Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 400/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého zásahu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a prílohy k nej priloženej vyplýva, že sťažovateľ podal v roku

2018 návrh na zapretie otcovstva maloletej Sťažovateľ uvádza, že „od roku 2018

teda od môjho podania uplynuli cca 2 roky počas ktorých sa nekonalo, následne som

dňa 11. 03. 2020 podal na uvedený súd sťažnosť voči prieťahom v konaní. Dňa 31. 03. 2020

ma súd oboznámil, že z dôvodu šírenia epidémie COVID – 19 sú predĺžené lehoty.

Po tom, ako sa situácia zmenila, som opätovne podal sťažnosť voči prieťahom,

ktoré naďalej pretrvávajú. Čím dochádza zo strany Okresného súdu Bratislava II

k porušovaniu mojich ľudských práv na spravodlivý súdny proces v primeranej lehote.

Zároveň tu poukazujem, že voči mne sa vedie súdny spor o neplatenie povinnej

vyživovacej povinnosti k maloletej kde my hrozí postih za neplatenie vyživovacej

povinnosti podľa SR.

Z uvedeného podávam túto sťažnosť, pretože ani po mojom urgovaní na uvedenom

súde nedošlo k náprave.“.

3. Sťažovateľ zároveň navrhuje, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom s tým, že jeho majetkové pomery

odôvodňujú takýto návrh.

4. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom rozhodol tak, že vysloví

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, okresnému súdu prikáže,

aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, prizná mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 € a tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

odôvodňuje tým, že z dôvodu porušovania jeho práv trpí psychickou traumou a tento stav

zvláda veľmi ťažko. Z uvedeného dôvodu musel vyhľadať aj lekársku pomoc, kde mu bola

poskytnutá aj medikamentózna liečba.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

12. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

13. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (). Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

(, , ).

14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. Podľa sťažovateľa okresný súd v napadnutom konaní postupuje tak, že vznikajú

zbytočné prieťahy.

16. Z argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie

v čase podania ústavnej sťažnosti trvalo dva roky. Z ústavnej sťažnosti nie je zrejmé,

aké úkony v doterajšom priebehu napadnutého konania okresný súd realizoval.

17. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti, ústavný súd dospel k záveru, že celková

dĺžka napadnutého konania nie je taká, aby bolo možné uvažovať o porušení označených

práv podľa a dohovoru. Ústavný súd pri formulovaní tohto právneho záveru

prihliadol tiež na to, že priebeh napadnutého konania okresného súdu spadal do obdobia

vyhlásenia výnimočného stavu 16. marca 2020 a jeho neskorších rozšírení uzneseniami

vlády Slovenskej republiky podľa ústavného o bezpečnosti

štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

COVID-19. V tomto období bol napr. prijatý aj

o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej

ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

v znení Právne opatrenia prijaté v uvedenom období a tiež celková

spoločenská situácia v tomto období mali nepochybne vplyv aj na priebeh napadnutého

konania. Uvedenú skutočnosť však nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu.

Aj v kontexte s týmito skutočnosťami možno doterajšiu dĺžku napadnutého konania v trvaní

dvoch rokov považovať ešte za ústavne akceptovateľnú, a to aj s prihliadnutím

na to, že predmetom konania je zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu.

18. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že ani opakovaná sťažnosť na prieťahy

v konaní neviedla k náprave existujúceho stavu, ústavný súd túto námietku neakceptuje.

Z listu sp. zn. Spr 62/2020 zo 17. júla 2020, ktorým predsedníčka okresného súdu vybavila

druhú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní, totiž vyplýva, že po odchode doterajšieho

zákonného sudcu do starobného dôchodku vec bola pridelená náhodným výberom novej

zákonnej sudkyni, „ktorá po uvoľnení a zrušení niektorých opatrení rozhodla o ustanovení

kolízneho opatrovníka pre maloletú a stanovila vo veci termín pojednávania,

na ktorý budete predvolaný.“. Z uvedeného je zrejmé, že po uvoľnení opatrení prijatých

v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a nepochybne

aj po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní došlo k náprave ústavnou sťažnosťou

namietaného stavu v postupe okresného súdu, ktorý v napadnutom konaní realizoval

špecifikované procesné úkony.

IV.

Záver

19. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené predovšetkým v III. časti tohto uznesenia

ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56

ods. 2 písm. g) .

20. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (príkaz okresnému súdu,

aby konal bez zbytočných prieťahov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

a priznanie náhrady trov konania).

21. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania

signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej

podľa , a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení

všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

22. Ústavný súd v tomto smere pripomína a zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské

práva „berie do úvahy významnosť veci z pohľadu sťažovateľa a vytvoril tri druhy

rýchlosti, a to primeranú, osobitnú a výnimočnú. Výnimočnú rýchlosť vyžaduje Súd

pri rozhodovaní vecí týkajúcich sa rodičovských práv...“ [SVÁK, J. a kolektív. Advokát

pred európskymi súdmi (praktický sprievodca). Poradca podnikateľa spol. s r. o., 2004,

s. 43.].

23. Vzhľadom na predmet napadnutého konania – zapretie otcovstva,

ktorý sa bezprostredne týka právneho postavenia maloletého dieťaťa, je okresný súd

povinný pristupovať k tejto veci s osobitnou starostlivosťou počas celého konania, osobitne

dbať na jeho celkovú dĺžku a realizovať jednotlivé opatrenia a procesné úkony rýchlo

a priebežne.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

24. Predpokladom pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

je kumulatívne splnenie troch podmienok: (i) existencia žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Pokiaľ ide o podmienku

vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti,

táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie

ústavnej sťažnosti, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.

25. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že v danej

veci nie je daná jeho právomoc, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne

neopodstatnená, uvedený záver zároveň znamená, že v danej veci ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda nie je splnený jeden z predpokladov

pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

26. Pretože ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne

neopodstatnenú, je zjavné, že v danej veci ide zároveň o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti (m. m. , , ).

Z tohto dôvodu ústavný súd nevyhovel žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav Duriš predseda senátu