Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 507/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1,

Rajecké Teplice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. z 20. novembra 2018 v spojení

s opravným uznesením sp. zn. z 22. januára 2019 a rozsudkom Krajského

súdu v Žiline sp. zn. z 31. marca 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 20. novembra 2018 v spojení s opravným uznesením sp. zn.

z 22. januára 2019 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. marca 2020

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že v konaní začatom

na základe žaloby sťažovateľa (žalobca), ktorou sa v občianskoprávnej veci proti obchodnej

spoločnosti (ďalej len „žalovaný v 1. rade“), obchodnej spoločnosti

(ďalej len „žalovaný v 2. rade“), a

(ďalej len „žalovaný v 3. rade“) domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby

z 20. októbra 2016 vykonanej žalovaným v 2. rade na základe návrhu žalovaného v 1. rade.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 20. novembra 2018 rozhodol tak že, žalobu

zamietol a sťažovateľa zaviazal nahradiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade trovy konania v plnej

výške.

3. Na základe odvolania sťažovateľa bol rozsudkom krajského súdu potvrdený

rozsudok okresného súdu. Podľa názoru sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu

nie je prípustný mimoriadny opravný prostriedok. Obe napadnuté rozhodnutia považuje

sťažovateľ za zjavne arbitrárne, neodôvodnené a vydané v extrémnom rozpore s obsahom

súdneho spisu.

4. Okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že „K veci je potrebné zdôrazniť,

že žalobca sa v tomto a ani inom konaní nedomáhal neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa

23.6.2016 (N 139/2016, NZ 22723/2016, NCRIs 23375/2016) v zákonom stanovenej lehote

a s poukazom na uvedené musíme konštatovať, že prvá dobrovoľná dražba zo dňa 23.6.2016

je platná. Od uvedenej dražby je potom potrebné odvíjať ďalšie dôkazy a tvrdenia“.

Citovanú úvahu okresného súdu považuje sťažovateľ za zmätočnú, pretože na dobrovoľnej

dražbe konanej 23. júna 2016 nebol udelený príklep žiadnemu subjektu, nemohlo teda dôjsť

ani k dotknutiu práv dlžníka, resp. vlastníka predmetu dražby a ten sa ani nemohol domáhať

neplatnosti prvej dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 2. rade až 20. októbra 2016 úspešne

vykonal opakovanú dobrovoľnú dražbu, pričom už v prípravnej fáze porušil viaceré

ustanovenia o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

5. Krajský súd podľa názoru sťažovateľa plne prevzal argumentáciu okresného súdu

a nevyjadril sa k všetkým odvolacím námietkam vzneseným sťažovateľom, svoje

rozhodnutie o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania neodôvodnil vôbec. Krajský

súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal iba jednou námietkou, a to nespokojnosťou

sťažovateľa so znaleckým posudkom, ktorým bola určená všeobecná cena nehnuteľnosti

pre vykonanie dobrovoľnej dražby. Na námietku týkajúcu sa odmietnutia vykonania

sťažovateľom navrhnutého dôkazu (výsluchu znalkyne) nereagoval krajský súd nijako.

Rozsudok krajského súdu je tak podľa sťažovateľa arbitrárny, pretože odvolací súd musí

dať odpoveď na odvolacie námietky.

6. Podľa ťažiskových tvrdení okresného súdu, ako aj krajského súdu súd nemá

v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby akúkoľvek kompetenciu posudzovať,

či znalecký posudok ako podklad pre vykonanie celého procesu dobrovoľnej dražby

má vady a či je zákonný. Podľa okresného súdu a krajského súdu dlžník nemá žiadnu

právne účinnú možnosť sa brániť proti nezákonnému znaleckému posudku v rámci procesu

dobrovoľnej dražby. Podľa okresného súdu a krajského súdu tak znalecký posudok

môže mať aj vady fatálneho charakteru, tento fakt na nezákonnosť procesu dobrovoľnej

dražby nemá žiaden vplyv a význam. Uvedený názor konajúcich súdov je v právnom štáte

neprípustný, keďže predpokladá, že v procese dobrovoľnej dražby

nebudú porušené súvisiace, subsidiárne, vykonávacie, ako i blanketné právne predpisy.

Zmyslom a účelom dražby je predsa dosiahnuť čo najvyšší výťažok, aby bol spokojný

veriteľ, ale aj dlžník, a to výlučne spôsobom lege artis. V konaní bolo podľa sťažovateľa

preukázané, že znalecký posudok má zjavné vady. So závermi

znaleckého posudku sťažovateľ od počiatku nesúhlasil a namietal ich.

7. Sťažovateľ v konaní predložil druhý znalecký posudok, na základe ktorého bola

všeobecná hodnota dražených nehnuteľností vyššia. Žalovaný v 2. rade na dražbe určil

vyvolávaciu cenu (najnižšie podanie) vo výške určenej na základe znaleckého posudku

, ktorá je však objektívne nižšia než všeobecná hodnota predmetných

nehnuteľností, následne túto cenu dvakrát po sebe ďalej znížil. Nehnuteľnosti

tak boli vydražené za približne 2/3 ich hodnoty, čo je zjavne neprípustné. V danej veci došlo

podľa sťažovateľa k neakceptovateľnému umelému zníženiu ceny dosiahnutej vydražením.

8. Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd v konaní odmietol vykonať ním

navrhnutý výsluch svedka – znalkyne napriek tomu,

že vykonanie tohto dôkazu bolo dôvodné.

9. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný

súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru

napadnutým rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu, aby tieto rozhodnutia

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu

trov konania.

II.

Relevantná právna úprava

10 Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch.

17. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje

len v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky

výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd

nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich

do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje Najvyšší súd Slovenskej

republiky (m. m. , ).

III.

Právne posúdenie

K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu

18. Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu, ústavný súd poukazuje na princíp

subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu

je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd

preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté rozhodnutie okresného súdu,

keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený

a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.

19. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej

proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(m. m. , , , ).

K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu

20. Predmetom konania vo veci ústavnej sťažnosti je aj rozhodovanie

o sťažovateľom namietanom porušení označených práv rozsudkom krajského súdu,

ktorým bola právoplatne zamietnutá žaloba sťažovateľa o určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby, ktorý je podľa jeho názoru nesprávny, arbitrárny a neodôvodnený, pretože krajský

súd sa zaoberal len jednou z viacerých podstatných odvolacích námietok sťažovateľa.

21. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať

iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

22. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

23. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

24. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k vyčerpaniu právnych prostriedkov, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných

práv a slobôd, uviedol len to, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu,

ktorý považuje za arbitrárny a ktorý má vady spôsobujúce porušenie práva na spravodlivý

proces, nie je možné podať mimoriadny opravný prostriedok.

25. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

26. Podľa dovolanie je prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27 Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavný súd dospel

k záveru, že sťažovateľ sa mýli, pokiaľ zastáva názor, že proti rozsudku krajského súdu

nebolo prípustné podať dovolanie, pričom ním uvádzané námietky zodpovedajú dôvodu

dovolania citovanému v predchádzajúcom bode.

28. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity zakotvený

v už citovanom znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom

porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými ústavnými sťažnosťami,

ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany

svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov,

ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv

alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

29. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy

sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(m. m. , ).

30. Ústavný súd štandardne vychádza z názoru, že na skúmanie prípustnosti návrhu

na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržania zákonných lehôt, oprávnenosti

navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci o ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných

zákonom ustanovených náležitostí je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite

návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje

právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom

ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci

všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (m. m. , , ).

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že uvedené obdobne platí, aj pokiaľ

ide o skúmanie prípustnosti návrhu na začatie dovolacieho konania, jeho opodstatnenosti

a pod. Následkom toho sa ústavný súd pri posudzovaní otázky o prípustnosti dovolania

v zásade obmedzuje, avšak pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti podľa čl. 127

je vždy povinný preskúmať svoju vlastnú právomoc z hľadiska, či tejto právomoci

nepredchádza právomoc iného súdu, ktorý by bol oprávnený sťažovateľovi poskytnúť

ochranu pred namietaným porušením ním označovaných základných práv a slobôd.

31. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú

sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu neprípustnosti.

32. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu