Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 518/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a 3 a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov

č. k. -104 zo 17. apríla 2020 a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 3 (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -104 zo 17. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom

postavení žalobcu stranou sporu vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

proti obchodnej spoločnosti Endepro, s. r. o. v likvidácii (predtým Provident Financial,

s. r. o.), naposledy Ružinovská 42, Bratislava, IČO 35 805 731 (ďalej len „žalovaný“),

ktorého predmetom bolo zaplatenie sumy 2 469,49 € s príslušenstvom.

3. Sťažovateľ uvádza, že 2. júla 2018 podal na okresnom súde žalobu,

ktorú 30. augusta 2018 doplnil. Okresný súd zaslal žalobu s jej doplnením žalovanému

až 15. januára 2019. Sťažovateľ doručil 18. februára 2019 okresnému súdu repliku

k vyjadreniu žalovaného z 5. februára 2019 a zároveň vyzval okresný súd, aby rozhodol

„v zrýchlenom konaní“ v záujme rozhodnutia vo veci samej pred likvidáciou žalovaného.

Okresný súd následne zaslal repliku sťažovateľa žalovanému spolu s uznesením, aby sa

žalovaný vyjadril k podaniu sťažovateľa v lehote 15 dní od jeho doručenia. Napriek tomu,

že žalovanému bolo uznesenie okresného súdu doručené 20. februára 2019, k podaniu

sťažovateľa sa nevyjadril a okresný súd nevykonal nasledujúcich 7 mesiacov v danej veci

žiaden úkon. Sťažovateľ sa domáhal odstránenia zbytočných prieťahov v súdnom konaní

aj prostredníctvom podanej ústavnej sťažnosti, ktorú však ústavný súd uznesením

sp. zn. z 12. novembra 2019 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V tejto súvislosti sťažovateľ vznáša kritiku, že Slovenská republika nemá stanovené vlastné

termíny na rozhodovanie na určitých stupňoch súdov, čo však nemôže byť na ťarchu jej

občanom.

4. Dňa 1. júna 2020 bolo sťažovateľovi doručené napadnuté uznesenie okresného

súdu, ktorým zastavil konanie a náhradu trov konania stranám nepriznal s odôvodnením,

že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro,

vložka č. 23439/B zistil, že žalovaný bol k 5. septembru 2019 z obchodného registra

vymazaný bez právneho nástupcu, čím zanikol a stratil tak procesnú subjektivitu.

5. Poukazujúc na právnu úpravu, v zmysle ktorej má súd chrániť slabšiu stranu sporu,

v tomto prípade spotrebiteľa, je podľa sťažovateľa zrejmé, že okresný súd od začiatku

súdneho konania nepostupoval v súlade so zákonmi a „Slovenskou republikou

veritifikovaných dohôd EÚ o ochrane spotrebiteľov“, čím došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušovateľ nepostupoval podľa čl. 17 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

pretože žaloba bola zaslaná žalovanému až 5 mesiacov od jej doručenia a okresný súd

nenariadil pojednávanie ani do zastavenia sporu, t. j. do 17. apríla 2020. Okresný súd úplne

ignoroval návrh sťažovateľa na vykonanie dôkazov z 31. januára 2019, ako aj výzvu

sťažovateľa, aby konal v zrýchlenom konaní, a hoci bol návrh žalovaného na zastavenie

konania okresnému súdu doručený už 20. novembra 2019, okresný súd zastavil konanie

až 17. apríla 2020.

6. Sťažovateľ uvádza, že v dôsledku protizákonného a protiústavného postupu

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zastaveniu tohto

konania a spôsobeniu škody sťažovateľovi.

7. Vychádzajúc z uvedených skutočností, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:

„4.1-Základné právo sťažovateľa, , na súdnu ochranu

podľa SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, na Slovenskou republikou veritifikovanej dohody EÚ o ochrane

spotrebiteľov Uznesením Okresného súdu Prešov č. -104 zo dňa

17.04.2020, porušené boli.

4.2-Nárok sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,

podľa SR, je oprávnený.

4.3-Porušovateľ zaplatí sťažovateľovi sumu € 2469,49 so zákonným 5 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy € 70,- od 22.11.2013 do zaplatenia; zo sumy € 70,-

od 25.03.2014 do zaplatenia; zo sumy € 50,- od 30.04.2014 do zaplatenia; zo sumy € 20,-

od 16.05.2014 do zaplatenia; zo sumy € 65,- od 28.05.2014 do zaplatenia; zo sumy € 35,-

od 19.06.2014 do zaplatenia; zo sumy € 100,- od 24.06.2014 do zaplatenia; zo sumy € 100,-

od 24.07.2014 do zaplatenia; zo sumy € 38,- od 28.08.2014 do zaplatenia; zo sumy € 72,-

od 06.09.2014 do zaplatenia; zo sumy € 110,- od 25.09.2014 do zaplatenia; zo sumy € 110,-

od 27.10.2014 do zaplatenia; zo sumy € 110,- od 19.11.2014 do zaplatenia; zo sumy € 110,-

od 09.12.2014 do zaplatenia; zo sumy € 60,- od 27.01.2015 do zaplatenia; zo sumy € 50,-

od 21.02.2015 do zaplatenia; zo sumy € 60,- od 26.02.2015 do zaplatenia; zo sumy € 50,-

od 06.03.2015 do zaplatenia; zo sumy € 110,- od 27.03.2015 do zaplatenia; zo sumy € 110,-

od 22.04.2015 do zaplatenia; zo sumy € 110,- od 20.05.2015 do zaplatenia; zo sumy € 110,-

od 24.06.2015 do zaplatenia; zo sumy € 110,- od 23.07.2015 do zaplatenia; zo sumy € 120,-

od 18.08.2015 do zaplatenia; zo sumy € 120,- od 23.09.2015 do zaplatenia; zo sumy € 89.49

od 24.10.2015 do zaplatenia; zo sumy € 80,- od 18.11.2015 do zaplatenia, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti uznesenia.

4.4-Porušovateľ zaplatí sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

€ 5.000,- do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia, pre porušenie SR-právo

na súdnu ochranu podľa SR, pre porušenie ľudských práv sťažovateľa na

spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd, pre porušenie SR veritifikovanej dohody EÚ o ochrane spotrebiteľov, pre stres,

frustráciu, pre spôsobenie finančnej škody porušovateľom (Sťažovateľ má zato, že výška

požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná výške platov,

odmenám a všakovakým náhradám mzdy sudcov porušovateľa, ktoré poberajú

aj za úmyselné a vedomé porušovanie zákonov a SR z daní daňových poplatníkov SR,

ktoré je na úrovni kriminálnej činnosti, tak ako je tomu aj pri tejto ústavnej sťažnosti

(Zneužitie právomoci verejného činiteľa-ignorovať zákony a ústavu SR a zabezpečiť

prospech inému). Ako bolo prezentované novým predsedom Súdnej Rady SR, tak súdy-čiže

aj porušovateľ, majú páky a zákony na to, ako zosobniť prípadné uznané finančné

zadosťučinenia Ústavným súdom SR, samotným sudcom porušovateľa).“

8. Sťažovateľ zároveň žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

15. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

16. Podanou ústavnou sťažnosťou sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia

svojich základných práv podľa a 3 a práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým došlo k zastaveniu konania vedeného

pod sp. zn. .

17. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (m. m. ).

18. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú v konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa ,

sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(m. m. , , ). Inými slovami, ústavná sťažnosť

podľa je nástrojom ochrany základných práv nastupujúcich

po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov ochrany práv uplatniteľných v súlade

so zákonom v systéme orgánov verejnej moci (, ).

19. S poukazom na už vymedzený princíp subsidiarity ústavný súd uvádza,

že napadnuté uznesenie okresného súdu o zastavení konania je rozhodnutím súdu prvej

inštancie, proti ktorému procesnoprávna úprava v pripúšťa podanie

odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Okresný súd o tom sťažovateľa

v napadnutom uznesení riadne poučil. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani jej príloh však

nevyplýva, že by sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie.

20. Nevyužitie zákonnej možnosti podať odvolanie nemožno preto nahrádzať

ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc

na konanie o nej až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú

možnosť účinnej ochrany svojich práv.

21. Meritórne preskúmanie ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom

v situácii, keď nevyužil právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý mu

zákon účinne poskytoval, t. j. nepodal odvolanie, hoci ho podať mohol a mal, by bolo

porušením princípu subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom

a sústavou všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o sťažnostiach

podľa (obdobne ). Sťažovateľ tiež netvrdil (tým menej

preukazoval), že odvolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany

ústavného súdu neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa § 132 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

22. Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti napadnutému uzneseniu okresného

súdu z dôvodu jej neprípustnosti [§ 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona

o ústavnom súde].

IV.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

23. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

24. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný

súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené

tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

25. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná

ani zjavne neopodstatnená.

26. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej

neprípustnosti, je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti (m. m. , ).

27. Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia).

28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia označených práv, k čomu v tomto prípade

nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu