Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 442/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Doprastav, a. s., Drieňová 78/27, Bratislava, IČO 31 333 320, zastúpenej

advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Úzka 578/4, Rovinka, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Doprastav, a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Doprastav, a. s. Drieňová 78/27,

Bratislava, IČO 31 333 320 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Dunajská

Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„namietané konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že vystupuje v postavení žalobkyne

v konaní o zaplatenie sumy 90 848,01 € s príslušenstvom predstavujúcej časť ceny

za zhotovenie diela proti žalovanému Driving Academy, s. r. o. v likvidácii (ďalej len

„žalovaný“). Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.

zo 14. novembra 2017. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie 22. januára 2018.

Sťažovateľka sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním z 8. marca 2018 a vec bola

8. júna 2018 postúpená Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“). O podanom

odvolaní nie je rozhodnuté dodnes. Spis bol bez prejednania odvolania 23. mája 2019

expedovaný späť okresnému súdu na doriešenie nedostatku v II. výroku napadnutého

rozsudku, v ktorom okresný súd uviedol, že nárok na paušálnu náhradu nákladov zamieta

v časti sumy 40 €, hoci žalobca si pôvodne uplatňoval sumu 400 €. Sťažovateľka tento

nedostatok neodkladne odstránila späťvzatím časti žalovaného nároku na náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky v sume 360 €. Okresný súd uznesením z 19. júla 2019

konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 360 € zastavil. Neexistovala teda žiadna

prekážka, ktorá by bránila v prejednaní odvolania.

3. Sťažovateľka následne zistila, že spis okresného súdu bol opakovane 27. februára

2020 vrátený bez rozhodnutia o odvolaní s pokynom, aby okresný súd čo najskôr predložil

spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie

o dovolaní podanom 13. novembra 2017. Okresný súd predložil spisový materiál

najvyššiemu súdu 28. februára 2020. Nedostatkami v činnosti okresného súdu podľa názoru

sťažovateľky došlo v namietanom konaní k zbytočným prieťahom, pre ktoré odvolanie

podané 22. januára 2018 nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti prejednané.

4. Na vzniku prieťahov v namietanom konaní sa výrazne podieľal aj odvolací súd,

ktorý skutočnosť, že podané dovolanie nebolo postúpené na rozhodnutie najvyššiemu súdu,

mohol a mal zistiť už pri preskúmaní spisu pred jeho vrátením v máji 2019.

5. Súhrn viacerých chybných postupov okresného súdu a odvolacieho súdu vedú

k jednoznačnému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného .

6. Podľa názoru sťažovateľky z hľadiska kritéria zložitosti veci ide o štandardný spor

o zaplatenie pohľadávky, ktorý nie je po vecnej stránke zložitý. Prieťahy vzniknuté v konaní

pri posudzovaní započítacej námietky žalovaného idú jednoznačne na vrub konajúcemu

okresnému súdu. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako strany v namietanom konaní,

postupovala v priebehu celého namietaného konania aktívne. Samotný postup okresného

súdu v namietanom konaní s poukazom na celkovú dobu trvania namietaného konania,

opakovanú nedôslednosť a neefektívnosť postupu okresného súdu možno podľa

sťažovateľky považovať za prieťahový.

7. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

rozhodol takto:

„I. Základné právo Sťažovateľa, upravené

bolo postupom Porušiteľa porušené.

II. Ústavný súd prikazuje Porušiteľovi aby v konaní č. bezodkladne

konal.

III. Ústavný súd priznáva Sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré je Porušiteľ povinný vyplatiť Sťažovateľovi do 60 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Porušiteľ je povinný Sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia za

2 úkony právnej služby (prevzatie veci o podanie sťažnosti) v konaní pred ústavným

súdom.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa .

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby ten orgán (okresný súd, krajský súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

14. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

III.

Posúdenie ústavnej sťažnosti ústavným súdom

15. Ústavný súd predovšetkým uvádza, že podľa je

viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh rozhodnutia vo veci samej, ktorého sa sťažovateľka

domáha (v odbornej terminológii označovaného ako petit). To znamená, že ústavný súd

môže rozhodnúť len o tom, čo sťažovateľka žiada v petite ústavnej sťažnosti, a iba

vo vzťahu k subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv ( ).

Z tohto dôvodu sa ústavný súd nemohol vecne zaoberať námietkami sťažovateľky

smerujúcimi k naznačeným prieťahom krajského súdu, pretože krajský súd sťažovateľka

neoznačila za porušovateľa svojich práv.

16. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v namietanom konaní o zaplatenie sumy 90 848,01 €

s príslušenstvom z titulu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o dielo, v ktorom

sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení žalobkyne.

17. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že každé namietané

porušenie základného práva podľa skúma vždy s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, pričom akcentuje tri základné kritériá v súvislosti s namietanými

prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci, správanie účastníkov konania

a postup súdu (porov. napr. alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný

súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní

a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr. alebo ). Napokon

ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas trvania konania (porov. napr.

), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr. ).

18. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba konania

pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa (,

), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania sťažnosti takú

intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie (, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver

o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

19. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , , , ).

20. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti konštatuje,

že v kontexte celkovej dĺžky napadnutého konania (3 a pol roka od podania žaloby, pozn.)

sa postup okresného súdu v rámci vykonávania procesných úkonov smerujúcich

k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, ku ktorému došlo rozsudkom zo 14. novembra 2017

(takmer 8 mesiacov po podaní žaloby), môže javiť ako nie optimálny, avšak po jeho

podrobnom preskúmaní ho podľa názoru ústavného súdu nemožno vyhodnotiť ako

poznamenaný nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného súdu intenzity

dosahujúcej ústavnoprávny rozmer.

21. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd od podania žaloby do predloženia veci

odvolaciemu súdu 8. júna 2018 plynule vykonával procesné úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty sťažovateľky, keď o žalobou uplatnenom nároku rozhodol rozsudkom už

na druhom pojednávaní vo veci po tom, ako vykonal dokazovanie a vysporiadal sa

s návrhom obchodnej spoločnosti Výcvikové zariadenie pre vodičov s. r. o. o jej vstupe

do namietaného konania v postavení intervenienta, ktorý vyhodnotil ako neprípustný.

22. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že okresný súd postupoval neefektívne, pretože

mu bol spis vrátený odvolacím súdom takmer po roku bez rozhodnutia z dôvodu zisteného

nedostatku v II. výroku rozsudku zo 14. novembra 2017, ktorým okresný súd zamietol

nárok sťažovateľky na paušálnu náhradu v časti sumy 40 € namiesto sumy 400 €, ako aj

tým, že okresný súd nepredložil uznesenie o neprípustnosti vstupu intervenienta do konania

z dôvodu podaného dovolania najvyššiemu súdu, čo bolo dôvodom druhého vrátenia spisu

okresnému súdu bez prejednania odvolania žalovaného (po uplynutí ďalších takmer piatich

mesiacov), k uvedeným pochybeniam okresného súdu ústavný súd konštatuje,

že k predĺženiu konania z uvedených dôvodov došlo najmä postupom odvolacieho súdu.

Krajský súd totiž vrátil spis okresnému súdu v prvom prípade takmer po uplynutí jedného

roka a v druhom prípade po takmer piatich mesiacoch bez rozhodnutia, pričom pochybenie

okresného súdu spočívajúce v nepredložení rozhodnutia dovolaciemu súdu muselo byť

odvolaciemu súdu známe už pri prvom preskúmaní spisu.

23. Okresný súd prvú nesprávnosť vo svojom postupe odstránil vydaním uznesenia

z 19. júla 2019, ktorým na základe späťvzatia návrhu sťažovateľky konanie v časti

o zaplatenie sumy 360 € zastavil. Uvedené pochybenie okresného súdu malo podľa názoru

ústavného súdu skôr charakter zrejmej nesprávnosti vo výroku rozsudku, na ktorú bola

oprávnená upozorniť a domáhať sa jej nápravy aj sťažovateľka, čo však neurobila.

Vo vzťahu k pochybeniu spočívajúcemu v nepredložení veci dovolaciemu súdu, ústavný

súd konštatuje, že okresný súd vec predložil najvyššiemu súdu 9. marca 2020 a vec mu bola

vrátená s rozhodnutím o zastavení dovolacieho konania 29. júla 2020. Spis okresného súdu

bol opätovne predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 20. augusta 2020.

24. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v zmysle ktorej ESĽP v súvislosti s právom

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd s ohľadom na ojedinelú nečinnosť súdu členského štátu

a charakter súdneho konania toleroval napr. 20 mesiacov nečinnosti odvolacieho súdu, kým

rozhodol o odvolaní sťažovateľa (pozri Cesarini v. Taliansko, č. 11892/85, rozhodnutie

ESĽP z 12. 10. 1992, body 20 ‒ 21), alebo 28 mesiacov trvajúce obdobie nečinnosti súdu

(od podania žaloby do výzvy súdu k jej doplneniu) v rámci civilného konania (pozri Dostál

v. Česká republika, č. 52859/99, rozhodnutie ESĽP z 25. 5. 2004, body 192 ‒ 193).

25. Zohľadniac sťažovateľkou opísaný skutkový stav, chronológiu úkonov

v napadnutom konaní, predmet namietaného konania a jeho význam pre sťažovateľku, ako

aj ďalšie posudzované kritériá v konaní o ústavnej sťažnosti pre namietané porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ustálenú judikatúru ústavného súdu, ako aj

ESĽP, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nemožno

posúdiť ako prieťahy takej intenzity, ktoré by zakladali porušenie sťažovateľkinho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

26. Vzhľadom na dosiaľ prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľky podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

27. Nad rámec ústavný súd dodáva, že uvedené rozhodnutie ústavného súdu

nepredstavuje procesnú prekážku, ktorá by v budúcnosti bránila sťažovateľke obrátiť sa

na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ak by v prípade potenciálneho vrátenia veci

sťažovateľky nadriadeným súdom okresnému súdu dochádzalo podľa jej názoru

k zbytočným prieťahom v konaní.

28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu