Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 451/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej

advokátom JUDr. Lukášom Schvarcom, Slnečná 3817/42, Banská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 700 € (slovom

sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet

jej právneho zástupcu JUDr. Lukáša Schvarca, Slnečná 3817/42, Banská Bystrica, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2019 predbežne prerokoval

ústavnú sťažnosť sťažovateľky a uznesením č. k. -20 z 19. novembra 2019

ju prijal na ďalšie konanie podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka 20. apríla 2015

doručila okresnému súdu žalobu o odstránenie stavby a vydanie bezdôvodného obohatenia,

pričom konanie o žalobe je okresným súdom vedené pod sp. zn. .

3.1 Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti namietala nečinnosť okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom považovala za neodôvodnené, že vo veci ani po štyroch

rokoch nebolo uskutočnené pojednávanie, na ktorom by sa konalo vo veci samej. Okresný

súd je podľa nej pasívny a nevykonáva žiadne úkony.

3.2 Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu sa sťažovateľka obrátila so sťažnosťou

na prieťahy v napadnutom konaní aj na predsedníčku okresného súdu, ktorá v písomnom

vyjadrení sp. zn. zo 4. februára 2019 jej sťažnosť vyhodnotila

ako opodstatnenú a vo veci nariadila dohľad. Napriek tomu okresný súd do podania ústavnej

sťažnosti vec meritórne nerozhodol.

3.3 Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôraznila, že ide o súdne konanie, ktoré

nevykazuje znaky vysokej miery náročnosti, ako žalobkyňa vystupuje samostatne, na strane

žalovaných vystupujú tri fyzické osoby, ktoré sú právnymi nástupcami po zomrelej

žalovanej. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v napadnutom konaní, uviedla, že „vždy

reagovala na podania súdu a lehoty, ktoré mi boli súdom uložené, som všetky dodržala“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla,

aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej v bode 1 označených práv postupom

okresného súdu v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu konať v napadnutom

konaní bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa sťažovateľka domáhala priznania

finančného zadosťučinenia v sume 700 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

Vyjadrenie okresného súdu

5. Okresný súd na výzvu ústavného súdu z 11. júna 2019, zaslanú ešte

pred predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti v záujme objektívneho posúdenia

jej opodstatnenosti, odpovedal prípisom sp. zn. Spr 310/19 zo 4. júla 2019.

5.1 Predsedníčka okresného súdu predložila predmetný spis okresného súdu,

vo svojom vyjadrení k podanej ústavnej sťažnosti zhrnula priebeh napadnutého konania

a poukázala na tú skutočnosť, že po prerozdelení veci na konanie a rozhodnutie senátu

12 C bol k veci pripojený dedičský spis (v súvislosti s úmrtím pôvodnej žalovanej)

a nariadený termín pojednávania na 27. jún 2019, ktorý bol následne odročený na 4. júl

2019.

5.2 V závere podania predsedníčka okresného súdu konštatovala, že k prieťahom

dochádzalo najmä v súvislosti s veľkým množstvom neskončených vecí v senáte pôvodnej

zákonnej sudkyne. Ako dôvod uvedeného stavu predsedníčka okresného súdu uviedla

odchod dvoch sudcov okresného súdu v priebehu roka 2018, ktorých nevybavené veci

boli prerozdelené medzi ostatných sudcov súdu, pričom následne bola zákonná sudkyňa

dlhodobo práceneschopná a neskôr čerpala materskú dovolenku.

5.3 Podaním doručeným ústavnému súdu 11. decembra 2019 okresný súd oznámil,

že v napadnutom konaní „bol dňa 26.9.2019 vyhlásený rozsudok, ktorý ku dňu podania

správy nie je právoplatný“, a zároveň vyslovil súhlas, aby podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti.

6. Ústavný súd 23. júla 2019 zaslal vyjadrenie okresného súdu sp. zn. Spr 310/19

zo 4. júla 2019 právnemu zástupcovi sťažovateľky, požiadal ho o zaujatie stanoviska

k predmetnému vyjadreniu a o oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

6.1 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení doručenom 5. augusta 2019

zotrval na podanej ústavnej sťažnosti a zdôraznil, že opätovné konanie vo veci (z dôvodu

zmeny zákonného sudcu 2. apríla 2019) nič nemení na skutočnosti, že k prieťahom

v súdnom konaní už došlo. Zároveň právny zástupca sťažovateľky oznámil, že v danej veci

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

7. Vzhľadom na súhlas okresného súdu, ako aj sťažovateľky podľa § 58 ods. 3

ústavný súd upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, vyjadrením účastníkov konania

a obsahom na vec sa vzťahujúceho spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

8. Z obsahu súdneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným

súdom vo veci sťažovateľky ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:

- 20. apríla 2015 doručená žaloba sťažovateľky o odstránenie stavby a vydanie

bezdôvodného obohatenia, konaniu bola pridelená sp. zn. ,

- 11. mája 2015 okresný súd uznesením č. k. -26 uložil

žalovanej v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne sa vyjadriť k podanej žalobe,

zároveň ju poučil o právnych následkoch nesplnenia tejto povinnosti a jej procesných

právach, zákonný sudca taktiež písomne poučil sťažovateľku o jej procesných právach,

- 28. júla 2015 okresnému súdu doručené oznámenie o smrti žalovanej,

- 16. septembra 2015 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku,

- 15. októbra 2015 okresnému súdu doručené potvrdenie okruhu dedičov po zosnulej

žalovanej,

- 9. februára 2017 okresný súd vykonal vo veci pojednávanie, pričom pokračoval

v konaní s dedičmi po nebohej žalovanej ako s právnymi nástupcami (ďalej len „žalovaní“),

po vypočutí strán sporu súd odročil pojednávanie na neurčito na účel poskytnutia 60-dňovej

lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu,

- 3. apríla 2017 spis prerozdelený novej zákonnej sudkyni, ktorá 28. apríla 2017

vyzvala strany sporu na oznámenie, či mimosúdne rokovania budú pokračovať,

- 6. – 18. apríla 2017 okresnému súdu doručené písomné vyjadrenia žalovaných,

- 22. mája 2017 okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľky k písomným vyjadreniam žalovaných a zároveň návrh na rozšírenie žalobného

návrhu,

- 22. mája 2017 okresný súd uznesením č. k. -70 vyzval žalovaných

na vyjadrenie sa k písomnému stanovisku sťažovateľky a jej návrhu na rozšírenie žalobného

návrhu,

- 16. – 29. júna 2017 okresnému súdu doručené písomné podanie žalovaných spolu

s právnymi stanoviskami, geometrickými plánmi a ďalšími písomnými podkladmi,

- 2. apríla 2019 spis prerozdelený novému zákonnému sudcovi, ktorý následne

požiadal o pripojenie dedičského spisu po nebohej (pôvodne) žalovanej,

- 9. mája 2019 zákonný sudca nariadil vo veci termín pojednávania na 27. jún 2019,

- 27. júna 2019 okresný súd vykonal vo veci pojednávanie, pripustil zmenu

žalobného návrhu a po vykonaní dokazovania termín odročil na 4. júl 2019,

- 4. júla 2019 okresný súd vykonal vo veci druhé pojednávanie, pripustil ďalšiu

zmenu žalobného návrhu, vykonal vo veci dokazovanie podrobným výsluchom strán sporu

a odročil termín na neurčito,

- 26. septembra 2019 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok č. k. -208,

ktorý podľa oznámenia okresného súdu nie je dosiaľ právoplatný, pretože sa proti nemu

odvolala žalovaná v 3. rade.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10.1 Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa

odseku 1, obnovil stav pred porušením.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 .

12. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému

malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

13.2 Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. , ).

Pre naplnenie práva zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr.

všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu

na ich počet) a právoplatne nerozhodli (napr. ).

15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(podľa mal súd v konaní postupovať v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná; § 100 ods. 1

súdu prikazoval, že len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá). Podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je táto povinnosť súdu expressis verbis zakotvená ako základný princíp

civilného sporového konania v , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

V.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľky

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

18. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru,

že ide o vec, ktorá z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti a tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ani z hľadiska skutkovej zložitosti veci

ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorý by v predmetnom konaní prispela k predĺženiu

konania.

19. Pri hodnotení priebehu napadnutého konania z hľadiska ďalšieho štandardne

uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný

súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu

sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom. Okresný súd vo svojom vyjadrení taktiež nepoukázal na to,

že by neprimeraná dĺžka napadnutého konania bola vyvolaná správaním sťažovateľky.

20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní, vychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

20.1 Ústavný súd sa podrobne oboznámil s celým priebehom napadnutého konania

a zistil, že sa pred okresným súdom začalo 20. apríla 2015 podaním žaloby sťažovateľky,

v jeho priebehu okresný súd vykonal tri pojednávania a 26. septembra 2019 vydal vo veci

rozsudok. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie pred okresným súdom trvalo 4 roky

a 5 mesiacov, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je vec právoplatne skončená.

20.2 Ústavný súd vychádzal z prehľadu procesných úkonov (pozri bod 8 nálezu)

a dospel k záveru, že v priebehu napadnutého konania možno identifikovať dve dlhšie

obdobia nečinnosti okresného súdu. Nečinnosťou okresného súdu je poznačené počiatočné

štádium konania, keď okresný súd 1 rok a 5 mesiacov (od 16. septembra 2015 – výzva

okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku až do 9. februára 2017 – pojednávanie)

nevykonal vo veci žiaden relevantný úkon.

20.3 Ďalšie obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní takmer 2 rokov možno

identifikovať v súvislosti s dlhodobou práceneschopnosťou (a následnou materskou

dovolenkou) zákonnej sudkyne, keď od mája 2017 do apríla 2019 nebol vo veci vykonaný

žiaden úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a k ukončeniu veci.

20.4 Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd nepostupoval

v napadnutom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná. Je zrejmé, že postup

okresného súdu v napadnutom konaní nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej

neistoty sťažovateľky, a preto nie je zlučiteľný s jej základným právom na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, resp. právom na prejednanie veci v primeranej lehote.

21. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 18 až 20, ústavný súd dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

22. V súlade s v spojení s zákona

o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,

kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.

23. Vzhľadom na to, že proti uzneseniu okresného súdu č. k. -208

z 26. septembra 2020 bolo podané odvolanie, a teda napadnuté konanie nie je právoplatne

skončené, ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu) pre prípad, že vec

bude okresnému súdu vrátená súdom druhej inštancie na nové rozhodnutie.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

26. Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané

ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

27. Sťažovateľka sa v podanej ústavnej sťažnosti domáhala priznania finančného

zadosťučinenia v sume 700 €. Svoj návrh odôvodnila predovšetkým dlhotrvajúcou právnou

neistotou, pričom uviedla, že sumu „700 Eur považujem za primeranú vzhľadom na dĺžku

konania, zložitosť veci a uplatňovaný nárok“.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom

s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc do úvahy

všetky okolnosti danej veci (predovšetkým skutočnosť, že okresný súd krátko po podaní

ústavnej sťažnosti vo veci meritórne rozhodol), ústavný súd, súc viazaný návrhom

sťažovateľky, priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 700 € (bod 3 výroku

nálezu).

VII.

Trovy konania

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne

alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

30. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2018, ktorá bola

podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 980 €.

31. Ústavný súd priznal náhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019

(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) právnemu zástupcovi

sťažovateľky JUDr. Lukášovi Schvarcovi, Slnečná 3817/42, Banská Bystrica. Odmena

advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku

2019 je 1/6 z výpočtového základu, čo v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky

predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál sumu 9,80 €. Náhrada za dva úkony právnej

služby vykonaných v roku 2019 (2 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,80 €)

predstavuje sumu 346,26 €.

31.1 Náhradu za jeden úkon právnej služby (písomné vyjadrenie z 5. augusta 2019)

ústavný súd sťažovateľke nepriznal vzhľadom na to, že podanie aj s ohľadom na jeho

stručnosť neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by sťažovateľka podporila záver

o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní.

31.2 Vzhľadom na uvedené ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania

v sume 346,26 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

32. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky JUDr. Lukáša Schvarca, Slnečná 3817/42, Banská Bystrica, v lehote

uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu ( v spojení s

ods. 1 ).

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu