Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 510/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného

advokátkou , , vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola uvedená vec prerozdelená náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu

a pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020

bola uvedená vec predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení:

Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je stranou sporu

v procesnom postavení žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. o zaplatenie sumy 66 888,45 €

s príslušenstvom. V predmetnej veci bolo okresnému súdu 19. júla 2017 doručené odvolanie

žalovanej

(ďalej len žalovaná“), proti rozsudku okresného súdu z 22. mája 2017. Sťažovateľ

sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním z 2. októbra 2017.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že „odo dňa kedy bolo súdu doručené

Vyjadrenie, Krajský súd v Bratislave v konaní nevykonal žiaden úkon, tzn. od posledného

podania vo veci uplynul takmer rok a pol, pričom od podania žaloby (dňa 26.9.2013)

už uplynulo takmer 6 rokov.“. Zároveň dal do pozornosti ústavného súdu aj skutočnosť,

že aj v konaní na okresnom súde dochádzalo k prieťahom v konaní, čo konštatoval

aj predseda okresného súdu vo svojej reakcii na sťažnosť doručenú mu sťažovateľom

v konaní.

Za prieťahy v rámci odvolacieho konania zodpovedá podľa názoru sťažovateľa

krajský súd, ktorý má povinnosť postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov, pričom

sťažovateľ svojím konaním k predĺženiu doby odvolacieho konania neprispel, práve naopak,

viackrát sa telefonicky informoval na stav odvolacieho konania a žiadal o rozhodnutie

vo veci.

5. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že krajský súd v napadnutom konaní porušil

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru. Zároveň požaduje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať

bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

a náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v zásadnom odôvodnil tým, že „právna neistota sťažovateľa v uvedenej veci a porušovanie

jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prerokovanie

záležitosti v primeranej lehote pretrváva už veľa rokov (pričom viac ako 1,5 roka sa vo veci

absolútne nekonalo)...“.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

10. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom krajského súdu v konaní o odvolaní.

15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu (, ). Základnou povinnosťou súdu

je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou

o jeho rozhodnutie.

16. Ústavný súd si pre účely predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti prípisom

z 8. júla 2020 vyžiadal súdny spis, z obsahu ktorého vyplýva nasledujúca chronológia

procesných úkonov uskutočnených v rámci súdneho konania od predloženia veci krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaní podanom žalovanou proti rozsudku okresného súdu

z 22. mája 2017:

- 18. jún 2018 – vec predložená krajskému súdu (pridelená sp. zn. ),

- 28. august 2019 – krajskému súdu doručená sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 16. september 2019 – odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 13. november 2019 – vrátená vec krajským súdom okresnému súdu bez rozhodnutia

z dôvodu jej predčasného predloženia, keďže okresný súd nedoručil rozsudok právnemu

zástupcovi žalovanej, ale len žalovanej, a z dôvodu zjavnej chyby v písaní v rozsudku

okresného súdu, ktorý neoznačil v jeho záhlaví právneho zástupcu žalovanej,

- 19. november 2019 – okresný súd vydal uznesenie, ktorým opravil ním vydaný

rozsudok z 22. mája 2017 v záhlaví,

- 13. január 2020 – spis opäť predložený krajskému súdu (pridelená

sp. zn. ),

- 30. január 2020 – okresnému súdu doručená žiadosť o rozhodnutie vo veci samej

(predložená krajskému súdu 5. februára 2020),

- 29. apríl 2020 – krajský súd rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu

v napadnutých výrokoch 1 až 4 (právoplatnosť 15. júna 2020),

- 27. máj 2020 – krajský súd doplňujúcim rozsudkom potvrdil rozsudok okresného

súdu v napadnutom 5. výroku (právoplatnosť 15. júna 2020),

- 10. júna 2020 – spis vrátený okresnému súdu.

17. Z už uvedeného vyplýva, že spis okresného súdu bol krajskému súdu na účely

rozhodnutia o odvolaní predložený 18. júna 2018, pričom krajský súd o odvolaní v dôsledku

procesných pochybení okresného súdu nerozhodol a vec ako predčasne predloženú vrátil

okresnému súdu 13. novembra 2019 na odstránenie vád (konanie vedené

pod sp. zn. v trvaní jedného roka a piatich mesiacov). Až po opätovnom

predložení veci krajskému súdu 13. januára 2020 krajský súd o odvolaní žalovanej rozhodol

potvrdzujúcim rozsudkom sp. zn. z 29. apríla 2020 v spojení s dopĺňacím

rozsudkom sp. zn. z 27. mája 2020 (právoplatné 15. júna 2020) a následne

10. júna 2020 vrátil spis okresnému súdu (konanie vedené pod sp. zn. v trvaní

piatich mesiacov).

18. Ak v dvoch konaniach (formálne označených inými spisovými značkami) ide

o rozhodovanie o stále tom istom odvolaní sťažovateľa proti tomu istému rozsudku,

je, vychádzajúc z ústavným súdom konštantne presadzovanej materiálnej ochrany

ústavnosti, nutné hodnotiť tieto (formálne) dve konania materiálne ako to isté konanie,

pričom aj Európsky súd pre ľudské práva posudzuje konanie ako jeden celok a prístup,

pri ktorom sa neposudzuje konanie ako jeden celok, resp. sa neposudzuje celková dĺžka

konania, považuje Európsky súd pre ľudské práva za príliš formalistický,

ktorý nie je v súlade so zárukami čl. 6 ods. 1 dohovoru (porov. , č. 22/2017

ZNaU).

19. Sťažovateľ v čase podania ústavnej sťažnosti nemohol vedieť, že vec bude

krajským súdom vrátená okresnému súdu bez rozhodnutia a až po jej opätovnom predložení

krajským súdom rozhodnutá, preto v zmysle už uvedenej judikatúry ústavný súd skúmal

nielen sťažovateľom namietané porušenie ním označených práv v konaní vedenom

krajským súdom pod sp. zn. (napadnuté konanie v ústavnej sťažnosti),

ale aj v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. , keďže tvoria jeden

celok.

20. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia zistenia možnosti vysloviť porušenie

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ). Ústavný súd

už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť

ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru) môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , , ).

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sa na strane krajského súdu

síce vyskytlo obdobie nečinnosti, keď krajský súd o predloženom odvolaní nerozhodol

a až s odstupom viac ako jedného roka po zistení nedostatkov vec vrátil okresnému súdu

bez rozhodnutia ako predčasne predloženú, avšak vzhľadom na celkovú dĺžku odvolacieho

konania (nedosahujúcu dva roky) nezistil také obdobie nečinnosti, ktoré by mohol

považovať za „zbytočné prieťahy“, ktoré by zároveň významným spôsobom ovplyvnili

celkovú dĺžku súdneho konania, v nadväznosti na čo zároveň dodáva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

).

22. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľa a postupu krajského súdu, zohľadňujúc

celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci už je právoplatne rozhodnuté, dospel

k záveru, že v postupe krajského súdu nedošlo k zbytočným prieťahom v napadnutom

konaní, a preto rozhodol, že ústavná sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená

a z tohto dôvodu ju podľa odmietol.

23. S poukazom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá, bolo

už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu