Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 130/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa záujmového združenia

, zastúpeného

advokátom Mgr. Dušanom Zatkalíkom, Ľudovíta Fullu 9/A, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -506 z 25. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť záujmového združenia

o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa záujmového združenia

SLOVENSKO, Mliekarenská 10, Bratislava, IČO 00 168 637 (ďalej len ,,sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len ,a“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

,,dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“)

č. k. -506 z 25. októbra 2017 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok krajského

súdu“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a bola pôvodne

pridelená sudcovi spravodajcovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie.

Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa prerokovaná, preto bola v súlade

s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle

čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná v prvom senáte

ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák

a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutý rozsudok krajského

súdu bol vydaný v konaní, v ktorom vystupoval sťažovateľ ako žalovaný proti žalobcovi,

ktorý sa domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu zo strany sťažovateľa

je neplatná, a tiež uloženia povinnosti sťažovateľovi zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy. Ďalej

sťažovateľ opísal priebeh súdneho sporu až do vydania napadnutého rozsudku krajského

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -428

z 30. augusta 2016 tak, že výpoveď zo 14. novembra 2008 daná sťažovateľom žalobcovi

bola určená ako neplatná a žalobu o náhradu mzdy vrátil na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti priamo vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu namietal jeho arbitrárnosť a svojvôľu krajského súdu pri jeho

vydaní. Arbitrárnosť odôvodnil tým, že krajský súd sa podľa názoru sťažovateľa

z nepochopiteľných dôvodov odklonil od vlastného predchádzajúceho právneho názoru

o rozhodujúcej právnej skutočnosti, čo sa týka otázky formálnosti pracovnej pozície

a reálnej potreby vykonania práce. Podľa sťažovateľa krajský súd v napadnutom rozsudku

krajského súdu ignoroval svoj právny názor o dôležitosti skutkového zistenia, či predmetná

pracovná pozícia označená ako poradca II bola len formálnou. K tomu uviedol: ,,Odvolací

súd tak v prvotnom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vyložil svoj právny názor na predmet

konania a za týmto účelom nasmeroval k doplneniu dokazovania súd prvej inštancie

k rozhodujúcej skutočnosti, kde prevedeným dokazovaním pred súdom prvej inštancie sa

nijako nezmenili skutkové okolnosti, ktoré určovali obsah prvotného právneho názoru

odvolacieho súdu, pretože sťažovateľ... objasnil organizačnú zmenu u žalovaného

zrealizovanú dňa 25.02.2009, ktorou došlo k zrušeniu pracovnej pozície poradca II, preto

odvolací súd... o tejto skutočnosti vedomosť mal, no nepovažoval to logicky za nijako

rozhodujúcu skutočnosť pre vec samu, no v napádanom rozhodnutí na tomto skutkovom

základe vychádzajúc z organizačnej zmeny u žalovaného zrealizovanej dňa 25.02.2009

vystaval záver o účelovosti tvrdenia žalobcu k formálnosti pracovného miesta poradca II, čo

signalizuje arbitrárnosť v postupe a rozhodovaní odvolacieho súdu, pretože týmto fakticky

odvolací súd odignoroval svoj právny názor o rozhodujúcej právnej skutočnosti...“ Zároveň

k tejto časti dodal, že opodstatneným dôvodom odlišného právneho názoru môže byť

ovplyvnenie praxe nižších súdov judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len ,,najvyšší súd“) alebo ústavného súdu, avšak uvedené krajský súd nesignalizoval

a neuviedol ani inú skutočnosť, v ktorej spočíva jeho odklon.

5. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že krajský súd

v napadnutom rozsudku krajského súdu nedostatočne vyhodnotil dôkazy a tiež nedostatočne

odôvodnil ich vyhodnotenie, a to vzhľadom na to, že podľa tvrdenia sťažovateľa

vôbec neboli zohľadnené výpovede svedkov a boli zo strany krajského súdu vyhlásené

za účelové.

6. Napokon sťažovateľ namietal aj absolútnu absenciu vysporiadania sa krajského

súdu s tou skutočnosťou, že pozícia označená ako poradca II bola len formálnou funkciou,

a preto nemohla byť reálnou ponukovou povinnosťou, ako aj absenciu vysporiadania

sa krajského súdu v napadnutom rozsudku krajského súdu s výkladom pojmu uvoľnená

funkcia, ktorú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu uviedol krajský súd,

k čomu sťažovateľ dodal: ,,... funkcia podpredsedu po zmenách stanov účinných

od 30.10.2008 sa stala funkciou štatutárneho orgánu, t. j. bez pracovnej zmluvy a tak

je pochopiteľné, že sa žalobca stal pre sťažovateľa nadbytočným, nakoľko dovtedy pracoval

ako zamestnanec sťažovateľa.“ K tomu dodal, že práve v stanovách je pod slovným

spojením uvoľnená funkcia vyjadrená už uvedená funkcia štatutárneho orgánu, pričom

krajský súd si pojem uvoľnená funkcia vyložil svojvoľne, a tak dospel k nesprávnemu

právnemu záveru. Na záver uviedol, že právne posúdenie veci bolo zo strany krajského súdu

nesprávne, a to z dôvodu: ,,... nebolo pre vec samu podstatné riešiť... či ponukové pracovné

miesto poradca II bolo zrušené žalovaným, nie súčasne v rámci iných skorších

organizačných zmien... s pracovným miestom žalobcu, de facto pred časom dania výpovede

žalobcovi alebo až počas vedenia sporu strán, ale podstatným pre vec samú bolo preukázať

reálnu existenciu/neexistenciu voľného pracovného miesta, ktoré bolo/nebolo k dispozícii

v čase doručenia výpovede.“

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením

(pozn. správne rozsudkom) Krajského súdu Bratislava č. k. -506 zo dňa

25.10.2017 porušené boli.

2. Uznesenie (správne má byť rozsudok, pozn.) Krajského súdu Bratislava č. k.

-506 zo dňa 25.10.2017, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu Bratislava

na ďalšie konanie.

3. Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške

415,51 € do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho

zástupcu sťažovateľa.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie

sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom

krajského súdu. K porušeniu ním označených práv malo dôjsť v dôsledku:

- jeho arbitrárnosti a svojvôli krajského súdu pri jeho vydaní,

- nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a tiež nedostatočného odôvodnenia

ich vyhodnotenia vzhľadom na skutočnosť, že vôbec nemali byť zohľadnené výpovede

svedkov a zo strany krajského súdu mali byť vyhlásené za účelové,

- absolútnej absencie vysporiadania sa krajského súdu s tým, že pozícia označená

ako poradca II bola len formálnou funkciou, a preto nemohla byť reálnou ponukovou

povinnosťou, ako aj absenciu vysporiadania sa krajského súdu s výkladom pojmu uvoľnená

funkcia.

16. Z ústavnej sťažnosti, ako aj pripojených príloh vyplýva, že napadnutý rozsudok

krajského súdu nadobudol právoplatnosť 14. decembra 2017. Proti nemu síce bolo podané

dovolanie, avšak až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie, a preto bolo

zo strany najvyššieho súdu jeho uznesením pod sp. zn. z 31. októbra 2018

podľa odmietnuté ako oneskorene podané.

Sťažovateľ zachovanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti v predmetnej veci smerujúcej

proti napadnutému rozsudku krajského súdu odvíja práve od právoplatnosti už uvedeného

uznesenia najvyššieho súdu, teda od 21. novembra 2018.

17. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

18. Princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj zákonná úprava počítajúca plynutie

lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku

však v každom prípade predpokladajú riadne využitie mimoriadneho opravného

prostriedku... ().

19. O riadnom využití mimoriadneho opravného prostriedku však nemožno hovoriť

v prípade, ak je podaný neoprávnenou osobou, je podaný po lehote, je podaný

bez povinného právneho zastúpenia advokátom, prípadne ak je podaný proti rozhodnutiu,

proti ktorému právna úprava možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa.

V opačnom prípade by totiž bola pripustená možnosť špekulatívneho predlžovania lehoty

na podanie ústavnej sťažnosti (, m. m. ).

20. Ako vyplýva z už uvedeného v bode 16 tohto rozhodnutia, v prípade sťažovateľa

došlo k uplatneniu mimoriadneho opravného prostriedku – podaniu dovolania na najvyššom

súde proti napadnutému rozsudku krajského súdu po zákonom stanovenej lehote,

a z uvedeného dôvodu preto nie je možné v jeho prípade hovoriť o riadnom využití

mimoriadneho opravného prostriedku a vzhľadom na to ani o zachovaní lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti.

21. Jednou z obligatórnych podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

je jej podanie v lehote stanovenej v . Nedodržanie tejto

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

ako podanej oneskorene ( ), pričom zákon o ústavnom

súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť. Z uvedeného je zrejmé,

že ústavnú sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo

neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd ().

22. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 16. januára 2019,

teda vzhľadom aj na už uvedené zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej

lehoty na jej podanie.

23. S poukazom na už uvedené skutočnosti preto ústavný súd ústavnú sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako oneskorene

podanú.

24. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu