Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 445/2020
PDF · 139.21 KB
No categories available
II. ÚS 445/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra
Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného spoločnosťou HHB advokátska
kancelária, s. r. o., Kopčianska 8/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Marek Hraška, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Re 3204/2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 Re 3204/2020 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že ako zakladateľ a jediný spoločník
obchodnej spoločnosti EL-MS-TECH. Elektro-montage system-technology s. r. o. (ďalej len
„obchodná spoločnosť“) podal návrh na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného
registra elektronicky, pričom v zákonnej lehote zaplatil súdny poplatok spojený s návrhom.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že konanie bolo „priradené vyššiemu súdnemu úradníkovi...
31. 03. 2020“. Tvrdí, že v zmysle zákona boli splnené všetky podmienky na zápis
obchodnej spoločnosti do obchodného registra v lehote do dvoch pracovných dní.
Sťažovateľ tiež uviedol, že k zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra došlo
11. júna 2020, teda po troch mesiacoch od podania jeho návrhu. Vychádzajúc z uvedeného,
je toho názoru, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho označených práv.
3. Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Re/3204/2020 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1000,00 EUR,
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia...“
II.
Relevantné ustanovenia právnych prepisov
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
8. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
9. Podľa § 56 ods. 1 zákon o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
10. Ústavný súd po zvážení relevantných okolností prípadu konštatuje, že námietky
sťažovateľa sú nedôvodné. Sťažovateľ neuviedol žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by
svedčili o tom, že doterajší postup okresného súdu a dĺžka napadnutého konania dosahujú
intenzitu potrebnú na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa, a to najmä
v kontexte toho, že zápis spoločnosti do obchodného registra bol vykonaný 11. júna 2020.
11. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa
smerujúca proti postupu okresného súdu bola ústavnému súdu doručená v čase, keď
k prieťahom zo strany okresného súdu v napadnutom konaní už nemohlo dochádzať, keďže
k zápisu obchodnej spoločnosti došlo ešte pred podaním sťažnosti sťažovateľa. Úloha
okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila najneskôr vykonaním zápisu do
obchodného registra, čo sťažovateľ ani nespochybňuje.
12. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa
ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je
požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej
moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby
sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa
v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
13. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť
za zjavne neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia
všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť
porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03,
14. Ústavný súd ďalej v nadväznosti na konkrétne okolnosti prípadu (namietaný
prieťah v trvaní približne 3 mesiacov, pozn.) tiež pripomína svoju judikatúru, podľa ktorej
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že
charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil
porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),
prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne
neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť bola ústavnému
súdu doručená v čase, keď už k prieťahom v napadnutom konaní nedochádzalo, a preto
vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavnú sťažnosť sťažovateľa posúdil ako zjavne
neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde po jej
predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07,
16. Na rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že samotná dĺžka napadnutého konania
sama o sebe neindikovala takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa (podobne
napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015), hoci pripúšťa, že postup okresného
súdu v napadnutom konaní bol zdĺhavý a v rozpore s poriadkovou lehotou stanovenou
zákonom.
17. Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. októbra 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu