Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 201/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , zastúpenej advokátkou

Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, SNP 10, Hlohovec, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania

v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet jej právnej

zástupkyne Mgr. Jaroslavy Krajčovičovej Šokovej, SNP 10, Hlohovec, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2020 predbežne prerokoval

ústavnú sťažnosť sťažovateľky a uznesením č. k. -12 z 12. mája 2020

ju prijal na ďalšie konanie podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplenení niektorých

Z. z. (ďalej len „“).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že návrhom

doručeným okresnému súdu 14. februára 2019 (doplneným na základe výzvy okresného

súdu 2. apríla 2019, pozn.) sťažovateľka iniciovala konanie vo veci obmedzenia spôsobilosti

na právne úkony jej plnoletého syna, ktorý je od narodenia zdravotne ťažko postihnutý

a vyžaduje neustálu opateru. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôraznila význam

urýchleného a efektívneho konania v predmetnej veci tak, aby bol odstránený stav právnej

neistoty, v ktorom sa so synom nachádzajú. V ústavnej sťažnosti tvrdila, že v napadnutom

konaní dochádza k zbytočným prieťahom a okresný súd koná v jej veci neefektívne, pretože

do podania ústavnej sťažnosti „nevykonal žiaden relevantný úkon“.

3.1 Sťažovateľka zdôraznila, že nečinnosť okresného súdu zasahuje

aj do jej majetkovej sféry, keďže otec jej syna neplatí súdom stanovené výživné

a ona nemôže za syna podať návrh na vykonanie exekúcie, resp. požiadať o invalidný

dôchodok.

3.2 Z hľadiska povahy predmetu konania sťažovateľka prezentovala názor,

že okresný súd by mal v takejto veci konať s osobitou starostlivosťou a mimoriadnou

pozornosťou.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd

nálezom rozhodol, že jej základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené,

aby prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal

jej a jej synovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € každému, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

5. Okresný súd na výzvu ústavného súdu zo 4. júna 2020 odpovedal prípisom sp. zn.

Spr 243/20 zo 16. júna 2020, v ktorom ústavnému súdu predložil vyjadrenie k prijatej

ústavnej sťažnosti, ako aj chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní.

5.1 Vo svojom vyjadrení predseda okresného súdu s poukazom na priebeh

napadnutého konania prezentoval názor, že „k prieťahu došlo v období od 02.04.2019

do 03.09.2019, kedy v spise nebol vykonaný relevantný úkon“. Ďalej predseda okresného

súdu uviedol, že vec je v čase podania vyjadrenia už rozhodnutá a skončená, keďže okresný

súd na pojednávaní konanom 29. mája 2020 vyhlásil rozsudok, a vzhľadom na túto

skutočnosť považuje uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie za neodôvodnený

a neprimerane vysoký.

5.2 Predseda okresného súdu pripojil aj vyjadrenie zákonnej sudkyne,

ktorá zdôraznila, že predmetný spis bol od podania návrhu až do 2. decembra 2019,

keď jej bol fakticky pridelený, v dispozícii súdneho aparátu, pričom do 20. decembra 2019

bola práceneschopná, resp. absolvovala rehabilitáciu, a hneď ako to bolo možné, určila

vo veci termín pojednávania.

5.3 V závere svojho vyjadrenia predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí

s upustením od verejného ústneho pojednávania, keďže nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

6. Ústavný súd 25. júna 2020 zaslal vyjadrenie okresného súdu sťažovateľke, ktorá

vo svojej odpovedi doručenej ústavnému súdu 30. júna 2020 oznámila, že súhlasí

s upustením od verejného ústneho pojednávania.

6.1 Sťažovateľka prostredníctvom jej právnej zástupkyne uviedla, že sa nestotožňuje

s názorom okresného súdu vzhľadom na to, že k prieťahom v napadnutom konaní došlo

aj „v období 18.02.2019 do 21.3.2019, ako i v období 03.09.2019 do 31.12.2019“.

Vo svojom vyjadrení ďalej poukázala na tú skutočnosť, že celé napadnuté konanie

je „tvorené nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu a je jedným súvislým

prieťahom“.

6.2 Sťažovateľka ďalej zdôraznila, že jej plnoletý syn nie je spôsobilý konať

sám za seba, pričom je bez príjmu a všetky jeho náklady hradí spoločne so svojím

manželom.

6.3 Vzhľadom na uvedené je sťažovateľka aj naďalej toho názoru, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k prieťahom a že jej ústavná sťažnosť

je dôvodná.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s na vec sa vzťahujúcim

súdnym spisom dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

8. Z obsahu spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedeného okresným súdom

vo veci sťažovateľky ústavný súd zistil nasledujúci prehľad relevantných procesných

úkonov:

- 14. februára 2019 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľky o určenie

poručníka pre jej plnoletého syna;

- 21. marca 2019 – okresný súd poučil sťažovateľku o náležitostiach podania návrhu

na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony a vyzval ju na doplnenie, resp. opravu;

- 2. apríla 2019 – sťažovateľka doručila súdu doplnený návrh na začatie konania

a zároveň navrhla procesného opatrovníka pre jej plnoletého syna;

- 27. septembra 2019 – okresný súd uznesením č. k. -19, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 26. novembra 2019, ustanovil synovi sťažovateľky procesného

opatrovníka;

- 16. októbra 2019 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie prokurátora okresnej

prokuratúry z 15. októbra 2019 o jeho vstupe do konania;

- 24. októbra 2019 – okresný súd zverejnil oznámenie o podanom návrhu

a o doručovaní písomností na úradnej tabuli súdu a na svojom webovom sídle;

- 2. decembra 2019 – spis bol predložený zákonnej sudkyni, ktorá 31. decembra 2019

určila vo veci termín pojednávania na 11. marec 2020;

- 11. marca 2020 – okresný súd uskutočnil vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na účel vykonania znaleckého dokazovania na 29. máj 2020;

- apríl – máj 2020 –okresný súd uznesením sp. zn. zo 17. apríla 2020

nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie a poveril

ho vypracovaním znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný a doručený okresnému súdu

11. mája 2020 a následne bol 18. mája 2020 zaslaný sťažovateľke, procesnému

opatrovníkovi a okresnej prokuratúre;

- 29. mája 2020 – okresný súd uskutočnil vo veci pojednávanie a vyhlásil rozsudok,

ktorý nadobudol právoplatnosť 17. júla 2020.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v jeho judikatúre

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný

súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva

alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 .

12. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

13.2 Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, ktorá je plne aplikovateľná i po zmene právnej úpravy,

v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m.

, ). Pre naplnenie práva zaručeného v

nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali

rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne nerozhodli (napr. ).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je povinnosť súdu konať

bez prieťahov expressis verbis zakotvená ako základný princíp konania v čl. 12 Civilného

mimosporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

ospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných

osôb.

V.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľky

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

18. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru,

že ide o vec, ktorá z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti a tvorí

súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť veci,

je potrebné prihliadnuť na to, že v napadnutom konaní bolo potrebné vykonať znalecké

dokazovanie, pričom však táto okolnosť sama osebe nepredĺžila, resp. nesťažila jednotlivé

procesné úkony súdu.

18.1 Ústavný súd v súvislosti s týmto prípadom poukazuje aj na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá okrem iného potvrdzuje, že v špecifických

prípadoch je pri posudzovaní doby konania pred súdnymi orgánmi potrebné brať do úvahy

aj samotný predmet konania, t. j. čo je pre účastníka konania v tomto konaní v stávke -

„at stake“ (rozsudok ESĽP z 31. 3. 1987, X. v. Francúzsko, rozsudok ESĽP z 29. 3. 1989,

Bock v. Nemecko, rozsudok ESĽP z 31. 3. 1992, X. v. Francúzsko, rozsudok ESĽP

z 26. 4. 1994, Vallée v. Francúzsko, rozsudok ESĽP z 8. 2. 1996, A. a iní v. Dánsko a i.).

Judikatúra ESĽP zaradila prípady, ktoré sa týkajú občianskeho stavu a spôsobilosti osôb,

medzi tie veci, pri ktorých sa pri posudzovaní dĺžky konania zohľadňuje aj predmet

konania, pričom tieto si vyžadujú zvláštnu (particular) starostlivosť.

18.2 Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tomto prípade pri svojom rozhodovaní

osobitne zohľadnil predmet a účel napadnutého konania (obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony) a dospel k záveru, že vzhľadom na požiadavku osobitnej starostlivosti,

s ktorou sa mal okresný súd venovať tomuto konaniu, nemožno celkovú dĺžku konania

považovať za primeranú.

19. Pri hodnotení priebehu napadnutého konania z hľadiska ďalšieho štandardne

uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd

konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu

sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení taktiež nepoukázal

na to, že by dĺžka napadnutého konania bola vyvolaná správaním sťažovateľky.

20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní, vychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

20.1 Ústavný súd sa podrobne oboznámil s priebehom napadnutého konania a zistil,

že sa začalo 14. februára 2019 podaním návrhu okresnému súdu, doplneným sťažovateľkou

na základe výzvy okresného súdu 2. apríla 2019, ktorým sťažovateľka iniciovala konanie

vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony jej plnoletého syna. Okresný súd vo veci

meritórne rozhodol 29. mája 2020 a rozsudok č. k. -80 nadobudol

právoplatnosť 17. júla 2020.

20.2 Ústavný súd vychádzal z prehľadu procesných úkonov (pozri bod 8 nálezu)

a dospel k záveru, že hneď v počiatočnom štádiu napadnutého konania možno identifikovať

kratšie obdobie nečinnosti okresného súdu, keď sťažovateľku poučil o náležitostiach

podania návrhu na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony a vyzval ju na doplnenie,

resp. opravu po uplynutí vyše jedného mesiaca od podania jej pôvodného neúplného návrhu.

Rovnako na vrub okresnému súdu možno pričítať, že osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo,

ustanovil procesného opatrovníka na jej zastupovanie v predmetnom konaní až po takmer

šiestich mesiacoch od doručenia doplneného návrhu sťažovateľky. Za nedostatočne

efektívnu činnosť okresného súdu možno považovať, že prvé riadne pojednávanie vo veci

sa konalo 11. marca 2020, teda po 11 mesiacoch od doručenia doplneného návrhu

sťažovateľky.

20.3 Z preskúmania predmetného konania je podľa ústavného súdu zrejmé,

že bolo poznačené nečinnosťou okresného súdu, i keď v jednotlivých prípadoch

krátkodobou, ktorá ale v súčte znamenala, že napadnuté konanie vzhľadom na jeho predmet

trvalo neprimerane dlho. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje,

že pod mimoriadnou starostlivosťou, ktorú má súd venovať rozhodovaniu vo veci

obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, nemožno rozumieť vyše jedného roka trvajúce

konanie. Je zrejmé, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nesmeroval efektívne

k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto nie je zlučiteľný s jej základným

právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právom na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote.

21. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 18 až 20, ústavný súd dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

22. V súlade s v spojení s zákona

o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,

kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.

23. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí

rozhodnutia o porušení označených práv prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci

bez zbytočných prieťahov. Keďže napadnuté konanie už bolo v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky

v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

26. Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané

ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

27. Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v celkovej sume 8 000 €. Svoj návrh odôvodnila neúmernou dĺžkou trvania právnej neistoty

spojenou s nemožnosťou zastupovať syna bez toho, aby bola určená ako jeho opatrovník.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľkou nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na okolnosti prípadu.

29. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc

do úvahy všetky okolnosti danej veci (predovšetkým skutočnosť, že predmetné konanie

je už právoplatne skončené, ale prihliadnuc aj na neefektívny postup okresného súdu,

ako aj na mimoriadny význam veci pre sťažovateľku), ústavný súd považoval priznanie

sumy 1 000 € za primerané (bod 2 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky

nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

VII.

Trovy konania

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2019,

ktorá bola podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 1 062 €.

32. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu za dva úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti vykonané v roku 2020)

v súlade § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) právnej zástupkyni sťažovateľky Mgr. Jaroslave Krajčovičovej Šokovej,

SNP 10, Hlohovec. Odmena advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon

právnej služby vykonaný v roku 2020 je 1/6 z výpočtového základu, čo v zmysle citovaných

ustanovení vyhlášky predstavuje sumu 177 € a režijný paušál sumu 10,62 €. Náhrada za dva

úkony právnej služby vykonaných v roku 2020 (2 x 177 €) spolu s režijným paušálom

(2 x 10,62 €) predstavuje spolu sumu 375,24 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

33. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky Mgr. Jaroslavy Krajčovičovej Šokovej, SNP 10, Hlohovec,

v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu ( v spojení

s ).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu