Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 419/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2020 v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

GANA TRADE, a. s., Pekná cesta 19, Bratislava, IČO 35 973 391, zastúpenej obchodnou

spoločnosťou RADOSLAV TOTH law firm, s. r. o., Štúrova 11, Bratislava, v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. Radoslav Tóth, LL.M., pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 16. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti GANA TRADE, a. s., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti GANA TRADE,

a. s., Pekná cesta 19, Bratislava, IČO 35 973 391 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie v záhlaví označených práv zaručených

(ďalej len „ústava“) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“). K namietanému porušeniu označených práv malo dôjsť uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 16. júna 2020 (ďalej

len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím bol zrušený rozsudok Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 17. decembra 2018

(ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“), ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie

neplatnosti uznesení valného zhromaždenia podaná proti sťažovateľke (v konaní teda

vystupujúcej v procesnom postavení žalovanej).

2. Predmetom sporu sa stalo mimoriadne valné zhromaždenie sťažovateľky konané

16. novembra 2015, na ktorom bolo odvolané pôvodné predstavenstvo obchodnej

spoločnosti a vzápätí bolo nahradené predstavenstvom novým. Žalobcovia ako prehlasovaní

minoritní akcionári sa proti vymenovaniu nového predstavenstva ohradili protestom

pre rozpor s a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), čo napokon vyústilo do podania

žaloby. Cítili sa byť nepriaznivo dotknutí konaním majoritného akcionára (ďalšej obchodnej

spoločnosti). V žalobe podanej okresnému súdu vysvetlili, že zmenu predstavenstva

považujú za nimi nechcené a účelové preliatie obchodných podielov sťažovateľky mimo jej

obchodnej skupiny. Tým má v konečnom dôsledku dôjsť k vážnemu poškodeniu práv

minoritných akcionárov. Za alarmujúce na zmene predstavenstva žalobcovia označili to, že

celé pôvodné predstavenstvo sťažovateľky bolo odrazu nahradené výhradne občanmi

Čínskej ľudovodemokratickej republiky, ktorí nemali žiadne skúsenosti v predmete

podnikania sťažovateľky v Slovenskej republike (lekárenská činnosť), neovládali slovenský

jazyk, nezúčastnili sa žiadneho rokovania valného zhromaždenia sťažovateľky a nereagovali

na písomnú korešpondenciu minoritných akcionárov, jednoducho povedané, ich úlohou

bolo iba zastrešiť vopred pripravený plán majoritného akcionára vytunelovať spoločnosť

a stať sa ľudským štítom prevodu podielov mimo obchodnej skupiny. Po splnení úlohy bolo

čínske predstavenstvo majoritným akcionárom z funkcie odvolané.

3. Okresný súd považoval za preukázané, že zmenou predstavenstva nedošlo

k zhoršeniu postavenia žalobcov, pretože k nezhodám v riadení spoločnosti dochádzalo už

dlhodobejšie (sťažovateľka taktiež poukazovala na zámer žalobcov odpredať svoj obchodný

podiel konkurenčnej obchodnej skupine), ako aj preto, že žalobcovia nepreukázali, že by sa

neúspešne domáhali komunikácie s čínskym predstavenstvom, a tak, prihliadnuc na pomer

obchodných podielov, prehlasovanie žalobcov považoval za optimálny výkon

akcionárskych práv majoritným vlastníkom. Okresný súd sa na podporu svojho rozhodnutia

tiež odvolal na to, že uzavreté voči komunikácii s minoritnými akcionármi nebolo len

čínske, ale aj predošlé slovenské predstavenstvo.

4. Krajský súd vec preskúmal na odvolanie žalobcu a v bode 71 napadnutého

rozhodnutia dospel k záveru, že okresný súd nedostatočne skúmal, či bola naplnená podstata

ustanovenia a . Bol toho názoru, že vo veci je

potrebné opätovne prehodnotiť všetky skutkové okolnosti, za akých došlo k zvolaniu

napadnutého valného zhromaždenia a aké dôsledky malo toto valné zhromaždenie

na žalobcov v kontexte sledu udalostí (popísaných v bode 2 tohto rozhodnutia).

5. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou tvrdí odopretie práva na prístup k súdu, pretože

krajský súd mal brať do úvahy tvrdenia a skutočnosti, ktoré nastali takmer dva roky neskôr

po podaní žaloby a ktoré s platnosťou prijatých uznesení valného zhromaždenia nesúvisia.

Sťažovateľka tieto tvrdenia považuje za neprípustné rozširovanie žalobných dôvodov.

Tvrdí, že uznesenia zo sporného valného zhromaždenia je potrebné chápať právne izolovane

od ďalšieho sledu udalostí, že prijaté uznesenia mali na každého akcionára rovnaký dopad

a pani (nová majoritná akcionárka) si v ďalšom počínaní len legitímne vykonávala

svoje akcionárske práva.

6. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou tvrdí tiež porušenie práva na spravodlivý

proces. Napadnuté rozhodnutie malo podľa jej mienky uviesť jasný a zrozumiteľný názor

na prejednávané skutkové a právne otázky a inštruovať okresný súd na ďalší postup vo veci.

Krajskému súdu vytýka, že vôbec neskúmal, či prevodom 26 obchodných podielov mimo

obchodnej spoločnosti žalobcom vznikla škoda, a nezohľadnil, že tieto podiely boli

prevedené za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom. Preto je podľa názoru

sťažovateľky napadnuté rozhodnutie z tohto pohľadu neodôvodnené, a preto neústavné.

7. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil

porušenie označených práv, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie a aby jej priznal náhradu trov konania.

II.

8. Ústavný súd je podľa nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

10. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Uvedené ustanovenie dáva v záujme racionality a efektivity konania ústavnému

súdu právomoc posúdiť prijateľnosť návrhu predtým, než dospeje k záveru, že o návrhu

rozhodne meritórne (nálezom). Ide o špecifickú časť konania, ktorá nemá charakter konania

kontradiktórneho, a kedy ústavný súd môže rozhodnúť len na základe tvrdení uvedených

v ústavnej sťažnosti a obsahu napadnutých rozhodnutí priložených k ústavnej sťažnosti.

Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd takú sťažnosť, keď uplatnené námietky

(vady vytýkané rozhodnutiu) nie sú spôsobilé spochybniť jeho ústavnosť. Inými slovami,

ide o situácie, keď ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia (porovnaj napr.

, , ako aj Ústavný súd Českej republiky sp. zn. ,

, , , , dostupné

na nalus.usoud.cz).

12. Ústavný súd spravidla nepristupuje k prieskumu zrušujúcich rozhodnutí

odvolacích súdov a nezasahuje do prebiehajúceho, ešte neskončeného konania pred

všeobecnými súdmi (napr. uznesenia sp. zn. z 28. novembra 2018, sp. zn.

z 5. septembra 2018 alebo sp. zn. z 1. augusta 2017).

Takýto prieskum je pripustený len veľmi výnimočne, a to v situácii, keď by namietané

pochybenie zaťažilo celý ďalší proces zásadnou vadou, ktorá by už nebola reparovateľná

v ďalšom konaní (napr. nálezy sp. zn. z 3. septembra 2013 alebo sp. zn.

z 15. augusta 2018).

13. Úlohou ústavného súdu je totiž posúdiť, či je konanie pred všeobecným súdom

spravodlivé ako celok (pozri tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Komanický proti Slovenskej republike zo 4. 6. 2002, č. 32106/96, bod 47). To je v zásade

možné až po jeho definitívnom skončení. Povinnosť chrániť základné práva totiž majú aj

všeobecné súdy a až v prípade, keď v tejto úlohe zlyhajú, môže do ich činnosti zasiahnuť

ústavný súd ().

14. Rozhodnutie okresného súdu vychádza z premisy, že ustanovenie § 176b

je konkretizáciou všeobecného zákazu zneužitia práv spoločníka

(bod 47). Nadväzujúc na túto premisu, zdôrazňuje potrebu vecnej súvislosti medzi

porušením zákona a uzneseniami prijatými na spornom valnom zhromaždení (bod 48).

Sumarizujúc zistený stav veci, uzatvára, že názorové rozpory v riadení spoločnosti neboli

relevantné pre posúdenie zákazu zneužitia väčšinových práv (akcionári predsa súperili

dlhodobo), vymenovanie čínskeho predstavenstva vecne nedopadá na postavenie

minoritných akcionárov (tvrdenia o nemožnosti komunikácie s čínskym predstavenstvom

ostali nepodložené, a napokon nečinnosť predstavenstva bola pre sťažovateľku až

charakteristickou povahovou črtou) a čínske predstavenstvo bolo oprávnené plne využívať

svoje akcionárske práva, a tie mu patrili tiež právom.

15. Ústavný súd by rád na tomto mieste upriamil pozornosť na to, čo bolo

predmetom prieskumu. V konaní šlo o zodpovedanie otázky, či konkretizovaný výkon práv

majoritného akcionára nepoškodzoval práva ostatných akcionárov. Okresný súd sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral na parciálne riešenie každej námietky žalobcov.

Keďže každú okolnosť správania väčšinového akcionára vyhodnotil samu osebe ako súcu

v medziach formálneho výkladu zákona prípadne stanov, zrátané a podčiarknuté, ani

výsledok nemohol byť mimo rámca zákona. Práve tento prístup skritizoval krajský súd

argumentom tvrdiacim nedostatočné hodnotenie kauzy. Krajský súd (v bode 70

napadnutého rozhodnutia) svoje presvedčenie podložil konštatovaním, že „po zrušení

nariadeného predbežného opatrenia v čase fungovania čínskeho predstavenstva bolo

prevedených 26 obchodných podielov dcérskych spoločností vo všetkých prípadoch na

spoločnosť Apotheke Slovakia a. s. a vo vlastníctve žalovaného ostala len jedna dcérska

spoločnosť“, a poukázal na zníženie hodnoty akcií sťažovateľky. Prístup krajského súdu

preto nejaví známky absentujúcich dôvodov na vyslovenie názoru o nedostatočnom

odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Je práve v záujme poskytnutia vecnej odpovede

na nastolenú otázku čiastkové zložky správania nehodnotiť výhradne ako samoúčelné, ale

tak isto vo vzájomných súvislostiach, pretože to vyžaduje podstata zákonného ustanovenia

( ) zakazujúceho zneužitie práv akcionára (čítaj práv

vo svojom komplexe), a to žalobcovia v spore jasne tvrdili. Z uvedeného dôvodu ústavný

súd nie je názoru, že by napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do niektorého z aspektov

spravodlivého procesu. Ostatné námietky sťažovateľky sa týkajú prejudikovania

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v merite veci, a keďže je vecné riešenie sporu

stále otvorené, ústavný súd im nevenoval hlbšiu pozornosť, čo je dané reštriktívnym

prístupom k zásahu do ešte neskončených konaní (pozri bod 12 tohto rozhodnutia).

16. Ústavný súd z uvedených dôvodov nenašiel priestor pre spochybnenie

napadnutého rozhodnutia a ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2020

Martin Vernarský predseda senátu