Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 518/2020
PDF · 403.35 KB
No categories available
II. ÚS 518/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov
č. k. 15 Csp 135/2018-104 zo 17. apríla 2020 a takto
rozhodol:
1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
3. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 15 Csp 135/2018-104 zo 17. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom
postavení žalobcu stranou sporu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 Csp 135/2018
proti obchodnej spoločnosti Endepro, s. r. o. v likvidácii (predtým Provident Financial,
s. r. o.), naposledy Ružinovská 42, Bratislava, IČO 35 805 731 (ďalej len „žalovaný“),
ktorého predmetom bolo zaplatenie sumy 2 469,49 € s príslušenstvom.
3. Sťažovateľ uvádza, že 2. júla 2018 podal na okresnom súde žalobu,
ktorú 30. augusta 2018 doplnil. Okresný súd zaslal žalobu s jej doplnením žalovanému
až 15. januára 2019. Sťažovateľ doručil 18. februára 2019 okresnému súdu repliku
k vyjadreniu žalovaného z 5. februára 2019 a zároveň vyzval okresný súd, aby rozhodol
„v zrýchlenom konaní“ v záujme rozhodnutia vo veci samej pred likvidáciou žalovaného.
Okresný súd následne zaslal repliku sťažovateľa žalovanému spolu s uznesením, aby sa
žalovaný vyjadril k podaniu sťažovateľa v lehote 15 dní od jeho doručenia. Napriek tomu,
že žalovanému bolo uznesenie okresného súdu doručené 20. februára 2019, k podaniu
sťažovateľa sa nevyjadril a okresný súd nevykonal nasledujúcich 7 mesiacov v danej veci
žiaden úkon. Sťažovateľ sa domáhal odstránenia zbytočných prieťahov v súdnom konaní
aj prostredníctvom podanej ústavnej sťažnosti, ktorú však ústavný súd uznesením
sp. zn. IV. ÚS 123/2019 z 12. novembra 2019 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
V tejto súvislosti sťažovateľ vznáša kritiku, že Slovenská republika nemá stanovené vlastné
termíny na rozhodovanie na určitých stupňoch súdov, čo však nemôže byť na ťarchu jej
občanom.
4. Dňa 1. júna 2020 bolo sťažovateľovi doručené napadnuté uznesenie okresného
súdu, ktorým zastavil konanie a náhradu trov konania stranám nepriznal s odôvodnením,
že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro,
vložka č. 23439/B zistil, že žalovaný bol k 5. septembru 2019 z obchodného registra
vymazaný bez právneho nástupcu, čím zanikol a stratil tak procesnú subjektivitu.
5. Poukazujúc na právnu úpravu, v zmysle ktorej má súd chrániť slabšiu stranu sporu,
v tomto prípade spotrebiteľa, je podľa sťažovateľa zrejmé, že okresný súd od začiatku
súdneho konania nepostupoval v súlade so zákonmi a „Slovenskou republikou
veritifikovaných dohôd EÚ o ochrane spotrebiteľov“, čím došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušovateľ nepostupoval podľa čl. 17 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
pretože žaloba bola zaslaná žalovanému až 5 mesiacov od jej doručenia a okresný súd
nenariadil pojednávanie ani do zastavenia sporu, t. j. do 17. apríla 2020. Okresný súd úplne
ignoroval návrh sťažovateľa na vykonanie dôkazov z 31. januára 2019, ako aj výzvu
sťažovateľa, aby konal v zrýchlenom konaní, a hoci bol návrh žalovaného na zastavenie
konania okresnému súdu doručený už 20. novembra 2019, okresný súd zastavil konanie
až 17. apríla 2020.
6. Sťažovateľ uvádza, že v dôsledku protizákonného a protiústavného postupu
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Csp 135/2018 došlo k zastaveniu tohto
konania a spôsobeniu škody sťažovateľovi.
7. Vychádzajúc z uvedených skutočností, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:
„4.1-Základné právo sťažovateľa, , na súdnu ochranu
podľa čl.46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, na Slovenskou republikou veritifikovanej dohody EÚ o ochrane
spotrebiteľov Uznesením Okresného súdu Prešov č. 15Csp/135/2018-104 zo dňa
17.04.2020, porušené boli.
4.2-Nárok sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, je oprávnený.
4.3-Porušovateľ zaplatí sťažovateľovi sumu € 2469,49 so zákonným 5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy € 70,- od 22.11.2013 do zaplatenia; zo sumy € 70,-
od 25.03.2014 do zaplatenia; zo sumy € 50,- od 30.04.2014 do zaplatenia; zo sumy € 20,-
od 16.05.2014 do zaplatenia; zo sumy € 65,- od 28.05.2014 do zaplatenia; zo sumy € 35,-
od 19.06.2014 do zaplatenia; zo sumy € 100,- od 24.06.2014 do zaplatenia; zo sumy € 100,-
od 24.07.2014 do zaplatenia; zo sumy € 38,- od 28.08.2014 do zaplatenia; zo sumy € 72,-
od 06.09.2014 do zaplatenia; zo sumy € 110,- od 25.09.2014 do zaplatenia; zo sumy € 110,-
od 27.10.2014 do zaplatenia; zo sumy € 110,- od 19.11.2014 do zaplatenia; zo sumy € 110,-
od 09.12.2014 do zaplatenia; zo sumy € 60,- od 27.01.2015 do zaplatenia; zo sumy € 50,-
od 21.02.2015 do zaplatenia; zo sumy € 60,- od 26.02.2015 do zaplatenia; zo sumy € 50,-
od 06.03.2015 do zaplatenia; zo sumy € 110,- od 27.03.2015 do zaplatenia; zo sumy € 110,-
od 22.04.2015 do zaplatenia; zo sumy € 110,- od 20.05.2015 do zaplatenia; zo sumy € 110,-
od 24.06.2015 do zaplatenia; zo sumy € 110,- od 23.07.2015 do zaplatenia; zo sumy € 120,-
od 18.08.2015 do zaplatenia; zo sumy € 120,- od 23.09.2015 do zaplatenia; zo sumy € 89.49
od 24.10.2015 do zaplatenia; zo sumy € 80,- od 18.11.2015 do zaplatenia, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti uznesenia.
4.4-Porušovateľ zaplatí sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
€ 5.000,- do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia, pre porušenie ústavy SR-právo
na súdnu ochranu podľa čl.46 ods. 1 ústavy SR, pre porušenie ľudských práv sťažovateľa na
spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd, pre porušenie SR veritifikovanej dohody EÚ o ochrane spotrebiteľov, pre stres,
frustráciu, pre spôsobenie finančnej škody porušovateľom (Sťažovateľ má zato, že výška
požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná výške platov,
odmenám a všakovakým náhradám mzdy sudcov porušovateľa, ktoré poberajú
aj za úmyselné a vedomé porušovanie zákonov a ústavy SR z daní daňových poplatníkov SR,
ktoré je na úrovni kriminálnej činnosti, tak ako je tomu aj pri tejto ústavnej sťažnosti
(Zneužitie právomoci verejného činiteľa-ignorovať zákony a ústavu SR a zabezpečiť
prospech inému). Ako bolo prezentované novým predsedom Súdnej Rady SR, tak súdy-čiže
aj porušovateľ, majú páky a zákony na to, ako zosobniť prípadné uznané finančné
zadosťučinenia Ústavným súdom SR, samotným sudcom porušovateľa).“
8. Sťažovateľ zároveň žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
II.
Relevantná právna úprava
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
15. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie
ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne
prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a samotné posúdenie veci ústavným súdom
16. Podanou ústavnou sťažnosťou sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým došlo k zastaveniu konania vedeného
17. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný
súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných
súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú
zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej
zmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (m. m. IV. ÚS 303/04).
18. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré
sú v konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade
s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy,
sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava
alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje
až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde
(m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, III. ÚS 114/2010). Inými slovami, ústavná sťažnosť
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je nástrojom ochrany základných práv nastupujúcich
po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov ochrany práv uplatniteľných v súlade
so zákonom v systéme orgánov verejnej moci (IV. ÚS 62/08, I. ÚS 279/09).
19. S poukazom na už vymedzený princíp subsidiarity ústavný súd uvádza,
že napadnuté uznesenie okresného súdu o zastavení konania je rozhodnutím súdu prvej
inštancie, proti ktorému procesnoprávna úprava v § 357 písm. a) CSP pripúšťa podanie
odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Okresný súd o tom sťažovateľa
v napadnutom uznesení riadne poučil. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani jej príloh však
nevyplýva, že by sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie.
20. Nevyužitie zákonnej možnosti podať odvolanie nemožno preto nahrádzať
ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc
na konanie o nej až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú
možnosť účinnej ochrany svojich práv.
21. Meritórne preskúmanie ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom
v situácii, keď nevyužil právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý mu
zákon účinne poskytoval, t. j. nepodal odvolanie, hoci ho podať mohol a mal, by bolo
porušením princípu subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom
a sústavou všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o sťažnostiach
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (obdobne I. ÚS 728/2016). Sťažovateľ tiež netvrdil (tým menej
preukazoval), že odvolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany
ústavného súdu neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa § 132 ods. 3 zákona
o ústavnom súde.
22. Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti napadnutému uzneseniu okresného
súdu z dôvodu jej neprípustnosti [§ 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona
o ústavnom súde].
IV.
K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
23. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže
ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
24. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu
žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný
súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené
tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery
odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti.
25. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie
nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc
ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná
ani zjavne neopodstatnená.
26. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej
neprípustnosti, je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 631/2017).
27. Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia).
28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi
sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie
o nich je podmienené vyslovením porušenia označených práv, k čomu v tomto prípade
nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu