Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 458/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti , , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Alexandrou Machanovou, Mierové námestie 19, Senec, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z predloženej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. sa sťažovateľka v procesnom postavení

žalobkyne domáhala proti žalovanej obchodnej spoločnosti ,

, , uhradenia finančnej sumy 655 € s príslušenstvom.

3. Sťažovateľka tiež tvrdí, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol rozsudkom

sp. zn. zo 6. mája 2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“)

tak, že jej žalobe vyhovel v celom rozsahu a zároveň jej súvisiacim výrokom priznal nárok

na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. Napriek tomu, že označený rozsudok

okresného súdu bol sťažovateľke doručený 14. mája 2019, okresný súd ani po uplynutí

zákonnej lehoty nedoručoval sťažovateľke doložku jeho právoplatnosti a vykonateľnosti

a „zároveň nerozhodol ani o výške trov súdneho konania“, ktoré mu boli zo strany

sťažovateľky vyčíslené už 14. mája 2019.

4. Sťažovateľka ďalej uvádza, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti

predmetného rozsudku okresného súdu jej bola doručená až po opakovaných písomných

žiadostiach 20. apríla 2020 napriek tomu, že označený rozsudok nadobudol právoplatnosť

14. júna 2019 a vykonateľnosť 18. júna 2019, pričom okresný súd až 21. apríla 2020

uznesením sp. zn. (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) rozhodol o výške

náhrady trov súdneho konania. V súvislosti s uznesením okresného súdu, ktorým bolo

rozhodnuté o výške náhrady trov súdneho konania, sťažovateľka poukazuje

aj na to, že jej do dňa podania ústavnej sťažnosti „nebola doručená doložka právoplatnosti

a vykonateľnosti tohto rozhodnutia, čo opäť odďaluje možnosť... uplatniť si tento nárok

v exekučnom konaní.“.

5. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že proti postupu okresného súdu podala do rúk

jeho predsedu podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažnosť, ktorou sa domáhala odstránenia

nedostatkov v postupe okresného súdu, najmä požadovala doručenie doložky právoplatnosti

a vykonateľnosti rozsudku okresného súdu a vydanie uznesenia o výške náhrady trov

súdneho konania. Predseda okresného súdu na označenú žiadosť sťažovateľky reagoval

upovedomením o spôsobe jej vybavenia sp. zn. zo 6. mája 2020

tak, že konštatoval jej dôvodnosť, za vznik prieťahov v napadnutom konaní

sa jej ospravedlnil, pričom vzhľadom na skutočnosť, že v čase vydania predmetného

upovedomenia boli namietané pochybenia v postupe okresného súdu už odstránené, neprijal

žiadne opatrenia na ich odstránenie.

6. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v č. 48 ods. 2 bolo postupom Okresného súdu

Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

2. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 845,38 €...

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

10. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , , , , ,

).

12. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Podstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je namietané porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v napadnutom konaní tým, že okresný súd včas nevyznačil doložku

právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku okresného súdu a že v primeranej lehote

nerozhodol o výške náhrady trov konania. Sťažovateľka tiež tvrdí, že okresný súd

do dňa podania ústavnej sťažnosti nevyznačil na svojom rozhodnutí, ktorým rozhodol

o výške náhrady trov konania, doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.

14. Vo vzťahu k prvým dvom okruhom námietok sťažovateľky ústavný súd uvádza,

že z vymedzenej časovej postupnosti jednotlivých úkonov okresného súdu vo väzbe

na okamih podania ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd si tieto povinnosti splnil ešte

pred podaním ústavnej sťažnosti (11. jún 2020). V súvislosti s týmito námietkami

sťažovateľky možno vo všeobecnej rovine uviesť, že pri rozhodovaní o ústavných

sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa ústavný

súd vychádza zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty

inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

15. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,

aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. , ,

, , ).

16. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva

ešte mohlo trvať (m. m. , , , ).

Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva podľa ,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde], pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(m. m. proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

17. Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní, ktoré bolo na okresnom súde pred doručením jej ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu skončené vydaním uznesenia okresného súdu, a okresný súd tiež vyznačil

a sťažovateľke doručil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku okresného

súdu, je zrejmé, že v čase predbežného prerokovávania ústavnej sťažnosti na ústavnom súde

tvrdené porušovanie sťažovateľkou označeného práva už netrvalo.

18. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky o včasnom nevyznačení doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti na uznesení okresného súdu poukazuje ústavný súd

na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

19. Ústavný súd s prihliadnutím na namietanú dĺžku nečinnosti okresného súdu

pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na označenom uznesení okresného

súdu, ako aj na jeho predmet – rozhodovanie o výške náhrady trov konania – a povahu

(neprivilegovaný typ konania), ako aj jeho výšku v danej veci neposúdil postup okresného

súdu v hodnotenom období ako porušenie sťažovateľkou označeného základného práva

podľa , pretože nedosahuje takú intenzitu, ktorá by výrazne

ovplyvňovala stav právnej neistoty sťažovateľky.

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti v tejto časti dospel k záveru, že podmienky na prijatie ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie splnené neboli, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú [ ].

IV.

Záver

21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu