Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 404/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Petra Straku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave

na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, vo veci namietaného porušenia „práva

na spravodlivý proces“ postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho ústavnej

sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája

2019 doručená ústavná sťažnosť , , v tom

čase vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho „práva na spravodlivý

proces“ postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh doručených sťažovateľom vyplýva,

že v namietanom trestnom konaní je sťažovateľ obžalovaným z pokračovacieho zločinu

krádeže podľa a a .

3. Sťažovateľ uviedol, že 30. marca 2019 adresoval okresnému súdu „žiadosť

o prepustenie na slobodu z veci vedenej pod sp. zn. ... a to konkrétne

na prepustenie z väzby nahradením technického prostriedku“. Okresný súd podľa

sťažovateľa odmietol o jeho sťažnosti konať a dosiaľ o nej nerozhodol napriek tomu,

že 17. apríla 2019 uskutočnil vo veci hlavné pojednávanie. Podľa názoru sťažovateľa

okresný súd tým, že dosiaľ nerozhodol o jeho žiadosti z 30. marca 2019, znemožnil

realizáciu jeho práva „na spravodlivý proces a právo byť prepustený z väzby procesným

spôsobom“.

4. Sťažovateľ tiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z dôvodu nedostatku

finančných prostriedkov.

5. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi.

V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov 17. októbra 2019

pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a)

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 bola prerokovaná v treťom

senáte ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa (ďalej len ,a“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

12. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

13. Z obsahu ústavnej sťažnosti, ktorá má v dôsledku absencie kvalifikovaného

právneho zastúpenia sťažovateľa laický argumentačný charakter, ústavný súd ustálil,

že sťažovateľ namieta nečinnosť okresného súdu vo veci jeho žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu, ktorú adresoval okresnému súdu 30. marca 2019 a o ktorej nebolo do času

podania ústavnej sťažnosti rozhodnuté. S ohľadom na skutočnosť, že nečinnosť okresného

súdu sa týka rozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu,

nadobúda táto svojou intenzitou až charakter odmietnutia spravodlivosti.

14. Ústavný súd si krátkou cestou vyžiadal stanovisko okresného súdu k podstatným

sťažnostným tvrdeniam sťažovateľa. Okresný súd vo svojej odpovedi z 9. septembra 2020

uviedol, že 14. marca 2019 sa konalo neverejné zasadnutie, na ktorom sa rozhodovalo

o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa po podaní obžaloby. Okresný súd sťažovateľa ponechal

vo väzbe. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský

súd v Bratislave uznesením sp. zn. z 28. marca 2019 tak, že sťažnosť

zamietol. Následne sťažovateľ podal okresnému súdu žiadosť „o nahradenie väzby

možnosťou náramku el. monitorovacie zariadenie“, ktorá bola okresnému súdu doručená

3. apríla 2019. Okresný súd o tejto žiadosti „s poukazom na “

nekonal, pričom na hlavnom pojednávaní konanom 17. apríla 2019 predseda senátu

„vysvetlil obžalovanému , že takýto inštitút nepozná“.

15. Z vyjadrenia okresného súdu považoval ústavný súd za preukázané, že okresný

súd o žiadosti sťažovateľa do času podania ústavnej sťažnosti nerozhodol.

16. Sťažovateľ prípustnosť svojej ústavnej sťažnosti argumentuje tvrdením,

že okresný súd nerozhodnutím o jeho žiadosti o prepustenie z väzby zmaril zároveň aj jeho

možnosť podať proti prípadnému nevyhovujúcemu rozhodnutiu okresného súdu „sťažnosť

na krajský súd“, čo ho podľa jeho názoru „oprávňuje sa posunúť rovno na ÚS SR“.

Ústavný súd v tejto súvislosti, poukazujúc aj na svoju stabilizovanú judikatúru, konštatuje,

že sťažovateľ sa mýli a jeho sťažnosť je potrebné posúdiť ako neprípustnú podľa § 132

ods. 2 .

17. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom

v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia

alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať

prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí

bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom

a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

18. Podľa ak súd urobí úkony trestného konania

uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje

o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento

sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási,

že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.

19. Podľa o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej

v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia

veci. Ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne. Ak je

sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie

namietaného úkonu.

20. Ústavný súd zastáva názor, že sťažnosť podľa

možno považovať v zmysle za účinný právny

prostriedok, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na ktorého použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitného predpisu

– (napr. , , ,

). Obdobný názor vo vzťahu k porovnateľnej právnej úprave § 91 rakúskeho

Gerichtsorganisationsgesetz (zákon o organizácii súdov) zaujal aj Európsky súd pre ľudské

práva v konaní o sťažnosti č. 23459/94 vo veci Holzinger proti Rakúsku, rozsudok z 30. 1.

2001, bod 16.

21. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ netvrdí ani nepreukazuje, že by podal sťažnosť

podľa na nadriadenom súde (bod 16 odôvodnenia tohto

rozhodnutia), ktorou by sa domáhal určenia primeranej lehoty na uskutočnenie

požadovaného úkonu – vydanie uznesenia o vyhovení alebo nevyhovení jeho žiadosti.

V prípade, ak by okresný súd takejto sťažnosti nevyhovel, bolo by jeho povinnosťou

predložiť vec nadriadenému súdu, ktorý by o sťažnosti pre nečinnosť rozhodol v zmysle

do piatich pracovných dní od prevzatia veci.

22. Sťažovateľ teda nevyužil právny prostriedok ochrany svojho základného práva,

ktorý mu osobitný predpis () účinne poskytuje a na ktorého použitie je

oprávnený, preto bolo jeho sťažnosť potrebné odmietnuť ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2

písm. d) .

23. Napriek tomu, že laicky koncipovaná ústavná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje

osobitnú formuláciu sťažnostného petitu, ústavný súd na odstránenie tohto nedostatku

sťažovateľa nevyzýval. Z obsahu ústavnej sťažnosti bolo možné jednoznačne ustáliť

predmet sťažovateľových námietok, ako aj základné právo, ktorého porušenie nečinnosťou

okresného súdu sťažovateľ namietal, pričom zo skutočností zistených ústavným súdom

(bod 16 až 22 tohto uznesenia) vyplýval záver o neprípustnosti sťažnosti.

24. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

25. Na to, aby ústavný súd mohol rozhodnúť o ustanovení právneho zástupcu

v konaní pred ním, musí najprv zistiť, či sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp.

predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom: (i) žiadosť

o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, a to,

že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Pokiaľ ide

o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného súdu na jej

prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.

26. Ak teda ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia zistí,

že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť je

oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda to znamená, že nie je splnený

jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

v dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom vyhovieť.

27. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu

neprípustnosti, je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti (m. m. , , ).

28. Pretože nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo už

bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite jeho

ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu