Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 454/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Bónom, A. Hlinku 740/11, Žiar nad Hronom,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -166 z 5. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnou sťažnosťou podľa (ďalej len

„ústava“) doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

23. januára 2020 sa , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených základných práv a slobôd podľa

a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -166 z 5. novembra 2019

(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní

vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

domáhal proti žalovanej

(ďalej len „žalovaná“), vydania bezdôvodného obohatenia v sume 845,85 €

a zaplatenia finančného zadosťučinenia v sume 845,85 €. Okresný súd rozsudkom č. k. 22

35/2018-103 z 10. októbra 2018 žalobu sťažovateľa v časti vydania bezdôvodného

obohatenia zamietol (I. výrok) z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania zo strany

žalovanej a súčasne zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie vo výške 845,85 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

(II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemala mať právo na jej

náhradu.

3. Výrok rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené žalobe sťažovateľa v časti finančného

zadosťučinenia, odôvodnil okresný súd s poukazom na

o ochrane spotrebiteľa a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) tak,

že hoci bol nárok sťažovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnutý, išlo

o zamietnutie iba z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania, avšak k porušeniu

práv sťažovateľa ako spotrebiteľa došlo.

4. Na odvolanie žalovanej krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie

okresného súdu v druhom výroku zmenil tak, že žalobu v časti zaplatenia finančného

zadosťučinenia zamietol. Na rozdiel od okresného súdu zastal názor, že pokiaľ je výrok

rozsudku súdu prvej inštancie o premlčaní nároku sťažovateľa na vydanie bezdôvodného

obohatenia právoplatný (odvolaním napadnutý nebol), absentuje úspešnosť spotrebiteľa

v súdnom spore o porušenie jeho spotrebiteľských práv, a preto je následné priznanie

nároku na primerané finančné zadosťučinenie nesprávne a v rozpore s § 3 ods. 5 zákona

o ochrane spotrebiteľa.

5. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu nasmeroval sťažovateľ svoju ústavnú

sťažnosť. V jej obsahu detailne popisuje závery okresného súdu, s ktorými vyjadruje súhlas,

a naopak kritizuje závery krajského súdu, ktoré považuje za nespravodlivé. Tvrdí, že

krajský súd sa pri svojom rozhodovaní neriadil tým, že je viazaný skutkovým stavom, ako

ho zistil súd prvej inštancie, a to napriek tomu, že to v napadnutom rozsudku deklaroval.

Žalovaná namietala len premlčanie žalovaného nároku. Žalované skutočnosti (bezdôvodné

obohatenie, bezúročnosť a bezpoplatkovosť posudzovaných spotrebiteľských úverov)

žiadnym spôsobom nerozporovala, pričom okresný súd uzavrel, že skutkový stav nebol

žalovanou popretý, a tak ho považuje za nesporný. Preto mal aj krajský súd považovať

skutkový stav zistený okresným súdom za nesporný. Sťažovateľ je presvedčený, že svoje

právo na ochranu spotrebiteľa na súde úspešne uplatnil a žalovaná nebola zaviazaná

k povinnosti zaplatiť mu bezdôvodné obohatenie len z dôvodu premlčania. Premlčaním

pohľadávky však právo ako také nezaniká, stáva sa len naturálnou pohľadávkou. Preto

krajský súd pochybil, ak konštatoval, že sťažovateľ nebol úspešný v danom spore.

6. Na tomto základe sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd

prijal jeho ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom rozhodol o porušení ním

označených práv, napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Súčasne žiadal, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 1 000 € a náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže

domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a

v určených prípadoch na inom orgáne.

10. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Do obsahu základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon ().

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej

platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Všeobecný súd musí vykladať a používať

ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného

práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné

základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s

účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len ,,“).

12. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12.1 Ústavný súd môže podľa

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

14. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. ... Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má

právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je

prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou

slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.

16. Keďže podstatou sťažovateľových námietok je právne posúdenie veci odvolacím

súdom a keďže predmetom odvolacieho konania bola suma predstavujúca tzv. bagateľný

census, účinným prostriedkom nápravy nemohlo byť dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok v civilnom súdnom konaní, nemožno vylúčiť právomoc ústavného súdu

na preskúmanie rozhodnutia krajského súdu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Jadrom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základného

práva na súdnu ochranu, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je založený

na nesprávnej interpretácii zákona o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku ktorej nebol v spore

úspešný. Skutočnosť, že jeho žaloba bola v časti vydania bezdôvodného obohatenia

zamietnutá z dôvodu premlčania, neznamená podľa jeho názoru neúspech v spore, keďže

premlčaním pohľadávky právo nezaniká, ale stáva sa naturálnou pohľadávkou.

18. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom

má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna

aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,

prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia

ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie

jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd

urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu

ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom, než zákonom ustanovenom a

v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších

nerozpoznateľných kritérií ().

19. Aplikujúc už uvedené východiská na vec sťažovateľa, ústavný súd hodnotí, že

krajský súd aplikoval a interpretoval na vec vzťahujúce sa ustanovenie zákona o ochrane

spotrebiteľa spôsobom, ktorý je ústavne akceptovateľný a nearbitrárny. Pre vyvodenie

svojho záveru o zamietnutí žaloby sťažovateľa v tejto časti vychádzal z hypotézy právnej

normy, ktorá ráta s úspešnosťou spotrebiteľa v spore, v ktorom ide o porušenie

spotrebiteľských práv. Ide o zákonom stanovený predpoklad pre priznanie nároku

na primerané finančné zadosťučinenie, ktorý však vo veci sťažovateľa splnený nebol.

Na tom nemôže nič zmeniť ani dôvod neúspechu sťažovateľa v tzv. základnom nároku,

ktorým bolo neuplatnenie práva sťažovateľa včas a na to nadväzujúca úspešnosť námietky

premlčania žalovanej. Podstatné je, že ide o neúspech v spore, v ktorom si sťažovateľ

uplatňoval nárok z porušenia jeho spotrebiteľských práv, ktorý vylučuje úspech, pokiaľ ide

o nadväzujúci nárok na primerané finančné zadosťučinenie voči tomu, kto sa mal dopustiť

porušenia jeho spotrebiteľských práv. Inými slovami, relevantný je len procesný výsledok

sporu, a nie to, z akého dôvodu bola žaloba zamietnutá. S ohľadom na uvedené nemožno

považovať záver krajského súdu spočívajúci v nenaplnení hypotézy právnej normy

a zamietnutí nároku sťažovateľa z tohto dôvodu za ústavne nekonformný.

20. K námietke sťažovateľa o tom, že žalovaná (údajne) nerozporovala žalované

skutočnosti (bezdôvodné obohatenie, bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľských

úverov), a teda krajský súd mal rovnako ako okresný súd považovať zistený skutkový stav

za nesporný, krajský súd uviedol, že v prípade úspešnej a dôvodnej námietky premlčania

a zamietnutia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia už nemal okresný súd dôvod

podrobiť zmluvy o spotrebiteľskom úvere súdnemu prieskumu, pretože sťažovateľ ako

žalobca v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia úspešný nebol. Nešlo teda

o spochybnenie skutkového stavu alebo o jeho korekciu, ako sa domnieval sťažovateľ, ale

výlučne o právne posúdenie veci cez interpretáciu dotknutého ustanovenia zákona o ochrane

spotrebiteľa, pre ktoré je rozhodujúci konečný verdikt. Pokiaľ je negatívny, nemôže byť

tento výsledok kompenzovaný následným „kvázi“ predbežným posúdením základného

nároku, pretože citovaná právna úprava explicitne vyžaduje úspešnosť v tejto časti, za ktorú

sa považuje zhoda žalobného petitu s výrokom meritórneho rozhodnutia.

21. Napokon neobstojí ani námietka sťažovateľa súvisiaca so vznikom naturálnej

pohľadávky pri premlčanom dlhu. Jej podstatou je to, že veriteľ má síce v prípade

premlčaného dlhu oprávnenie žiadať od dlžníka splnenie pohľadávky (v prípade

dobrovoľnosti plnenia by nešlo o bezdôvodné obohatenie na jeho strane), avšak nemôže ju

s úspechom vymôcť prostredníctvom súdu. Práve tento úspech, ako už bolo uvedené, sa

vyžadoval pre naplnenie hypotézy aplikovanej právnej normy, avšak v prípade sťažovateľa

absentoval. Dobrovoľnosť plnenia však vylúčená nie je.

22. Ústavný súd tak vzhľadom na prezentované uzatvára, že niet dôvodu vstupovať

do ústavne udržateľnej interpretácie dotknutého ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

Z napadnutého rozsudku krajského súdu nevyplýva taká aplikácia relevantnej právnej

úpravy, ktorá by bola nesúladná s jej jazykovým vyjadrením alebo by bola popretím jej

účelu a zmyslu. Ústavný súd v tomto bode poukazuje aj na svoj ustálený právny názor,

podľa ktorého všeobecný súd (v zásade) nemôže svojím postupom, resp. rozhodnutím

porušiť alebo dohovorom zaručené právo, ak koná a rozhoduje v súlade s platným

a účinným zákonom (, , , ,

).

23. V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s verdiktom krajského súdu

ústavný súd dodáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu nie je záruka, že

rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strany sporu. Aj stabilná

rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom strán sporu, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať

jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

Všeobecný súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a

ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a

to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky

alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (,

, , , ), čomu podľa názoru

ústavného súdu učinil krajský súd zadosť.

24. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského

súdu nevykazuje z ústavnoprávneho hľadiska také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladali dôvody na vyslovenie porušenia

základného práva sťažovateľa podľa , resp. listiny, a preto

ústavnú sťažnosť podľa odmietol z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu