Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 419/2020
PDF · 146.13 KB
No categories available
III. ÚS 419/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra
2020 v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca
spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
GANA TRADE, a. s., Pekná cesta 19, Bratislava, IČO 35 973 391, zastúpenej obchodnou
spoločnosťou RADOSLAV TOTH law firm, s. r. o., Štúrova 11, Bratislava, v mene ktorej
koná konateľ a advokát JUDr. Radoslav Tóth, LL.M., pre namietané porušenie jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob 167/2019
zo 16. júna 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti GANA TRADE, a. s., o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti GANA TRADE,
a. s., Pekná cesta 19, Bratislava, IČO 35 973 391 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie v záhlaví označených práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“). K namietanému porušeniu označených práv malo dôjsť uznesením Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 167/2019 zo 16. júna 2020 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím bol zrušený rozsudok Okresného
súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 25 Cb 480/2015 zo 17. decembra 2018
(ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“), ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie
neplatnosti uznesení valného zhromaždenia podaná proti sťažovateľke (v konaní teda
vystupujúcej v procesnom postavení žalovanej).
2. Predmetom sporu sa stalo mimoriadne valné zhromaždenie sťažovateľky konané
16. novembra 2015, na ktorom bolo odvolané pôvodné predstavenstvo obchodnej
spoločnosti a vzápätí bolo nahradené predstavenstvom novým. Žalobcovia ako prehlasovaní
minoritní akcionári sa proti vymenovaniu nového predstavenstva ohradili protestom
pre rozpor s § 176b ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), čo napokon vyústilo do podania
žaloby. Cítili sa byť nepriaznivo dotknutí konaním majoritného akcionára (ďalšej obchodnej
spoločnosti). V žalobe podanej okresnému súdu vysvetlili, že zmenu predstavenstva
považujú za nimi nechcené a účelové preliatie obchodných podielov sťažovateľky mimo jej
obchodnej skupiny. Tým má v konečnom dôsledku dôjsť k vážnemu poškodeniu práv
minoritných akcionárov. Za alarmujúce na zmene predstavenstva žalobcovia označili to, že
celé pôvodné predstavenstvo sťažovateľky bolo odrazu nahradené výhradne občanmi
Čínskej ľudovodemokratickej republiky, ktorí nemali žiadne skúsenosti v predmete
podnikania sťažovateľky v Slovenskej republike (lekárenská činnosť), neovládali slovenský
jazyk, nezúčastnili sa žiadneho rokovania valného zhromaždenia sťažovateľky a nereagovali
na písomnú korešpondenciu minoritných akcionárov, jednoducho povedané, ich úlohou
bolo iba zastrešiť vopred pripravený plán majoritného akcionára vytunelovať spoločnosť
a stať sa ľudským štítom prevodu podielov mimo obchodnej skupiny. Po splnení úlohy bolo
čínske predstavenstvo majoritným akcionárom z funkcie odvolané.
3. Okresný súd považoval za preukázané, že zmenou predstavenstva nedošlo
k zhoršeniu postavenia žalobcov, pretože k nezhodám v riadení spoločnosti dochádzalo už
dlhodobejšie (sťažovateľka taktiež poukazovala na zámer žalobcov odpredať svoj obchodný
podiel konkurenčnej obchodnej skupine), ako aj preto, že žalobcovia nepreukázali, že by sa
neúspešne domáhali komunikácie s čínskym predstavenstvom, a tak, prihliadnuc na pomer
obchodných podielov, prehlasovanie žalobcov považoval za optimálny výkon
akcionárskych práv majoritným vlastníkom. Okresný súd sa na podporu svojho rozhodnutia
tiež odvolal na to, že uzavreté voči komunikácii s minoritnými akcionármi nebolo len
čínske, ale aj predošlé slovenské predstavenstvo.
4. Krajský súd vec preskúmal na odvolanie žalobcu a v bode 71 napadnutého
rozhodnutia dospel k záveru, že okresný súd nedostatočne skúmal, či bola naplnená podstata
ustanovenia § 176 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Bol toho názoru, že vo veci je
potrebné opätovne prehodnotiť všetky skutkové okolnosti, za akých došlo k zvolaniu
napadnutého valného zhromaždenia a aké dôsledky malo toto valné zhromaždenie
na žalobcov v kontexte sledu udalostí (popísaných v bode 2 tohto rozhodnutia).
5. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou tvrdí odopretie práva na prístup k súdu, pretože
krajský súd mal brať do úvahy tvrdenia a skutočnosti, ktoré nastali takmer dva roky neskôr
po podaní žaloby a ktoré s platnosťou prijatých uznesení valného zhromaždenia nesúvisia.
Sťažovateľka tieto tvrdenia považuje za neprípustné rozširovanie žalobných dôvodov.
Tvrdí, že uznesenia zo sporného valného zhromaždenia je potrebné chápať právne izolovane
od ďalšieho sledu udalostí, že prijaté uznesenia mali na každého akcionára rovnaký dopad
a pani (nová majoritná akcionárka) si v ďalšom počínaní len legitímne vykonávala
svoje akcionárske práva.
6. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou tvrdí tiež porušenie práva na spravodlivý
proces. Napadnuté rozhodnutie malo podľa jej mienky uviesť jasný a zrozumiteľný názor
na prejednávané skutkové a právne otázky a inštruovať okresný súd na ďalší postup vo veci.
Krajskému súdu vytýka, že vôbec neskúmal, či prevodom 26 obchodných podielov mimo
obchodnej spoločnosti žalobcom vznikla škoda, a nezohľadnil, že tieto podiely boli
prevedené za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom. Preto je podľa názoru
sťažovateľky napadnuté rozhodnutie z tohto pohľadu neodôvodnené, a preto neústavné.
7. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil
porušenie označených práv, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu
na ďalšie konanie a aby jej priznal náhradu trov konania.
II.
8. Ústavný súd je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak.
10. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Uvedené ustanovenie dáva v záujme racionality a efektivity konania ústavnému
súdu právomoc posúdiť prijateľnosť návrhu predtým, než dospeje k záveru, že o návrhu
rozhodne meritórne (nálezom). Ide o špecifickú časť konania, ktorá nemá charakter konania
kontradiktórneho, a kedy ústavný súd môže rozhodnúť len na základe tvrdení uvedených
v ústavnej sťažnosti a obsahu napadnutých rozhodnutí priložených k ústavnej sťažnosti.
Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd takú sťažnosť, keď uplatnené námietky
(vady vytýkané rozhodnutiu) nie sú spôsobilé spochybniť jeho ústavnosť. Inými slovami,
ide o situácie, keď ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia (porovnaj napr.
I. ÚS 66/98, II. ÚS 123/2020, ako aj Ústavný súd Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1811/20,
II. ÚS 2429/20, II. ÚS 2354/20, II. ÚS 2404/20, III. ÚS 2167/20, dostupné
na nalus.usoud.cz).
12. Ústavný súd spravidla nepristupuje k prieskumu zrušujúcich rozhodnutí
odvolacích súdov a nezasahuje do prebiehajúceho, ešte neskončeného konania pred
všeobecnými súdmi (napr. uznesenia sp. zn. II. ÚS 562/2018 z 28. novembra 2018, sp. zn.
II. ÚS 406/2018 z 5. septembra 2018 alebo sp. zn. III. ÚS 481/2017 z 1. augusta 2017).
Takýto prieskum je pripustený len veľmi výnimočne, a to v situácii, keď by namietané
pochybenie zaťažilo celý ďalší proces zásadnou vadou, ktorá by už nebola reparovateľná
v ďalšom konaní (napr. nálezy sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. septembra 2013 alebo sp. zn.
I. ÚS 227/2018 z 15. augusta 2018).
13. Úlohou ústavného súdu je totiž posúdiť, či je konanie pred všeobecným súdom
spravodlivé ako celok (pozri tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Komanický proti Slovenskej republike zo 4. 6. 2002, č. 32106/96, bod 47). To je v zásade
možné až po jeho definitívnom skončení. Povinnosť chrániť základné práva totiž majú aj
všeobecné súdy a až v prípade, keď v tejto úlohe zlyhajú, môže do ich činnosti zasiahnuť
ústavný súd (IV. ÚS 79/2020).
14. Rozhodnutie okresného súdu vychádza z premisy, že ustanovenie § 176b
Obchodného zákonníka je konkretizáciou všeobecného zákazu zneužitia práv spoločníka
(bod 47). Nadväzujúc na túto premisu, zdôrazňuje potrebu vecnej súvislosti medzi
porušením zákona a uzneseniami prijatými na spornom valnom zhromaždení (bod 48).
Sumarizujúc zistený stav veci, uzatvára, že názorové rozpory v riadení spoločnosti neboli
relevantné pre posúdenie zákazu zneužitia väčšinových práv (akcionári predsa súperili
dlhodobo), vymenovanie čínskeho predstavenstva vecne nedopadá na postavenie
minoritných akcionárov (tvrdenia o nemožnosti komunikácie s čínskym predstavenstvom
ostali nepodložené, a napokon nečinnosť predstavenstva bola pre sťažovateľku až
charakteristickou povahovou črtou) a čínske predstavenstvo bolo oprávnené plne využívať
svoje akcionárske práva, a tie mu patrili tiež právom.
15. Ústavný súd by rád na tomto mieste upriamil pozornosť na to, čo bolo
predmetom prieskumu. V konaní šlo o zodpovedanie otázky, či konkretizovaný výkon práv
majoritného akcionára nepoškodzoval práva ostatných akcionárov. Okresný súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral na parciálne riešenie každej námietky žalobcov.
Keďže každú okolnosť správania väčšinového akcionára vyhodnotil samu osebe ako súcu
v medziach formálneho výkladu zákona prípadne stanov, zrátané a podčiarknuté, ani
výsledok nemohol byť mimo rámca zákona. Práve tento prístup skritizoval krajský súd
argumentom tvrdiacim nedostatočné hodnotenie kauzy. Krajský súd (v bode 70
napadnutého rozhodnutia) svoje presvedčenie podložil konštatovaním, že „po zrušení
nariadeného predbežného opatrenia v čase fungovania čínskeho predstavenstva bolo
prevedených 26 obchodných podielov dcérskych spoločností vo všetkých prípadoch na
spoločnosť Apotheke Slovakia a. s. a vo vlastníctve žalovaného ostala len jedna dcérska
spoločnosť“, a poukázal na zníženie hodnoty akcií sťažovateľky. Prístup krajského súdu
preto nejaví známky absentujúcich dôvodov na vyslovenie názoru o nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Je práve v záujme poskytnutia vecnej odpovede
na nastolenú otázku čiastkové zložky správania nehodnotiť výhradne ako samoúčelné, ale
tak isto vo vzájomných súvislostiach, pretože to vyžaduje podstata zákonného ustanovenia
(§ 176b Obchodného zákonníka) zakazujúceho zneužitie práv akcionára (čítaj práv
vo svojom komplexe), a to žalobcovia v spore jasne tvrdili. Z uvedeného dôvodu ústavný
súd nie je názoru, že by napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do niektorého z aspektov
spravodlivého procesu. Ostatné námietky sťažovateľky sa týkajú prejudikovania
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v merite veci, a keďže je vecné riešenie sporu
stále otvorené, ústavný súd im nevenoval hlbšiu pozornosť, čo je dané reštriktívnym
prístupom k zásahu do ešte neskončených konaní (pozri bod 12 tohto rozhodnutia).
16. Ústavný súd z uvedených dôvodov nenašiel priestor pre spochybnenie
napadnutého rozhodnutia a ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2020
Martin Vernarský predseda senátu