Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 439/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť Petra Komku

– KOPEX, Jesenná 26, Prešov, IČO 33 952 426, zastúpeného advokátom JUDr. Františkom

Komkom, Hlavná 27, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo Petra Komku – KOPEX na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Petrovi Komkovi – KOPEX p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Prešov p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Petrovi Komkovi – KOPEX p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 675,43 €

(slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov), ktorú j e Okresný súd Prešov

p o v i n n ý uhradiť na účet advokáta JUDr. Františka Komku, Hlavná 27, Prešov, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 8. októbra 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť Petra

Komku – KOPEX, Jesenná 26, Prešov, IČO 33 952 426 (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že je sporovou stranou na strane

žalovaného v prvom rade v napadnutom konaní vedenom na okresnom súde na základe

návrhu žalobcu z 20. februára 2008. Predmetom sporu je náhrada škody z dopravnej nehody

v zahraničí, ktorú mal sťažovateľ spôsobiť v rámci spoločnej zodpovednosti ako

prevádzkovateľ motorového vozidla, pričom v čase dopravnej nehody nemal uzavreté

povinné zmluvné poistenie motorového vozidla.

3. Podľa sťažovateľa v danej veci napriek tomu, že aj vzhľadom na vykonané

znalecké dokazovanie nejde o zložitú a náročnú vec a strany spory sú aktívne, dochádza

k zbytočným prieťahom. Dôvodom týchto prieťahov je postup okresného súdu, jeho

nečinnosť, ako aj neefektívny postup, o čom svedčí skutočnosť, že vo veci nie je

právoplatne rozhodnuté ani po 12 rokoch. Trvanie tohto sporu pôsobí na sťažovateľa

nepriaznivo, žalobca požaduje okrem vyplatenia istiny aj príslušenstvo, ktorého suma

v súčasnosti presahuje už sumu samotnej istiny. Aj z tohto dôvodu požaduje sťažovateľ

primerané finančné zadosťučinenie.

4. V právnej veci boli podľa vyjadrenia sťažovateľa vykonané nasledujúce úkony:

- 5. mája 2008 vydal okresný súd platobný rozkaz, ktorým uložil sťažovateľovi

a žalovanému v druhom rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom požadovanú sumu,

- po podaní odporu žalovaným v druhom rade bol zrušený platobný rozkaz a vec

preradená okresným súdom z registra Ro do registra C,

- 19. júna 2008 podal sťažovateľ vyjadrenie k podanému odporu,

- 3. februára 2009 a 7. mája 2009 vykonal okresný súd pojednávanie,

- 17. marca 2010 okresný súd uznesením na základe čiastočného späťvzatia návrhu

žalobcu zastavil konanie proti žalovanému v druhom rade,

- 31. januára 2013 bolo vykonané pojednávanie, ktoré okresný súd odročil a poskytol

žalobcovi 60-dňovú lehotu, po uplynutí ktorej mal žalobca oznámiť okresnému súdu, či trvá

na žalobnom návrhu alebo ho berie späť,

- 25. marca 2013 doručil žalobca okresnému súdu vyjadrenie,

- 16. septembra 2013 okresný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalobcu (ale až

na základe urgencie sťažovateľa z 26. augusta 2013),

- 19. januára 2015 doručil sťažovateľ okresnému súdu námietku nesprávneho

postupu pri vykonávaní znaleckého dokazovania priebehu dopravnej nehody príslušným

súdom Talianskej republiky, na ktorú okresný súd nereagoval,

- 1. júna 2015 podal sťažovateľ predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy.

V odpovedi na sťažnosť predseda okresného súdu prípisom z 22. júna 2015 konštatoval,

že vo veci sa koná bez prieťahov,

- podaním z 21. februára 2018 sťažovateľ opakovane namietal nezákonný postup

okresného súdu v súvislosti so zabezpečovaním dôkazov.

5. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené v SR postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému údu Prešov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Petrovi Komkovi – KOPEX priznáva finančné zadosťučinenie v sume 55.000 Eur...,

ktoré je mu Okresný súd Prešov povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd Prešov je povinný nahradiť Petrovi Komkovi – KOPEX trovy konania

v sume 450,29 Eur... do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

6. Na základe výzvy ústavného súdu na zaujatie stanoviska k ústavnej sťažnosti

predseda okresného súdu vo svojej odpovedi doručenej prípisom sp. zn.

z 9. novembra 2020 v podstatnom uviedol:

„Ide o zložitú vec z hľadiska skutkového stavu, ktorý sa navyše uskutočnil na cudzom

území, pričom spis v danej veci má v súčasnosti už 687 strán. Predchádzajúca zákonná

sudkyňa požiadala podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci

medzi súdmi členských štátov pri vykonávam dôkazov v občianskych a obchodných veciach

príslušný taliansky súd o vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zodpovedania ňou

položených otázok. Žiadosť o vykonanie dôkazu bola dotyčnému súdu doručená

dňa 05.11.2013. Listom zo dňa 10.02.2015 tunajší súd požiadal príslušný taliansky súd

o podanie správy o tom, kedy bude znalecký posudok zaslaný. Formulárom A zákonný

sudca podľa vyššie cit. nariadenia požiadal príslušný taliansky súd v meste Pordenone o

zaslanie zápisnice z výsluchu, resp. iný písomný záznam vyjadrenia poškodenej osoby k

dopravnej nehode, ktorá sa stala na území Talianska. Táto žiadosť bola talianskemu súdu

doručená dňa 09.02.2017. Listom zo dňa 31.01.2017 zákonný sudca požiadal Ministerstvo

spravodlivosti Talianskej republiky o podanie správy o stave vybavenia žiadosti o

vykonanie dôkazu doručenej príslušnému talianskemu súdu ešte dňa 05.11.2013. Z prílohy

e-mailu Ministerstva spravodlivosti Talianskej republiky zo dňa 27.02.2017 súd zistil, že

dotyčné ministerstvo požiadalo príslušný súd o poskytnutie informácie o realizácii

vykonania dôkazu. Podaním zo dňa 09.12.2019 zákonný sudca požiadal Ministerstvo

spravodlivosti Talianskej republiky o podanie správy o stave vybavenia žiadosti o

vykonanie dôkazu doručenej príslušnému talianskemu súdu dňa 09.02.2017. Ministerstvo

spravodlivosti Talianskej republiky podaním doručeným súdu dňa 06.02.2020 oznámilo

tunajšiemu súdu, že žiadosť o vykonanie dôkazu musí byť zaslaná priamo kompetentnému

súdu a ústrednému orgánu postúpená iba v prípadoch podľa čl. 3 a čl. 17 vyššie cit.

nariadenia. Do dnešného dňa nebol tunajšiemu súdu doručený znalecký posudok a ani

zápisnica (vyjadrenie) poškodeného, resp. správy o stave vybavenia oboch žiadostí o

vykonanie dôkazu.

Vzhľadom na množstvo pridelených vecí zákonného sudcu, ako aj samotnú odbornú

náročnosť predmetného sporu, spojenú s vykonaním dokazovania na území cudzieho štátu,

nebolo možné uvedenú vec vybaviť v kratšom termíne. Vo veci bol súčasne nariadený termín

pojednávania na deň 03.02.2021.

Priebeh ďalšieho konania v predmetnej veci bude sledovaný predsedom okresného

súdu.“

Predseda okresného súdu vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v danej veci.

7. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu

9. decembra 2020 oznámil, že sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho pojednávania,

a k vyjadreniu predsedu okresného súdu v podstatnom uviedol:

«Nedodržanie postupu v konaní podľa právnych predpisov o právnej pomoci medzi

zmluvnými štátmi pri doručovaní súdnych písomností a dožiadaní, ako aj neúčelné

vykonávanie jednotlivých procesných úkonov konajúceho súdu, zakladá záver o porušení

ústavného práva na prerokovanie veci bez prieťahov.

Sťažovateľ, ako to aj z jeho ústavnej sťažnosti vyplýva odvolávajúc sa na čl. 6 ods. 1

Dohovoru, postup procesného súdu v prejednávanej veci na Okresnom súde Prešove,

spočívajúci v nariadení znaleckého dokazovania prostredníctvom príslušného talianskeho

súdu, považoval za porušovanie zásady „rovnosti zbraní“ a to v tom, že súd v procese

dokazovania na návrh žalovaného odmietol nariadiť znalecké dokazovanie znalcom

z odboru cestnej dopravy a to na skutočnosti a zodpovedanie otázok, ktoré uviedol

vo svojom písomnom podaní, ktoré bolo doručené súdu ešte 14.05.2009. Na základe

takéhoto postupu súdu sťažovateľ ako žalovaný si nechal vypracovať súkromný znalecký

posudok, znalcom z odboru dopravy Ing. Marián Viňanský, ktorý po vypracovaní riadne

a včas predložil súdu, tento posudok samotným súdom bol doručený žalobcovi, ku ktorému

sa však žalobca vôbec nevyjadril a sám navrhol súdu vykonať znalecké dokazovanie svojím

písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.03.2013.

Sťažovateľ takýto nesprávny procesný postup súdu napádal vo viacerých svojich

písomných podaniach, vrátane písomného stanoviska, ktoré bolo doručené súdu

dňa 22.02.2018, z ktorého okrem iného poukazuje sťažovateľ na Nariadenie rady (ES)

č. 1206/2001 zo dňa 28.05.2001, o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní

dôkazov v občianskych a obchodných veciach.

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. vyplýva, že procesný súd nepostupuje v súlade a v zmysle

Nariadenia rady (ES) č. 1206/2001 a to jednak v zmysle jednotlivých zásad uvedených

pod bodom 1 - 22, ako aj všeobecných ustanovení upravených v čl. 1 - 24.

Sťažovateľ má zato, že procesný Okresný súd v Prešove v súdnom spore vedenom

pod sp. zn. i napriek tomu, že vec nie je skutkovo a právne náročná,

neúčelným vykonávaním procesného úkonu dožiadaným talianskym súdom, spôsobuje

v konaní prieťahy, v dôsledku ktorých dochádza na strane oboch účastníkov konania k stavu

právnej neistoty a na strane žalovaného aj k vzniku a narastaniu škody v dôsledku

zvyšovania prípadných úrokov z omeškania. Taktiež nemôže byť na ťarchu a ujmu účastníka

konania, že na strane zákonných sudcov sa vyskytujú prieťahy v konaní, o. i. aj z množstva

pridelených a prejednávaných vecí, pretože ako to už viackrát opakovane Ústavný súd

skonštatoval a prijal záver, z objektívneho hľadiska nemôže byť na ujmu účastníka súdneho

konania stav spočívajúci v nedostatku potrebného množstva a obsadenia zákonných sudcov

na tom ktorom súde.

Je pravdou, že až na základe začatia konania na Ústavnom súde o sťažnosti

sťažovateľa, Okresný súd v Prešove od posledného pojednávania (31.01.2013) vytýčil

termín pojednávania na deň 03.02.2021, teda po viac ako ôsmich rokoch.»

8. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh, z vyjadrení účastníkov

konania a z chronológie úkonov okresného súdu, ktoré uviedol sťažovateľ, možno

konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa spornými nestali a ústavný súd ich považuje

za preukázané.

9. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov

konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre

ústavného súdu

10. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (, , ). Samotným

prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej

istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, , ).

14. Základnou povinnosťou konajúceho súdu a jeho sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným súdom prikazuje, aby

postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

proti postupu okresného súdu, ktorým boli v napadnutom konaní spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa

nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (konanie o náhradu škody).

Po faktickej stránke ide však o zložitejšiu vec, o konanie s prítomnosťou cudzieho,

resp. medzinárodného prvku, pretože ide o konanie, keď ku škodovej udalosti došlo

v Talianskej republike. Takýto medzinárodný prvok v konaní môže mať za následok

zdĺhavosť konania, pretože vykonávanie všetkých úkonov si vyžaduje súčinnosť s orgánmi

cudzieho štátu a preklady písomností do cudzieho jazyka. Na tieto skutočnosti ako okolnosti

s časovou náročnosťou poukázal aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení.

Podľa názoru ústavného súdu vec sťažovateľa vykazovala istý stupeň faktickej zložitosti

daný aj potrebou znaleckého dokazovania na území cudzieho štátu.

Na skutkovú zložitosť predmetnej veci ústavný súd prihliadal pri určení primeraného

zadosťučinenia.

Skutková zložitosť veci sťažovateľa mala vplyv na doterajšiu dĺžku napadnutého

konania, zároveň však ústavný súd konštatuje, že doterajšiu dĺžku napadnutého konania

a jeho súčasné štádium nie je možné samotnou zložitosťou veci ospravedlniť, keďže

rozhodujúcimi faktormi, ktoré mali negatívny vplyv na plynulosť postupu napadnutého

konania, boli zistená nečinnosť okresného súdu a predovšetkým jeho neefektívny postup

popísaný v ďalších bodoch odôvodnenia tohto nálezu.

19. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali byť

osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Naopak, sťažovateľ aktívne konal

a snažil sa upozorniť vo veci konajúci súd na neprimeranú dĺžku konania (podania

z 26. augusta 2013, 19. januára 2015, 1. júna 2015 a 21. februára 2018).

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , bol postup okresného

súdu v napadnutom konaní.

21. Ústavný súd sa oboznámil s doterajším priebehom konania a zistil, že okresný

súd vo veci koná od 20. februára 2008 a dosiaľ o merite veci nerozhodol. Posledné

pojednávanie bolo vykonané 31. januára 2013 a bolo odročené na neurčito aj z dôvodu

potreby znaleckého dokazovania. Ďalšie pojednávanie vo veci nariadil okresný súd až

na 3. február 2021. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ústavný súd

konštatuje, že okresný súd nekonal v primeraných lehotách (bez dlhších prestávok),

nevykonával úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a zároveň nebol

schopný zabezpečiť podklady nevyhnutné k rozhodnutiu vo veci samej, teda nekonal

dostatočne razantne a efektívne.

22. Celková dĺžka posudzovaného konania v trvaní už takmer 12 rokov je

ústavnoprávne neakceptovateľná bez potreby vyhodnocovania jednotlivých čiastkových

úkonov okresného súdu. Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna

činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie (Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

23. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, nie je zlučiteľný

s jeho označenými právami, a preto rozhodol, že v okolnostiach danej veci bolo porušené

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (bod 1 výroku nálezu).

24. Podľa ak porušenie práv

alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený

v bode 1 výrokovej časti nálezu prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa meritórne rozhodnutá

(bod 2 výroku nálezu).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

25. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

26. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 55 000 €,

poukazujúc na utrpenú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky súdneho konania.

27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (,

). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Ústavný súd považoval sťažovateľom požadovanú sumu finančného

zadosťučinenia za neprimeranú a na tomto mieste pripomína, že priznané finančné

zadosťučinenie nie je kompenzáciou za možný neúspech v konaní pred všeobecným súdom

a v konkrétnom prípade sťažovateľovi nemôže poskytnúť ani náhradu za sumu prípadného

príslušenstva k istine, na zaplatenie ktorej môže byť sťažovateľ zaviazaný súdnym

rozhodnutím. Ústavný súd len pre úplnosť uvádza, že ESĽP akceptuje priznávanie

primeraného finančného zadosťučinenia v takej sume, ktorá nie je neprimeraná, hoci by

bola nižšia než suma priznávaná ESĽP (porovnaj Ivan a Martin Medić proti Chorvátsku,

rozhodnutie z 5. 2. 2009, č. 55864/07; Roje proti Chorvátsku, rozhodnutie z 25. 6. 2009,

č. 8301/06).

29. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu

v napadnutom konaní, berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej

neistoty sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, majúc na pamäti to, že cieľom

priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej

z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané

finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

VI.

Náhrada trov konania

30. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu trov

konania pred ústavným súdom.

31. Ústavný súd prisúdil sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia advokátom

pozostávajúcich z odmeny advokáta za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a za stanovisko z 9. decembra 2020 k vyjadreniu

okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2020 patrí odmena v sume trikrát po 177 €

a režijný paušál v sume trikrát po 10,62 €. Keďže právny zástupca je platcom dane

z pridanej hodnoty, trovy právneho zastúpenia v sume 562,86 € sa v danom prípade zvyšujú

o 20 %. Celkove teda trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 675,43 € (bod 4 výroku

nálezu).

32. Vzhľadom na znenie , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného

súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2021

Peter Molnár

predseda senátu