Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 23/2021
PDF · 361.42 KB
No categories available
II. ÚS 23/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne
Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , a ,
, obaja bytom , zastúpených advokátskou kanceláriou
URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária,
Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban,
MBA, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 80/2012
po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 110/2020
z 27. augusta 2020 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľov
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
8. decembra 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
a , , obaja bytom (ďalej
len „sťažovatelia“), doplnená podaním doručeným 12. januára 2021, ktorou namietajú
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 80/2012 (ďalej len „napadnuté konanie“)
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 110/2020 z 27. augusta 2020.
2. Sťažovatelia sú v procesnej pozícii žalobcov v napadnutom konaní o odstránenie
stavieb s príslušenstvom a vypratanie hnuteľných vecí.
3. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že okresný súd nekoná plynulo bez zbytočných
prieťahov po vydaní nálezu sp. zn. II. ÚS 110/2020 z 27. augusta 2020 ani napriek
opakovaným sťažnostiam na prieťahy v konaní adresovaným predsedovi okresného súdu.
Sú toho názoru, že do podania tejto sťažnosti nedošlo k náprave a okresný súd je aj naďalej
nečinný.
4. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovatelia sú toho názoru, že v napadnutom konaní
aj naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu ich označených práv,
preto navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa 1 a sťažovateľky 2 na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, postupom a konaním Okresného súdu Stará Ľubovňa v súdnom konaní vedenom
pod sp. zn. 1C/80/2012 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 110/2020 zo dňa 27. augusta 2020 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 1 primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 14.100,- Eur, ktoré je Okresný súd Stará Ľubovňa povinný uhradiť
sťažovateľovi 1 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke 2 primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 14.100,- Eur, ktoré je Okresný súd Stará Ľubovňa povinný uhradiť
sťažovateľke 2 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Stará Ľubovňa je povinný nahradiť sťažovateľovi 1 a sťažovateľke 2
spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia, a to vo výške 900,58 Eur...“
II.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne
neopodstatnený.
9. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
11. Ústavný súd v súvislosti s tvrdeniami sťažovateľov poukazuje na svoju ustálenú
judikatúru, podľa ktorej je sťažnosť považovaná za zjavne neopodstatnenú vtedy,
ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci
predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo
slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
12. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní po náleze sp. zn. II. ÚS 110/2020
z 27. augusta 2020.
13. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,
III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), návrhu nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05,
III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
14. Ústavný súd, vychádzajúc zo zistenia, že ústavná sťažnosť sťažovateľov
(v tej istej veci, pozn.) bola opakovane doručená ústavnému súdu 8. decembra 2020,
teda po uplynutí ani nie troch mesiacov od právoplatnosti skoršieho nálezu ústavného súdu
II. ÚS 110/2020 z 27. augusta 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. septembra 2020,
ústavný súd bez ďalšieho konštatuje, že posudzované obdobie po právoplatnosti nálezu
sp. zn. II. ÚS 110/2020 nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľov postupom
okresného súdu, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľov v celom rozsahu odmietol podľa § 56
ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
15. V nadväznosti na uvedený záver ústavný súd už o ďalších požiadavkách
sťažovateľov nerozhodoval, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia
práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2021
Peter Molnár
predseda senátu