Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 458/2020
PDF · 377.18 KB
No categories available
IV. ÚS 458/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša
a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej
spoločnosti , , , zastúpenej
advokátkou JUDr. Alexandrou Machanovou, Mierové námestie 19, Senec, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 26 Cb 75/2016 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
, (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 75/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z predloženej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 26 Cb 75/2016 sa sťažovateľka v procesnom postavení
žalobkyne domáhala proti žalovanej obchodnej spoločnosti ,
, , uhradenia finančnej sumy 655 € s príslušenstvom.
3. Sťažovateľka tiež tvrdí, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol rozsudkom
sp. zn. 26 Cb 75/2016 zo 6. mája 2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“)
tak, že jej žalobe vyhovel v celom rozsahu a zároveň jej súvisiacim výrokom priznal nárok
na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. Napriek tomu, že označený rozsudok
okresného súdu bol sťažovateľke doručený 14. mája 2019, okresný súd ani po uplynutí
zákonnej lehoty nedoručoval sťažovateľke doložku jeho právoplatnosti a vykonateľnosti
a „zároveň nerozhodol ani o výške trov súdneho konania“, ktoré mu boli zo strany
sťažovateľky vyčíslené už 14. mája 2019.
4. Sťažovateľka ďalej uvádza, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti
predmetného rozsudku okresného súdu jej bola doručená až po opakovaných písomných
žiadostiach 20. apríla 2020 napriek tomu, že označený rozsudok nadobudol právoplatnosť
14. júna 2019 a vykonateľnosť 18. júna 2019, pričom okresný súd až 21. apríla 2020
uznesením sp. zn. 26 Cb 75/2016 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) rozhodol o výške
náhrady trov súdneho konania. V súvislosti s uznesením okresného súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o výške náhrady trov súdneho konania, sťažovateľka poukazuje
aj na to, že jej do dňa podania ústavnej sťažnosti „nebola doručená doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti tohto rozhodnutia, čo opäť odďaluje možnosť... uplatniť si tento nárok
v exekučnom konaní.“.
5. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že proti postupu okresného súdu podala do rúk
jeho predsedu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažnosť, ktorou sa domáhala odstránenia
nedostatkov v postupe okresného súdu, najmä požadovala doručenie doložky právoplatnosti
a vykonateľnosti rozsudku okresného súdu a vydanie uznesenia o výške náhrady trov
súdneho konania. Predseda okresného súdu na označenú žiadosť sťažovateľky reagoval
upovedomením o spôsobe jej vybavenia sp. zn. 1 SprV 409/2020 zo 6. mája 2020
tak, že konštatoval jej dôvodnosť, za vznik prieťahov v napadnutom konaní
sa jej ospravedlnil, pričom vzhľadom na skutočnosť, že v čase vydania predmetného
upovedomenia boli namietané pochybenia v postupe okresného súdu už odstránené, neprijal
žiadne opatrenia na ich odstránenie.
6. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v č. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu
Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 26cb/75/2016 porušené.
2. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 845,38 €...
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská
v judikatúre ústavného súdu
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019
Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak.
10. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť
ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,
12. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
13. Podstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je namietané porušenie
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v napadnutom konaní tým, že okresný súd včas nevyznačil doložku
právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku okresného súdu a že v primeranej lehote
nerozhodol o výške náhrady trov konania. Sťažovateľka tiež tvrdí, že okresný súd
do dňa podania ústavnej sťažnosti nevyznačil na svojom rozhodnutí, ktorým rozhodol
o výške náhrady trov konania, doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
14. Vo vzťahu k prvým dvom okruhom námietok sťažovateľky ústavný súd uvádza,
že z vymedzenej časovej postupnosti jednotlivých úkonov okresného súdu vo väzbe
na okamih podania ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd si tieto povinnosti splnil ešte
pred podaním ústavnej sťažnosti (11. jún 2020). V súvislosti s týmito námietkami
sťažovateľky možno vo všeobecnej rovine uviesť, že pri rozhodovaní o ústavných
sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný
súd vychádza zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.
K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty
inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).
15. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok
na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,
aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05,
IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07, I. ÚS 269/2012).
16. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva
ešte mohlo trvať (m. m. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 258/2012).
Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde], pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny
názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(m. m. proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. 3. 2009).
17. Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného
súdu v konaní, ktoré bolo na okresnom súde pred doručením jej ústavnej sťažnosti
ústavnému súdu skončené vydaním uznesenia okresného súdu, a okresný súd tiež vyznačil
a sťažovateľke doručil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku okresného
súdu, je zrejmé, že v čase predbežného prerokovávania ústavnej sťažnosti na ústavnom súde
tvrdené porušovanie sťažovateľkou označeného práva už netrvalo.
18. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky o včasnom nevyznačení doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti na uznesení okresného súdu poukazuje ústavný súd
na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
19. Ústavný súd s prihliadnutím na namietanú dĺžku nečinnosti okresného súdu
pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na označenom uznesení okresného
súdu, ako aj na jeho predmet – rozhodovanie o výške náhrady trov konania – a povahu
(neprivilegovaný typ konania), ako aj jeho výšku v danej veci neposúdil postup okresného
súdu v hodnotenom období ako porušenie sťažovateľkou označeného základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože nedosahuje takú intenzitu, ktorá by výrazne
ovplyvňovala stav právnej neistoty sťažovateľky.
20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní ústavnej
sťažnosti v tejto časti dospel k záveru, že podmienky na prijatie ústavnej sťažnosti
na ďalšie konanie splnené neboli, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne
neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
IV.
Záver
21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2020
Miroslav Duriš predseda senátu