Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 373/2020
PDF · 427.17 KB
No categories available
II. ÚS 373/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020
v senáte zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Milan Ficek, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 35 Er 1787/2015 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 35 Er 1787/2015 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 35 Er 1787/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 450,29 € (slovom
štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava III
p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. Milana Ficeka, Žilinská 14, Bratislava,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 373/2020-12 z 27. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, ,
(ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019
Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1787/2015 (ďalej aj „exekučné konanie“).
2. Sťažovateľka ako povinná v exekučnom konaní podala 6. mája 2016 na okresnom
súde návrh na odklad a zastavenie exekúcie. O jej návrhoch rozhodol okresný súd (súdny
úradník, pozn.) uznesením z 26. mája 2016 tak, že jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol
a súčasne nepovolil ani odklad exekúcie. Uznesenie jej bolo doručené 20. júna 2016.
2
3. Sťažovateľka podala následne proti uzneseniu okresného súdu odvolanie v júli
2016, ale dosiaľ o jej odvolaní tri a pol roka okresný súd (sudca) nerozhodol aj napriek
tomu, že podala sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu v januári 2020. Predseda
však dosiaľ v jej veci nevykonal žiadnu nápravu a ani na jej sťažnosť neodpovedal.
Ťažiskovou námietkou sťažovateľky je tak neprimeraná dĺžka exekučného konania,
v dôsledku čoho malo dôjsť aj k porušeniu jej označených práv.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a okrem toho
sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 500 € a náhrady trov konania
v sume 450,29 €.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podanie sťažovateľky
5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 386/2020 z 12. októbra 2020
doručeným ústavnému súdu 20. októbra 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda
okresného súdu prostredníctvom zákonnej sudkyne JUDr. Weisovej, v ktorom okrem
iného uviedla:
„Nahliadnutím do súdneho spisu som zistila, že dňa 09.05.2016 bol súdu doručený
návrh povinnej na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie
dňa 26.05.2016 súd rozhodol o procesnom návrhu podľa predchádzajúceho bodu
uznesením č.1.33
dňa 07.07.2016 povinná podala voči uzneseniu čl.33 odvolanie
dňa 26.09.2016 bol daný pokyn sudcu na doručenie odvolania oprávnenému
dňa 28.08.2017 doručené vyjadrenie oprávneného k odvolaniu
K námietkam sťažovateľky uvádzam, že dlhšie lehoty medzi niektorými úkonmi súdu
boli spôsobené mojou neprimeranou zaťaženosťou - na tunajšom súde bolo vedených
v rozhodnom období niekoľko tisíc živých exekúcií, konkrétne v roku 2016 - 90 090 vecí,
3
v roku 2017 - 94 021 vecí, v roku 2018 - 91 674 vecí, v roku 2019 86 763 vecí napriek tomu,
že niektoré úkony a rozhodnutia vykonávajú vsú, v rozhodujúcom období prevažujúca
väčšina úkonov, ktoré vykonal sudca, spadala do mojej kompetencie.“
5.1 V ďalšej časti svojho vyjadrenia zákonná sudkyňa okresného súdu predložila
ústavnému súdu podrobnú štatistiku vybavených vecí za posledné 4 roky a v závere uviedla:
„Dovolím si poukázať aj na to, že exekučné oddelenia sú na tunajšom súde zriadené pre vsú
a sudca v nich vykonáva iba zákonom predpokladané úkony o ktorých podľa zákona
(o súdnych úradníkoch) nemôže rozhodnúť sudca. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva,
že vo všetkých mne pridelených veciach som z objektívnych dôvodov nemohla postupovať
bezodkladne. Záverom uvádzam, že sťažovateľkou požadované zadosťučinenie sa mi nejaví
ako primerané vzhľadom na predmet konania a odôvodnenie obsiahnuté v ústavnej
sťažnosti.“
6. K vyjadreniu okresného súdu (a uvedenej chronológie jeho úkonov, s ktorou
sa ústavný súd oboznámil zo spisu, pozn.) zaujal na základe výzvy ústavného súdu
stanovisko aj právny zástupca sťažovateľky, ktorý vo svojom podaní doručenom ústavnému
súdu 28. októbra 2020 v podstatnom uviedol, že trvá na podanej sťažnosti, ako aj dôvodoch
v nej uvedených v celom rozsahu. Z vyjadrenia okresného súdu je evidentné,
že od 28. augusta 2017 sa daná vec vôbec „neposunula“. Vec nie je tri roky právoplatne
rozhodnutá a sťažovateľka je v neistote, kedy a hlavne ako okresný súd rozhodne
a ako sa bude ďalej v exekučnom konaní pokračovať. Náhrada nemajetkovej ujmy
má kompenzovať tento stav právnej neistoty, do ktorého bola osoba z dôvodu neprimerane
dlho vedeného konania (rozhodovania súdu) uvrhnutá a udržiavaná. Intenzitu ujmy,
a teda ani výšku nároku nie je možné preukázať, pretože je to psychologická a do istej miery
aj subjektívna kategória. Zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov konania voči
okresnému súdu za ďalší (tretí) úkon právnej služby – vyjadrenie vo veci, a to v sume
225,14 €.
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení
4
sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom.. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch.
11. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v exekučnom konaní.
12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
5
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
14. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil,
že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie
o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03
alebo III. ÚS 229/04, I. ÚS 130/2020), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí
vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04), pričom ústava
v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov
nevyníma. Aj podľa názoru ESĽP by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym,
keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo
„neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba
považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03,
15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala
predtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
6
a to § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016,
a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
16. V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ .
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú
sťažnosť sťažovateľky.
18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, resp. na odklad exekúcie
tvorí bežnú a štandardnú agendu rozhodovania exekučných súdov. Zároveň ústavný súd
vzal na zreteľ, že preskúmanie tejto otázky je z právneho i skutkového hľadiska nenáročná
agenda.
19. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom
konaní, ústavný súd nezistil podstatnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom. Čiastočne na ťarchu sťažovateľky z pohľadu zbytočných prieťahov
7
možno pripísať len skutočnosť, že nehájila dostatočne svoje práva v napadnutom konaní
v zmysle zásady ,,vigilantibus iuris“, hoci už 7. júla 2016 podala proti uzneseniu vyššieho
súdneho úradníka odvolanie. Sťažnosť na nečinnosť bola doručená predsedovi okresného
súdu až v januári 2020 a ústavnú sťažnosť podala až 3. júna 2020.
20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, pričom z prehľadu procesných úkonov zistil
v postupe okresného súdu nečinnosť v trvaní viac ako tri roky. Z predloženého súvisiaceho
spisu okresného súdu vyplýva, že vo veci sudkyňa okresného súdu ešte o odvolaní
nerozhodla. Uvedenú nečinnosť okresného súdu bez existencie zákonnej prekážky ústavný
súd hodnotí ako zbytočné prieťahy v napadnutom konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho
hľadiska netolerovateľné.
21. Obranu okresného súdu, podľa ktorého zdĺhavé rozhodovanie okresného súdu
v napadnutom konaní bolo spôsobené enormným nápadom v exekučných veciach a ďalšími
okolnosťami uvedenými vo vyjadrení zákonnej sudkyne okresného súdu v bode 5, nebolo
možné akceptovať. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí,
že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje
zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka
neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody,
ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy,
ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich
práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní
došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci, ale nečinnosťou okresného
súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
8
okresného súdu v exekučnom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie finančného zadosťučinenia
23. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
24. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd stále ani po prijatí ústavnej sťažnosti
svojím uznesením ešte nerozhodol o odvolaní sťažovateľky, ústavný súd podľa čl. 127
ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu
konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
27. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak o to požiadal.
28. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
29. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
9
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
30. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 2 500 €, čo odôvodnila jej dlhotrvajúcou právnou neistotou
a ďalšími dôvodmi (prežitý stres súvisiaci s nespravodlivým, nezákonným a dosiaľ
naďalej právoplatne neskončeným súdnym konaním, pozn.).
31. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil
zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej
ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných podmienok mohla
uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).
32. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, najmä význam napadnutého
konania pre sťažovateľku (jeho predmetom je exekúcia sumy viac ako 2 500 €
s príslušenstvom), a tiež okolnosť, že v napadnutom konaní sťažovateľka včas
aj adekvátnym spôsobom nehájila svoje práva (bod 19), ústavný súd považoval priznanie
požadovanej sumy 1 000 € pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.
VI.
Trovy konania
33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
34. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,
ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom a ktoré sťažovateľka
10
uplatnila najprv v sume 450,29 € a potom ešte v sume 225,14 € za vyjadrenie k stanovisku
okresného súdu z 28. októbra 2020.
35. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie
a prípravu zastúpenia, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 11
ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Hodnota jedného úkonu právnej služby je 177 € + režijný
paušál pre rok 2020 v sume 10,62 € + 20 % DPH, tak ako si ich sťažovateľka uplatnila
v konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku nálezu). Pokiaľ ide o vyjadrenie právneho
zástupcu sťažovateľky k stanovisku okresného súdu doručeného ústavnému súdu
28. októbra 2020, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov sťažovateľke
nepriznal, keďže stanovisko neobsahovalo nové skutočnosti ani argumentáciu,
ktoré by ústavnému súdu neboli známe zo súdneho spisu alebo samotnej ústavnej sťažnosti.
V tejto časti preto jej nároku nevyhovel (bod 5 výroku nálezu ).
36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý preukázal, že je platcom DPH (§ 62 zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
37. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu
11