Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 400/2020
PDF · 383.59 KB
No categories available
IV. ÚS 400/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov
Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 Pc 16/2018 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého zásahu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Pc 16/2018
(ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a prílohy k nej priloženej vyplýva, že sťažovateľ podal v roku
2018 návrh na zapretie otcovstva maloletej Sťažovateľ uvádza, že „od roku 2018
teda od môjho podania uplynuli cca 2 roky počas ktorých sa nekonalo, následne som
dňa 11. 03. 2020 podal na uvedený súd sťažnosť voči prieťahom v konaní. Dňa 31. 03. 2020
ma súd oboznámil, že z dôvodu šírenia epidémie COVID – 19 sú predĺžené lehoty.
Po tom, ako sa situácia zmenila, som opätovne podal sťažnosť voči prieťahom,
ktoré naďalej pretrvávajú. Čím dochádza zo strany Okresného súdu Bratislava II
k porušovaniu mojich ľudských práv na spravodlivý súdny proces v primeranej lehote.
Zároveň tu poukazujem, že voči mne sa vedie súdny spor o neplatenie povinnej
vyživovacej povinnosti k maloletej kde my hrozí postih za neplatenie vyživovacej
povinnosti podľa TP SR.
Z uvedeného podávam túto sťažnosť, pretože ani po mojom urgovaní na uvedenom
súde nedošlo k náprave.“.
3. Sťažovateľ zároveň navrhuje, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom s tým, že jeho majetkové pomery
odôvodňujú takýto návrh.
4. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom rozhodol tak, že vysloví
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní, okresnému súdu prikáže,
aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, prizná mu primerané finančné
zadosťučinenie v sume 3 000 € a tiež náhradu trov právneho zastúpenia.
5. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ
odôvodňuje tým, že z dôvodu porušovania jeho práv trpí psychickou traumou a tento stav
zvláda veľmi ťažko. Z uvedeného dôvodu musel vyhľadať aj lekársku pomoc, kde mu bola
poskytnutá aj medikamentózna liečba.
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
10. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne
neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
12. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).
13. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05). Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti
ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
(I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).
14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
15. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní. Podľa sťažovateľa okresný súd v napadnutom konaní postupuje tak, že vznikajú
zbytočné prieťahy.
16. Z argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie
v čase podania ústavnej sťažnosti trvalo dva roky. Z ústavnej sťažnosti nie je zrejmé,
aké úkony v doterajšom priebehu napadnutého konania okresný súd realizoval.
17. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti, ústavný súd dospel k záveru, že celková
dĺžka napadnutého konania nie je taká, aby bolo možné uvažovať o porušení označených
práv podľa ústavy a dohovoru. Ústavný súd pri formulovaní tohto právneho záveru
prihliadol tiež na to, že priebeh napadnutého konania okresného súdu spadal do obdobia
vyhlásenia výnimočného stavu 16. marca 2020 a jeho neskorších rozšírení uzneseniami
vlády Slovenskej republiky podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti
štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení
neskorších predpisov v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19. V tomto období bol napr. prijatý aj zákon č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
v znení zákona č. 92/2020 Z. z. Právne opatrenia prijaté v uvedenom období a tiež celková
spoločenská situácia v tomto období mali nepochybne vplyv aj na priebeh napadnutého
konania. Uvedenú skutočnosť však nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu.
Aj v kontexte s týmito skutočnosťami možno doterajšiu dĺžku napadnutého konania v trvaní
dvoch rokov považovať ešte za ústavne akceptovateľnú, a to aj s prihliadnutím
na to, že predmetom konania je zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu.
18. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že ani opakovaná sťažnosť na prieťahy
v konaní neviedla k náprave existujúceho stavu, ústavný súd túto námietku neakceptuje.
Z listu sp. zn. Spr 62/2020 zo 17. júla 2020, ktorým predsedníčka okresného súdu vybavila
druhú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní, totiž vyplýva, že po odchode doterajšieho
zákonného sudcu do starobného dôchodku vec bola pridelená náhodným výberom novej
zákonnej sudkyni, „ktorá po uvoľnení a zrušení niektorých opatrení rozhodla o ustanovení
kolízneho opatrovníka pre maloletú a stanovila vo veci termín pojednávania,
na ktorý budete predvolaný.“. Z uvedeného je zrejmé, že po uvoľnení opatrení prijatých
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a nepochybne
aj po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní došlo k náprave ústavnou sťažnosťou
namietaného stavu v postupe okresného súdu, ktorý v napadnutom konaní realizoval
špecifikované procesné úkony.
IV.
Záver
19. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené predovšetkým v III. časti tohto uznesenia
ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní, odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56
ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
20. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu
zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (príkaz okresnému súdu,
aby konal bez zbytočných prieťahov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
a priznanie náhrady trov konania).
21. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania
signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej
podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení
všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
22. Ústavný súd v tomto smere pripomína a zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské
práva „berie do úvahy významnosť veci z pohľadu sťažovateľa a vytvoril tri druhy
rýchlosti, a to primeranú, osobitnú a výnimočnú. Výnimočnú rýchlosť vyžaduje Súd
pri rozhodovaní vecí týkajúcich sa rodičovských práv...“ [SVÁK, J. a kolektív. Advokát
pred európskymi súdmi (praktický sprievodca). Poradca podnikateľa spol. s r. o., 2004,
s. 43.].
23. Vzhľadom na predmet napadnutého konania – zapretie otcovstva,
ktorý sa bezprostredne týka právneho postavenia maloletého dieťaťa, je okresný súd
povinný pristupovať k tejto veci s osobitnou starostlivosťou počas celého konania, osobitne
dbať na jeho celkovú dĺžku a realizovať jednotlivé opatrenia a procesné úkony rýchlo
a priebežne.
K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
24. Predpokladom pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
je kumulatívne splnenie troch podmienok: (i) existencia žiadosti o ustanovenie právneho
zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Pokiaľ ide o podmienku
vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti,
táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie
ústavnej sťažnosti, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.
25. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že v danej
veci nie je daná jeho právomoc, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne
neopodstatnená, uvedený záver zároveň znamená, že v danej veci ide o zrejme bezúspešné
uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda nie je splnený jeden z predpokladov
pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
26. Pretože ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne
neopodstatnenú, je zjavné, že v danej veci ide zároveň o zrejme bezúspešné uplatňovanie
nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 631/2017, I. ÚS 383/2019).
Z tohto dôvodu ústavný súd nevyhovel žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. augusta 2020
Miroslav Duriš predseda senátu