Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 336/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Michal Mihálik, PhD., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 30. októbra 2019 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 30. októbra 2019 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. októbra 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť

centov) na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie Nosko & Partners s. r. o.,

Podjavorinskej 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 zo 7. júla 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. októbra 2019 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Poprad

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. novembra 2017 bola sťažovateľovi

v právnom postavení žalovaného uložená povinnosť zaplatiť ,

, (ďalej len

„žalobca“), sumu 21 576,05 € s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti bola žaloba

zamietnutá. Súčasne okresný súd uložil sťažovateľovi povinnosť nahradiť žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 73,40 % a štátu v rozsahu 100 %. O podanom odvolaní

sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.

z 27. februára 2019 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“), ktorým napadnutý

rozsudok okresného súdu okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil

a sťažovateľovi uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré bolo napadnutým

uznesením najvyššieho súdu odmietnuté ako oneskorene podané podľa § 447 písm. a)

(ďalej len „“).

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že rozsudok krajského súdu bol jeho

predchádzajúcemu právnemu zástupcovi doručený 8. apríla 2019

o 13:10:25 h, a nie 5. apríla 2019, ako to uvádza najvyšší súd v napadnutom uznesení.

Z uvedeného vyplýva, že dvojmesačná lehota na podanie dovolania uplynula sťažovateľovi

8. júna 2019, pričom sťažovateľ podal dovolanie včas 6. júna 2019.

5. Porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru spočíva podľa sťažovateľa v tom, že najvyšší súd pri posúdení včasnosti

podaného dovolania dospel k nesprávnemu záveru o jeho oneskorenom podaní, a preto

nepristúpil k jeho meritórnemu posúdeniu. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo

podľa názoru sťažovateľa odňaté jeho právo na prístup k súdu.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, ktorým vysloví:

„1. Základné právo sťažovateľa na prístup k súdu zaručené v

Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo porušené.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2019, sp. zn.:

sa zrušuje a vec sa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vracia na ďalšie

konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy konania v sume

993,50 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľa

7. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti

sťažovateľa na ďalšie konanie predseda najvyššieho súdu vo vyjadrení č. k. -350

z 28. júla 2020 súhlasil s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti

( ) a uviedol, že k sťažovateľom namietanej vade

sa nevie vyjadriť, pretože nedisponuje kompletným súdnym spisom.

8. Ústavný súd prípisom č. k. -24 z 15. júla 2020 upovedomil žalobcu

ako zúčastnenú osobu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie a umožnil

mu vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia. Predmetné upovedomenie

sa zúčastnenej osobe nepodarilo doručiť na adresu evidovanú v registri obyvateľov

Slovenskej republiky [ v spojení s ],

pričom zásielka sa ústavnému súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.

Upovedomenie o prijatí ústavnej sťažnosti preto možno považovať za účinne doručené

zúčastnenej osobe 24. júla 2020, teda v deň vrátenia nedoručenej zásielky ústavnému súdu

( v spojení s ).

9. Sťažovateľ v replike z 3. septembra 2020 uviedol, že najvyšší súd sa k obsahu jeho

ústavnej sťažnosti žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril, preto v plnom rozsahu

zotrváva na dôvodoch podanej ústavnej sťažnosti a súčasne súhlasí s upustením

od jej ústneho prejednania.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach

fyzických osôb a právnických osôb podľa , ktorými namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity,

v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecnými súdmi nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to,

že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o ústavnej sťažnosti preskúmavané ().

14. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto

právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , , ,

).

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

17. Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že elektronická správa,

ktorej obsahom bol rozsudok krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2019,

bola jeho právnemu zástupcovi doručená 8. apríla 2019 o 13.10 h. Vzhľadom na uvedené

sťažovateľ dôvodí, že ak proti predmetnému rozsudku krajského súdu podal elektronickými

prostriedkami 6. júna 2019 mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie), učinil tak

v zákonnej (dvojmesačnej) lehote. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo

jeho dovolanie odmietnuté ako podané oneskorene, tak bolo porušené jeho základné právo

na súdnu ochranu podľa a súčasne jeho právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

19. Ústavný súd v súvislosti s prezentovanou sťažnosťou argumentáciou obsiahnutou

v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že podstata základného práva na súdnu ochranu podľa

spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde.

Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,

aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,

ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú [

v spojení s (, )]. Táto povinnosť

všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti

a vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky rešpektovať medzinárodné záväzky

vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane ľudských práv a základných slobôd

() zahŕňa zároveň požiadavku rešpektovania procesných garancií

spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru v súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ().

20. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.

Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci, má pozitívny záväzok

aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom

neboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto

práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné (). Z konštantnej

judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných

prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie

ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť

(napr. , ).

21. Európsky súd pre ľudské práva interpretoval právo na prístup k súdu v rámci

svojej rozhodovacej činnosti tak, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje každému právo na to,

aby svoju vec týkajúcu sa civilných práv a záväzkov mohol predložiť súdu, pričom v tomto

smere predmetné ustanovenie zakotvuje „právo na súd“, kde je právo na prístup k súdu,

teda právo zahájiť konanie pred súdmi v civilných veciach, len jedným z jeho aspektov.

K nemu (k právu na prístup k súdu) sa následne pridávajú záruky predpísané čl. 6 ods. 1

dohovoru vzťahujúce sa na organizáciu a zloženie súdu a na priebeh konania. Toto celé

tvorí právo na spravodlivý proces (rozhodnutie ESĽP vo veci Golder proti Spojenému

kráľovstvu z 21. 2. 1975, č. 4451/70).

22. Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné citovať relevantné zákonné

ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec sťažovateľa.

23. Podľa lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín,

dní, týždňov, mesiacov a rokov.

24. Podľa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala

skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

25. Podľa lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí

úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí

aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo

pracovného času.

26. Podľa dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

27. Podľa o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“)

doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie,

pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa

osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou

elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

28. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie

elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického

doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu

elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú;

identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť

vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

29. Podľa § 30 ods. 2 zákona o e-Governmente ak je adresátom orgán verejnej moci,

elektronickú doručenku vytvára a potvrdzuje tento orgán prostredníctvom funkcie

elektronickej podateľne. Ak adresátom nie je orgán verejnej moci, elektronickú doručenku

vytvára automatizovaným spôsobom modul elektronického doručovania a správca modulu

elektronických schránok prostredníctvom modulu elektronických schránok zabezpečuje,

aby ju mal prijímateľ pri preberaní doručovaného elektronického dokumentu vždy pred jeho

sprístupnením k dispozícii a bol povinný ju potvrdiť.

30. Podľa § 30 ods. 3 zákona o e-Governmente prijímateľ potvrdzuje elektronickú

doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.

31. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa zasiela

do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej

doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka

nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú

elektronickú schránku.

32. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente údaje uvedené v elektronickej

doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým

nie je preukázaný opak.

33. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente uložením elektronickej úradnej

správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná

prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

34. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente úložnou lehotou na účely tohto

zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná

za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej

úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

35. Podľa § 32 ods. 4 zákona o e-Governmente ak sa elektronicky doručuje

do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy

formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu

elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Elektronická

úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.

36. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente elektronická úradná správa,

vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom

orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou

uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho,

ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

37. Z predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd

zistil, že elektronická úradná správa, ktorej obsahom bol rozsudok krajského súdu

z 27. februára 2019, bola do elektronickej schránky právneho zástupcu sťažovateľa uložená

5. apríla 2019 o 14.52 h (informácia o prijatí správy na Ústredný portál verejnej správy,

v súdnom spise na č. l. 389).

38. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti na preukázanie tvrdených skutočností pripojil

ako dôkaz „Doručenku“, z ktorej vyplýva, že do elektronickej schránky jeho právneho

zástupcu bola okresným súdom 5. apríla 2019 odoslaná správa s označením „Predmet

správy: rozsudok KS PO č. l. 384 “. Z tejto notifikačnej

doručenky vyplýva, že právny zástupca sťažovateľa potvrdil doručenie elektronickej správy

formou elektronickej doručenky 8. apríla 2019, na základe čoho mu bol sprístupnený

jej obsah, a to rozsudok krajského súdu. V zmysle údajov uvedených na elektronickej

doručenke bol teda rozsudok krajského súdu úspešne doručený právnemu zástupcovi

sťažovateľa 8. apríla 2019, čo svojím podaním z 10. januára 2020 potvrdil aj okresný súd

(v spise na č. l. 429). Súčasne aj v predkladacej správe najvyššiemu súdu bol ako dátum

doručenia rozsudku odvolacieho súdu sťažovateľovi uvedený 8. apríl 2019.

39. Na základe zistených skutočností ústavný súd považuje za plne opodstatnenú

námietku sťažovateľa, že rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 27. februára 2019 bol jeho právnemu zástupcovi doručený až 8. apríla 2019,

a nie 5. apríla 2019, ako to v napadnutom uznesení mylne uvádza najvyšší súd. Najvyšší súd

pri posudzovaní včasnosti podaného dovolania evidentne vychádzal z dátumu uloženia

(dodania) elektronickej úradnej správy do elektronickej schránky právneho zástupcu

sťažovateľa (5. apríl 2019), a nie z dátumu jej doručenia vyplývajúceho z údajov

na elektronickej doručenke (8. apríl 2019).

39.1 Z uvedeného je zrejmé, že ak sťažovateľ podal dovolanie proti rozsudku

krajského súdu z 27. februára 2019 elektronickými prostriedkami 6. júna 2019, urobil

tak včas. Posledným dňom lehoty na podanie dovolania podľa v spojení

s bol totiž 10. jún 2019 (pondelok, najbližší pracovný deň), keďže

8. jún 2019 pripadol na sobotu ( ).

40. S ohľadom na už identifikované nedostatky ústavný súd uzatvára, že najvyšší súd

napadnutým uznesením nenaplnil požiadavky plynúce zo základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu ani z jeho práva na spravodlivé súdne konanie, keď vadným posúdením

zákonnej lehoty na podanie dovolania odmietol dovolanie sťažovateľa ako oneskorene

podané, napriek tomu, že na jeho odmietnutie neboli splnené zákonné podmienky podľa

. Ústavný súd preto konštatuje porušenie základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa a taktiež jeho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu

(bod 1 výroku nálezu).

41. Nadväzne podľa a jemu zodpovedajúceho a

písm. b) ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

42. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto náleze ( ). Najvyšší súd je tiež

viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením

( ).

43. Úlohou najvyššieho súdu bude po vrátení veci opätovne rozhodnúť o dovolaní

sťažovateľa, rešpektujúc pritom právny názor ústavného súdu vyslovený v tomto

rozhodnutí.

V.

Trovy konania

44. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

45. Sťažovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie právneho

zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti).

46. Ústavný súd v súlade s preto rozhodol

aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastúpením v konaní pred ústavným súdom a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

47. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná

tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového

základu.

48. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov

konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, a sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho

zastúpenia celkom za dva úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava právneho

zastúpenia, 2. podanie ústavnej sťažnosti) á 177 € a 2 x režijný paušál á 10,62 € v súlade

s § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky, čo spolu predstavuje sumu

375,24 €, ktorú ústavný súd zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),

t. j. o sumu 75,05 €, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky),

čo spolu predstavuje 450,29 €.

49. Priznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

50. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkom konania pred ústavným

súdom ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu