Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 592/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

18. novembra 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou

Janovou, Werferova 1, Košice, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1 , podľa Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 23. januára 2020, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. Andreou Janovou, ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), podľa Listiny základných

práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 23. januára 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Podaním zo 4. septembra 2020 sťažovateľ doplnil do spisu článok uverejnený na webovom

sídle aktuality.sk s názvom „Skrachovaný kráľ Tokaja robil podvody a neplatil dane. Súd

o dobré meno vyhral.“.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalovaným v konaní

o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Okresný súd Michalovce (ďalej len

„okresný súd“) rozsudkom č. k. -766 zo 4. apríla 2018 okrem iného priznal

žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 €, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá

a trovy konania neboli priznané žiadnej zo strán. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ

odvolanie, o ktorom krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že potvrdil

predmetný rozsudok okresného súdu. Ústavný súd dožiadaním na okresnom súde zistil,

že proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ popri ústavnej sťažnosti aj dovolanie.

Súdny spis sa od 19. augusta 2020 nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“).

3. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti poukázal na svoje tvrdenie v odvolaní,

podľa ktorého obsah výpovedí svedkov pred okresným súdom celkom odporoval

výpovediam tých istých svedkov v trestnom konaní. Podľa sťažovateľa sa krajský súd

s týmto rozporom v napadnutom rozsudku nevysporiadal, čo zakladá jeho neodôvodnenosť.

Sťažovateľ ďalej rozoberal zákonné podmienky zásahu do osobnosti fyzickej osoby podľa

v znení neskorších predpisov, pričom

spochybňuje závery krajského súdu, ktoré tento viedli k priznaniu nemajetkovej ujmy

vo výške 5 000 €. Podľa sťažovateľa sa okresný súd a ani krajský súd dostatočne

nevysporiadali so všetkými jeho argumentmi, pričom samotné závery konajúcich súdov

neboli dostatočne odôvodnené. Uvedené podľa sťažovateľa predstavuje porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu. Sťažovateľ dodal, že základom napadnutého rozsudku

(ako aj rozsudku okresného súdu) bola skutočnosť, že na žalobcu v predmetnom konaní

podal viacero trestných oznámení. K tomu uviedol, že je nemysliteľné, aby bol oznamovateľ

trestnej činnosti (napr. sťažovateľ) vystavený obavám, ako budú postupovať orgány činné

v trestnom konaní a či jeho trestné oznámenie riadne preveria, prípadne či sa toto trestné

oznámenie skončí právoplatným odsúdením, inak mu hrozí žaloba o náhradu škody

a nemajetkovej ujmy.

4. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €

a zároveň žiadal, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého právoplatného

rozsudku krajského súdu.

5. Sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal

tento nález:

„1. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa

23.01.2020 bolo porušené základné právo sťažovateľa na spravodlivé

súdne konanie zaručené v a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach , sp. zn. zo dňa 23.01.2020 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €,

ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi

trovy konania, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10.1 Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

10.2 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

III.

12. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

13. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

14. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. , , , ,

, ).

15. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu (, ).

16. Na základe kontroly na okresnom súde ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal

proti napadnutému rozsudku krajského súdu súbežne s ústavnou sťažnosťou aj dovolanie.

17. Ústavný súd stabilne zastáva názor, že v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti na ústavnom súde

je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Vyčerpanie

všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie

ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov, totiž neznamená

samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom

(, ).

18. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť mu bola

predložená predčasne, keďže existuje iný orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa. Po prípadnom prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by totiž došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného

stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu –

najvyšší súd a ústavný súd (porovnaj m. m. , , ,

, ). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte

neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by

malo negatívne (a len ťažko odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu

súčasť princípov právneho štátu (, ).

19. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd ústavnou sťažnosťou meritórne nezaoberal,

ale odmietol ju podľa v spojení s

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

20. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa

ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými už nezaoberal.

21. Ústavný súd sa súčasne zaoberal tým, aké dôsledky bude mať pre sťažovateľa

prípadné posúdenie jeho dovolania najvyšším súdom ako neprípustného. V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje na znenie poslednej vety , v zmysle

ktorého ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej

sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom

napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Táto okolnosť je však relevantná pre prípadné námietky, ktoré nemohol sťažovateľ uplatniť

v rámci dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu