Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 373/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Milan Ficek, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 450,29 € (slovom

štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. Milana Ficeka, Žilinská 14, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 27. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľka“), podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“), ktorou namietala porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „exekučné konanie“).

2. Sťažovateľka ako povinná v exekučnom konaní podala 6. mája 2016 na okresnom

súde návrh na odklad a zastavenie exekúcie. O jej návrhoch rozhodol okresný súd (súdny

úradník, pozn.) uznesením z 26. mája 2016 tak, že jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol

a súčasne nepovolil ani odklad exekúcie. Uznesenie jej bolo doručené 20. júna 2016.

2

3. Sťažovateľka podala následne proti uzneseniu okresného súdu odvolanie v júli

2016, ale dosiaľ o jej odvolaní tri a pol roka okresný súd (sudca) nerozhodol aj napriek

tomu, že podala sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu v januári 2020. Predseda

však dosiaľ v jej veci nevykonal žiadnu nápravu a ani na jej sťažnosť neodpovedal.

Ťažiskovou námietkou sťažovateľky je tak neprimeraná dĺžka exekučného konania,

v dôsledku čoho malo dôjsť aj k porušeniu jej označených práv.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a okrem toho

sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 500 € a náhrady trov konania

v sume 450,29 €.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podanie sťažovateľky

5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 386/2020 z 12. októbra 2020

doručeným ústavnému súdu 20. októbra 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda

okresného súdu prostredníctvom zákonnej sudkyne JUDr. Weisovej, v ktorom okrem

iného uviedla:

„Nahliadnutím do súdneho spisu som zistila, že dňa 09.05.2016 bol súdu doručený

návrh povinnej na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie

dňa 26.05.2016 súd rozhodol o procesnom návrhu podľa predchádzajúceho bodu

uznesením č.1.33

dňa 07.07.2016 povinná podala voči uzneseniu čl.33 odvolanie

dňa 26.09.2016 bol daný pokyn sudcu na doručenie odvolania oprávnenému

dňa 28.08.2017 doručené vyjadrenie oprávneného k odvolaniu

K námietkam sťažovateľky uvádzam, že dlhšie lehoty medzi niektorými úkonmi súdu

boli spôsobené mojou neprimeranou zaťaženosťou - na tunajšom súde bolo vedených

v rozhodnom období niekoľko tisíc živých exekúcií, konkrétne v roku 2016 - 90 090 vecí,

3

v roku 2017 - 94 021 vecí, v roku 2018 - 91 674 vecí, v roku 2019 86 763 vecí napriek tomu,

že niektoré úkony a rozhodnutia vykonávajú vsú, v rozhodujúcom období prevažujúca

väčšina úkonov, ktoré vykonal sudca, spadala do mojej kompetencie.“

5.1 V ďalšej časti svojho vyjadrenia zákonná sudkyňa okresného súdu predložila

ústavnému súdu podrobnú štatistiku vybavených vecí za posledné 4 roky a v závere uviedla:

„Dovolím si poukázať aj na to, že exekučné oddelenia sú na tunajšom súde zriadené pre vsú

a sudca v nich vykonáva iba zákonom predpokladané úkony o ktorých podľa zákona

(o súdnych úradníkoch) nemôže rozhodnúť sudca. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva,

že vo všetkých mne pridelených veciach som z objektívnych dôvodov nemohla postupovať

bezodkladne. Záverom uvádzam, že sťažovateľkou požadované zadosťučinenie sa mi nejaví

ako primerané vzhľadom na predmet konania a odôvodnenie obsiahnuté v ústavnej

sťažnosti.“

6. K vyjadreniu okresného súdu (a uvedenej chronológie jeho úkonov, s ktorou

sa ústavný súd oboznámil zo spisu, pozn.) zaujal na základe výzvy ústavného súdu

stanovisko aj právny zástupca sťažovateľky, ktorý vo svojom podaní doručenom ústavnému

súdu 28. októbra 2020 v podstatnom uviedol, že trvá na podanej sťažnosti, ako aj dôvodoch

v nej uvedených v celom rozsahu. Z vyjadrenia okresného súdu je evidentné,

že od 28. augusta 2017 sa daná vec vôbec „neposunula“. Vec nie je tri roky právoplatne

rozhodnutá a sťažovateľka je v neistote, kedy a hlavne ako okresný súd rozhodne

a ako sa bude ďalej v exekučnom konaní pokračovať. Náhrada nemajetkovej ujmy

má kompenzovať tento stav právnej neistoty, do ktorého bola osoba z dôvodu neprimerane

dlho vedeného konania (rozhodovania súdu) uvrhnutá a udržiavaná. Intenzitu ujmy,

a teda ani výšku nároku nie je možné preukázať, pretože je to psychologická a do istej miery

aj subjektívna kategória. Zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov konania voči

okresnému súdu za ďalší (tretí) úkon právnej služby – vyjadrenie vo veci, a to v sume

225,14 €.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení

4

sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom.. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

11. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v exekučnom konaní.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

5

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

14. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil,

že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie

o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr.

alebo , ), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí

vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva

na súdnu ochranu podľa (, ), pričom

v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov

nevyníma. Aj podľa názoru ESĽP by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym,

keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo

„neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba

považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne ,

).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“),

6

a to , , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

16. V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ .

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľky.

18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, resp. na odklad exekúcie

tvorí bežnú a štandardnú agendu rozhodovania exekučných súdov. Zároveň ústavný súd

vzal na zreteľ, že preskúmanie tejto otázky je z právneho i skutkového hľadiska nenáročná

agenda.

19. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil podstatnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom. Čiastočne na ťarchu sťažovateľky z pohľadu zbytočných prieťahov

7

možno pripísať len skutočnosť, že nehájila dostatočne svoje práva v napadnutom konaní

v zmysle zásady ,,vigilantibus iuris“, hoci už 7. júla 2016 podala proti uzneseniu vyššieho

súdneho úradníka odvolanie. Sťažnosť na nečinnosť bola doručená predsedovi okresného

súdu až v januári 2020 a ústavnú sťažnosť podala až 3. júna 2020.

20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, pričom z prehľadu procesných úkonov zistil

v postupe okresného súdu nečinnosť v trvaní viac ako tri roky. Z predloženého súvisiaceho

spisu okresného súdu vyplýva, že vo veci sudkyňa okresného súdu ešte o odvolaní

nerozhodla. Uvedenú nečinnosť okresného súdu bez existencie zákonnej prekážky ústavný

súd hodnotí ako zbytočné prieťahy v napadnutom konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho

hľadiska netolerovateľné.

21. Obranu okresného súdu, podľa ktorého zdĺhavé rozhodovanie okresného súdu

v napadnutom konaní bolo spôsobené enormným nápadom v exekučných veciach a ďalšími

okolnosťami uvedenými vo vyjadrení zákonnej sudkyne okresného súdu v bode 5, nebolo

možné akceptovať. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí,

že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje

zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (). Námietka

neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody,

ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy,

ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich

práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov

podľa .

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní

došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci, ale nečinnosťou okresného

súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

8

okresného súdu v exekučnom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie finančného zadosťučinenia

23. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

24. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd stále ani po prijatí ústavnej sťažnosti

svojím uznesením ešte nerozhodol o odvolaní sťažovateľky, ústavný súd podľa čl. 127

ods. 2 a prikázal okresnému súdu

konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

29. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

9

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

30. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 2 500 €, čo odôvodnila jej dlhotrvajúcou právnou neistotou

a ďalšími dôvodmi (prežitý stres súvisiaci s nespravodlivým, nezákonným a dosiaľ

naďalej právoplatne neskončeným súdnym konaním, pozn.).

31. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej

ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných podmienok mohla

uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

32. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, najmä význam napadnutého

konania pre sťažovateľku (jeho predmetom je exekúcia sumy viac ako 2 500 €

s príslušenstvom), a tiež okolnosť, že v napadnutom konaní sťažovateľka včas

aj adekvátnym spôsobom nehájila svoje práva (bod 19), ústavný súd považoval priznanie

požadovanej sumy 1 000 € pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

VI.

Trovy konania

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

34. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom a ktoré sťažovateľka

10

uplatnila najprv v sume 450,29 € a potom ešte v sume 225,14 € za vyjadrenie k stanovisku

okresného súdu z 28. októbra 2020.

35. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 11

ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Hodnota jedného úkonu právnej služby je 177 € + režijný

paušál pre rok 2020 v sume 10,62 € + 20 % DPH, tak ako si ich sťažovateľka uplatnila

v konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku nálezu). Pokiaľ ide o vyjadrenie právneho

zástupcu sťažovateľky k stanovisku okresného súdu doručeného ústavnému súdu

28. októbra 2020, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov sťažovateľke

nepriznal, keďže stanovisko neobsahovalo nové skutočnosti ani argumentáciu,

ktoré by ústavnému súdu neboli známe zo súdneho spisu alebo samotnej ústavnej sťažnosti.

V tejto časti preto jej nároku nevyhovel (bod 5 výroku nálezu ).

36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý preukázal, že je platcom DPH (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

37. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu

11