvody a spolu s ospravedlnením

sťažovateľovi za dôvod na nepriznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v prípade,

ak ústavný súd dospeje k záveru, že jeho základné právo a právo porušené boli. Ako však

ústavný súd dlhodobo konštatuje, organizačné, personálne či technické problémy

všeobecných súdov nemôžu byť na úkor práv účastníkov konania, nezbavujú štát

zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní, v dôsledku čoho takéto argumenty neobstoja

(napr. ).

30. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v už uvedenom rozsahu (bod 1 výroku tohto

nálezu).

31. Sťažovateľ žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie od okresného

súdu vo výške 5 000 € z dôvodu satisfakcie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní,

ktoré malo ukončiť jeho právnu neistotu.

32. Vychádzajúc z dĺžky napadnutého konania a s ohľadom na zistené obdobie

nečinnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci sú dané dôvody

na priznanie finančného zadosťučinenia. Pri ustálení sumy ústavný súd prihliadal

na namietané skutočnosti, celkovú dobu napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru

zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch. Zároveň vzal ústavný súd do úvahy

povahu veci a význam konania pre sťažovateľa. Je zrejmé, že napadnuté konanie má pre

sťažovateľa mimoriadny význam, pretože došlo k zásahu do jeho pracovného, respektíve

služobného statusu v čase, keď mala jeho kariéra v policajnom zbore kulminovať. Preto

bolo pre neho kľúčové nadobudnúť vo veci právnu istotu čo najskôr, pretože by sa od nej

odvíjali jeho ďalšie kroky. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam a povahe

posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume

2 000 € od okresného súdu (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti jeho žiadosti

ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). Ústavný súd vychádzal pri stanovení

výšky finančného zadosťučinenia zo svojej judikatúry (napr. ,

a ).

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

33. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

34. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

35. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti

poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal

okresnému súdu podľa a

konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že označená

vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

právoplatne skončená.

V.

Trovy konania

36. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi

vznikli v konaní pred ústavným súdom.

37. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

38. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

39. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie

ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát po 163,33 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,80 €.

Celková hodnota náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 346,26 €

(bod 4 výroku tohto nálezu).

40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ).

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Martin Vernarský

predseda senátu