Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 430/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369, zastúpenej

advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Pavol Konečný, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a 4 a a podľa

Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. mája 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda

s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základných práv podľa a 4 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 28. mája 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako kupujúca

uzatvorila s 1. júla 2015 v znení dodatku č. 1 z 20. júla 2015 kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej boli pozemky bližšie špecifikované v samotnej kúpnej zmluve

nachádzajúce sa v . Rozhodnutím Okresného úradu

Nitra, katastrálneho odboru (ďalej len „okresný úrad“) č. V 5390 z 29. júla 2015 (ďalej len

„rozhodnutie z 29. júla 2015“) došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k pozemkom

z predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Prokurátor Okresnej prokuratúry

Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) podal proti rozhodnutiu okresného úradu

z 29. júla 2015 protest odôvodnený tým, že v prejednávanej veci došlo k obídeniu

predkupného práva štátu, čo malo následne spôsobiť absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy

podľa . Okresný úrad následným rozhodnutím č. -9

z 2. novembra 2015 (ďalej len „rozhodnutie z 2. novembra 2015“) protestu prokurátora

okresnej prokuratúry vyhovel a rozhodnutie z 29. júla 2015 o povolení vkladu zrušil. Proti

rozhodnutiu okresného úradu z 2. novembra 2015 sťažovateľka podala odvolanie, ktoré

okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím

č. /To, OU-NR-OOP-2016/005670-4, Pd 236/15/4403-2, V 5390/2015

z 25. januára 2016 (ďalej len „rozhodnutie z 25. januára 2016“) zamietol a potvrdil

rozhodnutie okresného úradu z 2. novembra 2015, ktorým bolo zrušené povolenie vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

3. Sťažovateľka sa správnou žalobou podanou Krajskému súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) domáhala preskúmania rozhodnutia okresného úradu z 25. januára 2016.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 12. júla 2017 (ďalej len „rozsudok

z 12. júla 2017“) správnu žalobu sťažovateľky zamietol. V podstatnom krajský súd uviedol,

že za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, treba považovať i existenciu zákonného

predkupného práva štátu vzniknutého na základe o niektorých

opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré sa zapisuje

do katastra nehnuteľností, a tým sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov,

ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisuje.

4. Sťažovateľka napadla rozsudok krajského súdu z 12. júla 2017 kasačnou

sťažnosťou, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že ju zamietol.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta najmä arbitrárnosť a nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu. V napadnutom rozsudku najvyšší súd

postupom podľa (ak kasačný súd rozhoduje

o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom

konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým

sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie

rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už

nemusí uvádzať) zdôraznil, že predmetom jeho preskúmania je vec obdobná s inými

vecami, o ktorých už rozhodol v konaniach sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

Keďže v obdobných veciach bol sťažovateľkou ten istý subjekt, najvyšší súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia poukázal na svoje skoršie rozhodnutia, s ktorými sa plne stotožnil.

Na zdôraznenie správnosti dôvodov svojho rozhodnutia poukázal aj na závery a rozhodnutie

najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 54/2018, podľa ktorých zmluvná voľnosť vlastníkov

pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu, je obmedzená priamo

zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného

predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. Neprihliadnutie katastrálneho úradu

v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností

na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú

voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi

a porušením o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), a to i vtedy, ak predkupné

právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania

o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

6. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka v zásadnom uvádza:

„Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora) spojil ust. § 3 ods. 5 Zákona

o niektorých opatreniach v znení účinného od 7.7.2015 (predkupné

právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo 8.7.2015 v zmysle uznesenia vlády SR

č. 401/2015 z 8.7.2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej

zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 29.6.2015), z čoho vyvodil záver, že

v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 sa jedná o skutkovú resp. právnu skutočnosť, ktorá má

vplyv na povolenie vkladu. Správny súd (bez akejkoľvek argumentácie) usúdil, že porušenie

predkupného práva možno podradiť pod ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Porušovateľ dospel k záveru, že neprihliadnutie Okresného úradu v konaní o povolenie

vkladu na existenciu predkupného práva štátu podľa § 2 ods. 5 Zákona o niektorých

opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva a je to

skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. I v prípade porušenia predkupného práva

spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej voľnosti

ďalšieho spoluvlastníka, v takýchto prípadoch však správne orgány vklad vlastníckeho

práva povoľujú, pričom oprávnené osoby sa musia svojho práva domáhať v zmysle

ustanovení .“

7. Sťažovateľka ďalej argumentuje, že najvyšší súd sa nevysporiadal s jej

argumentáciou, že príslušná právna úprava () nespája porušenie

predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou. Okrem uvedeného sa najvyšší súd

nevysporiadal ani s argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa § 603 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, z ktorého vyplývajú nároky spojené s prípadným porušením predkupného práva.

Sťažovateľka dôvodí, že najvyšší súd nedal na tieto podstatné námietky odpoveď, a preto je

jeho záver o tom, že správny orgán má prihliadať na predkupné právo štátu,

nepreskúmateľný.

8. Záver, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné

právo štátu, je obmedzená priamo zo zákona, je nepreskúmateľný pre nevysporiadanie sa

s platnou právnou úpravou.

9. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základných práv zaručených a 4 a a

listiny, ako aj práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu

napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Sťažovateľka zároveň požaduje zrušenie

napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a vrátenie veci najvyššiemu súdu na nové konanie

a rozhodnutie, ako aj náhradu trov konania v sume 415,51 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie

základných práv podľa a 4 a , podľa listiny

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.

15. Podľa každý má právo vlastniť majetok.

16. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

17. Podľa . ods. 1 každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

20. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že správny súd

nesprávne subsumoval predkupné právo štátu podľa

do kategórie skutkových a právnych skutočností v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,

ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd sa nedostatočne vyrovnal s jej

argumentmi prezentovanými v kasačnej sťažnosti.

22. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

23. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , , ).

24. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa naň

opakovane obracia so skutkovo a s právne takmer identickými ústavnými sťažnosťami,

o ktorých už viackrát rozhodol, pričom k nim formuloval jednoznačné právne závery (pozri

m. m. , , , , ,

, , ).

25. Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v ústavnej sťažnosti, ktorá je predmetom

predbežného prerokovania, možno vyvodiť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku

najvyššieho súdu obsahovalo, čo sa týka skutkových zistení a právneho posúdenia veci

najvyšším súdom, obdobné závery (odkazom najvyššieho súdu na svoju predchádzajúcu

rozhodovaciu činnosť v obdobných veciach sťažovateľky) ako v iných jej veciach, ktoré už

ústavným súdom boli preskúmané a rozhodnuté.

26. Podľa ak ústavný súd návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá

ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný

s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie

o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba

poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.

27. Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti v plnom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich skorších rozhodnutiach

(napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. zo 16. novembra 2018,

sp. zn. z 9. januára 2019, sp. zn. zo 16. januára 2019,

sp. zn. z 5. februára 2019, sp. zn. z 3. apríla 2019,

sp. zn. z 30. apríla 2019, sp. zn. z 13. júna 2019,

sp. zn. z 26. septembra 2019) týkajúcich sa takmer rovnakých ústavných

sťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti vzhľadom na ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.

28. Ústavný súd, vychádzajúc z , odmietol

sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť bez potreby podrobnejšieho odôvodňovania svojich

právnych záverov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu