Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-165-2019.pdf
PDF · 173.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/165/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: N. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/X, XXX XX N., práv. zast.: JUDr. Martin Olos, advokát E. E. X, XXX XX Q. R., proti žalovaným: 1/ Midas real s.r.o., IČO: 48 152 749, Odborárska 52, 831 02 Bratislava, práv. zast.: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, 2/ Dražobník, s.r.o., IČO: 36 764 281, Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, 3/ Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, práv. zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 25C/216/2016-265 zo dňa 20.11.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 25C/216/2016-302 zo dňa 22.01.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaným 1/ - 3/ rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol. Žalovaným v rade 1/,2/,3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ustanovenia zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Žalobca sa podanou žalobou domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že v žalobe žalobcu špecifikovaná opakovaná dobrovoľná dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zo dňa 20.10.2016 je neplatná. Zásadne je potrebné poukázať na zákonné ustanovenie § 21 ods. 2/ zák. č. 527/2002 Z.z., kde zákonodarca vyslovene uviedol, že v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. K veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa v tomto a ani v inom konaní sa nedomáhal neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 23.6.2016 ( N 139/2016, NZ 22723/2016, NCRIs 23375/2016 ) v zákonom stanovenej lehote a s poukazom na uvedené musíme konštatovať, že prvá dobrovoľná dražba zo dňa 23.6.2016 je platná. Od uvedenej platnej dobrovoľnej dražby je potom potrebné odvíjať ďalšie dôkazy a tvrdenia. Žalobca ako je vyššie uvedené sa podanou žalobou domáhal súdneho výroku, ktorým by súd vyslovil neplatnosť OPAKOVANEJ dobrovoľnej dražby zo dňa 20.10.2016.
Aby mohol byť žalobca v konaní úspešný, musel by v konaní preukázať, že záložná zmluva je neplatná ( čoho sa žalobca žalobou nedomáhal ) alebo by musel preukázať, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Zákonodarca vyslovene ako dôvod neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby uvádzal porušenie ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z., ktoré dôvody vymedzil písomne v odôvodnení žaloby. K veci je potrebné tiež uviesť, že zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, presným spôsobom určuje procesný postup dražobníka, striktné dodržanie ktorého postupu je nevyhnutnou podmienkou platnosti dobrovoľnej dražby. Zásadne nie každé nedodržanie zákona o dobrovoľných dražbách spôsobuje neplatnosť dražby, ale musí ísť o také porušenie zákona, ktorým je zároveň osoba dotknutá na svojich právach a musí ísť o porušenie takej intenzity, v dôsledku ktorého porušenia by osoba bola poškodená na svojich právach. V ustanovení § 21 ods. 2/ zák. č. 527/2002 Z.z. zákonodarca uvádza 3 mesačnú lehotu na uplatnenie práva ( domáhať sa určenia neplatnosti dražby formou žaloby, so skutkovým vymedzením dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby ), ktorá lehota uvedená v predmetnom zákonnom ustanovení je lehota prekluzívna, t.j. jej márnym uplynutím dôjde k zániku práva, na čo je povinný súd prihliadnuť, aj keď uvedené dlžník nenamieta. S poukazom na uvedené, s ohľadom na špecifikované dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby uvedených v žalobe, je potrebné vyjadriť sa k jednotlivým dôvodom neplatnosti, ktoré dôvody neplatnosti sú vymedzené v žalobe žalobcu zo dňa 21.11.2016, ktoré by mali podľa tvrdenia žalobcu mať za následok vyslovenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby. Znalecký posudok Ing. Zuzany Ponechalovej č. 58/2016, zo dňa 4.5.2016, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 1.6.2016, v zmysle ktorého boli ocenené nehnuteľnosti na sumu 90.700 eur, je podľa názoru žalobcu zjavne nízka a nereálna tržná suma. Podľa názoru žalobcu účelom dražby je dosiahnutie čo najvyššieho výťažku, aby so získaného výťažku z dražby mohla byť vyplatená aj suma dlžníkovi. Podľa názoru žalobcu znalec pri ocenení stavby a pozemku nepoužil porovnávaciu metódu, ale metódu polohovej diferenciácie. Nebolo v znaleckom posudku zohľadnené, že stavba a pozemok sa nachádzajú v centre obce N., cca 3 minúty chôdze od námestia. Znalec pri ocenení stavby neaplikoval analytickú metódu a nezohľadnil reálnu životnosť jednotlivých funkčných častí stavby, reálnu vzdialenosť so Žiliny do obce N. v neprospech žalobcu. Z ustanovenia § 12 ods. 1/ zák. č. 527/2002 Z.z. vyplýva, že dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby, a ak ide o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný v rade 2/ si svoju zákonnú povinnosť ohodnotiť dražené nehnuteľnosti zákonnom určeným spôsobom v celom rozsahu splnil, keď vo veci dal vypracovať znalecký posudok znalcovi Ing. Zuzane Ponechalovej na dražené nehnuteľnosti, ktorý znalec vo veci podal znalecký posudok č. 58/2016 zo dňa 4.5.2016, v ktorom znaleckom posudku dražené nehnuteľnosti ocenil na sumu 90.700€. Opakovaná dobrovoľná dražba prebehla dňa 20.10.2016, čím je zachovaná 6. mesačná lehota uvedená v § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.. Ďalej je potrebné uviesť, že ak znalec v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami určí neprimerane nízku cenu draženej nehnuteľnosti, takéto ocenenie znalcom nemôže byť na ťarchu tretej osobe ( napr. vydražiteľovi ). V konaní žalobca porušenie povinností znalca nepreukázal, pretože predmetná nehnuteľnosť nebola vydražená nad sumu určenú znalcom, Ing. Zuzany Ponechalovej v znaleckom posudku znalca zo dňa 4.5.2016 pod č. 58/2016 v sume 90.700€. Pokiaľ by aj znalec porušil napr. zák. č. 328/2004 Z.z. o Znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, sám zodpovedá za porušenie zákona a následky z uvedeného zákona vyplývajúce. Takéto prípadné pochybenie znalca nemá za následok porušenie zák. č. 527/2002 Z.z. a vyslovenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby súdom. Podľa tvrdenia žalobcu dobrovoľnú dražbu ( prvé kolo dražby ) v určenom termíne podľa zákona nebolo možné vykonať, nakoľko znalecký posudok Ing. Zuzany Ponechalovej č. 58/2016 nebol žalobcovi doručený v zákonnej 30 dňovej lehote, pričom žalobca súčasne žiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. K predmetu veci je potrebné dodať, že dobrovoľná dražba konaná dňa 23.6.2016 nie je predmetom tejto žaloby, pretože žalobca sa dovoláva neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 20.10.2016.
Aj napriek uvedenému je potrebné dodať, že znalecký posudok Zuzany Ponechalovej zo dňa 4.5.2016 pod č. 58/2016 bol v zmysle § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. bol zaslaný žalobcovi presne 30 dní pred konaním dobrovoľnej dražby tak, ako to ukladá zákon ( prílohová obálka, príloha k OZNÁMENIU O DRAŽBE zo dňa 20.5.2016 ). Znalecký posudok bol ako káže zákon zaslaný žalobcovi dňa 23.5.2016, ktorý znalecký posudok obdržal žalobca dňa 1.6.2016, prevzatie ktorého znaleckého posudku sám žalobca potvrdil v liste zo dňa 2.6.2016 ( v Námietkách proti ohodnoteniu dražby ).
Žalobca ako dôvod neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby dňa 20.10.2016 zastáva tiež názor, že všeobecná hodnota vydražených nehnuteľností je objektívne vyššia ako 100.000 eur. Žalovaný 2/ tak na opakovanej dobrovoľnej dražbe určil vyvolávaciu cenu ( najnižšie podanie ) vo výške 90.700€, ktorá je však objektívne nižšia než všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností, následne túto ( už nízku ) cenu po sebe dva krát po sebe znížil, až na sumu 68.100€, za ktorú žalovaný 1/ nehnuteľnosť vydražil. Nehnuteľnosti tak boli vydražené za cca 2/3-tiny ich hodnoty ( nie ?-tiny ), čo je zjavne neprípustné. V danej veci došlo k neakceptovateľnému umelému zníženiu ceny dosiahnutej vydražení. Vo veci dobrovoľnej dražby boli vypracované na žiadosť dražobníka dva znalecké posudky, prvý znalecký posudok Ing. Zuzanou Ponechalovou dňa 4.5.2016, pod č. 58/2016, ktorým boli ocenené dražené nehnuteľnosti na sumu 90.700€. Drahý znalecký posudok vypracoval znalec Ing. Viliam Berešík dňa 16.6.2015, pod č. 27/2016, ktorý ocenil dražené nehnuteľnosti na sumu 90.300€. Obidvaja znalci vypracovali znalecké posudky nezávisle na sebe, kde rozdiel v cene dražených nehnuteľností bol zanedbateľný. Aj keby sa v konaní preukázalo, že uvedení znalci vo svojich znaleckých posudkoch značne podhodnotili ( nadhodnotili ) dražené nehnuteľnosti, porušenie iného zákona ( napr. zák. č. 328/2004 Z.z. ) ako zákona č. 527/2002 Z.z. nemôže byť pripisovaná na ťarchu žalovaných. Vychádzajú z obsahu dobrovoľnej dražby zo dňa 23.6.2016, kedy boli dražené nehnuteľnosti v cene najnižšieho podania 107.100€, o vydraženie predmetných nehnuteľností nikto neprejavil žiaden záujem. Z obsahu opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 20.10.2016, kedy boli nehnuteľnosti dražené vo výške najnižšieho podania 90.700€, ani v tejto cene nikto neprejavil o dražené nehnuteľnosti žiaden záujem Nakoniec boli dražené nehnuteľnosti v opakovanej dobrovoľnej dražbe vydražené za sumu 68.100€ Na základe takéhoto skutkového stavu nemôžeme konštatovať, že by znalci nesprávne ohodnotili dražené nehnuteľnosti v uvádzanom smere žalobcom ( v neprospech žalobcu ), skôr musíme pripustiť, že cena nehnuteľností stanovená znaleckými posudkami bola čiastočne nadhodnotená v prospech žalobcu. Na okraj k predmetu veci je potrebné ešte dodať, že znalec Ing. Zuzana Ponechalová podala znalecký posudok zo dňa 4.5.2016 pod č. 58/2016, ktorým ocenila nehnuteľnosť na sumu 90.700€. Znalecký posudok bol zasielaný poštou dňa 23.5.2016 žalobcovi, ktorý znalecký posudok prevzal žalobca dňa 1.6.2016. Listom zo dňa 2.6.2016 zaslal žalobca dražobníkovi Námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby. Dňa 6.6.2016 vyhotovil dražobník STANOVISKO K "NÁMIETKE PROTI OHODNOTENIU PREDMETU DRAŽBY", ktoré zaslal žalobcovi. OBJEDNÁVKOU NA VYPRACOVANIE ZNALECKÉHO POSUDKU zo dňa 9.6.2016 požiadal dražobník znalca Ing. Viliama Berešíka o vypracovanie znaleckého posudku. Vyjadrením zo dňa 10.6.2016 vzniesol žalobca námietku, že dražobná spoločnosť porušila zákon a znalecký posudok nezaslala v lehote podľa § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Na uvedené reagoval dražobník listom zo dňa 14.6.2016 STANOVISKO K "VYJADRENIU", kde vysvetlil žalobcovi plynutie lehôt a iné. Znalec Ing. Viliam Berešík doručil dražobníkovi znalecký posudok zo dňa 16.6.2016 pod č. 27/2016, ktorým znaleckým posudkom ocenil dražené nehnuteľnosti na sumu 90.300€. Uvedeným dražobník zdokladoval postup dražobníka v zmysle § 12 zák. č. 5272002 Z.z.. Predmetná nehnuteľnosť na opakovanej dražbe dňa 20.10.2016 bola vydražená účastníkom dražby č. 2/ za sumu 68.100€, čo predstavuje 3/4-tiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom Ing. Zuzany Ponechalovej v zmysle § 16 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. Vzhľadom k tomu, že ani v uvedenom prípade nebol porušený zák. č. 527/2002 Z.z., nemohol dať súd za pravdu žalobcovi a opakovanú dražbu vyhlásiť za neplatnú. Ďalším dôvodom neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby je podľa tvrdenia žalobcu nejasný priebeh samotnej dražby, nakoľko podľa notárskej zápisnice príklep bol žalovanému 1/ udelený o 14.35 hod.,
čo však objektívne nezodpovedá reálnym časovým možnostiam jednotlivých úkonov. Za 5 minút nie je možné otvoriť dražbu, dva krát po sebe znížiť na nižšie podanie, dražiť a následne udeliť príklep vydražiteľovi. Je predpoklad, že dražba bola skôr iba formálna. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť opakovanej dobrovoľnej dražby, vychádzal len z úvah uvedených v žalobe, žiadne konkrétne porušenie zák. č. 527/2002 Z.z. neuviedol a ani nezdokladoval, ktoré porušenie by malo za následok vyslovenie neplatnosti opakovanej dražby. Ak aj notár porušil iný ako zák. č. 527/2002 Z.z. ( napr. zák. č. 323/1992 Zb o Notároch a notárskej činnosti ), uvedené nespôsobuje neplatnosť opakovanej dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z.. Žalobca zdôvodňoval tiež neplatnosť opakovanej dražby všeobecne s odkazom na ust. § 17 ods. 5 písm. a/ a najmä ust. § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. ( ZDD ), ktoré ustanovenia upravujú doručovanie písomností. Ustanovenie § 10 ZDD je všeobecným ustanovením zasielania a doručovania písomností, z ktorého vyplýva, že písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, t.j. ustanovenia OSP č. 99/1963 Zb. ( účinného do 30.6.2016 ), resp. C.s.p. č. 160/2015 Z.z. ( účinného od 1.7.2016 ). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca uviedol, že nemá vedomosť, že by si žalovaný v rade 2/ riadne splnil všetky povinnosti uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach ZDD. Až na pojednávaní dňa 20.11.2018 špecifikoval svoje vyjadrenie týkajúce sa doručovania listín ( po doložení spisu o dobrovoľnej dražbe k spisu 25C 216/2016 ) a uviedol, že podľa jeho názoru nebolo riadne doručené OZNÁMENIE O OPAKOVANEJ DRAŽBE zo dňa 22.9.2016 subjektu Okresnému úradu Žilina, katastrálnemu odboru. K uvedenému je potrebné uviesť, že OZNÁMENIE O OPAKOVANEJ DRAŽBE zo dňa 22.9.2016, bolo doručované Okresnému úradu Žilina poštou dňa 23.9.2016. Vzhľadom k tomu, že sa doručenka nevrátila dražobníkovi, dražobník doručenie listiny reklamoval u doručovateľa Slovenskej pošty, a.s.. Z obsahu reklamačného konania vyhotoveného Slovenskou poštou, a.s. jednoznačne vyplýva, že uvedená zásielka bola doručená Okresnému úradu Žilina, katastrálny odbor dňa 27.9.2016, čo vyvracia tvrdenie žalobcu, že uvedenú listinu Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor vôbec neobdržal.
Právny zástupca žalobcu žiadal vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne a znalkyne v jednej osobe Ing. Zuzany Ponechalovej, ktorá znalkyňa vypravovala prvý znalecký posudok pod č. 58/2016 na cenu nehnuteľností 90.700€, ktoré sú predmetom sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní nie je súd oprávnený preskúmavať správnosť obsahu znaleckého posudku podaného znalkyňou pod č. 58/2016, Okresný súd Žilina takýto návrh na výsluch svedkyne zamietol. Vzhľadom na výsledky dokazovania súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané žiadne porušenie zákona - §-u 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. ( také porušenie zákona, ktorým porušením zákona je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach v takej intenzite, v dôsledku ktorého by osoba bola na svojich právach poškodená. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 - 3 CSP.
2. Okresný súd vydal dňa 22.1.2019 opravné uznesenie v zmysle ust. § 224 CSP, v zmysle ktorého súd opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 25C/216/2016-265 zo dňa 20.11.2018 v časti označenia predmetu sporu tak, že správne bude predmet sporu označený: o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne nesprávny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Znemožnil strane, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má súčasne iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Skutkové závery vyslovené okresným súdom sú v zjavnom rozpore s obsahom spisu ako aj s čiastkovými zisteniami súdu z jednotlivých vykonaných dôkazov, pričom viaceré z rozhodných dôkazov obsiahnutých v spise boli úplne opomenuté.
Arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva z ústavne nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov aplikovaných na prerokovaný skutkový stav. Okresný súd v záhlaví rozsudku uviedol, že predmetom konania je „zrušenie neplatnosti dobrovoľnej dražby“. Uvedený údaj je nesprávny a úplne zmätočný. V konaní išlo o určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby a nie o zrušenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza informácie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 23.6.2016 tak uvedené informácie a úvaha o nich je zmätočná a právne bez významu. Na dobrovoľnej dražbe dňa 26.6.2016 nebol udelený príklep žiadnemu subjektu. Nemohlo tak neudelením príklepu ani dôjsť k dotknutiu práv dlžníka, resp. vlastníka predmetu dražby a títo sa tak logicky ani nemohli domáhať prvej dobrovoľnej dražby zo dňa 23.6.2016. Uviedol, že odôvodnenie rozsudku je zmätočné, je kompiláciou právno-teoretických úvah. Žalovaný 2/ ako dražobník síce dňa 20.10.2016 o 14.30 hod. vykonal opakovanú dražbu avšak už vo fáze pred vykonaním dražby porušil viaceré ustanovenia zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktoré mali za následok priamu ujmu a vadu spočívajúcu v dosiahnutí zjavne nízkeho výťažku z dražby, ktoré boli zapríčinené najmä vadami použitého znaleckého posudku. Podľa ťažiskového tvrdenia súd nemá v právnej veci žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby akúkoľvek kompetenciu posudzovať, či znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre vykonanie celého procesu dobrovoľnej vady mal vady, a či je v súlade so Zákonom o znalcoch. Podľa okresného súdu tak dlžník, vlastník predmetu dražby a napokon aj sám súd tzv. štatisti a dlžník nemá žiadnu právnu a účinnú možnosť sa brániť proti nezákonne vyhotovenému a použitému znaleckému posudku v rámci procesu dobrovoľnej dražby. Postačuje tak vyhotoviť akékoľvek dva znalecké posudky v rámci procesu dobrovoľnej dražby a dlžník nemá právnu možnosť tieto účinne napadnúť v dôsledku ich vád, a to ani predložením iného znaleckého posudku ako učinil v tomto prípade. Zákon o dobrovoľných dražbách materiálne priamo predpokladá, že v procese dobrovoľnej dražby nebudú porušené ďalšie súvisiace subsidiárne vykonávacie ako i blanketné právne predpisy. Zmyslom a účelom dražby je predsa dosiahnúť čo najvyšší výťažok, aby bol spokojný veriteľ ako aj dlžník, a to výlučne spôsobom lege artis. V konaní bolo preukázané, že znalecký posudok Ing. Zuzany Ponechalovej č. 58/2016 má zjavné vady, pričom prezentoval úplne nereálne skutočnosti, napr. že obec N. sa nachádza 23 km od Žiliny, pričom obec N. sa nachádza od hranice mesta Žiliny 6,5 - 7 km a od centra 9 až 10 km. Uvedené nepravdivé tvrdenia pritom mechanicky prevzal dražobník v ním zverejnenom popise predmetu dražby, čo objektívne značne negatívne ovplyvnilo záujem potencionálnych záujemcov o predmetnú nehnuteľnosť. Dražobník má pritom svoje základné povinnosti, jednou z nich je obstarať bezvadný znalecký posudok v súlade a nie v rozpore so zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Žalovaný 2/ ako dražobník v oznámení o dražbe ani neuviedol, že ide o lukratívnu lokalitu a lukratívnu polohu ako uviedla znalkyňa Ing. Ponechalová. Dňa 1.6.2016 mu bol poštou od žalovaného 2/ doručený znalecký posudok Ing. Zuzany Ponechalovej č. 58/2016, podľa ktorého boli nehnuteľnosti ohodnotené na všeobecnú hodnotu 90.700,- Eur, čo je však zjavne nízka a nereálna tržná suma. So závermi znaleckého posudku nesúhlasil a namietal ich. Znalec v posudku pri ocenení stavby a pozemku nepoužil porovnávaciu metódu, ale metódu polohovej diferenciácie. Predmetný stavebný pozemok a dom sa nachádza priamo v centre obce N., cca 3 minúty chôdze od námestia, s veľmi dobrým prístupom a orientáciou so sieťami, t.j. má vyššiu hodnotu. Znalec pri ocenení stavby neaplikoval analytickú metódu a nezohľadnil reálnu životnosť jednotlivých funkčných častí stavby. Hodnota nehnuteľnosti určená znalcom je dokonca nižšia než pri predchádzajúcom znaleckom ohodnotení, pričom na tento postup niet relevantného dôvodu (ceny nehnuteľnosti za posledný rok preukázateľne rástli). Znalec uviedol, že dopravné spojenie je zabezpečené iba SAD no vo N.e je aj frekventovaná železničná stanica s pravidelnými spojmi. Všeobecná hodnota vydražených nehnuteľností je pritom objektívne vyššia než 100.000,- Eur. Podľa ním predloženého znaleckého posudku znalca Igora Brezianského nehnuteľnosti mali všeobecnú hodnotu v sume 102.000,- Eur. Žalovaný 2/ tak na dražbe určil vyvolávaciu cenu najnižšie podanie vo výške 90.700,- Eur, ktorá je však objektívne nižšia než všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností. Následne túto cenu dvakrát po sebe ďalej znížil až na sumu 68.100,- Eur, za ktorú žalovaný 1/ nehnuteľnosti vydražil. Nehnuteľnosti tak boli vydražené za cca 2/3-iny ich hodnoty, čo je zjavne neprístupné. Vo veci došlo k neakceptovateľnému umelému zníženiu ceny dosiahnutej vydražením. Čo sa týka vykonania prvého kola dražby, dražbu v určenom termíne podľa zákona nebolo možné vykonať, nakoľko znalecký posudok Ing. Ponechalovej č. 58/2016 mu nebol doručený v zákonnej 30 dňovej lehote, pričom súčasne žiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Nejasný bol i priebeh samotnej dražby, nakoľko podľa notárskej zápisnice príklep bol žalovanému 1/ udelený o 14.35 hod. čo však objektívne nezodpovedá reálnym časovým možnostiam jednotlivých
úkonov. Za 5 minút nie je možné otvoriť dražbu, dvakrát po sebe znížiť najnižšie podanie, dražiť a následne udeliť príklep vydražiteľovi. Je predpoklad, že dražba bola skôr iba formálna. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odmietol vykonať ním navrhnutý výsluch svedka, Ing. Zuzany Ponechalovej, napriek tomu, že vykonanie výsluchu tohto svedka bolo v danej veci nedôvodné. Svedka chcel zásadne a detailne konfrontovať s jeho závermi a tvrdeniami, ktoré boli obsiahnuté v ním vypracovanom znaleckom posudku, ktorý účinne namietal a ktoré nereálne a nesprávne závery mechanicky prevzal žalovaný 2/ ako dražobník v celom procese dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti poukázal na čl. 6 CSP s tým, že strany sporu v konaní majú rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Okrem toho okresný súd zamlčal existenciu viacerých relevantných a podporných dôkazov obsiahnutých v spise, čo je neprípustné. V konaní doložil listiny - znalecký posudok znalca Ing. Igora Brezianskeho č. 172/2016 podľa záverov ktorého nehnuteľnosti mali všeobecnú hodnotu v sume 102.000,- Eur, a ktorý vyvrátil správnosť tvrdení znalcov použitých dražobníkom. Taktiež namietal výrok o nároku na náhradu trov konania. Uvedený výrok o náhrade trov konania považuje za nesprávny, pretože nie je v ňom uvedené kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania. Taktiež tam absentuje formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
4. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný v 1/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením. Rozsudok považuje za vecne správny. Nepovažoval za potrebné sa osobitne vyjadrovať ku všetkým tvrdeniam žalobcu, keďže s týmito sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne vyporiadal. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 112/2017 zo dňa 9.8.2018, v zmysle ktorého „Rozhodnutie o nepripustení zmeny žaloby odôvodnil tým, že súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené po uplynutí prekluzívnej lehoty hoci by mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom prekluzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie práva. Na základe uvedeného je potrebné posudzovať všetky skutočnosti uvádzané žalobcom. Predmetná dobrovoľná dražba bola vykonaná dňa 20.10.2016 a prekluzívna lehota na uvedenie všetkých relevantných skutočností uplynula dňa 20.1.2017. V prípade, ak niektorá zo skutočností nebola namietnutá žalobcom do 20.1.2017, teda do uplynutia prekluzívnej lehoty nie je možné na ňu prihliadať, hoci by aj mohla byť dôvodom neplatnosti dražby (napr. namietaná skutočnosť žalobcom, že obec N. je vzdialená 23 km od Žiliny a že v obci nachádza sa aj železničná stanica
- vyjadrenie k uvedeným skutočnostiam žalobcom je po dátume 20.1.2017, preto nie je dôvodné). Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie každé nedodržanie zákona o dobrovoľných dražbách spôsobuje neplatnosť dražby, ale musí ísť o také porušenie zákona, ktorým je zároveň osoba dotknutá na svojich právach a musí ísť o porušenie takej intenzity, v dôsledku ktorého porušenia by osoba bola poškodená na svojich právach. Pokiaľ žalobca namieta údajne nízky výťažok dosiahnutý dobrovoľnou dražbou je potrebné vziať na zreteľ, že cena dosiahnutá vydražením vo výške 68.100,- Eur nebola nižšia ako stanovuje Zákon o dobrovoľných dražbách vo vtedy platnom znení, a to nie nižšia ako polovica hodnoty predmetu dražby stanovenej znaleckým posudkom, čo v predmetnej veci zodpovedá sume vo výške 45.250,- Eur. Táto hranica by nebola prekročená ani v prípade, ak by bola vzatá do úvahy hodnota predmetu dražby podľa znaleckého posudku č. 172/2016 dodatočne vypracovaného na žiadosť žalobcu Ing. Igorom Brezianskym, ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti vo výške 102.000,- Eur. Predmetná dobrovoľná dražba bola vykonaná dňa 20.10.2016, pričom ale znalec Ing. Brezianský vypracoval ohodnotenie predmetu dražby ku dňu 22.11.2016, teda k dátumu už viac ako mesiac po vydražení predmetu dražby. Na základe uvedeného preto znalecký posudok č. 172/2016 nie je a nikdy ani nebol spôsobilým určiť hodnotu predmetu dražby. Nie je možné opomenúť, že znalec Igor Brezianský bol žalobcom požiadaný o vypracovanie znaleckého posudku 10 dní po vykonaní dobrovoľnej dražby. Na základe uvedeného nie je možné porovnávať ocenenie predmetu dražby podľa znaleckého posudku s ocenením predmetu dražby podľa znaleckého posudku č. 172/2016, ktorý oceňoval predmet dražby ku dňu 22.11.2016 t.j. mesiac po vykonaní dobrovoľnej dražby. Okrem vyššie uvedeného bol pred opakovanou dobrovoľnou dražbou vypracovaný aj druhý znalecký posudok znalcom Ing. Viliamom Berešíkom dňa 16.6.2015 pod č. 27/2016, ktorý ocenil predmet dražby sumou 90.300,- Eur.
V zmysle zákona je dražobník pri výkone záložného práva povinný vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok zaslať 30 pred vykonaním dražby, pričom Zákon o dobrovoľnej dražbe súčasne neukladá povinnosť znalecký posudok poslať tak, aby vlastníkovi bol doručený 30 dní pred konaním dražby. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v zmysle § 12 ods. 4 cit. zákona je dražobník povinný 30 dní pred konaním dražby znalecký posudok odoslať teda podať na poštovú prepravu poštovému podniku, ktorý je povinný zásielku doručiť. Pokiaľ žalobca namietal trvanie dobrovoľnej dražby, nič žalobcovi nebránilo, aby sa dobrovoľnej dražby zúčastnil a tak by na vlastné oči sa presvedčil o zákonnosti jej priebehu zachyteného v notárskej zápisnici.
5. Žalovaný v 2/ rade podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu. Navrhoval krajskému súdu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca predmetný rozsudok napadol odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ - e/ CSP. Žalobca uviedol a vymenoval takmer všetky možné odvolacie dôvody, avšak bez toho, aby ich špecifikoval a precizoval v rámci odvolania a v rámci odvolacej lehoty. Jednotlivé odvolacie dôvody neaplikoval na odvolaním napadnuté rozhodnutie a teda nie je z uvedeného absolútne zrejmé, v čom považuje rozhodnutie za vecne alebo právne nesprávne. Celé odvolanie a namietané domnelé porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách sa týkajú výlučne len znaleckého posudku, na podklade ktorého bola vykonaná dobrovoľná dražba bez toho, aby žalobca namietol akékoľvek iné, resp. ďalšie porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách. Zo Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že je povinnosťou dražobníka zabezpečiť ohodnotenie predmetu znaleckým posudkom. Za predpokladu, že žalovaný v 2/ rade zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, splnil si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zákona o dobrovoľných dražbách a teda nedošlo k porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách ako predpoklad vyhlásenia dobrovoľnej dražby za neplatnú. Určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemôže mať vplyv na platnosť dražby. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie všeobecného súdu a Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR. Pokiaľ ide o závery znalca uvedené v znaleckom posudku, žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 3/ rade nemajú žiadne právomoci určitým spôsobom znalca usmerňovať alebo ovplyvňovať vo vzťahu k stanoveniu ceny predmetu, pretože jeho povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola v tomto prípade určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a znalecký posudok objednal u osoby zapísanej v Zozname znalcov vedenej MS SR. Zodpovednosť za obsah znaleckého posudku znáša samotný znalec ako osoba splnomocnená štátom na vykonanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať znalecký posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. Dražobník, t. j. žalovaný v 2/ rade vystupoval vo vzťahu k podanému znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa a nemal vplyv na obsah posudku a súčasne bol podľa zákona povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. Žalobca neuviedol, nepreukázal žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bol znalecký posudok na predmet dražby urobený v rozpore so zákonom a príslušnými vykonávacími predpismi. Vzhľadom na tieto skutočnosti k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách ohľadom ocenenia predmetných nehnuteľností vôbec nedošlo a ako to súd správne vyhodnotil, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že znalec a dražobník postupovali v rozpore so zákonom. Jediným argumentom žalobcu v podanom odvolaní je skutočnosť, že spochybňuje znalecký posudok a ním určenú cenu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom dražby. Požiadavka žalobcu (určenie ceny nehnuteľnosti) nemá oporu v pozitívnom práve, nakoľko nepriznáva súdu oprávnenie v zmysle platného procesného predpisu ustanoviť v rámci procesu dobrovoľnej dražby ako ani po procese dobrovoľnej dražby znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok podľa potreby výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nariadiť, prípadne určiť znalcovi výber metódy pre ocenenie nehnuteľnosti. Neoprávňuje súd verifikovať znalecký posudok a obdobne ani neoprávňuje súd následne svojim rozhodnutím záväzne konštatovať všeobecnú hodnotu z dražby nehnuteľností, pretože platí ust. § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon o dobrovoľných dražbách v § 12 ods. 1 ustanovuje povinnosť dražobníka zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby, pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť znaleckým posudkom, ktorý môže vyhotoviť jedine zo zákona ustanovená osoba, a to súdny znalec. Výber metódy, ktorú žalobca namietal, je v znaleckom posudku zdôvodnený, pričom podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne s tým, že v závere bude po zdôvodnený uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Znalec vybral vhodnú metódu, ktorej výber v znaleckom posudku zdôvodnil. Nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona zo strany znalca pri vyhotovení
znaleckého posudku. Len konštatovanie, že znalecký posudok použitý pre účely dražby a znalecký posudok, ktorý má k dispozícií predchádzajúci vlastník, sú vo svojim výsledkoch a teda v stanovení všeobecnej hodnoty odlišné, nepostačuje a nie je spôsobilé na vyvodenie hodnotiaceho záveru, že znalecký posudok, ktorý bol použitý pre účely dražby je apriori neobjektívny a trpí vadami, keď súčasne kľúčový fakt je to, že najlepším identifikátorom skutočnej trhovej ceny je samotná dražba, a to obzvlášť v prípade výkonu záložného práva, pretože na výslednú cenu dosiahnutú dražbou má prirodzene vplyv skutočnosť spočívajúca v nutnosti predaja predmetu dražby formou dobrovoľnej dražby s čím sú spojené určité právne riziká. Až samotný výsledok dražby môže a aj dáva odpoveď na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Žalobca má hmotno-právne oprávnenie ako vlastník draženej nehnuteľnosti požiadať žalovaného v 2/ rade o vyhotovenie nového znaleckého posudku, nie však oprávnenie stanoviť si metódu, akou majú byť predmetné nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje dobrovoľná dražba ohodnotené, pričom na účely ohodnotenia predmetu dražby sa automaticky použije znalecký posudok, ktorým bola určená vyššie všeobecná hodnota predmetu dražby, čím sa predíde možnému špekulatívnemu ohodnoteniu predmetu dražby. Súd a ani žalobca nie sú oprávnení rozhodovať o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností pri dobrovoľných dražbách. Ani rozhodnúť o určení metódy, ktorou majú byť dražené nehnuteľnosti ohodnotené. Žalobca nepreukázal žiaden dôvod neplatnosti dražby. Má za to, že v konaní neboli zistené žiadne porušenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by svojou intenzitou s ohľadom na okolnosti prípadu odôvodňovali taký fatálny zásah do právnej istoty záložného veriteľa či vydražiteľa, akým by bolo určenie neplatnosti vykonanej dražby. Dražba prebehla v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách a je v celom rozsahu platná.
6. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný v 3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že z obsahu rozhodnutia žaloby a samotného priebehu konania je nepochybné, že predmetom sporu bolo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie tak ako je uvedené v rozsudku okresného súdu - zrušenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní opakovane tvrdí, že cena nehnuteľností určená znaleckým posudkom nezodpovedá ich skutočnej hodnote, jedná sa o subjektívny dojem žalobcu a ten nemôže byť relevantným dôvodom neplatnosti dražby. Ak mal žalobca pochybnosť o správnosti či zákonnosti postupu znalca mohol a mal sa domáhať nápravy prostredníctvom sťažnosti na Ministerstvo spravodlivosti SR. Pokiaľ znalec porušil svoje zákonné povinnosti a spôsobil tým tretej osobe majetkovú ujmu do úvahy prichádza aj vznik zodpovednosti za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka. Pri akceptácii záveru žalobcu, že cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom bola neprimerane nízka, čo zásadne odmieta, ide o porušenie ustanovení iného zákona ako Zákona o dobrovoľných dražbách. Pre posúdenie platnosti dražby je rozhodujúce výlučne to, či dražobník splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 12 ods. 1 cit. zákona, t.j. či zabezpečil ocenenie nehnuteľností znalcom. Žalobca v zmysle ust. § 12 ods. 5 cit. zákona využil možnosť brániť sa proti uvedenému znaleckému posudku. Ani na základe revízneho znaleckého posudku nebola určená vyššia všeobecná hodnota dražených nehnuteľností. V súlade so znaleckým posudkom, ktoré vypracovanie zabezpečil žalovaný v 2/ rade bolo určené najnižšie podanie opakovaného kola dražby. Nehnuteľnosti boli v zmysle § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách vydražené cca 75 % hodnoty určenej týmto znaleckým posudkom. Tvrdenie žalobcu, že došlo k neakceptovateľnému zníženiu ceny dosiahnutej vydražením je preto v príkrom rozpore s realitou. Súd v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je oprávnený preskúmavať správnosť znaleckého posudku. Ako dôvod neplatnosti opakovanej dražby vôbec neobstojí námietka, že znalecký posudok nebol žalobcovi doručený v lehote podľa § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Znalecký posudok má byť v tejto lehote vlastníkovi predmetu dražba zaslaný, t.j. odovzdaný na poštovú prepravu a nie doručený. Pokiaľ žalobca namietal nejasnosť priebehu opakovanej dražby, tak dôvodnosť svojich pochybností žiadnym spôsobom nepreukázal. Pokiaľ je žalobca toho názoru, že notár postupoval pri osvedčovaní opakovaného priebehu dražby nesprávne, ide o opätovne o porušenie ustanovení iného zákona o Zákona o dobrovoľných dražbách, a to konkrétne Zákona o notároch a notárskej činnosti. Taktiež výrok o nároku na náhradu trov konania považuje za korektný. Súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanoveniami CSP.
Elementárnym predpokladom neplatnosti dražby je porušení niektorého z ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom nepostačuje akékoľvek porušenie, ale iba také, ktorým je žalobca skutočne dotknutý na svojich právach. Preto pokiaľ intenzita porušenia ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách takýto mimoriadny postup neodôvodňuje je nevyhnutné chrániť dobromyseľne nadobudnuté vlastnícke právo vydražiteľa, ktoré má absolútny obsah, pôsobí erga omnes a používa ochranu na úrovni čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prejednávanej veci k naplneniu predpokladov neplatnosti dražby evidentne nedošlo, a preto určenie neplatnosti dražby by predstavovalo absolútne neakceptovateľný zásah do práv a právom chránených záujmom žalovaného v 3/ rade.
7. K vyjadreniam žalovaným v 1/ - 3/ rade podal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na doterajšej argumentácií a obsahu svojho odvolania. Podľa ťažiskového tvrdenia rozsudku súd nemá v právnej veci žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby absolútne žiadnu kompetenciu posudzovať, či znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre vykonanie celého procesu dobrovoľnej dražby má vady a či je v súlade so Zákonom o znalcoch. Žalovaný v 1/ - 3/ rade ako aj dlžník - vlastník predmetu dražby ako aj súd sú tzv. štatisti a dlžník nemá žiadne právne účinnú možnosť sa brániť proti nezákonne vyhotovenému a použitému znaleckému posudku v rámci procesu dobrovoľnej dražby. Znalecký posudok môže mať akékoľvek vady aj fatálneho charakteru, avšak uvedený fakt na zákonnosť procesu dobrovoľnej dražby v konečnom dôsledku nemá žiaden vplyv a význam. Zákon o dobrovoľných dražbách materiálne priamo predpokladá, že v procese dobrovoľnej dražby nebudú porušené ďalšie súvisiace subsidiárne vykonávacie ako i blanketné právne predpisy. Zmyslom a účelom dobrovoľnej dražby je predsa dosiahnuť čo najvyšší (nie akýkoľvek) výťažok z predmetu dražby, aby bol spokojný veriteľ, ale aj samotný dlžník, a to výlučne spôsobom lege artis. Dobrovoľná dražba rozhodne má a musí mať materiálny rámec. Znalecký posudok Ing. Zuzany Ponechalovej č. 58/2016 má zjavné (nie tzv. kozmetické a nepodstatné) vady, pričom prezentoval úplne nereálne skutočnosti, ktoré mechanicky prevzal dražobník v ním zverejnenom opise predmetu dražby, čo objektívne značne negatívne ovplyvnilo záujem potencionálnych záujemcov o predmetnú nehnuteľnosť. Dražobník má svoje základné povinnosti. Jednou z nich je obstarať bezvadný znalecký posudok v súlade a nie v rozpore so Zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Vadnosť znaleckého posudku uplatnil priamo v žalobe, a preto namietanie koncentrácie konania žalovanými je nedôvodné. Zákon o dobrovoľných dražbách upravuje iba prekluzívnu trojmesačnú lehotu na uplatnenie práva domáhať sa určenia neplatnosti dražby, neupravuje však aj koncentráciu konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Všeobecná hodnota vydražených nehnuteľností je pritom objektívne vyššia než 100.000,- Eur. Podľa ním predloženého znaleckého posudku znalca Ing. Igora Brezianskeho. Žalovaný v 2/ rade na dražbe určil vyvolávaciu cenu (najnižšie podanie) vo výške 90.700,- Eur, ktorá je však objektívne nižšia než všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností. Následne túto už nízku cenu dvakrát po sebe znížil až na sumu 68.100,- Eur, za ktorú žalovaný 1/ nehnuteľnosti vydražil. Nehnuteľnosti tak boli vydražené za cca 2/3 ich reálnej hodnoty, čo je zjavne neprípustné. Došlo k neakceptovateľnému umelému zníženiu ceny dosiahnutej vydražením. Za danej situácie je zjavným porušením práva na spravodlivý proces a rovnosť zbraní, keď okresný súd v konaní odmietol vykonať ním navrhovaný výsluch svedka, Ing. Zuzany Ponechalovej, napriek tomu, že vykonanie tohto dôkazu bolo v danej veci dôvodné, nakoľko svedok ako znalec vypracoval na dopyt dražobníka znalecký posudok a mal priame skutkové a odborné vedomosti k danej veci.
8. Žalovaný v 3/ rade v odvolacej duplike uviedol, že žalobca sa domnieva, že v súdnom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je potrebné preskúmavať znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre vykonanie dražby. V opačnom prípade dlžník nemá žiadne právne účinnú možnosť sa brániť proti nezákonne vyhotovenému a použitému znaleckému posudku v rámci procesu dobrovoľnej dražby. S názorom žalobcu sa nemožno stotožniť, keďže zjavne účelovo opomína, že právny poriadok SR umožňuje vlastníkovi predmetu dražby brániť sa proti znaleckému posudku viacerými spôsobmi, a to : vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď, vlastník predmetu dražby môže súčasne požiadať dražobníka o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, tzv. revízny znalecký posudok. V takom prípade zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca. Podotkol, že žalobca využil možnosť brániť sa proti uvedenému znaleckému posudku. Ani na základe revízneho znaleckého posudku nebola určená vyššia všeobecná hodnota dražených nehnuteľností. Znalec je v súlade so Zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. Ak mal žalobca pochybnosť o správnosti či zákonnosti postupu znalca, mohol a mal sa domáhať nápravy prostredníctvom sťažnosti na MS SR. Pokiaľ znalec porušil svoje zákonné povinnosti a spôsobil tým tretej osobe majetkovú ujmu, do úvahy prichádza aj vznik zodpovednosti za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalobcu, že dlžník nemá žiadnu právne účinnú možnosť brániť sa proti nezákonnému znaleckému posudku je preto iluzórne.
9. K vyjadreniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný v 2/ rade. Vo svojom vyjadrení zdôraznil a podotkol, že žalobca ani v žalobe rovnako ani v odvolaní a identicky ani vo vyjadrení neuvádza také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a opodstatňovali nárok žalobcu, ktorý je formulovaný v žalobnom petite. Trval na tom, že skúmanie znaleckého posudku nepatrí do kompetencie a pôsobnosti súdu, ktorý rozhoduje o neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o okruh procesných prostriedkov, ktorými sa žalobca, resp. dlžník môže domáhať nápravy znaleckého posudku, sú nimi procesné prostriedky uvedené v Zákona o dobrovoľných dražbách. Je toho názoru, že zákonodarca inštitútom námietok proti znaleckému posudku v zmysle ust. § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách dáva vlastníkovi dostatočný prostriedok procesnej obrany a prostriedok realizácie vplyvu na ohodnotenie predmetu dražby. Uvedeným právom zákonodarca skoncentroval možnosť realizácie vplyvu a okruh procesnej obrany vlastníka vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby do inštitútu námietok tak, aby ich vlastník mohol uplatniť v čase, kedy sa vyhotovuje znalecký posudok a nie až v štádiu súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov. Pokiaľ ide o hodnotenie predmetu dražby, poukázal na to, že dražobník je povinný zaistiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, a to za tým účelom, aby dražobník vedel a mohol stanoviť objektívnu hodnotu predmetu dražby. Zároveň je však nevyhnutné v tejto súvislosti podotknúť, že ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľností vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Poukázal na to, že v prípade, ak by predmet dražby mal v skutočnosti objektívne vyššiu hodnotu ako to tvrdí žalobca, predmetná skutočnosť by sa odrazila na cene dosiahnutej vydražením. V prípade, ak by sa predmet dražby nachádzal v lukratívnej časti a išlo by o zaujímavú nehnuteľnosť s najväčšou pravdepodobnosťou by sa predmet dražby predal priamo v prvom kole dražby, nakoľko by bol o predmet dražby zvýšený záujem. Predmet dražby sa predal až v opakovanom kole dražby, čo značí výrazne znížený záujem o predmet dražby a práve uvedené skutočnosti absolútne negujú tvrdenia žalobcu o lukratívnej nehnuteľnosti v lukratívnej časti, ktorá má podľa názoru žalobcu oveľa vyššiu hodnotu, za akú sa predala. V prípade, ak žalobca mal za to, že predmet dražby mal vyššiu hodnotu, za akú sa ponúkal formou dobrovoľnej dražby a za akú sa vydražil, mohol vyvinúť aktívny prístup k riešeniu svojho problému a mohol sa pokúsiť predať predmet dražby vo vlastnej línii a réžii teda mimo dražby. Ak by nehnuteľnosť mala objektívne vyššiu hodnotu, za akú sa predala formou dobrovoľnej dražby, žalobca by ju určite predal vo vlastnej réžii za sumu, o akej uvažoval. Žalobca neuviedol ani nepreukázal žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bol znalecký posudok na predmet dražby urobený v rozpore so zákonom a príslušnými vykonávacími predpismi. Vzhľadom na tieto skutočnosti k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách ohľadom ocenenia predmetných nehnuteľností vôbec nedošlo, ako to súd správne vyhodnotil, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že znalec a dražobník postupovali v rozpore so zákonom. Jediným argumentom žalobcu v podanom odvolaní je skutočnosť, že spochybňuje znalecký posudok a ním určenú cenu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom dražby. Takéto smerovanie požiadavky žalobcu nemá oporu v pozitívnom práve, nakoľko nepriznáva súdu oprávnenie v zmysle platného procesného predpisu, ustanoviť v rámci procesu dobrovoľnej dražby ako ani po procese dobrovoľnej dražby znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok podľa potreby výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nariadiť prípadne určiť znalcovi výber metódy pre ocenenie nehnuteľností, neoprávňuje súd verifikovať znalecký posudok a obdobne ani neoprávňuje súd následne svojim rozhodnutím záväzne konštatovať všeobecnú hodnotu z dražby nehnuteľností, pretože platí ust. § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách. Výber metódy, ktorú žalobca opätovne namietal, je v znaleckom posudku zdôvodnený. Ak znalec vybral vhodnú metódu, ktorej výber v znaleckom posudku zdôvodnil, nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona zo strany znalca pri vyhotovení znaleckého posudku. Len
samotné konštatovanie, že znalecký posudok použitý pre účely dražby a znalecký posudok, ktorý má k dispozícií predchádzajúci vlastník sú vo svojich výsledkoch a teda v stanovení všeobecnej hodnoty odlišné, nepostačuje a nie je spôsobilé na vyvodenie hodnotiaceho záveru, že znalecký posudok, ktorý bol použitý pre účely dražby je apriori neobjektívny a trpí vadami, keď súčasne kľúčový fakt je to, že najlepším identifikátorom skutočnej trhovej ceny je samotná dražba, a to obzvlášť v prípade výkonu záložného práva. Žalobca má hmotno-právne oprávnenie ako vlastník draženej nehnuteľnosti požiadať žalovaného v 2/ rade o vyhotovenie nového znaleckého posudku, nie však oprávnenie stanoviť si metódu, akou majú byť predmetné nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje dobrovoľná dražba ohodnotené. Súd a rovnako ani žalobca a ani iný legitimovaný subjekt nie je oprávnený rozhodovať o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pri dobrovoľných dražbách, keď zo žiadneho ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách ani prípadne iného hmotno-právneho ustanovenia nevyplýva možnosť rozhodnúť o určení metódy, ktorou majú byť dražené nehnuteľnosti ohodnotené. Žalobca nepreukázal žiaden dôvod neplatnosti dražby.
10. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
11. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13 V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
15. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
16. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:
17. V prejednávanej veci podal žalobu žalobca na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2, pričom tvrdil, že touto dobrovoľnou dražbou, ktorá bola uskutočnená, boli porušené ustanovenia zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
18. Z formulácie ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že neplatnosti dražby súdnou cestou sa môže domáhať každý kto tvrdí, že porušením ustanovení tohto zákona bol dotknutý na svojich právach. Je potrebné spresniť, že nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí ísť o porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach.
19. Žalobca namietal všeobecnú hodnotu nehnuteľností určenú znaleckým posudkom vypracovaným na základe poverenia dražobníka, pričom mal za to, že znalecký posudok je vecne nesprávny, nie je objektívnym vyjadrením všeobecnej hodnoty nehnuteľností a týmto znaleckým posudkom boli nehnuteľnosti podhodnotené.
20. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie vo vzťahu k námietke ohľadom hodnoty dražených nehnuteľností zo strany žalobcu, ktorá sa v prejednávanej veci ukázala ako nedôvodná. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že námietka ohľadom znaleckého posudku, ktorý mal podľa názoru žalobcu podhodnotiť cenu draženej nehnuteľnosti nie je významná. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ani znalecký posudok zabezpečený dražobníkom nie je priamym určením ceny predmetu dražby, pretože táto cena sa tvorí ako priesečník dopytu a ponuky priamo na dražbe. V prejednávanej veci ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie bola uskutočnená dobrovoľná dražba dňa 23.6.2016 a opakovaná dražba dňa 20.10.2016, na ktorej predmetná nehnuteľnosť bola dražená s najnižším podaním 90.700,- Eur. Keďže nikto z prítomných neurobil podanie na sumu 90.700,- Eur licitátor vyhlásil, že v zmysle zmluvy o vykonaní dražby je oprávnený znížiť podanie na 79.400,- Eur. Nikto z prítomných neurobil podanie na sumu 79.400,- Eur a licitátor vyhlásil v zmysle zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, že je oprávnený znížiť na najnižšie podanie 68.100,- Eur. Účastník s poradovým č. 2 vykonal podanie vo výške 68.100,- Eur. Keďže ani na tretiu výzvu žiaden účastník nereagoval licitátor udelil príklep účastníkovi dražby s poradovým číslom 2 príklep vo výške 68.100,- Eur. Vydražiteľom nehnuteľnosti sa stala spoločnosť Midas real, s.r.o., so sídlom Nobelova 3, Bratislava, IČO: 48 152 749. Je teda zrejmé, že samotná cena sa tvorila priamo na dražbe a vyjadrovala aktuálnu ponuku a dopyt predmetnej nehnuteľnosti, pričom nikto z prítomných záujemcov nemal záujem získať nehnuteľnosť za vyššiu cenu. Preto aj s prihliadnutím na túto skutočnosť bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh ako nedôvodný zamietol.
21. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje všeobecnému súdu preskúmavať výlučne súladnosť procesného postupu subjektov dražby s jeho ustanoveniami.
22. Námietku odvolateľa považoval krajský súd v plnom rozsahu za nedôvodnú s tým, že so všetkými sa vyporiadal v rámci odôvodnenia svojho rozsudku súd prvej inštancie.
23. Odvolacou námietkou odvolateľa bola nespokojnosť so znaleckým posudkom, ktorý určil všeobecnú cenu nehnuteľností pre vykonanie dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že Zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje možnosť súdu v konaní o určenie neplatnosti dražby preskúmavať ocenenie nehnuteľností, resp. predmetu dražby.
24. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
25. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných, a preto odvolací súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)