Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 110/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,

, a , , obaja

zastúpených spoločnosťou URBAN STEINECKER GAŠPEREC

BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Stará Ľubovňa p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a spoločne a nerozdielne

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Stará

Ľubovňa p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a p r i z n á v a trovy konania v sume

640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť centov), ktoré j e Okresný súd Stará

Ľubovňa p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu spoločnosti URBAN

STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľov

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -22 z 11. marca 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , a ,

, (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že sú v procesnej pozícii žalobcov

v napadnutom konaní o odstránenie stavieb s príslušenstvom a vypratanie hnuteľných vecí.

Sťažovatelia namietajú, že okresný súd nekoná plynulo bez zbytočných prieťahov,

v dôsledku čoho je vec aj po viac ako ôsmich rokoch stále na okresnom súde

bez meritórneho rozhodnutia.

3. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovatelia sú toho názoru, že v napadnutom konaní aj

naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu ich označených práv,

preto navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa 1 a sťažovateľky 2 na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v a podľa

ods. 1. Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a postupom

Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Stará Ľubovňa sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi 1 priznáva voči Porušovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 15.000,- Eur, ktoré je Porušiteľ povinný vyplatiť Sťažovateľovi 1 do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľke 2 priznáva voči Porušovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 15.000,- Eur, ktoré je Porušovateľ povinný vyplatiť Sťažovateľovi 2 do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Porušovateľ je povinný nahradiť spoločne a nerozdielne Sťažovateľovi 1

a Sťažovateľovi 2 náhradu trov právneho zastúpenia, a to v sume 623,37 EUR a to na

bankový účet právneho zástupcu Sťažovateľa 1 a Sťažovateľa 2, a to do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľov

4. Ústavný súd 25. marca 2020 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke

prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

5. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 10. júla 2020. Predseda

okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti a v podstatnom uviedol, že sťažovatelia v značnom rozsahu prispeli

k dĺžke napadnutého konania tým, že úkony a podania „vzhľadom na obsah, neúplnosť čo

do náležitého splnenia zákonom v súvislosti s nimi požadovaných náležitostí a pod.,

nesmerujú aktívne k vytvoreniu stavu umožňujúceho plynulé pokračovanie v konaní...

možno akceptovať, že boli učinené určité podania žalobcov, ale absolútne nie v zmysle

najmä riadneho, úplného, pravdivého popisu skutkového stavu, náležitého a včasného

označenia žalovaných a uvedenia ktorému zo žalovaných akú povinnosť žiadajú uložiť...

nesmerujú aktívne k vytvoreniu stavu umožňujúceho plynulé pokračovanie v konaní“.

Okresný súd vo svojom vyjadrení ďalej tiež pripustil, že nepochybne došlo

v dotknutom konaní k prieťahom, avšak nie k zbytočným, s poukazom na skutkovú

a právnu zložitosť veci spočívajúcu v tom, že na označených parcelách v spoluvlastníctve

sťažovateľov stojí rómska osada, a s tým spojené komplikácie pri identifikácii žalovaných,

ich stavieb, zamerania, ako aj samotného času výstavby a pod.

Predseda okresného súdu v závere svojho vyjadrení navrhol vysloviť, že „práva

sťažovateľov, uvádzané v podanej sťažnosti, porušené neboli“.

6. Predmetný súdny spis bol ústavnému súdu doručený 10. júla 2020. Ústavný súd

po preštudovaní obsahu súdneho spisu konštatuje, že predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení neuviedol chronológiu úkonov strán sporu ani úkonov okresného súdu, preto

ústavný súd pristúpil k spracovaniu chronológie úkonov pre účely posúdenia dôvodnosti

prerokúvanej sťažnosti.

7. Z predloženého súdneho spisu vyplývajú tieto relevantné úkony strán a okresného

súdu v posudzovanej veci:

- 3. septembra 2012 – sťažovatelia doručili návrh okresnému súdu na odstránenie

stavieb s príslušenstvom a vypratanie hnuteľných vecí s prílohami, smerujúci proti

28 identifikovaným účastníkom s rodinami, súčasťou príloh boli aj predžalobné výzvy

adresované a doručené označeným žalovaným a geometrický plán,

- 20. septembra 2012 – úradný záznam o telefonáte s právnym zástupcom, v ktorom

okresný súd žiadal doplniť presné údaje žalovaných, označených ako „s rodinou“, a návrhy

na uvedenie konkrétnych povinností, ktoré žiadajú jednotlivým žalovaným uložiť,

- 1. októbra 2012 – sťažovatelia podali návrh na pribratie znalca z odboru geodézie

a kartografie do konania,

- 15. februára 2013 – urgencia sťažovateľov na pribratie znalca z odboru geodézie

a kartografie do konania,

- 20. septembra 2012 – úradný záznam o telefonáte s právnym zástupcom, že nie je

možné nariadiť znalecké dokazovanie, pretože nie je náležite určený okruh žalovaných

s uvedením, že môže dôjsť k problémom súvisiacim s doručovaním označeným osobám,

- 7. novembra 2014 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľov na konkrétne

doplnenie a opravu žaloby,

- 30. marca 2015 – odpoveď na výzvu okresného súdu o nemožnosti splniť výzvu,

keďže sťažovatelia nedisponujú informáciami rovnako ako samotná obec, opätovný návrh

na ustanovenie znalca, ktorý pod ochranou Policajného zboru zdokumentuje a doplní

požadované údaje, keďže ako subjekty súkromného práva nedisponujú potrebnými

právnymi prostriedkami,

- 12. apríla 2016 – výzva na poskytnutie súčinnosti adresovaná obci

- 25. mája 2016 – odpoveď obce poskytnutie údajov o obyvateľoch

bývajúcich v rómskej osade,

- 24. apríla 2017 – žiadosť právneho zástupcu sťažovateľov o určenie termínu

pojednávania,

- 31. mája 2017 – uznesenie okresného súdu o odmietnutí žaloby,

- 16. júna 2017 – odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu o odmietnutí žaloby,

- 10. júla 2019 – uznesenie okresného súdu o zrušení uznesenia z 31. mája 2019

z dôvodu spresnenia údajov o žalovaných v podaní sťažovateľov zo 16. júna 2017,

- 11. novembra 2019 – sťažovatelia podaním urgujú okresný súd o určenie termínu

pojednávania,

- 30. júna 2020 – výzva okresného súdu adresovaná žalovaným na písomné

vyjadrenie k žalobe.

8. Právny zástupca sťažovateľov sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním

doručeným 10. júla 2020, vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci

a v podstatnom uviedol, že okresný súd bol dlhodobo nečinný, doteraz neurčil termín

pojednávania ani predbežné prejednanie sporu. Podľa názoru sťažovateľov „nie je na

mieste odkaz na tvrdenia o nečinnosti sťažovateľov, lebo sťažovatelia podali riadnu žalobu

na súd, pričom porušovateľ ako súd prvej inštancie sám v rámci autoremedúry uznal svoje

právne pochybenie a zrušil uznesenie o odmietnutí veci (mimochodom mal to u seba

cca 1 rok či viac)“. Vychádzajúc z uvedeného, neobstojí právne neúčinné a irelevantné

vyjadrenie porušovateľa.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,

stanoviskom okresného súdu, replikou sťažovateľa, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovatelia sa sťažnosťou (v rozsahu prijatom na ďalšie konanie) domáhali

vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), teda žaloby o odstránenie stavieb

s príslušenstvom a vypratanie nehnuteľností, ústavný súd konštatuje, že predmetná vec

sťažovateľov od začiatku vykazovala skutkovú a právnu zložitosť, ktorá bola daná tým, že

ide o nelegálnu rómsku osadu, a z toho vyplývajúce problémy, predovšetkým komplikácie

pri identifikovaní žalovaných, existujúcich stavieb bez označenia, ako aj komplikácie

pri doručovaní písomností veľkému počtu žalovaných. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný

súd konštatuje, že skutková a právna zložitosť veci sťažovateľov mala vplyv na doterajšiu

dĺžku napadnutého konania, zároveň však konštatuje, že doterajšiu dĺžku napadnutého

konania a jeho súčasné štádium nie je možné samotnou zložitosťou veci ospravedlniť.

20. Pri hodnotení správania sťažovateľov ako žalobcov v napadnutom konaní

ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia neprispeli k doterajšej dĺžke napadnutého

konania. Obranu okresného súdu, že nedostatočne identifikovali žalovaných a existujúce

stavby stojace na pozemkoch v ich vlastníctve, nemožno akceptovať, pretože sťažovatelia

od počiatku navrhovali riešenie v podobe návrhu na ustanovenie znalca, ktorý by

s podporou Policajného zboru bol oprávnený požadované informácie získať. Ústavný súd tu

poukazuje na špecifickosť situácie, keď sťažovatelia nedisponovali potrebnými

informáciami a právnymi prostriedkami na požadovanom odstránení nedostatkov žaloby,

preto prostredníctvom okresného súdu žiadali o poskytnutie informácií od obce, ako aj

návrhom na znalecké dokazovanie. Vzhľadom na uvedené mal okresný súd využiť všetky

dostupné prostriedky na získanie chýbajúcich informácií.

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.

22. Ústavný súd, vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania (približne

8 rokov v čase rozhodovania ústavného súdu), po preskúmaní doterajšieho postupu

okresného súdu v napadnutom konaní konštatuje, že okresný súd nekonal v primeraných

lehotách (bez dlhších prestávok, pozn.), nevykonával úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty sťažovateľov a zároveň nebol schopný účinne zabezpečiť podklady

nevyhnutné k rozhodnutiu o veci samej, teda nekonal dostatočne razantne a efektívne, čoho

dôkazom je samotná skutočnosť, že napadnuté konanie je aj po 8 rokoch od jeho začatia

stále len v počiatočnom štádiu prípravy na prvé pojednávanie.

23. Ústavný súd dlhodobo zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne

k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

24. Vychádzajúc z chronológie úkonov uvedených v bode 8 odôvodnenia tohto

nálezu, je nutné konštatovať, že konanie ako celok je poznačené nesústredenou

a neefektívnou činnosťou. Preto ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní nie je možné považovať za súladný so základným právom

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote. Doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa

a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

25. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, okresnému súdu prikázal,

aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože

označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov

právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

27. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak

ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,

ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2

citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom

o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

28. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné

zadosťučinenie v sume po 15 000 € z titulu majetkovej ujmy z dôvodu stavu právnej

neistoty, ako aj s poukazom na zásady spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd

pre ľudské práva.

29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

30. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania vedeného okresným súdom,

berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľov, špecifické

okolnosti objektívne sťažujúce postup v napadnutom konaní, a všetky okolnosti daného

prípadu, a majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia

je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených

, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou (nie náhrada majetkovej ujmy, pozn.),

ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € obom sťažovateľom spoločne a nerozdielne

za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny

zástupca sťažovateľov si nárok na náhradu trov konania uplatnil v sume 800,37 € (623,37

+ 177 €).

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Odmenu priznal za tri úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania,

podanie sťažnosti (vykonané v roku 2019) a písomné podanie týkajúce sa veci samej

(vykonané v roku 2020). Vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 € a za prvý polrok

2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2019, ako aj

v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €, a za rok 2020 predstavuje sumu 177 €.

Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony

346,26 € a odmena za jeden úkon uskutočnený v roku 2020 spolu s režijným paušálom

10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 €. Trovy právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom tak, ako to vyplýva zo súdneho spisu, predstavujú sumu

533,88 € (uvedené platí aj pre prípad, že právny zástupca zastupoval dvoch sťažovateľov,

pozn.), ktoré sa vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca je aj platcom dane z pridanej

hodnoty, zvyšujú o 20 %. Ústavný súd preto úspešným sťažovateľom priznal náhradu trov

konania v sume 640,66 € (bod 4 výroku nálezu).

33. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu