Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 510/2020
PDF · 375.17 KB
No categories available
IV. ÚS 510/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša
a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného
advokátkou , , vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 148/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 148/2018 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku
č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola uvedená vec prerozdelená náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu
a pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020
do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020
bola uvedená vec predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení:
Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je stranou sporu
v procesnom postavení žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C 192/2013 o zaplatenie sumy 66 888,45 €
s príslušenstvom. V predmetnej veci bolo okresnému súdu 19. júla 2017 doručené odvolanie
žalovanej
(ďalej len žalovaná“), proti rozsudku okresného súdu z 22. mája 2017. Sťažovateľ
sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním z 2. októbra 2017.
4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že „odo dňa kedy bolo súdu doručené
Vyjadrenie, Krajský súd v Bratislave v konaní nevykonal žiaden úkon, tzn. od posledného
podania vo veci uplynul takmer rok a pol, pričom od podania žaloby (dňa 26.9.2013)
už uplynulo takmer 6 rokov.“. Zároveň dal do pozornosti ústavného súdu aj skutočnosť,
že aj v konaní na okresnom súde dochádzalo k prieťahom v konaní, čo konštatoval
aj predseda okresného súdu vo svojej reakcii na sťažnosť doručenú mu sťažovateľom
v konaní.
Za prieťahy v rámci odvolacieho konania zodpovedá podľa názoru sťažovateľa
krajský súd, ktorý má povinnosť postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov, pričom
sťažovateľ svojím konaním k predĺženiu doby odvolacieho konania neprispel, práve naopak,
viackrát sa telefonicky informoval na stav odvolacieho konania a žiadal o rozhodnutie
vo veci.
5. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že krajský súd v napadnutom konaní porušil
jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Zároveň požaduje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať
bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
a náhradu trov právneho zastúpenia.
6. Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v zásadnom odôvodnil tým, že „právna neistota sťažovateľa v uvedenej veci a porušovanie
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prerokovanie
záležitosti v primeranej lehote pretrváva už veľa rokov (pričom viac ako 1,5 roka sa vo veci
absolútne nekonalo)...“.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
10. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
14. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom krajského súdu v konaní o odvolaní.
15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu (IV. ÚS 205/03, IV. ÚS 225/05). Základnou povinnosťou súdu
je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav
právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou
o jeho rozhodnutie.
16. Ústavný súd si pre účely predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti prípisom
z 8. júla 2020 vyžiadal súdny spis, z obsahu ktorého vyplýva nasledujúca chronológia
procesných úkonov uskutočnených v rámci súdneho konania od predloženia veci krajskému
súdu na rozhodnutie o odvolaní podanom žalovanou proti rozsudku okresného súdu
z 22. mája 2017:
- 18. jún 2018 – vec predložená krajskému súdu (pridelená sp. zn. 4 Co 148/2018),
- 28. august 2019 – krajskému súdu doručená sťažnosť na prieťahy v konaní,
- 16. september 2019 – odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní,
- 13. november 2019 – vrátená vec krajským súdom okresnému súdu bez rozhodnutia
z dôvodu jej predčasného predloženia, keďže okresný súd nedoručil rozsudok právnemu
zástupcovi žalovanej, ale len žalovanej, a z dôvodu zjavnej chyby v písaní v rozsudku
okresného súdu, ktorý neoznačil v jeho záhlaví právneho zástupcu žalovanej,
- 19. november 2019 – okresný súd vydal uznesenie, ktorým opravil ním vydaný
rozsudok z 22. mája 2017 v záhlaví,
- 13. január 2020 – spis opäť predložený krajskému súdu (pridelená
sp. zn. 4 Co 4/2020),
- 30. január 2020 – okresnému súdu doručená žiadosť o rozhodnutie vo veci samej
(predložená krajskému súdu 5. februára 2020),
- 29. apríl 2020 – krajský súd rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch 1 až 4 (právoplatnosť 15. júna 2020),
- 27. máj 2020 – krajský súd doplňujúcim rozsudkom potvrdil rozsudok okresného
súdu v napadnutom 5. výroku (právoplatnosť 15. júna 2020),
- 10. júna 2020 – spis vrátený okresnému súdu.
17. Z už uvedeného vyplýva, že spis okresného súdu bol krajskému súdu na účely
rozhodnutia o odvolaní predložený 18. júna 2018, pričom krajský súd o odvolaní v dôsledku
procesných pochybení okresného súdu nerozhodol a vec ako predčasne predloženú vrátil
okresnému súdu 13. novembra 2019 na odstránenie vád (konanie vedené
pod sp. zn. 4 Co 148/2018 v trvaní jedného roka a piatich mesiacov). Až po opätovnom
predložení veci krajskému súdu 13. januára 2020 krajský súd o odvolaní žalovanej rozhodol
potvrdzujúcim rozsudkom sp. zn. 4 Co 4/2020 z 29. apríla 2020 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom sp. zn. 4 Co 4/2020 z 27. mája 2020 (právoplatné 15. júna 2020) a následne
10. júna 2020 vrátil spis okresnému súdu (konanie vedené pod sp. zn. 4 Co 4/2020 v trvaní
piatich mesiacov).
18. Ak v dvoch konaniach (formálne označených inými spisovými značkami) ide
o rozhodovanie o stále tom istom odvolaní sťažovateľa proti tomu istému rozsudku,
je, vychádzajúc z ústavným súdom konštantne presadzovanej materiálnej ochrany
ústavnosti, nutné hodnotiť tieto (formálne) dve konania materiálne ako to isté konanie,
pričom aj Európsky súd pre ľudské práva posudzuje konanie ako jeden celok a prístup,
pri ktorom sa neposudzuje konanie ako jeden celok, resp. sa neposudzuje celková dĺžka
konania, považuje Európsky súd pre ľudské práva za príliš formalistický,
ktorý nie je v súlade so zárukami čl. 6 ods. 1 dohovoru (porov. III. ÚS 694/2016, č. 22/2017
ZNaU).
19. Sťažovateľ v čase podania ústavnej sťažnosti nemohol vedieť, že vec bude
krajským súdom vrátená okresnému súdu bez rozhodnutia a až po jej opätovnom predložení
krajským súdom rozhodnutá, preto v zmysle už uvedenej judikatúry ústavný súd skúmal
nielen sťažovateľom namietané porušenie ním označených práv v konaní vedenom
krajským súdom pod sp. zn. 4 Co 148/2018 (napadnuté konanie v ústavnej sťažnosti),
ale aj v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 4 Co 4/2020, keďže tvoria jeden
celok.
20. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia zistenia možnosti vysloviť porušenie
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06). Ústavný súd
už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť
ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014).
21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sa na strane krajského súdu
síce vyskytlo obdobie nečinnosti, keď krajský súd o predloženom odvolaní nerozhodol
a až s odstupom viac ako jedného roka po zistení nedostatkov vec vrátil okresnému súdu
bez rozhodnutia ako predčasne predloženú, avšak vzhľadom na celkovú dĺžku odvolacieho
konania (nedosahujúcu dva roky) nezistil také obdobie nečinnosti, ktoré by mohol
považovať za „zbytočné prieťahy“, ktoré by zároveň významným spôsobom ovplyvnili
celkovú dĺžku súdneho konania, v nadväznosti na čo zároveň dodáva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01,
22. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu
z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľa a postupu krajského súdu, zohľadňujúc
celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci už je právoplatne rozhodnuté, dospel
k záveru, že v postupe krajského súdu nedošlo k zbytočným prieťahom v napadnutom
konaní, a preto rozhodol, že ústavná sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená
a z tohto dôvodu ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.
23. S poukazom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá, bolo
už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2020
Miroslav Duriš predseda senátu