Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 50/2020
PDF · 246.15 KB
No categories available
III. ÚS 50/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku
(sudca spravodajca) v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti
, , , zastúpeného advokátom
Mgr. Jozefom Štefankom, PhD., LL.M., Grösslingová 6 ‒8, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 20 C 142/2014 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 20 C 142/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 20 C 142/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť
trovy konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť
centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Jozefa Štefanka, PhD., LL.M.,
Grösslingová 6 ‒8, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých konaní a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 50/2020-13 zo 4. februára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, ,
(ďalej len „sťažovateľ“), z 23. júna 2019 vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 20 C 142/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“).
V zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020
(ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát
ústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,
od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich
členom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je
sudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí senát ústavného súdu
pracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu), sudca Ivan Fiačan a Peter
Straka (sudca spravodajca).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil 1. augusta 2014
okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáha voči Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o zodpovednosti“), ako aj náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej podľa sťažovateľa
«... nezákonnými rozhodnutiami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej iba
„ministerstvo“), a to rozhodnutím ministerstva č. SLV-PS-PK-208/2011 zo dňa 18.11.2011
v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 340 zo dňa 16.8.2011
a rozhodnutím ministerstva č. KRP-PK-31/2011 zo dňa 12.10.2011 v spojení s personálnym
rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I č. 470 zo dňa 23.08.2011...».
3. Sťažovateľ uvádza, že „Od podania žaloby uplynulo takmer päť rokov a vec nie je
právoplatne skončená... za prvé tri roky vedenia sporu boli uskutočnené iba tri procesné
úkony porušovateľom práv, až 13.01.2017 bol uskutočnený výsluch svedka na dožiadanom
Okresnom súde v Nitre. Následne počas doby vyše dvoch rokov neuskutočnil porušovateľ
práv vôbec žiaden procesný úkon v spore. V dôsledku toho sťažovateľ... podal sťažnosť
predsedovi súdu pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podaním zo dňa 18.02.2019. Upovedomením zo dňa 11.04.2019, ktoré bolo
sťažovateľovi doručené dňa 24.04.2019 podpredsedníčka súdu sťažovateľovi oznámila, že
sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú, vyhodnotila, že súd nekonal bezodkladne v období
od 13.01.2017 do 22.02.2019 (deň po doručení sťažnosti sťažovateľa).
... ako naznačuje vyjadrenie zákonného sudcu... k predbežnému oboznámeniu sa
zákonného sudcu so spisom došlo až v súvislosti s vybavovaním sťažnosti na postup súdu,
t.j. takmer päť rokov po doručení žalobného návrhu na súd.
... súd v súvislosti s vybavovaním sťažnosti na jeho postup vytýčil termín
pojednávania na deň 27.3.2019, avšak nič to nemení na skutočnosti existencie a trvania
prieťahov v konaní, ktoré stále nie je právoplatne ukončené...“.
4. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález v znení:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci v súdnom konaní
v primeranej lehote vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
č. k. 20C/142/2014 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby
v konaní č. k. 20C/142/2014 ďalej postupoval bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 5.000,- eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
na účet jeho právneho zástupcu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
346,26 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho
zástupcu.“
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
5. Na výzvu ústavného súdu predseda okresného súdu vo svojom podaní z 10. marca
2020 uviedol, že netrvá na ústnom prejednaní veci, a ďalej k ústavnej sťažnosti uviedol:
„... Žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáha náhrady škody bola osobne podaná Okresnému
súdu Bratislava 1 dňa 01. 08. 2014. K sťažnosti sa vyjadril zákonný sudca
ktorému vec bola pridelená dňa 27. 12. 2017. Vyjadrenie zákonného sudcu zo dňa
05. 03. 2020 prikladám v prílohe.
... predmetná vec bola pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
.
... sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 20 C 142/2014.
Potvrdzujem, že predmetnú sťažnosť v správnom denníku evidujeme a bola riešená pod
1 SprV/63/2019 ako dôvodná, a to v období od 13. 01. 2017 do 22. 02. 2019, pretože súd
v tomto období nekonal bezodkladne.
... možno konštatovať nečinnosť tunajšieho súdu v tomto konaní, avšak iba
v uvedenom období, pretože súd riadne nekonal, z objektívnych príčin bez subjektívneho
zavinenia zákonného sudcu, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti jeho súdnych
oddelení, s tým že predseda tunajšieho súdu sa sťažovateľovi za spôsobené prieťahy
v konaní ospravedlnil a vec bola zaradená medzi sledované veci s režimom kontroly úkonov
v spise každé tri mesiace.
... od 11. 04. 2019 (t. j. odo dňa upovedomenia o vybavení sťažnosti sťažovateľa
v predmetnej veci) boli uskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu.
Dňa 12. 06. 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom po prejednaní veci súd
rozhodol rozsudkom tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Dňa 19. 08. 2019 súd uznesením
vyrubil sťažovateľovi súdny poplatok za podané odvolanie voči rozsudku tunajšieho súdu.
Dňa 28. 08. 2019 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa voči
rozsudku. Dňa 01. 10. 2019 súd vyzval sťažovateľa (odvolateľa), aby sa vyjadril
k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu. Dňa 15. 10. 2019 súd umožnil žalovanej vyjadriť
sa k vyjadreniu sťažovateľa (odvolateľa). Dňa 20. 11. 2019 súd vyjadrenie žalovanej
doručoval sťažovateľovi (odvolateľovi) na vedomie. Dňa 28. 11. 2019 súd predložil spis
sp. zn. 20 C 142/2014 Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní
sťažovateľa voči rozsudku tunajšieho súdu.
Vychádzajúc z prehľadu úkonov vykonaných v spise sp. zn. 20 C 142/2014 od 11. 04.
2019, s výnimkou vyššie uvedeného obdobia nečinnosti súdu mám za to, že tunajší súd koná
vo veci plynule, pričom súd vo veci samej rozhodol dňa 12. 06. 2019.
... žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia
a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že
predseda tunajšieho súdu sa sťažovateľovi v liste zo dňa 11. 04. 2019 za prieťahy v súdnom
konaní sp. zn. 20 C 142/2014, ktoré mali vzniknúť v období od 13. 01. 2017 do 22. 02. 2019
ospravedlnil a vo veci sa okrem uvedeného obdobia konalo a koná plynulo. V súčasnosti
tunajší súd dňa 28. 11. 2019 predložil spis sp. zn. 20 C 142/2014 Krajskému súdu
v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa voči rozsudku tunajšieho súdu.“
6. Zákonný sudca vo svojom vyjadrení z 5. marca 2019, ktoré je
prílohou vyjadrenia predsedu okresného súdu, k ústavnej sťažnosti uviedol:
„Predmetná vec mi bola spolu s inými pridelená náhodným výberom ako novému
zákonnému sudcovi na základe Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce na rok 2017 dňom
27.12.2017.
K okolnostiam konania a dokazovania pred pridelením veci mi neprináleží sa
vyjadrovať, a vzhľadom na to, že ide o vec rozhodnú, avšak neprávoplatnú, sa nebudem
vyjadrovať ani skutkovým a právnym úvaha sťažovateľa.
Čo sa týka skutkovej a právnej náročnosti predmetná vec (aj s prihliadnutím na
ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky) zrejme nevybočuje
z bežného rámca agendy okresného súdu.
Vo veci som vytýčil termín na 27.3.2019, na ktorom bola vec meritórne prejednaná
a na ďalšom pojednávaní dňa 12.6.2019 som vo veci vyhlásil rozsudok. V súčasnej dobe je
konanie v štádiu odvolacieho konania.
Ako súd uviedol aj v odpovedi na žalobcovu (sťažovateľovu) sťažnosť na prieťahy,
v danej veci došlo k prieťahom z objektívnych dôvodov. Je pravdou, že ide o dôvody, ktoré
nemajú pôvod v sťažnosťou napadnutom konaní a teda z hľadiska individuálnych práv
sťažovateľa (aj s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu) sú len ťažko
akceptovateľné, avšak mám za to, že nečinnosť súdu bola odstránená a vybavenie sťažnosti
na prieťahy tak predstavovalo, minimálne v časti, účinný prostriedok nápravy...“
7. K vyjadreniu predsedu okresného súdu a zákonného sudcu sťažovateľ vo svojej
replike z 30. apríla 2020 uviedol, že vyjadrenie predsedu okresného súdu k ústavnej
sťažnosti neprináša žiadne nové skutočnosti. Uviedol, že s argumentáciou predsedu
okresného súdu nesúhlasí a že už v ústavnej sťažnosti dostatočne objasnil, že počas celého
napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom. Zotrváva na všetkých svojich
argumentoch, návrhoch a dodal, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251.
V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania
začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v napadnutom
konaní dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
14. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil aj judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, I. ÚS 132/03).
15. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná
i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne
nerozhodli (napr. I. ÚS 118/02). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť
taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa
bude konať nové pojednávanie.
18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17
CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
19. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla
na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej
koncentrácii konania, ďalej z § 168 – § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu
a následkoch neprítomnosti strán, ako aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
20. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom
konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02, IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
22. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].
24. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
25. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie tvorí
bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ho hodnotiť ako
skutkovo, či právne zložité.
26. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,
ústavný súd konštatuje, že ústavný súd nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne
zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého
konania nebola spôsobená správaním sťažovateľa.
27. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného
postupu okresného súdu.
Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého konania
a zistil, že okresný súd v prvostupňovom konaní priebežne konal, až na 3 časové úseky:
- nečinnosť od 9. februára 2015 (žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie
k žalobe) do 20. júla 2015 (nariadenie prvého pojednávania),
- nečinnosť od 5. apríla 2016 (konalo sa pojednávanie) do 3. októbra 2016
(dožiadanie okresného súdu Okresnému súdu Nitra o výsluch svedka),
- nečinnosť od 13. januára 2017 (vypočutie svedka na Okresnom súde Nitra pre
okresný súd) do 27. februára 2019 (predvolanie na pojednávanie na 27. marec 2019).
28. Z už uvedeného vyplýva, že okresný súd spôsobil svojou nečinnosťou
v napadnutom konaní zbytočné prieťahy v trvaní približne 3 roky.
29. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti
ospravedlňoval nečinnosť, ktorú v určitom rozsahu aj priznal nadmerným zaťažením
súdnych oddelení, čo považoval za objektívne dôvody a spolu s ospravedlnením
sťažovateľovi za dôvod na nepriznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v prípade,
ak ústavný súd dospeje k záveru, že jeho základné právo a právo porušené boli. Ako však
ústavný súd dlhodobo konštatuje, organizačné, personálne či technické problémy
všeobecných súdov nemôžu byť na úkor práv účastníkov konania, nezbavujú štát
zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní, v dôsledku čoho takéto argumenty neobstoja
(napr. III. ÚS 17/02).
30. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v už uvedenom rozsahu (bod 1 výroku tohto
nálezu).
31. Sťažovateľ žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie od okresného
súdu vo výške 5 000 € z dôvodu satisfakcie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní,
ktoré malo ukončiť jeho právnu neistotu.
32. Vychádzajúc z dĺžky napadnutého konania a s ohľadom na zistené obdobie
nečinnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci sú dané dôvody
na priznanie finančného zadosťučinenia. Pri ustálení sumy ústavný súd prihliadal
na namietané skutočnosti, celkovú dobu napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru
zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch. Zároveň vzal ústavný súd do úvahy
povahu veci a význam konania pre sťažovateľa. Je zrejmé, že napadnuté konanie má pre
sťažovateľa mimoriadny význam, pretože došlo k zásahu do jeho pracovného, respektíve
služobného statusu v čase, keď mala jeho kariéra v policajnom zbore kulminovať. Preto
bolo pre neho kľúčové nadobudnúť vo veci právnu istotu čo najskôr, pretože by sa od nej
odvíjali jeho ďalšie kroky. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam a povahe
posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume
2 000 € od okresného súdu (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti jeho žiadosti
ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). Ústavný súd vychádzal pri stanovení
výšky finančného zadosťučinenia zo svojej judikatúry (napr. I. ÚS 4/06, IV. ÚS 275/05
a I. ÚS 139/06).
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
33. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
34. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
35. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti
poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal
okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že označená
vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
právoplatne skončená.
V.
Trovy konania
36. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi
vznikli v konaní pred ústavným súdom.
37. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
38. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.
39. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie
ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát po 163,33 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,80 €.
Celková hodnota náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 346,26 €
(bod 4 výroku tohto nálezu).
40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP).
41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2020
Martin Vernarský
predseda senátu